Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61P/51/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. C., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky P. C., L.. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, J., zastúpenej advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom Riečna 2, Bratislava a otca C. C., L.. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Polákom, so sídlom Miletičova 64, Bratislava, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd návrh matky zamieta.

Matka maloletého je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu v sume 409,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec maloletého je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu v sume 409,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2012, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletým synom.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že otec sa s maloletým synom nestretol už dlhší čas, naposledy vo februári 2009, o dieťa neprejavuje záujem a okrem platenia výživného mu neposiela ani žiadne darčeky k jeho sviatkom či k Vianociam. Maloletý je vážne chorý, bola mu diagnostikovaná epilepsia s dvoma mozgovými cystami, ktoré momentálne nie je možné liečiť operatívnym zákrokom. Liečenie si u maloletého vyžaduje dôslednú domácu a zdravotnú starostlivosť, vylúčenie akýchkoľvek stresov a neistoty. Stres pritom môže spôsobiť nová situácia, ako je napríklad aj stretnutie s otcom, ktorého maloletý dlhšiu dobu nevidel. Môže sa v ňom obnoviť spomienka na spory rodičov z obdobia ich rozvodu, na fyzické násilie zo strany otca a iné súvislosti. Vzhľadom na momentálny zdravotný stav preto nie je vhodné dieťa rozrušovať. Dieťa si otca pamätá, ale bojí sa ho a pri zmienke o možnosti stretnutia s otcom chytí maloletý paniku a prejavia sa u neho znaky jeho choroby. Dieťa je silne citovo naviazané na matku a počas jeho momentálneho ochorenia a liečby nie je možné vystavovať dieťa akýmkoľvek stresovým situáciám. Matka sa o maloletého vzorne stará a pomáha mu vyliečiť sa, pričom pomoc zo strany otca doposiaľ nebola žiadna. Matka nemá v úmysle brániť otcovi v styku s dieťaťom bezdôvodne. O zákaz styku dieťaťa s otcom žiadala len ako dočasnú úpravu, kým sa ochorenie maloletého nestabilizuje a jeho zdravotný stav sa nezlepší.

3. Otec s návrhom matky nesúhlasil.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého, výpoveďou svedka, oboznámil sa s lekárskymi správami, znaleckým posudkom, fotodokumentáciou, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/156/2007 - 154, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2.12.2008, č.k. 16C/156/2007-154 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého a maloletého L. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zastupuje a spravuje jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 2.500,- Sk mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým upravil každú párnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Súčasne uložil obom rodičom povinnosť v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2009 a vykonateľnosť dňa 17.2.2009.

6. Z lekárskej správy C.. Š., detskej psychiatričky zo dňa 13.3.2012, bolo zistené, že maloletý L. je v jej starostlivosti od februára 2009. Je vedený s Dg. zmiešané poruchy správania a emócií, CAN syndróm. Maloletý bol svedkom útokov otca voči matke, následne u neho začali nočné desy, pomočovanie, emočná labilita, plačlivosť.

7. Z lekárskej správy C.. M., detskej neurologičky zo dňa 17.4.2012, súd zistil, že maloletému bola diagnostikovaná Posttraumatická stresová porucha, ADHD, poruchy spánku v rámci posttraumatickej stresovej poruchy. U maloletého sa vyskytujú poruchy spánku v zmysle nočných mor. Akékoľvek situácie, ktoré by dieťa rozrušovali, stresovali, sú pre vývoj jeho zdravotného stavu a osobnosti nevhodné.

