Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, proti žalovanému: Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., so sídlom Košická 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 407 470, právne zastúpenému: JUDr. Michal Krnáč, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, o splnenie povinností, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý umožniť žalobcovi nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X.XXX.XXX,- EUR žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý umožniť žalobcovi vyhotovenie kópií zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X.XXX.XXX,- EUR žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 31.5.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 5.6.2017 žalobca navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X.XXX.XXX,- EUR žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645 a zároveň aby bola žalovanému uložená povinnosť umožniť žalobcovi vyhotovenie kópií zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X.XXX.XXX,- EUR žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645. V oboch prípadoch navrhol žalobca uvedenú povinnosť uložiť žalovanému v prospech žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň navrhol žalovanému uložiť náhradu trov konania. V rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným a je spoločníkom žalovaného, pričom v zmysle spoločenskej zmluvy žalovaného má žalobca podiel na základnom imaní vo výške 59 %. V tejto časti poukázal ako na dôkaz na spoločenskú zmluvu žalovaného. Zo strany 3 zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28.10.2016 vyplýva, že žalobca požiadal pri prerokúvaní bodu 2 valného zhromaždenia - „Schválenie hospodárskeho výsledku za rok 2015“ žalovaného o vysvetlenie k otázke: „Riadok 27 súvahy - čo je to za pôžičku? Spoločník Mesto Žilina žiada doručiť kópiu zmluvy, ktorou bola poskytnutá“. Predseda valného zhromaždenia žalovaného sa k položenej otázke vyjadril listom zo dňa 28.11.2016, kde uviedol v bode č. 9, že sa jedná o pohľadávku z úveru spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o.. Suma X.XXX.XXX,- EUR predstavuje pohľadávku z poskytnutého úveru spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o. vo výške X.XXX.XXX,- EUR s úrokom za rok 2015 vo výške XX.XXX,- EUR. Úver bol poskytnutý v súlade so schváleným obchodno-finančným plánom

na valnom zhromaždení 30.10.2015. Úver je spolu s úrokmi splatný 31.10.2017. Konateľ za mesto bol osobne oboznámený s touto zmluvou, ktorú i podpisoval. Všetky právne a vecné náležitosti zmluvy komunikoval konateľ so žalobcom a žalovaný predpokladá, že finálnu podobu zmluvy žalobca vlastní. Žalovaný žalobcovi požadovanú kópiu predmetnej zmluvy neposkytol. Žalobca opakovane požiadal žalovaného o zaslanie kópie predmetnej zmluvy listom zo 17.5.2017, pričom vzhľadom na dlhší časový odstup určil lehotu na jej dodanie bezodkladne. Ku dňu podania žaloby žalovaný žalobcovi požadovanú kópiu zmluvy neposkytol. V tejto časti poukázal ako na dôkazy žalobca na zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia žalovaného z 28.10.2016, na odpoveď žalovaného na otázky RVZ, predloženie zo dňa 28.11.2016, žiadosť žalobcu zo 17.5.2017 s doručenkou a účtovnú závierku žalovaného za rok 2015. Žalobca ďalej v dôvodoch žaloby poukázal na úpravu podľa § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a na citované závery rozsudku Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/120/2013 z 3.7.2013 a Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/3704/2009 z 22.2.2011. Uviedol, že z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že žalobca má právo na poskytnutie kópie predmetnej zmluvy, pretože len v prípade, že s kópiou tejto zmluvy bude disponovať, môže efektívne vykonávať právo kontroly hospodárenia žalovaného, ktoré mu prislúcha podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca si právo spoločníka na kontrolu žalovaného uplatnil na valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa konalo 28.10.2016, kedy požiadal žalovaného o zaslanie predmetnej zmluvy o úvere a tak isto aj mimo valného zhromaždenia žiadosťou zo 17.5.2017, kedy žalovaného opätovne požiadal o sprístupnenie a zaslanie kópie predmetnej zmluvy. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že konateľ za mesto bol osobne oboznámený s touto zmluvou, ktorú i podpisoval, je z hľadiska práva spoločníka na kontrolu spoločnosti irelevantná, nakoľko spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným vykonáva kontrolu spoločnosti osobne, resp. prostredníctvom splnomocnenej osoby a nie prostredníctvom konateľa.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 14.8.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.8.2017. Uviedol, že žalobca dostal písomné vyjadrenie, na predloženie ktorého sa zaviazal predseda riadneho valného zhromaždenia spoločnosti na riadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 28.10.2016, pričom žalobca výslovne súhlasil s takýmto spôsobom vyjadrenia sa žalovaného na položenú otázku vo vzťahu k riadku 27 súvahy. V rámci tohto vyjadrenia boli žalobcovi poskytnuté informácie týkajúce sa predmetnej pôžičky v takom znení, v akom ich cituje žalobca v žalobe. Žalovaný poukázal na úpravu § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom vo väzbe na komentár k tomuto zákonnému ustanoveniu uviedol, že je z neho zrejmé, že právo na riadenie spoločnosti a na kontrolu spoločnosti môže spoločník vykonávať iba na valnom zhromaždení, a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Keďže predmetný odsek (§ 122 ods. 1 Obchodného zákonníka) je tvorený súvetím, na konci ktorého nie je formulácia „ak spoločenská zmluva neurčuje inak“, tak ide o ustanovenie kogentné, t.j. zákon neumožňuje upraviť spôsob výkonu týchto práv inak, než ich uplatnením na zasadnutí valného zhromaždenia. Pri ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaný zdôrazňuje potrebu diferenciácie medzi požadovaním informácií o záležitostiach spoločnosti a nahliadaním do dokladov spoločnosti. Spoločník je oprávnený požadovať od konateľa akúkoľvek informáciu týkajúcu sa spoločnosti, avšak podľa komentovaného právneho predpisu je nahliadanie do dokladov postavené na iných princípoch, než požadovanie informácií. Prvým rozdielom je to, že konateľ nie je povinný doklady spoločnosti v komunikácii so spoločníkom akokoľvek komentovať alebo s nimi zvlášť spoločníka oboznamovať. To znamená, že povinnosťou konateľa je v tomto kontexte len vytvorenie príležitosti na nahliadnutie do príslušných dokladov. V praxi sa frekventovane vyskytuje problém spočívajúci v nepochopení rozsahu tohto práva, pretože textácia „nahliadať do dokladov spoločnosti“ umožňuje spoločníkovi iba vizuálny kontakt s relevantnými listinami. Spoločník nie je oprávnený týmito dokladmi akokoľvek disponovať, t.j. nesmie si vyhotovovať ich kópie, nesmie ich ani dočasne prevziať do osobnej dispozície a podobne. Žalovaný uviedol, že na stretnutí, ktoré sa konalo 3.3.2016, bolo žalobcovi umožnené do predmetnej zmluvy nahliadnuť, a teda mu bolo umožnené vykonať jeho kontrolné oprávnenia, ako aj realizovať právo podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka na nahliadanie do dokladov. V tejto časti žalovaný ako na dôkaz poukázal na žiadosť Mesta Žilina z 2.3.2017. Žalovaný ďalej uviedol, že Najvyšší súd Českej republiky, na ktorého rozhodnutie žalobca vo svojom podaní žaloby odkazuje, nie je najvyššou súdnou autoritou v zmysle článku 2 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ktorá úprava vymedzuje princíp právnej istoty, a teda súd nie je povinný prihliadať na toto rozhodnutie. V súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril žalovaný so subjektom ŠPORT PARK, s.r.o., z ktorej si chce žalobca vyhotoviť kópie, bola dňa 2.11.2015 medzi spoločnosťou ŠPORT PARK, s.r.o. a žalovaným uzatvorená Dohoda o dôvernosti a utajení, ktorou sa žalovaný v zmysle článku I. bod 2 zaviazal, že počas platnosti tejto dohody neposkytne žiadne zo spoločnosťou ŠPORT PARK, s.r.o. sprístupnených dôverných informácií bez písomného

