Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1159-2009.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2Er/1159/2009
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 04558, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti povinnému P. O., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX, o vymoženie povinnosti zaplatiť 494,78 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Marko Rus, so sídlom Železničná 257/19, Revúca, IČO: 37 951 416, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,46 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1.Poverením tunajšieho súdu č. 5603 029520* zo dňa 13.10.2009 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky pôvodného oprávneného CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, vo výške 494,78 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp.zn. KRS/223/2009 zo dňa 29.06.2009 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Komerčná rozhodcovská spoločnosti, a.s., so sídlom Nábrežná 1293, Čadca (ďalej len „rozhodcovský rozsudok).
2.Podaním doručeným dňa 03.08.2017 navrhol súdny exekútor zmenu účastníka na strane oprávneného v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v dôsledku cezhraničného zlúčenia oprávneného na BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. K podaniu doložil oznámenie spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, v rámci ktorého oznámila vyššie uvedená spoločnosť súdnemu exekútorovi, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783 v dôsledku cezhraničného zlúčenia dňa 30.06.2016 zanikla a jej univerzálnym právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 54209790, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 47 258 713.
3.Uznesením č.k. 2Er/1159/2009-23 zo dňa 19.01.2018 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného a to tak, aby namiesto oprávneného CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, vstúpil do konania oprávnený BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu
a spoločností pod č. 54209790204319, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713.
4.Podaním doručeným dňa 09.04.2018 dal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie v časti v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku z dôvodu neprimeranosti vymáhaných úrokov z omeškania.
5.Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6.Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
8.Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 09.05.20008 (ďalej len ZoRK), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
10.Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
11.Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
12.Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13.Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996).
14.Z pripojených dokladov súd zistil, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 19.04.2008 zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, variabilný symbol (č. zmluvy) 2627321 76162407, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver formou úverového rámca vo výške 398,33 Eur. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5% z poskytnutého úverového rámca, najmenej vo výške po 19,92 Eur počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom povinný čerpal poskytnutý úver. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP). Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený doručil dňa
06.05.2009 rozhodcovskému súdu návrh na začatie konania, v ktorom žiadal povinného zaviazať na zaplatenie sumy 494,78 Eur s príslušenstvom.
15.Z rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd po preskúmaní svojej právomoci dospel k záveru, že má vzhľadom na uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu právomoc na rozhodnutie o predmetnej veci. Preverením VOP právneho predchodcu oprávneného súd zistil, že VOP obsahuje bod IV-11, kde je upravené riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že:
„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o výklad alebo zánik zmluvy sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom Nábrežná 1293, Čadca (zriadenie uverejnené v obchodnom vestníku č. 45/2008) alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom Ventúrska 14, Bratislava (zriadenie uverejnené v obchodnom vestníku č. 89/2005). Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. a vnútornými predpismi vybraného rozhodcovského súdu. Tieto vnútorné predpisy sú k dispozícii v sídle spoločnosti Cetelem a tiež v sídle a na internetových stránkach obidvoch rozhodcovských súdov. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu vybraného rozhodcovského súdu a jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Týmto nie je dotknuté právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky. Účastník proti ktorému návrh smeruje berie túto skutočnosť na vedomie a súhlasí s ňou bez výhrad.“
16.Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní súd zisťoval, či bola zachovaná písomná forma rozhodcovskej doložky, nakoľko na jej platnú existenciu je splnenie tejto podmienky nevyhnutné. V zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe ZoRK bolo potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené dojednania v bode IV-11 VOP za rozhodcovskú doložku k zmluve. Súd má za to, že úprava obsiahnutá v ZoRK o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VOP nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VOP spoločnosti obidvoma účastníkmi, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a VOP boli síce technicky spojené avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z listinných dôkazov predložených oprávneným, resp. ich technického spojenia, nevyplýva, či práve predložené VOP boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť (Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011).
17.Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. S poukazom na ustanovenie § 4 ZoRK je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané, a preto súd vyvodil záver, že rozhodcovská doložka bola uzavretá neplatne.
18.Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 xekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3MCdo/20/2008 z 22.04.2009)
19.Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
20.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
22.Podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
23.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
24.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
25.Súdny exekútor si podaním doručeným dňa 09.04.2018 uplatnil v zmysle § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky trovy exekúcie vo výške 69,46 Eur.
26.Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. v dôsledku neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
27.Súd v zmysle citovaného § 200, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného nahradením exekútorských trov podľa § 14, § 22 vyhlášky vo výške 69,46 Eur pozostávajúcich:
- z paušálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur,
- z náhrady hotových výdavkov vo výške 24,70 Eur (poštovné),
- z 20 % DPH z odmeny za výkon exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov (základ dane 33,19 + 24,70 = 57,89 Eur) vo výške 11,57 Eur.
Poučenie:
Proti výrokom I., II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§ 362 ods. 1 C.s.p.) odo dňa jeho doručenia, v troch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.