Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Csp-17-2017.pdf
PDF · 87.97 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/17/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, J. XX/XXX, T., o 376,22 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 303,65 € s 5,05 %- ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 117 € od 28.07.2015 do zaplatenia
- zo sumy 93,89 € od 26.08.2015 do zaplatenia
- zo sumy 69,55 € od 26.09.2015 do zaplatenia
- zo sumy 11,99 € od 27.10.2015 do zaplatenia a
- zo sumy 11,22 € od 26.11.2015 do zaplatenia.
II. Žaloba sa v časti o zaplatenie 74,57 € zamieta.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu 60,56 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 18.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku I a II z titulu ceny za telekomunikačné služby a zmluvnej pokuty na základe zmluvy z XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX, ktorú so žalovaným uzatvoril Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469 (ďalej len „Slovak Telekom“). Žalobca nadobudol pohľadávku od Slovak Telekom postúpením.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 19.03.2018, avšak tento nijako nereagoval.
3. Vzhľadom na to hodnotu veci a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb (č. l. 26 - 29), dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb (č. l. 23 - 25), všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., s prílohou (č. l. 30 - 40; ďalej len „VP“), cenníkom (č. l. 42 - 61), faktúrami s upomienkami (č. l. 63, 64 - 69), zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane jej dodatku č. 1 a príloh (č. l. 5 - 22) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP) ustálil tento skutkový stav.
5. Slovak Telekom, je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej).
6. Žalovaný a Slovak Telekom podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva“), ktorá o. i. stanovovala:
„Telefónne číslo … XXXXXXXXXX Dátum aktivácie … XX. K. XXXX Zúčtovacie obdobie je jednomesačné … Od: 8. dňa mesiaca vrátane Do: 7. dňa mesiaca vrátane … Program služieb … H. M.(Q.) … VYHLÁSENIE ÚČASTNÍKA…: Vyhlasujem, že som sa zoznámil s [VP]… a Cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti Zmluvy zaväzujem dodržiavať. Svojim podpisom potvrdzujem (i) prevzatie [VP] …, Cenníka … SIM karty a (ii) že si záväzne objednávam v tejto Zmluve špecifikované služby [Slovak Telekom] (ďalej len ,Služby'), (iii) že sa zaväzujem riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve, [VP]…, najmä … platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie Služieb…“
7. V rovnaký deň podpísali strany listinu s názvom „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb“ (ďalej len „dodatok“), v ktorom sa o. i. uvádza:
„t. č. XXXXXXXXXX
…
TABUĽKA Č. 1:
Doba viazanosti … 24 mesiacov… … Zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) … 120 € … 1. Predmetom tohto Dodatku je: a) aktivácia programu Služieb… b) záväzok [žalovaného] riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služieb [Slovak Telekom] podľa zvoleného programu Služieb… … 4. V prípade porušenia záväzku [žalovaného] uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany [Slovak Telekom], je [žalovaný] povinný uhradiť [Slovak Telekom] zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. … … 5. … Tento Dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. …“
8. Relevantné ustanovenia VP znejú:
„Časť IV. Ceny a platobné podmienky 1. Ak nie je cena za poskytovanú alebo požadovanú Službu dojednaná v Zmluve výslovne, vzťahuje sa na ňu Cenník. … … 5. … Včasnou úhradou je úhrada pripísaná na účet [Slovak Telekom] najneskôr v deň splatnosti faktúry uvedený na príslušnej faktúre; …“ … 13. … Náhradu nákladov spojených s upomienkou oneskorenej platby vo forme sankčného poplatku vo výške podľa platného Cenníka, … znáša [žalovaný].“
9. Slovak Telekom poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby za cenu vo výške 303,65 €, ktorú vyúčtoval týmito faktúrami:
9.1 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 63) na sumu 117 € so splatnosťou 27.07.2015, 9.2 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 65) na sumu 98,89 € so splatnosťou 25.08.2015, z toho cena za komunikačné služby 93,89 €, 9.3 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 66) na sumu 94,34 € so splatnosťou 25.09.2015, z toho cena za komunikačné služby 69,55 €, 9.4 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 67) na sumu 16,98 € so splatnosťou 26.10.2015, z toho cena za komunikačné služby 11,99 € a 9.5 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 68) na sumu 31,02 € so splatnosťou 25.11.2015, z toho cena za komunikačné služby 11,22 €.
10. Slovak Telekom vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu 74,57 € faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.05.2016 (č. l. 69).
11. Žalovaný cenu týchto služieb ani ostatné položky neuhradil (nesporná skutočnosť).
12. Dňa XX.XX.XXXX podpísali žalobca a Slovak Telekom zmluvou o postúpení pohľadávok (č. l. 5), v ktorej sa o. i. iného dohodli na postúpení určitých pohľadávok Slovak Telekom na žalobcu (článok II). V dodatku č. 1 k tejto zmluve (č. l. 14) sa strany dohodli, že dátumom účinnosti postúpenia je 13.09.2017. V prílohách k zmluve (č. l. 15 až 22) boli uvedené konkrétne pohľadávky, ktoré Slovak Telekom postúpil na žalobcu. Nebolo zistené, že by Slovak Telekom postúpenie oznamoval.