povolenia, tejto spoločnosti, a to v celku alebo čiastočne tretej osobe, ani spriazneným právnickým, resp. fyzickým osobám. Obzvlášť nesmú byť v zmysle tohto ustanovenia dohody zhotovované kópie, ani použité iné metódy na rozmnožovanie alebo zaznamenávanie informácií, ako napríklad fotografické snímky a podobne. V prípade porušenia tejto dohody vzniká subjektu ŠPORT PARK, s.r.o. nárok na zmluvnú pokutu 10.000,- EUR za každé porušenie ktorejkoľvek povinnosti zvlášť. V tejto časti ako dôkaz označil Dohodu o dôvernosti a utajení. V nadväznosti na to poukázal žalovaný na úpravu § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov s nemožnosťou uprednostňovania svojich záujmov alebo záujmov len niektorých spoločníkov alebo záujmov tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Žalovaný zastáva názor, podľa ktorého konateľ má konať tak, aby každé jeho rozhodnutie bolo v súlade so záujmami spoločnosti, a to aj v prípade, ak by bolo v rozpore s individuálnym záujmom niektorého zo spoločníkov. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo/16/2008, z ktorého podľa názoru žalovaného vyplýva, že postup konateľa musí byť vždy postupom, ktorý primárne sleduje záujmy spoločnosti a nie niektorého zo spoločníkov, ako by to bolo v prípade, ak by došlo k umožneniu toho, aby si žalobca svojvoľne vyhotovil kópiu napriek záväzku o dôvernosti a utajení, ktorý na seba žalovaný prevzal Dohodou zo dňa 2.11.2015, a ktorý sa nepochybne vzťahuje aj na predmetnú zmluvu o úvere, nakoľko žalovaný by v prípade, že by došlo k vyhotoveniu kópie, nebol schopný zabezpečiť ochranu údajov, na ktorú sa zaviazal Dohodou z 2.11.2015. V prípade, že by žalovaný umožnil žalobcovi vyhotovenie fotokópie predmetnej zmluvy o úvere, došlo by ku porušeniu jeho záväzku z Dohody o dôvernosti a utajení a zároveň ku vzniku nároku spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o. na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- EUR za každé porušenie. Takýto postup konateľov by nepochybne bol v rozpore so záujmami žalovaného. V nadväznosti na uvedené navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca podaním zo dňa 31.10.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.11.2017. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého môže spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávať kontrolu spoločnosti iba na valnom zhromaždení, poukázal na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/120/2013 zo dňa 3.7.2013, ktoré citoval. K tvrdeniu žalovaného, že povinnosťou konateľa je len vytvorenie príležitosti spoločníkovi nahliadnuť do príslušných dokladov, pretože spoločník nie je oprávnený s dokladmi akokoľvek fyzicky disponovať a nesmie si vyhotovovať ich kópie, ani ich dočasne prevziať do dispozície, poukázal žalobca na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/3704/2009 z 22.2.2011, ktoré citoval. K Dohode o dôvernosti a utajení a ku tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca si nemôže vyhotoviť kópiu predmetnej zmluvy o úvere z dôvodu, že by tým došlo ku porušeniu dohody o mlčanlivosti so sankciou v minimálnej výške 10.000,- EUR, poukázal žalobca opätovne na citované závery podľa rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29 Cdo/3704/2009 zo dňa 22.2.2011. Na základe uvedeného rozhodnutia skonštatoval, že spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným majú podľa úpravy § 122 Obchodného zákonníka právo aj na také informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva. Navyše rovnako ako v českej právnej úprave (momentálne už neplatnej), v § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka ako právneho predpisu platného a účinného v relevantnej dobe na území Slovenskej republiky, nie je obsiahnuté žiadne obmedzenie týkajúce sa práva spoločníkov na informácie. Ustanovenie § 122 Obchodného zákonníka je kogentné a jeho obsah nie je možné meniť. Právo spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným na informácie je jedným zo základných práv spoločníkov a jeho rozsah podľa názoru žalobcu nie je možné meniť a už vôbec nie dohodami s tretími osobami. Právu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na informácie zodpovedá povinnosť konateľov spoločnosti mu takéto informácie poskytnúť. Toto právo teda nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou, tak ako tomu je v článku I bod 7 Dohody o dôvernosti. Ak by bol správny opačný záver ako je uvedené vyššie, znamenalo by to, že konateľ by mohol uzatvoriť s obchodným partnerom zmluvu, ktorej predmetom by bola povinnosť konateľa poskytovať informácie o záležitostiach spoločnosti len niektorým spoločníkom alebo umožniť nahliadnutie do dokladov len niektorým spoločníkom, všetko pod hrozbou zmluvnej pokuty. Takýto záver však logicky nemôže byť správny, pretože popiera podstatu fungovania spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobca súhlasí s názorom žalovaného, podľa ktorého má konateľ postupovať pri svojich úkonoch v súlade so záujmami spoločnosti, a to aj v prípade, ak by to bolo v rozpore s individuálnym záujmom spoločníka. Žalobca však zdôraznil potrebu rozlišovania medzi záujmom spoločníka na jednej strane a právom spoločníka na druhej strane. Nie každý záujem spoločníka predstavuje aj jeho právo. Právo na nahliadanie do dokumentov a vyhotovovanie kópií dokumentov predstavujú právo spoločníka. Záujmom spoločnosti by malo byť predovšetkým dodržiavanie práv spoločníkov. Vo vzťahu k Dohode o dôvernosti a utajení žalovaný uviedol, že ju považuje za neplatnú, nakoľko výrazným spôsobom a v rozpore