8. Zo znaleckého posudku č. 21/2013, vypracovaného C.. C. J., znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých ku dňu 19.9.2013, bolo zistené, že podľa znalca aktuálne upravený styk otca s maloletým každú párnu sobotu za prítomnosti matky môže mať negatívny dopad na zdravotné ťažkosti maloletého. Maloletý vyjadroval výrazný strach z očakávaného stretnutia s otcom, čo sa potvrdilo aj pri neúspešnom pokuse o stretnutie otca s maloletým synom počas vyšetrení u znalca. U maloletého je prítomná zvýšená intrapsychická tenzia (napätie), je u neho tendencia k prežívaniu reaktívnej úzkostne-depresívnej symptomatiky, ktorá sa prejavuje pri konfrontácii so spomienkami na negatívne skúsenosti a zážitky, ktoré prežil vo vzťahu s otcom alebo aktuálne vo forme prežívaného strachu, napätia a obáv z plánovaného alebo náhodného stretnutia s ním. Miera negatívnych pocitov a emócií voči otcovi je momentálne u maloletého taká intenzívna, že ho nie je možné racionálne presvedčiť či motivovať k tomu, aby sa s ním chcel stretnúť bez toho, aby to neviedlo k prehĺbeniu či zintenzívneniu ním pociťovaných negatívnych momentov v prežívaní. Podľa názoru znalca je vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa v jeho záujme úplné zakázanie styku s otcom s tým, že v pubertálnom období po vstupe a adaptovaní sa na strednú školu by mohlo dôjsť k prehodnoteniu tohto stavu.

9. Za vypracovanie znaleckého posudku bola súdnemu znalcovi uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P/51/2012-80 zo dňa 15.11.2013, v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 62/14-96 zo dňa 16.7.2014 a v spojení s uznesením Okresného súdu Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P/51/2012-99 zo dňa 13.8.2014 priznaná odmena v celkovej výške 1.318,72Eur, pričom čiastka 818,72 bola predbežne vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov.

10. Z výpovede detskej psychiatričky C.. Š., vyplýva, že maloletý L. je jej pacientom od februára 2009. Predtým bol v starostlivosti inej psychiatričky, kde bol vedený s Dg. Posttraumatická stresová porucha. U maloletého sa začala porucha prejavovať z dôvodu domáceho násilia. Pri vzájomných stretnutiach s psychiatričkou bol maloletý nesústredený, smial sa bez príčiny alebo naopak bol depresívny, zamyslený. Maloletý mal problémy so spánkom, mával nočné mory, bál sa duchov, mal separačnú úzkosť, prestal sa stravovať a obviňoval sa za veci, za ktoré nemohol. Bol úzkostlivý, začal sa tiež pocikávať. Bolo to po stretnutí s otcom, ktorý dieťa tajne vyhľadal. Následne jej maloletý spontánne povedal, že sa otca bojí. Otec mu totiž povedal, že mama je zlá, že mu ho nechcela dávať a že otec si ho zoberie k sebe. Dieťa sa bálo, že ho otec unesie. Otca sa bál z dôvodu, že bil mamu, bil aj jeho a kričal na neho. Svedkyňa predpokladala, že išlo o spomienky maloletého. Vzhľadom na zhoršený stav maloletého svedkyňa

odporúčala, aby sa maloletý s otcom dočasne nestretával po dobu 6-12 mesiacov a potom aby sa stretnutia začali realizovať postupne za prítomnosti matky, kolízneho opatrovníka alebo iných inštitúcií. Dieťa treba na ďalší styk s otcom pripraviť. Svedkyňa otca na sedenia nikdy nevolala, rešpektovala totiž názor matky a aj postoj otca, ktorý ju sám nevyhľadal.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletého zo dňa 8.3.2018 bolo zistené, že v januári 2018 bol vykonaný pohovor s maloletým L. bez prítomnosti matky, pri ktorom maloletý uviedol, že sa s otcom naposledy videl asi pred tromi rokmi, keď boli na návšteve u maminej sestry. Rozprávali sa spolu o škole. So starými rodičmi ani rodinou z otcovej strany sa maloletý vôbec nestretáva, ani ich nepozná, nekontaktujú ho a on nekontaktuje ich. Najskôr sa maloletý vyjadril, že sa s otcom nechce stretávať z dôvodu, lebo potom má z toho stres. Keď ho v minulosti niekedy stretol, tak mal z toho strach, či je dobré povedať o stretnutí mame alebo nie, musel o tom stále rozmýšľať. Nevedel, ako by stretnutia s otcom vyzerali, o čom by sa rozprávali a či by to fungovalo. V prípade, ak by mama súhlasila so stretávaním, tak by sa maloletý aj chcel s otcom stretnúť, nerád robí veci „za maminým chrbtom“. K intenzite stretnutí sa nevedel vyjadriť, záviselo by to od toho, ako by ich stretnutie prebiehalo. Na základe rozhovoru mal kolízny opatrovník za to, že strach maloletého so stretnutí s otcom vyplýva skôr z toho, že otec ho zrejme navštevoval bez vedomia matky, čo maloletého stavalo medzi rodičov. Strach z otca ako z osoby maloletý nevyjadril. Bol aj zvedavý, aké by to bolo vidieť otca po dlhej dobe, zároveň maloletý vyjadril obavy z toho, či by si rozumeli a či by s tým mama súhlasila.