B. Právne posúdenie
13. Z § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vyplýva, že právo uplatňovať postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi vzniká postupníkovi okamihom, keď postupca oznámi postúpenie dlžníkovi alebo keď postupník sám dlžníkovi preukáže, že došlo k postúpeniu. Dlžník môže od postupníka požadovať predloženie zmluvy o postúpení, čo zároveň znamená, že ak tak postupník urobí, bude splnená podmienka, že postúpenie dlžníkovi preukázal. Ako je uvedené v bode 12 vyššie, v prejednávanej veci nebolo zistené, že by Slovak Telekom ako postupca žalovanému ako dlžníkovi doručil oznámenie o postúpení uplatňovanej pohľadávky. Rovnako ani žalobca netvrdil, že sa žalovanému preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky. Treba však vychádzať z toho, že žalovanému bolo postúpenie preukázané najneskôr doručením žaloby s prílohami do vlastných rúk 19.03.2018 (bod 2 vyššie). V dôsledku toho je žalobca aktívne vecne legitimovaný v danom spore.
14. Slovak Telekom a žalovaný uzatvárali zmluvu ako podnik a účastník podľa § 5 ods. 1 a 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“). Zmluvou sa Slovak Telekom zaviazal žalovanému poskytnúť „elektronickú komunikačnú službu“ za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu služieb. Zmluva je vzhľadom na záväzky strán zmluvou o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ZoEK. Slovak Telekom poskytoval žalovanému určité elektronické komunikačné služby podľa § 3 ZoEK, ktoré žalovanému riadne vyúčtoval na základe faktúr. Cena za túto službu bola dohodnutá v Cenníku, na ktorý zmluva odkazovala v súlade s § 44 ods. 1 a 2 písm. d) ZoEK. Žalovanému tak v zmysle § 43 ods. 12 ZoEK platne vznikol záväzok platiť za poskytnutú službu. Keďže túto povinnosť porušil a medzi stranami nejde o obchodnoprávny vzťah (pozri ďalej), je žalovaný v omeškaní (§ 517 ods. 1 OZ) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti konkrétneho záväzku podľa bodu 9 vyššie (Časť IV. bod 13 VP) a má povinnosť zaplatiť úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ) v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalobca si tento nárok uplatnil v zákonom stanovenej sadzbe. Vzhľadom na uvedené je žaloba v tejto časti opodstatnená, a preto jej súd v tomto rozsahu vyhovel (výrok I).
15. Nárok na zmluvnú pokutu je však už nedôvodný.
16. Vzhľadom na vyššie vymedzený predmet zmluvy (bod 14 vyššie) uzatváral Slovak Telekom zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Žalovaný, naopak, ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1
OZ). V takom prípade je povinnosťou súdu podrobiť zmluvu skúmaniu aj z hľadiska pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
17. Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.
18. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na bode 4 dodatku. Už aj z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy (tým je napokon poskytovanie elektronických komunikačných služieb). Bod 4 dodatku sa preto tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva a dodatok sú vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie bodu 4 je obsiahnuté v texte dodatku, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia predmetu zmluvy vrátane doby viazanosti. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva a dodatok uzatvorené so žalovaným individuálne. Za takýchto okolností potom súd pristúpil k skúmaniu zmluvných podmienok z hľadiska ich neprijateľnosti.
19. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Keďže medzi stranami ide o občianskoprávny vzťah, nemožno opomenúť ani znenie § 545a OZ. Toto ustanovenie síce upravuje moderačné právo súdu, ktorého priame uplatnenie vzhľadom na neplatnosť ako dôsledok vyplývajúci z § 53 ods. 4 písm. k) OZ ako lex specialis neprichádza v spotrebiteľských veciach do úvahy, avšak z citovaného ustanovenia možno vyvodiť usmernenia, ktorými sa má súd riadiť pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty. Súd by mal preto prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, prípadne na okolnosti súvisiace s náhradou škody a pokiaľ zistí, že zmluvná pokuta je neprimeraná, namiesto jej zníženia nárok na ňu vôbec neprizná.
20. Čo sa týka hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, žalobca v žalobe skutkovo vymedzil svoj nárok na zmluvnú pokutu v podstate tak, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb. Takto vymedzenému nároku potom zodpovedá ustanovenie bodu 4 dodatku, ktorý v spojení s bodom 1 písm. b) zakotvuje zmluvnú pokutu v nadväznosti na povinnosť žalovaného riadne uhrádzať svoje peňažné záväzky voči žalobcovi počas doby viazanosti. Zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 4 konkrétne postihuje porušenie zaplatiť cenu za poskytnuté služby. Z takto formulovanej hypotézy potom plynie, že Slovak Telekom vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek porušení peňažného záväzku, a to bez ohľadu na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V dotknutom ustanovení sa však nezohľadňuje ani dĺžka omeškania ani výška dlhu, či dôsledky, aké porušenie má pre Slovak Telekom. Omeškaním s platením peňažných záväzkov totiž nedochádza k automatickému zániku zmluvy. Slovak Telekom je v takom prípade naďalej oprávnený požadovať od žalovaného splnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom, napríklad výpoveďou. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku by takto vznikol aj v prípade krátkodobého omeškania aj s akoukoľvek zanedbateľnou sumou, čo len sotva možno považovať za primeraný spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy zohľadňujúci rozsah a intenzitu porušenia (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/284/2016, bod 24). Takto paušálne formulovaná zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje § 53 ods. 1 OZ.
21. Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu je zrejmé, že bod 4 dodatku je ustanovením, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a preto nárok, ktorý z nej žalobca odvodzuje, nemožno priznať (výrok II).
22. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi vzhľadom na pomer úspechu strán v konaní (80,28 % : 19,72 %) priznal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,56 % (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.