so zákonom obmedzuje práva žalobcu ako spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným. Rovnako poukázal na personálne prepojenie žalovaného a spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o. prostredníctvom osoby X.. Z. T., ktorý je členom dozornej rady žalovaného a spoločníkom spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o.. Dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá sankcionuje konateľov za dodržiavanie práv spoločníka, ako aj celý obsah Dohody o dôvernosti v kontexte personálneho prepojenia vníma žalobca prinajmenšom ako zvláštny.

4. Podaním zo dňa 29.11.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.12.2017 žalovaný poukázal na názor uznávaných odborníkov v oblasti obchodného práva, ako napríklad Prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc., ktorý bol zároveň vedúcim autorského kolektívu, ktorý vypracoval komentár k Obchodnému zákonníku, a ktorý názor žalovaný citoval a vyhodnotil ho ako rozporný so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, na ktoré poukázal žalobca. K Dohode o dôvernosti, vo vzťahu ku ktorej vyjadril žalobca právny názor, podľa ktorého je táto Dohoda neplatná žalovaný uviedol, že sa žiadna zo zmluvných strán tejto neplatnosti nedovolala a ani nebola súdom táto Dohoda za neplatnú vyhlásená a tým je názor žalobcu o neplatnosti tejto Dohody irelevantný. Opätovne poukázal na úpravu § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a zdôraznil povinnosť konateľa konať tak, že vždy uprednostní záujmy spoločnosti pred záujmami len niektorých spoločníkov. Citoval konkrétne časti Dohody o dôvernosti a utajení, konkrétne článok I. bod 2 a zdôraznil, že v prípade porušenia tejto Zmluvy (č.l. 53) vzniká spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o. nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- EUR za každé porušenie ktorejkoľvek povinnosti zvlášť. Zároveň v článku III. uvedeného podania žalovaný v súvislosti s prípadným uložením povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi vyhotovenie kópie predmetnej zmluvy o úvere skonštatoval, že by sa jednalo o konanie, ktoré by bolo nepochybne v rozpore so záujmami žalovaného a zároveň aj došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona.

5. Podľa § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

6. Podľa § 135a ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchodného zákonníka: Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť

vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

7. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka: Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa § 2 ods. 1. Rušiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo. Tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené.