12. Matka pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu na dočasný zákaz styku otca s maloletým až do času, kým sa zdravotný stav dieťaťa úplne nestabilizuje. V roku 2009 sa opakovane stalo, že otec volal matke v neskorých nočných hodinách pod vplyvom alkoholu a dožadoval sa maloletého, ktorý už spal. Otec tiež navštívil matku v práci, kde sa jej vyhrážal a nadával jej. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky sú akékoľvek situácie, ktoré by dieťa rozrušovali či stresovali, pre vývoj jeho zdravotného stavu a osobnosti nevhodné. Dieťa si pamätá nevhodné správanie otca voči matke, je trvalo emočne labilné. Na otca sa nepýta, preto sa s ním matka o otcovi nerozpráva. Dieťa chodí do školy, v ktorej sa dobre adaptovalo a napriek liečbe zvláda školu dobre. Berie lieky na neurologický aj psychický stav. Hoci je zákaz styku zásahom do rodičovských práv, má len dočasný charakter a pomôže dieťaťu prekonať problémy majúce pôvod v minulosti, ktoré psychika maloletého odráža. Otec dlhodobo neprejavuje záujem o maloletého, okrem súdom stanoveného výživného nijakým iným spôsobom neprispieva na jeho potreby. Matka nesúhlasila so závermi, uvedenými v písomnej správe kolízneho opatrovníka. Pred matkou sa maloletý vyjadruje, že sa s otcom stretávať nechce, každé stretnutie mu totiž spôsobilo len problémy. Maloletý stále navštevuje neurologičku aj psychiatričku.

13. Otec maloletého vo svojich výpovediach pred súdom uviedol, že v roku 2009 po matke intenzívne pátral, nevedel sa s ňou skontaktovať, keďže sa zatajovala a zmenila si aj telefónne číslo. Napriek rozsudku o úprave styku matka neumožňovala otcovi styk s dieťaťom, preto v roku 2010 podal na súd návrh na výkon rozhodnutia ohľadne styku. So synom sa opätovne stretol v roku 2012 niekoľkokrát bez prítomnosti matky. Napriek dlhšiemu času odkedy sa videli naposledy, sa syn na otca tešil, ale schovával sa, aby ich matka nevidela. S maloletým nemal pri stretnutí žiadne problémy. Niekedy bola na stretnutiach prítomná aj partnerka otca, ktorú maloletý pozná. Zákaz styku je vážnym zásahom do práv otca, pričom tvrdenia matky sú založené len na domnienke. Otec sa nemohol stretávať s dieťaťom kvôli matke, ktorá porušovala jeho práva. Už v rámci rozvodového konania bolo vykonané znalecké dokazovanie, znalec však nezistil dôvody na zákaz styku. Rovnako návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku, ktorý bol podaný počas rozvodového konania, bol súdom zamietnutý. Maloletý by sa s ním rád stretával, ale obáva sa reakcie matky. Otec platí výživné riadne, darčeky maloletému posiela cez matkinu sestru. Osobne sa s maloletým dlhšiu dobu nestretol, ale vídava ho aspoň na facebooku.

