Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/108/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, adresa sídla Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, zastúpenej splnomocnenkyňou: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, adresa sídla Bratislava, Michalská 14, proti žalovanej: B. V., nar. X. W. XXXX, adresa trvalého bydliska Rakúsko, W., T. X, o 764,74 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 19. septembra 2016 č.k. 17C/702/2015-27 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.1 Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že nemá na konanie právomoc a konanie zastavil, výrokom II. žalobkyni vrátil prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov - Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok vo výške 38,80 eur a výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Takéto uznesenie v časti rozhodnutia, že Okresný súd Galanta nemá na konanie právomoc a konanie zastavuje (výrok I. uznesenia) odôvodnil práve čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, čl. 17 ods. 1 čl. 18 ods. 2, čl. 28 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach) a 161 ods. 1 až ods. 3 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a vecne potrebou zastavenia tohto konania pre nedostatok procesnej podmienky konania (právomoci súdov SR vo veci konať), ktorú nemožno odstrániť, majúc za preukázané, že súčasné bydlisko žalovanej je v Rakúsku, na adrese W., T. X, na ktorej adrese prevzala aj žalobu s jej prílohami, ako aj poučenia o jej procesných právach podľa čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012. Zo žaloby žalobkyne mal za preukázané, že ide o spor s medzinárodným prvkom (z dôvodu, že žalovaná má bydlisko v Rakúsku a žalobkyňa svoj nárok voči žalovanej uplatnila žalobou pred súdom v Slovenskej republike, je splnená tiež podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia č. 1215/2012, ako aj podmienka časového pôsobenia Nariadenia č. 1215/2012, nakoľko spor vznikol potom, ako sa nariadenie v oboch štátoch (Rakúsko i SR) začalo uplatňovať (od 10. januára 2015) zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o dodávke plynu, kedy pri určení právomoci súdu je potrebné obligatórne aplikovať čl. 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012 a pokiaľ sa žalovaná k žalobe nevyjadrila (právomoc súdov Slovenskej republiky neprijala), bolo potrebné v súlade s čl. 28 Nariadenia č. 1215/2012 vysloviť nedostatok právomoci Okresného súdu Galanta na konanie v tejto veci.

1.2 Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku žalobkyni odôvodnil § 11 ods. 3, 4 a ods. 6 ZoSP (zákon číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) a vecne potrebou vrátenia súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou vo výške 45,50 eur, kráteného o 6,70 eur, teda vo výške 38,80 eur (prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov) z dôvodu zastavenia konania.

1.3 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 555 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 a 2 C.s.p. a vecne vznikom nároku žalovanej na náhradu trov konania z dôvodu, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, avšak nemožnosťou ich priznania žalovanej z dôvodu, že táto si ich neuplatnila.

2.1 Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie dôvodiac, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatu nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vidí najmä v nesprávnom právnom posúdení záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, ako právneho vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy. Zo samotnej žaloby podľa jej názoru totiž jednoznačne vyplýva, že predmetom konania nie je spor zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o dodávke plynu, ako to uzavrel súd prvej inštancie, ale spor z mimozmluvnej zodpovednosti žalovanej (voči žalobkyni ako prevádzkovateľovi distribučnej siete) za náhradu spôsobenej škody (podľa § 82 ods. 2 ZoE - zákon číslo 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov), kedy v zmysle čl. 7 bod 2. Nariadenia č. 1215/2012, žalovanú, ako osobu s bydliskom na území členského štátu EÚ (v Rakúsku) bolo možné žalovať v inom členskom štáte EÚ (v SR) z dôvodu, že na jeho území došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. Nakoľko k neoprávnenému odberu plynu - ako nemeranému odberu plynu (§ 82 ods. 1 písm. b) ZoE), za ktorý podľa žaloby žalobkyne zodpovedá žalovaná, došlo na území Slovenskej republiky (na odbernom mieste A. XXXX), Okresný súd Galanta má právomoc ako súd prvej inštancie vo veci konať a aj meritórne rozhodnúť - dôvodila ďalej žalobkyňa.

2.2 Porušenia práva žalobkyne na spravodlivý proces (znemožnením jej uskutočňovať procesné práva, ktoré jej patria) žalobkyňa videla najmä v tom, že odvolaním napádané uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia totiž žiadnym spôsobom nevyplýva, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetom konania je spor zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o dodávke plynu (následne na takomto svojom nezdôvodnenom závere postavil aj otázku právomoci súdu konať o takejto žalobe), keďže samotná žalobkyňa si ako prevádzkovateľ distribučnej siete (§ 3 písm. c), bod 5 ZoE) predmetnou žalobou uplatnila voči žalovanej svoj nárok na náhradu škody z mimozmluvnej zodpovednosti žalovanej podľa § 82 ods. 2 ZoE. V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie spisovej značky 8Sžo/191/2010, sp. zn. 2MCdo 7/2009, sp. zn. 2Cdo 238/2008, sp. zn. 7Cdo 201/2014), rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález III. ÚS 119/03, uznesenie III. ÚS 107/07, nález I. ÚS 243/07), ďalej čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (tu por. oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. a) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.

6. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci súdu prvej inštancie z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008). I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005) ako to namietala aj samotná žalobkyňa, teda za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

7. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku (a podľa § 234 ods. 2 C.s.p. aj uznesenia) súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.1 písm. b) C.s.p..

8. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i rozhodnutie pojaté do napádaného uznesenia v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobila predmetom odvolacieho konania žalobkyňa. Tak ako to namietala samotná žalobkyňa vo svojom odvolaní, aj odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia úplne absentujú dôvody pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o dodávke plynu (a na tomto závere postavil aj posúdenie svojej právomoci vo veci konať), keď zo samotnej žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa (ako prevádzkovateľ distribučnej siete) si voči žalovanej (ako osobe údajne zodpovednej za škodu vzniknutú žalobkyni neoprávneným odberom plynu (odberom nemeraného plynu)) uplatnila právo na náhradu škody a to z mimozmluvnej zodpovednosti žalovanej za takúto škodu. Zo samotnej žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa pred vznikom škody nebola so žalovanou v žiadnom zmluvnom vzťahu a svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej si v tomto konaní uplatňuje podľa § 82 ods. 2 ZoE, teda ako nárok, ktorý vznikol prevádzkovateľovi distribučnej siete neoprávneným odberom plynu a nie ako nárok na plnenie zo zmluvy o dodávke plynu (na vymáhanie, ktorého prípadného plnenia by ani nemala aktívnu legitimáciu, nakoľko vo vzťahu k žalovanej nevystupovala v pozícii zmluvného dodávateľa plynu).

9. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé a nepreskúmateľné, nakoľko z jeho obsahu nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané a pod. Pokiaľ teda súd prvej

inštancie posúdil právny vzťah žalobkyne a žalovanej ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o dodávke plynu (hoc zo žaloby nevyplýva, že by si žalobkyňa uplatňovala nároky na plnenie z akejkoľvek zmluvy) bez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil, a umožnil tým žalobkyni sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva žalobkyne na spravodlivý proces.

10. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..

11. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p.), uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Pre poriadok však odvolací súd ďalej uvádza nasledovné :

13. V práve v posudzovanej veci je nesporné, že žalobkyňa má sídlo v Slovenskej republike a žalovaná má bydlisko v Rakúsku, teda na území členského štátu Európskej únie, kedy je potrebné určiť právomoc súdu na ktorom je možné takúto osobu žalovať podľa Nariadenia č. 1215/2012. Otázka právomoci súdu je uvedená v kapitole II., kde oddiel 1. obsahuje všeobecné ustanovenia o právomoci, oddiel 2. upravuje osobitnú právomoc, oddiel 3. upravuje právomoc vo veciach poistenia, oddiel 4. upravuje právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, oddiel 5. právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv a oddiel 6. výlučnú právomoc.

14. Pokiaľ si žalobkyňa voči žalovanej uplatňuje nároky z mimozmluvnej zodpovednosti za škodu (teda, keď neexistuje povinnosť slobodne prevzatá jednou stranou voči druhej - tu pozri rozsudok Súdneho dvora zo17. júna 1992 vo veci C-26/91 JakobHandte and Co. GmbH v. TraitementsMécano - chimiques des Surfaces SA), z oddielu 2., článku 7 Nariadenia č. 1215/2012 jednoznačne vyplýva, že ide o osobitnú právomoc, kedy žalovanú ako osobu s bydliskom na území členského štátu EÚ (v Rakúsku) možno žalovať v inom členskom štáte EÚ na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok (teda aj v SR). Pokiaľ teda žalobkyňa tvrdí, že miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto ňou uplatnený nárok (nárok na náhradu škody z mimozmluvnej zodpovednosti žalovanej) je v obci A., je opodstatnený záver (prezentovaný aj žalobkyňou v jej odvolaní), že Okresný súd Galanta (v územnom obvode ktorého sa táto obec nachádza) má právomoc na konanie v tejto veci. Na veci potom nič nemení (nie je tu dôvod na zastavenie konania podľa čl. 28 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2912) ani skutočnosť, že sa takto žalovaná osoba (ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte a žalovaná je v inom členskom štáte) nezúčastní konania, nakoľko súd si právomoc môže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia (v prejednávanej veci na čl. 7 ods. 2).

15. Pokiaľ ide o právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv - teda tam, kde existuje povinnosť slobodne prevzatá jednou stranou od druhej - (upravenú v oddiely 4. Nariadenia č. 1215/2012) je potrebné dodať, že podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 sa určí právomoc podľa tohto oddielu len pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy vymedzené pod písmenom a) až c) tohto odseku. Jedná sa o zmluvu o predaji tovaru na splátky (a), zmluvou o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru (b) alebo vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností (c).

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 C.s.p. viazaný, opätovne posúdiť nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite sporových strán vykonať aj ďalšie dokazovanie, podľa § 191 C.s.p., náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne

rozhodnúť o veci a o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky významné otázky.

17. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).