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa Článku 8 /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa Článku 2 ods. 1, 2 CSP: Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

11. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

12. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

13. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

14. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Medzi stranami v tomto konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Uskutočnenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa 28.10.2016 s priebehom tak, ako vyplýva zo zápisnice z tohto riadneho valného zhromaždenia, ktorá je v spise na č.l. 3 až 5, predloženie odpovedí na otázky listom

z 28.11.2016 žalovaným žalobcovi, tak ako odpovede na tieto otázky vyplývajú z č.l. 6 až 6 rub vrátane odpovede pod č. 9, obsah účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2015 vrátane riadku 27, vyhotovenie a odoslanie žiadosti žalobcu žalovanému zo dňa 17.5.2017 o sprístupnenie a doručenie zmluvy o pôžičke, obsah spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 12.6.2014, uzatvorenie a obsah Dohody o dôvernosti a utajení medzi predkladateľom ŠPORT PARK, s.r.o., Žilina a žalovaným ako príjemcom zo dňa 2.11.2015, žiadosť o poskytnutie informácie o splatení úveru žalobcu adresovaná žalovanému z 23.11.2017. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá vychádzal.

17. Pre meritórne rozhodnutie tejto veci bolo kľúčovým hmotno-právne ustanovenie § 122 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka. Ide o základnú úpravu hmotného práva, ktorá vymedzuje niektoré práva a povinnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a spôsob ich realizácie (hmotno- právna úprava samozrejme aj na iných miestach Obchodného zákonníka upravuje ďalšie práva a povinnosti spoločníka s ručením obmedzeným, napríklad v § 121 Obchodného zákonníka príplatkovú povinnosť, v § 109 vkladovú povinnosť, v § 136 zákaz konkurencie a podobne). Úprava podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka dáva priestor pre podrobnejšiu alebo širšiu úpravu, než aká vyplýva z tohto zákonného ustanovenia v spoločenskej zmluve. Zo spoločenskej zmluvy žalovaného produkovanej v tomto konaní v jej relevantnom znení, tak ako je v spise na č.l. 15 až 18 však nevyplýva odlišná alebo širšia úprava oproti úprave podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka je nemajetkovým právom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré je ako všetky jeho ostatné práva a povinnosti spojené s existenciou obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobca je vlastníkom väčšinového, konkrétne 59 % podielu na základnom imaní žalovaného. Pokiaľ ide o právo spoločníka podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti, toto právo spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva priamo, ale prostredníctvom svojho hlasovania na valnom zhromaždení (riadenie a kontrola ako oprávnenie spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno zamieňať s obchodným vedením spoločnosti, ktoré obchodné vedenie je výlučnou kompetenciou konateľa, resp. konateľov). Okrem samotného hlasovania na valnom zhromaždení zahŕňa právo spoločníka podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti, i predkladanie návrhov na valnom zhromaždení, ktoré sa riadenia a kontroly spoločnosti dotýkajú. V zásade prostredníctvom už uvedeného hlasovania spoločníka na valnom zhromaždení sa napĺňa oprávnenie spoločníka podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti vo vzťahu k akejkoľvek otázke, o ktorej sa na valnom zhromaždení rozhoduje. Aby vôbec mohol spoločník svoje právo riadiť a kontrolovať spoločnosť prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení spoločnosti s ručením obmedzeným realizovať, musí nevyhnutne mať vedomosť, teda musí byť informovaný v kvalite tejto vedomosti alebo informácie ako efektívnej a plnohodnotnej, o záležitostiach spoločnosti. Ak je pre dosiahnutie tejto kvality vedomosti alebo informácie potrebné nahliadnutie do dokladov spoločnosti, má spoločník na základe úpravy § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka zákonné právo požadovať od konateľa, aby mu bolo umožnené do dokladov spoločnosti nahliadnuť. Dokladmi, ktoré môžu byť predmetom tohto nahliadania, sú všetky doklady, ktoré súvisia s fungovaním spoločnosti a s realizáciou predmetu jej činnosti, najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatváral konateľ spoločnosti, resp. konatelia spoločnosti. Pokiaľ je takéto právo spoločníkovi obmedzené alebo upierané, môže sa ho spoločník domáhať cestou súdu voči spoločnosti (nie voči konateľovi, resp. konateľom), a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore, ako tomu bolo i v prejednávanej veci, je samotná spoločnosť. V tejto časti poukazuje súd na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 2Obo/88/2002. V prejednávanej veci žalobca už priamo v žalobe uplatnil právo, aby mu žalovaný umožnil nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X.XXX.XXX,- EUR žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645 (ďalej už len Zmluva alebo Zmluva o úvere). Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že žalobcovi bolo nahliadnutie do obsahu zmluvy umožnené na stretnutí dňa 3.3.2016 (č.l. 36), tiež že mu Zmluva bola sprístupnená s dostatočnou možnosťou oboznámiť sa s jej obsahom a boli mu poskytnuté všetky potrebné informácie, ako vyplýva zo žiadosti z 23.11.2017 (č.l. 75), ako aj že žalovaný obdržal odpoveď na otázku č. 9, tak ako vyplýva z predloženia odpovedí na otázky z RVZ zo dňa 28.11.2016. V tejto časti súd konštatuje, že i v prípade ak by bola Zmluva k nahliadnutiu žalobcovi už poskytnutá tak ako to tvrdí žalovaný (čo žalobca rozporoval od začiatku konania a čo vykonaným dokazovaním jednoznačne a spoľahlivo preukázané nebolo, pričom dôkazná povinnosť v tejto časti ťažila žalovaného a k tomuto záveru súd odkazuje na nižšie uvedené odôvodnenie viažúce sa ťažiskovo k vyhodnoteniu návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne S.. X. Z.), zahŕňa právo žalobcu ako spoločníka žalovaného

