Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-45-2018.pdf
PDF · 72.69 KB
Case nature
Subarea
26Co/45/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci navrhovateľa neodkladného opatrenia: MONAQ Leasing, a.s., IČO: 35 864 001, Panská 13, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Čarnogurský ULC s.r.o., Bratislava, proti odporcovi neodkladného opatrenia: DUPOS dražobná, spol. s r. o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa neodkladného opatrenia proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19 C 3/2018-53 zo 16. februára 2018 takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením č. k. 19 C 3/2018-53 súd prvej inštancie (I) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu zdržať sa úkonov smerujúcich k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností v k. ú. U. (Q.) - nebytového priestoru č. X-XXXB v bytovom dome súp. č. XXXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, ako aj na pozemkoch parc. č. 203/2, 203/4, 203/9, 203/10, 203/11, 203/21, 203/22, 203/23 a 203/24 a (II) odporcovi („žalovanému“) náhradu trov konania nepriznal. Vyšiel zo zistenia, že správu uvedeného bytového domu súp. č. XXXX vykonáva spoločnosť PRO-DOMINANT, s.r.o. Tá ako správca uplatňuje voči navrhovateľovi v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 33 Cb 95/2015 pohľadávku 14.489,06 € z titulu nedoplatkov príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenie spojené s užívaním uvedeného nebytového priestoru. Na uspokojenie tejto pohľadávky navrhla táto spoločnosť aj dobrovoľnú dražbu uvedeného nebytového priestoru, ktorej vykonaním poverila odporcu ako dražobníka. Súd prvej inštancie uzavrel, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, pretože by sa ním zasiahlo do práv navrhovateľa dražby ako tretej osoby. Bez jej účasti v konaní nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie.
2. Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáha zmeny tohto uznesenia a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Stranou v zmysle § 325 ods. 2 C. s. p. je strana neodkladného opatrenia, nielen strana (základného) sporu; to vyplýva zo zmenenej koncepcie neodkladných opatrení v novom C. s. p. Stranou sporu je tu len odporca neodkladného opatrenia, nie tretia osoby (navrhovateľ dobrovoľnej dražby), preto nariadenie neodkladného opatrenia nemôže zasiahnuť do jej práv. Navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcov.
3. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) C. s. p.], preskúmal napadnuté
uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 C. s. p.) bez vyjadrenia odporcu (§ 329 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že proti odporcovi ako dražobníkovi nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, pretože by sa tým zasiahlo do práva tretej osoby - spoločnosti PRO-DOMINANT s.r.o. ako navrhovateľa dražby. Tento dôvod nie je podľa názoru odvolacieho súdu celkom vhodne formulovaný, vo výsledku však v zásade správne naznačuje podstatu úvahy, kvôli ktorej nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú ustanovené v ustanoveniach § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C. s. p. Zo znenia citovaných ustanovení, ale aj z § 326 C. s. p., možno vyvodiť, že je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, v zmysle ktorej „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku, ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, a osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Uvedené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia voči odporcovi, ktorý vystupuje ako splnomocnenec a dražobník navrhovateľa dražby, však nie sú splnené.
5. V prerokúvanej veci sa navrhovateľ neodkladným opatrením usiluje chrániť pred dobrovoľnou dražbou ako formou výkonu záložného práva, ktoré vykonáva správca bytového domu - spoločnosť PRO- DOMINANT s.r.o. na vymoženie pohľadávky, ktorú (údajne) má voči navrhovateľovi. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dražobník organizuje dražby, a to na základe písomnej zmluvy, ktorú je s ním povinný uzavrieť navrhovateľ dražby (§ 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.). Navrhovateľom dražby môže byť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. okrem iného záložný veriteľ pri výkone záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Podľa § 151j ods. 1, § 151l a § 151m Občianskeho zákonníka však o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j ods. 1 Obč. zák.). Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom, nie so záložcom alebo dlžníkom. To samo osebe podľa názoru súdu vylučuje aktívnu legitimáciu vlastníka predmetu dražbu domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi. Dražobník taktiež vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi a práve ten je osobou, voči ktorej treba smerovať neodkladné opatrenie.
6. Uvedené závery podporuje aj § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z. z. Toto ustanovenie totiž ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby (teda záložnému veriteľovi) zakazuje navrhnúť a teda aj pokračovať vo vykonávaní dražby. Zakázaním dražobníkovi vykonávať úkony smerujúce k dobrovoľnej dražbe sa nezakazuje navrhovateľovi dražby - záložnému veriteľovi pokračovať vo vykonávaní dobrovoľnej dražby týmto spôsobom. Záložný veriteľ by teda po nariadení takéhoto neodkladného opatrenia mohol celkom slobodne a v súlade s právnym poriadkom poveriť dokončením dobrovoľnej dražby iného dražobníka (t. j. uzavrieť s ním novú zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby), ktorý by ju aj mohol vykonať. Naňho by sa totiž zákaz vyslovený neodkladným opatrením nevzťahoval a vlastník predmetu dražby by sa voči nemu musel domáhať neodkladného opatrenia. Takéto neodkladné opatrenie zakazujúce vykonávať dobrovoľnú dražbu by teda vo výsledku bolo zbytočné a nenaplnilo by cieľ, ktorý sa neodkladným opatrením sleduje - dočasná úprava pomerov k predmetu dražby. Takýto cieľ by naopak naplnilo len neodkladné opatrenie, ktoré by (minimálne zároveň) zakazovalo záložnému veriteľovi výkon jeho záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čo by malo za následok povinné upustenie od dražby v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z.
7. V prerokúvanej veci sa však navrhovateľ nedomáha vydania takého neodkladného opatrenia, ale len neodkladného opatrenia voči dražobníkovi, ktoré z už uvedených dôvodov nie je spôsobilé naplniť účel neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 C. s. p. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne a v súlade s § 328 ods. 1 C. s. p. návrh navrhovateľa zamietol. Odvolacie námietky odvolateľa jeho vecnú správnosť nespochybnili, hoci ich odvolací súd vo všeobecnosti považuje za správne, pokiaľ ide o vymedzenie (okruh) strán konania o neodkladnom opatrení. V prerokúvanej veci však v podstate voľba nesprávneho odporcu neodkladného opatrenia spôsobila, že toto nie je spôsobilé naplniť účel neodkladnej úpravy pomerov.
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).
9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 C. s. p. per analogiam, keďže inak úspešnému odporcovi neodkladného opatrenia kvôli jeho neúčasti na konaní (§ 329 ods. 1 C. s. p.) žiadne trov nemohli vzniknúť (výrok II).
10. Uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.