14. Kolízny opatrovník maloletého sa vyjadril, že zákaz styku nie je v záujme maloletého a maloletý má právo sa s otcom stretávať. Otec ho pri stretnutí nikdy neohrozil. Maloletý skôr chráni matku, ku ktorej má veľmi blízky vzťah.

15. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

17. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

18. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa : 1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. 2. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

19. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

20. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku je výnimočným riešením a vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť.

21. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre (ibid., bod 135) konštatuje, že existuje široký konsenzus, i v rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v stabilnom prostredí a rodičom nemôže byť podľa čl. 8 dohovoru umožnené uplatňovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (ibid., bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej

moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého, je základným prvkom rodinného života. Z článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Aj deti sú svojim rodičom povinné úctou a rešpektom, a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani rešpektovaním všetkých práv dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Zákaz styku je závažným zásahom do rodičovským práv, ktorý prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch. Matka vo svojom návrhu a výpovedi zdôrazňovala nevhodné správanie otca počas manželstva, ktoré si maloletý pamätá. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedené skutočnosti (i keby boli pravdivé) boli známe už v čase rozvodového konania, nejde teda o zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia, v ktorom bol upravený styk otca s maloletým. Lekárske správy, ktoré matka predložila vykazovali nízku mieru objektivity. Vyjadrenia C.. Š. boli vypracované hlavne na základe informácii získaných od matky, druhú stranu, teda otca, si psychiatrička neprizvala. Psychiatrička vo svojich vyjadreniach používala formulácie typu „matka liečená na následky týrania otca“, „otec bol vo výkone trestu“, pričom išlo jednak o sprostredkované informácie od matky, ako aj o nepravdivé údaje , nakoľko otec vo výkone trestu nebol. Vzhľadom na uvedené, súd na vyjadrenia psychiatričky neprihliadal, nakoľko mal vážne pochybnosti o ich objektivite. Čo sa týka znaleckého posudku, v prvom rade je potrebné uviesť, že znalecký posudok, je len jedným z dôkazov a je potrebné ho posudzovať v súvislosti s inými dôkazmi vykonanými v tomto konaní. Znalecký posudok iba konštatoval, že maloletý má výrazný strach z očakávaného stretnutia s otcom, pričom znalec sa vôbec nezaoberal tým, do akej miery je tento strach ovplyvnený postojom matky, napriek tomu, že pri výsluchu maloletý uviedol, „že mama hovorí o otcovi , že je zlý a že strašne pije, že všetko prepil, že je veľmi zlý“. Súd sa čiastočne stotožnil s kritickým vyjadrením otca k znaleckému posudku, považoval však vypracovanie kontrolného znaleckého posudku za nehospodárne a to hlavne v súvislosti s výpoveďou maloletého pred kolíznym opatrovníkom, ktorú považoval za rozhodujúcu, vzhľadom na jej aktuálnosť. Z výpovede maloletého vyplynulo, že otca neodmieta, uvažuje nad tým, že by sa s ním stretol, obáva sa však reakcie matky. Dôvodom stresu zo stretnutia s otcom ( ak by vôbec nejaký stres nastal) by teda nebol vzťah k otcovi ale vedomie, že si to matka neželá a obava z dôsledkov. L. má k matke blízky vzťah, pozná jej názor na otca ( negatívny ) a názor na svoje prípadne stretávanie sa s otcom. Z uvedených dôvodov u neho zrejme dochádza ku konfliktu loajality, čo má vplyv aj na jeho psychický stav . Súd apeluje na matku ako na preferenčnú osobu, aby zvážila svoje doterajšie postoje, uvedomila si význam biologického otca v živote dieťaťa a v tomto duchu pristupovala aj k stretávaniu sa otca s maloletým.

22. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň súd zaviazal rodičov trovy znaleckého dokazovania a to každého v jednej polovici, súd považuje za spravodlivé, aby sa na úhrade týchto trov podieľali obidvaja rodičia a to v rovnakom pomere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.