požadovať informácie od konateľa žalovaného o tejto Zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a tretím subjektom ako o doklade, ktorý sa týka žalovaného (u ktorého je žalobca majoritným spoločníkom), takú kvalitu a rozsah informovanosti, ktorý bude ťažiskovo z pohľadu žalobcu ako spoločníka žalovaného hodnotený a vnímaný ako dostatočný na uplatnenie a naplnenie jeho práva spoločníka podieľať sa na kontrole a riadení žalovaného podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nekonkretizuje rozsah oprávnenia spoločníka nahliadať do konkrétneho dokladu, v prejednávanej veci do predmetnej Zmluvy o úvere, vymedzením časového rozsahu alebo momentu alebo počtu týchto nahliadnutí, resp. vylúčením prípadného opakovaného uplatnenia tohto práva nahliadnuť do obsahu predmetného dokladu (súd na tomto mieste zdôrazňuje, že pri aplikácii gramatického výkladu nie je možné opomenúť v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka uvedený nedokonavý vid použitého slovesa - teda nahliadať). Zároveň súd zdôrazňuje obsah žalobného návrhu, v ktorom sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť umožniť žalobcovi nahliadnuť do celého obsahu predmetnej zmluvy, a ktorým návrhom žalobcu bol súd v prejednávanej sporovej veci s poukazom na úpravu § 216 ods. 1 viazaný. V nadväznosti na to je potrebné vychádzať z účelu úpravy § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a teda zo záveru, že rozsah (prípadne počet nahliadnutí do zmluvy v celom jej obsahu) zákon limituje požiadavkou vyplývajúcou z účelu úpravy § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým je dosiahnutie takej vedomosti a informovanosti spoločníka o obsahu dokladu do ktorého nahliada, ktorá mu umožní efektívne sa podieľať na riadení a kontrole spoločnosti, teda na realizácii jeho práva spoločníka podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Naviac k momentu meritórneho rozhodnutia súdu v tejto veci zo strany žalovaného, ktorého v tomto smere ťažila dôkazná povinnosť, nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že by skutočne žalovaný žalobcovi umožnil nahliadnuť do celého obsahu zmluvy (nielen oboznámiť sa s predmetom zmluvy, so skutočnosťou, kto sú zmluvné strany a prípadne s inými parciálnymi otázkami v zmluve riešenými). Pokiaľ žalovaný navrhoval až na prvom pojednávaní vo veci vykonať dôkaz výsluchom svedkyne S.. X. Z., ktorá mala byť prítomná na valnom zhromaždení dňa 26.6.2017, kedy v zmysle tvrdení žalovaného bolo zástupcovi žalobcu X.. J. J. umožnené nahliadnuť do predmetnej Zmluvy, poukazuje súd na procesné štádium, v ktorom žalovaný tento dôkazný návrh vzniesol, a teda že vzniesol tento dôkazný návrh potom, ako nastali účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1 CSP, čo vyplýva jednak z predvolania na pojednávanie (č.l. 56), ako i z postupu súdu podľa § 167 (č.l. 25 až 27), na skutočnosť, že s vykonaním tohto dôkazu by nepochybne bolo spojené odročenie pojednávania, ktoré bolo vytýčené na termín 20.4.2018 a rovnako ťažiskovo na skutočnosť, že žalovanému nič preukázateľne nebránilo, aby tento dôkazný návrh vzniesol už vo svojom vyjadrení sa k žalobe alebo navrhol vykonanie dôkazu výsluchom tohto svedka s dostatočným časovým predstihom pred termínom pojednávania 20.4.2018 a tohto svedka po upovedomení súdu a protistrany v súlade s § 197 ods. 1 zabezpečil priamo na pojednávanie. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že na tento dôkazný návrh ako prostriedok procesnej obrany žalovaného súd podľa § 153 ods. 2 neprihliadol jednak z uvedených dôvodov a tiež pri zohľadnení skutočnosti, že žalobca už v žalobe tvrdil, že žalovaného žiadal o sprístupnenie Zmluvy o úvere a zároveň prvou časťou žalobnej žiadosti (petitu žaloby) právo nahliadnuť do Zmluvy uplatnil, čím činil od začiatku konania spornou samotnú skutočnosť vytvorenia možnosti žalovaným pre žalobcu do Zmluvy v celom jej obsahu efektívne, a teda v súlade s účelom úpravy podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka nahliadnuť. Rovnako súd v tejto časti opätovne zdôrazňuje už uvedené konštatovanie, podľa ktorého úprava § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka opakované uplatnenie práva spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti pre potreby naplnenia účelu úpravy podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda efektívneho riadenia a kontroly spoločnosti, nevylučuje. Úprava § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka uvádza, že kontrolu a riadenie spoločnosti vykonáva spoločník na valnom zhromaždení. V tejto časti však súd v zhode so žalobcom vychádza z právneho názoru podľa rozsudku Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/120/2013 zo dňa 3.7.2013, podľa ktorého výkon oprávnenia

- práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným riadiť a kontrolovať spoločnosť, nemusí byť zrealizovaný spoločníkom len výlučne na valnom zhromaždení. Na valnom zhromaždení sa realizujú tie práva spoločníka, ktoré mimo valného zhromaždenia spoločník realizovať nemôže, ťažiskovo samotné hlasovanie spoločníka. Oprávnenie nahliadať do dokladov spoločnosti za účelom získania efektívnej informácie o obsahu dokladov významnej pre uplatnenie práva spoločníka riadiť a kontrolovať spoločnosť, však môže spoločník realizovať i mimo valného zhromaždenia. V opačnom prípade by výlučne za účelom toho bolo nevyhnutné zvolávať valné zhromaždenie, čo nekorešponduje úprave účelu a dôvodov zvolania valného zhromaždenia vyplývajúcich z hmotného práva podľa § 125 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a uvedených záverov súd vyhodnotil žalobu v časti, kde sa domáhal žalobca uloženia povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo

výške X.XXX.XXX,- EUR žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645 ako skutkovo a právne dôvodnú a v tejto časti žalobe vyhovel. Pre úplnosť odôvodnenia tejto časti je potrebné v skutkovej rovine zdôrazniť, že jediným realizovaným nahliadnutím do konkrétneho dokladu týkajúceho sa záležitostí spoločnosti zo strany spoločníka, nemusí byť naplnený účel úpravy podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým je efektívne a plnohodnotné podieľanie sa spoločníka na riadení a kontrole spoločnosti pri jeho vedomosti o skutočnostiach relevantných pre riadenie a kontrolu spoločnosti.

18. Pokiaľ žalovaný poukazoval v súvislosti s uplatneným právom nahliadnuť do zmluvy v celom jej obsahu, na uzatvorenú Dohodu o dôvernosti a utajení uzatvorenú medzi predkladateľom ŠPORT PARK, s.r.o. a žalovaným ako príjemcom dňa 2.11.2015 podľa č.l. 41 až 42 (ďalej už len Dohoda) a dojednané sankcie podľa tejto Dohody v článku I. bod 7 a zároveň v tejto súvislosti poukazoval na úpravu § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a tvrdil, že by konateľ žalovaného pri sprístupnení utajených skutočností podľa Dohody nekonal s odbornou starostlivosťou a oproti záujmu spoločnosti by uprednostnil záujem len jedného spoločníka, a to žalobcu, súd konštatuje na základe vykonaného dokazovania ťažiskovo oboznámením Dohody nasledovné závery: Samotný právny úkon Dohody primárne v prejudiciálnej rovine vyhodnotil súd ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že tento právny úkon ako celok obchádza účel zákona, a to konkrétne účel úpravy podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým je výkon práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným riadiť a kontrolovať spoločnosť, a ktorý výkon práva spoločníka môže mať kvalitu efektívneho výkonu práva len pri dostatočnej a náležitej vedomosti a informovanosti spoločníka, o celom obsahu relevantných dokladov, v prejednávanej veci, o celom obsahu Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovaným a tretím subjektom ŠPORT PARK, s.r.o.. K dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to konkrétne pre obchádzanie zákona obsahom alebo účelom právneho úkonu súd vo všeobecnej rovine uvádza, že tento dôvod dopadá na právne úkony, ktoré nie sú v priamom rozpore so zákonom ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom cieľ a zmysel zákona obchádzajú. Takéto právne úkony smerujú k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť možno vyvodiť zo zmyslu zákona a účelu zákonnej úpravy. Takýmito právnymi úkonmi konajúca osoba v konečnom dôsledku sleduje to, aby zákon dodržaný nebol (obdobne napríklad v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 2 Cdon 1659/1997 z 29.4.1999 alebo v rozhodnutí ÚS SR sp. zn. III. ÚS 314/07 o 16.12.2008). Z časovej súvislosti uzatvorenia Zmluvy o úvere dňa 2.11.2015 a Dohody dňa 2.11.2015, ako aj zo samotného obsahu Dohody, ktorá demonštratívnym zadefinovaním vymedzuje v článku I. bod 1 „dôverné informácie“, vychádza súd pri svojom konštatovaní, že dôsledkom uzatvorenia Dohody bolo práve vylúčenie, a tým obmedzenie žalobcu ako spoločníka žalovaného pri výkone jeho oprávnenia spoločníka riadiť a najmä kontrolovať spoločnosť - žalovaného podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ dôsledkom Dohody bolo vylúčenie žalobcu ako spoločníka žalovaného z možnosti nadobudnúť dostatočnú a efektívnu vedomosť o obsahu Zmluvy o úvere z 2.11.2015 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou ŠPORT PARK, s.r.o. i prostredníctvom vyhotovenia kópie predmetnej zmluvy o úvere, ktorá sa týkala poskytnutia úveru žalovaným tretiemu subjektu vo výške X.XXX.XXX,- EUR z majetku žalovaného, ktorého však majoritným spoločníkom je žalobca, ktorý žalobca je zároveň jednotkou územnej samosprávy a teda subjektom, ktorý nakladá s prostriedkami majúcimi v zásade režim verejných prostriedkov, je tento dôsledok Dohody obchádzaním účelu úpravy § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej má spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným mať rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti, ktorý nepochybne zahŕňa vedomosť spoločníka o celom obsahu zmluvy, ktorá vedomosť nemusí byť dostatočná a tým efektívna a kompletná len po nahliadnutí do obsahu zmluvy, ale môže byť spojená práve s potrebou oboznámenia sa s obsahom tejto zmluvy práve na základe vyhotovenej kópie zachytávajúcej celý obsah tejto zmluvy vo všetkých súvislostiach. Naviac vzhľadom na dikciu úpravy § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá upravuje právo spoločníka požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti bez akéhokoľvek obmedzenia samotného spoločníka, nie je možné toto právo spoločníka obmedzovať ani v smere vylúčenia možnosti spoločníka dožadovať sa informácií nahliadnutím aj do dokladov spoločnosti, a teda aj do zmlúv a oboznamovať sa s týmito dokladmi aj v častiach, ktoré majú povahu obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka. V tejto časti súd konštatuje, že sa presadí práve právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným vyplývajúce z hmotného práva podľa § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Realizáciu oprávnenia žalobcu ako spoločníka žalovaného podľa § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nemožno potom hodnotiť ako uprednostňovanie záujmu žalobcu ako spoločníka žalovaného oproti záujmom iných spoločníkov, iných osôb alebo oproti záujmom spoločnosti a tým skonštatovať rozpornosť postupu konateľa žalovaného podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka

s odbornou starostlivosťou ako požiadavkou kladenou na postup konateľa žalovaného podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Takéto konanie konateľa žalovaného potom nemôže byť ani sankcionované, a to či už v pomeroch súkromného práva alebo v trestnoprávnej rovine. Uvedenou argumentáciou sa súd vysporiadal ako s nedôvodnou, s procesnou obranou žalovaného podľa jeho podania zo dňa 14.8.2017 (č.l. 34), pričom osobitne odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo/16/2008 hodnotí súd vo vzťahu k prejednávanej veci ako irelevantný, nakoľko označené rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového základu oproti skutkovému základu, ktorý bol v prjednávanej veci. Vo vzťahu ku záveru, podľa ktorého úprava § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nevylučuje možnosť, aby sa spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným dožadoval nahliadnutia i do dokladov spoločnosti, ktoré obsahujú skutočnosti majúce povahu obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, poukazuje súd na závery vyplývajúce z rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Cdo/3704/2009 zo dňa 22.2.2011, podľa ktorých: Dovolací súd sa nestotožnil ani so záverom odvolacieho súdu o tom, že spoločník nemá právo na informácie, ktoré tvoria obchodné tajomstvo. Zatiaľ čo ohľadne poskytovania informácií tvoriacich obchodné tajomstvo akcionárom v ustanovení § 180 ods. 4 určuje, že akcionári nemajú na ich poskytnutie právo ohľadne spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, takú úpravu neobsahuje. Ak upravuje ustanovenie § 122 právo na informácie a sprístupnenie dokumentov bez akéhokoľvek obmedzenia, musí sa z toho vyvodiť, že toto právo sa vzťahuje aj na skutočnosti tvoriace obchodné tajomstvo. Taký postup logicky plynie z odchýlneho postavenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným od postavenia akcionára. Zatiaľ čo väzby akcionára k akciovej spoločnosti sú výlučne väzbami kapitálovými, v právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným je možné vysledovať i niektoré osobné väzby, prejavujúce sa okrem iného spravidla práve väčším zapojením spoločníkov do činnosti spoločnosti a tiež úpravou ich práv vo vzťahu k spoločnosti, ktorá sa v niektorých prípadoch skôr blíži úprave práv spoločníkov osobných spoločností. Tak je tomu i pokiaľ ide o právo na informácie, ktorá úprava zodpovedá skôr úprave práv spoločníkov osobných spoločností, než úprave spoločnosti akciovej. Pokiaľ teda odvolací súd argumentoval potrebou ochrany spoločnosti pred prezradením obchodného tajomstva za situácie, kedy spoločníkom nie je uložená povinnosť mlčanlivosti, Najvyšší súd k tomu poznamenáva, že z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že táto úprava vychádza zo záveru, že je záujem spoločníka zachovávať mlčanlivosť o veciach spoločnosti, keď chráni spoločnosť tým, že umožňuje splnomocniť k získavaniu informácií len osoby podliehajúce zákonnej povinnosti mlčanlivosti, u spoločníka však žiadnu zvláštnu povinnosť v tomto smere neukladá. K tomu je potrebné ešte uviesť, že i na spoločníka dopadajú dôsledky porušenia obchodného tajomstva vyplývajúce z ustanovenia § 17 a nasl. a § 51 až § 55 Obchodného zákonníka a konečne táto povinnosť vyplýva i z povinnosti lojality /viz. uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 26. júna 2007 sp.zn. 29Odo/387/2006/. Z rozsudku NS ČR sp.zn. 29Odo/387/2006 z 26.6.2007 vyplýva, že jednou zo zásad, ktorými sa riadi , je princíp lojality spoločníka voči spoločnosti, ktorý je základným východiskom všetkých jeho povinností. Princíp lojality je výkladovým pravidlom, v rámci ktorého je potrebné interpretovať jednotlivé dielčie povinnosti spoločníka voči spoločnosti. Obe označené rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vychádzajú z totožného znenia relevantnej hmotno-právnej úpravy § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v relevantnom období a z obdobných skutkových východísk, a teda sú na základe toho aplikovateľné i na prejednávanú vec nezávisle na skutočnosti namietanej žalovaným, a to že Najvyšší súd ČR nie je v zmysle článku 2 ods. 2 najvyššou súdnou autoritou. Naviac žalovaný v tejto časti procesnej obrany vychádza zo zužujúceho výkladu článku 2 ods. 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 CSP, oproti ktorému právnemu názoru žalovaného založenému na takomto zužujúcom výklade citovaných článkov konajúci súd vychádza z právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutia súdov ČR v otázkach riešiacich aplikáciu totožnej hmotno-právnej úpravy sú aplikovateľné i pre rozhodovanie súdov Slovenskej republiky. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné od 1.5.2014 vykladať právo SR v kontexte práva Európskej únie a jej členských štátov, ktorým je i Česká republika, v ktorej časti poukazuje súd na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 4So/143/2008 zo dňa 20.8.2009. V danom prípade ide o tzv. eurokomformný výklad, na ktorý opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti poukazuje i Krajský súd Žilina, napríklad rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 14Cob/134/2012 zo dňa 25.10.2012.

19. Súd vyhovel žalobe i v časti, ktorou žalobca navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť umožniť žalobcovi vyhotovenie kópií zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X.XXX.XXX,- EUR žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645. I tu vychádzal súd z právneho názoru vyplývajúceho z rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Cdo/3704/2009 z 22.2.2011, podľa ktorých: K otázke, či je súčasťou práva na sprístupnenie dokumentov i opatrovanie ich fotokópií, sa Najvyšší súd stotožnil so závermi odvolacieho súdu včetne ním predostretej argumentácie.

Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdenú povinnosť spoločnosti umožniť spoločníkovi vyhotovenie úradne overenej kópie listiny, odvolací súd dospel k záveru, že táto požiadavka prekračuje výkladový rámec pojmu nahliadania do dokladov spoločnosti. Jednoduché kópie dokladov spoločnosti postačujú k dostatočne efektívnemu výkonu práva na kontrolu spoločnosti. Je výlučne na rozhodnutí spoločníka, čí sa uspokojí s vizuálnym nahliadnutím do dokladov spoločnosti, či k nahliadnutiu použije niektorý z technických prostriedkov slúžiacich k vyhotoveniu kópie listiny. Predovšetkým na základe argumentu uvedeného v závere tejto citácie súd konštatuje, že je výlučne na vôli spoločníka, či sa uspokojí s vizuálnym nahliadnutím do dokladov spoločnosti, či k nahliadnutiu použije akýkoľvek technický prostriedok na vyhotovenie kópie. Touto argumentáciou sa súd vysporadúva i s procesnou obranou žalovaného podľa jeho podania zo dňa 29.11.2017, kde žalovaný poukazoval na právny názor napríklad Prof. JUDr. Mojmíra Mamojku, CSc. ako vedúceho autorského kolektívu, ktorý vypracoval komentár k Obchodnému zákonníku (č.l. 52), a s ktorým právnym názorom sa konajúci súd práve vzhľadom na závery citovaného rozhodnutia NS ČR nestotožňuje, pretože žalovaným prezentovaný výklad úpravy § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka by mohol viesť práve k situácii, keď samotný vizuálny kontakt s relevantným dokladom spoločnosti neposkytne napríklad z dôvodu jeho obsahovej zložitosti alebo z dôvodu jeho obsahovej rozsiahlosti, dostatočnú vedomosť a informáciu o obsahu tohto dokladu pre spoločníka v kvalite tejto informácie alebo vedomosti umožňujúcej spoločníkovi efektívne realizovanie jeho práva kontrolovať a riadiť spoločnosť podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný v tejto časti svojej procesnej obrany poukazoval na úpravu § 135a Obchodného zákonníka, Dohodu a úpravu podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného zákona a § 125 ods. 1 Trestného zákona, súd opätovne poukazuje na závery rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Cdo/3704/220 z 22.2.2011, podľa ktorého: Pokiaľ teda odvolací súd argumentoval potrebou ochrany spoločnosti pred prezradením obchodného tajomstva za situácie, kedy spoločníkom nie je uložená povinnosť mlčanlivosti, Najvyšší súd k tomu poznamenáva, že z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že táto úprava vychádza zo záveru, že je záujem spoločníka zachovávať mlčanlivosť o veciach spoločnosti, keď chráni spoločnosť tým, že umožňuje splnomocniť k získavaniu informácií len osoby podliehajúce zákonnej povinnosti mlčanlivosti, u spoločníka však žiadnu zvláštnu povinnosť v tomto smere neukladá. K tomu je potrebné ešte uviesť, že i na spoločníka dopadajú dôsledky porušenia obchodného tajomstva vyplývajúce z ustanovenia § 17 a nasl. a § 51 až § 55 Obchodného zákonníka a konečne táto povinnosť vyplýva i z povinnosti lojality /viz. uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 26. júna 2007 sp.zn. 29Odo/387/2006/. Na základe týchto záverov súd v prejednávanej veci nevzhliadol v uložení povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi vyhotovenie kópií predmetnej zmluvy taký zásah do práv žalovaného, na ktoré by neexistoval právny základ, nakoľko tento právny základ je predstavovaný úpravou § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Rovnako v tejto súvislosti poukazuje súd na úpravu podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje generálnu prevenčnú povinnosť. V oboch prípadoch uložených povinností žalovanému, tak ako vyplývajú z výroku tohto rozsudku súd zdôrazňuje, že ich uloženie rozhodnutím súdu žalovanému má hmotno-právny základ v úprave § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda je súladné s požiadavkou vyplývajúcou z článku 13 Ústavy SR (Zákon č. 460/1992 Zb., podľa ktorého: Povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2). Vychádzajúc z uvedených záverov súd žalobe vyhovel v celom rozsahu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto je stranou v tomto konaní úspešnou v celom rozsahu žalobca, ktorému súd podľa § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 1, 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).