Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-98-2018.pdf
PDF · 75.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/98/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu H. X., a.s., so sídlom H., D. XXX/A, V.: XX XXX XXX, zastúpeného Z. kanceláriou N.. D. Y., C.., s.r.o., so sídlom H., I. XX proti žalovanému C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. XXX/XX, o zaplatenie 2.937,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. januára 2018, č. k. 14Csp/94/2017-55, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. januára 2018, č. k. 14Csp/94/2017-55 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žalovaný n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súde sa pôvodný žalobca C. H., a.s. IČO: 31 340 XXX, so sídlom H., S. T. 4 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.937,59 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 17.06.2013 žalovaný podpísal predtlačený formulár navrhovateľa označený ako: Zmluva o úvere dostupný pôžička“. Právny predchodca žalobcu vyplnil vo formulári bod (3), kde doplnil okrem iného aj údaj o výške mesačnej splátky 82,29 Eur, dátum prvej platby do 25.07.2013, dátum ďalšej platby k 25. Dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25.06.2018, úroková sadzba 19,50 % p.a.. RPMN banky 21,34 %, Celková výška nákladov 1.703,33 Eur. Právny predchodca žalobcu podpísal formulár dňa 26.06.2013. Dňa 09.06.2014 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému list, v ktorom ho vyzval na úhradu dlžnej sumy 3.366,50 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpil právny predchodca žalovanú pohľadávku žalobcovi. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, §43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2 § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, § 451 ods. 2, § 456, § 458 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie uviedol, že „Zmluvu o úvere dostupná pôžička“ ako prvý v poradí podpísal v postavení dlžníka žalovaný dňa 17.06.2013. Následne právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa doplnil údaje do bodu 3 formulára, kde uviedol ostatné náležitosti zmluvy o úvere a dňa 26.06.2013 podpísal zmluvný formulár. Z uvedeného postupu bolo zrejmé, že právny predchodca žalobcu doplnil ostatné náležitosti zmluvy o úvere až po podpise formulára žalovaným. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno konštatovať, že by v danom prípade došlo k zhode vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie tak formulár ani po podpise právneho predchodcu žalobcu nepovažuje za uzavretú zmluvu o úvere, ale len za doplnený návrh po ktorom malo nasledovať ešte oboznámenie sa žalovaného s takýmto zmeneným návrhom a až následný podpis zmluvy, v prípade súhlasu žalovaného s takýmto návrhom. Súd prvej inštancie konštatoval, že postup uzatvárania predmetnej zmluvy bol v rozpore s ustanoveniami § 43 a § 44 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by bola medzi stranami vznikla úverová zmluva, keďže súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, zmluva by
musela mať písomnú formu. Keďže po doplnení návrhu na uzavretie zmluvy, už žiadna písomná zmluva podpísaná účastníkmi nebola, zmluva o úvere ani nevznikla, a teda peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté bez právneho dôvodu. Keďže právny predchodca žalobcu podpísal formulár 26.02.2013, podľa názoru súdu prvej inštancie boli peňažné prostriedky poskytnuté žalobcovi najneskôr 29.06.2013. Dvojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr týmto dňom, a teda uplynula najneskôr 29.06.2015. Žaloba bola na súde podaná až 12.06.2017, teda jednoznačne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, a preto súd prvej inštancie považoval žalovaný nárok za premlčaný a žalobu zamietol. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, mal by nárok na náhradu trov konania, no tento nárok si neuplatnil a žiadne trovy nevyplývajú zo súdneho spisu, súd prvej inštancie nárok na ich náhradu žalovanému nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Žalobca dal súdu do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna 7. februára 2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na to, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o úvere, žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Žalovaný čerpal úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, čiže akceptoval predmetný úver aj za týchto podmienok, žalovaný nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. Mal za to, že zákon alebo dohoda strán zmluvy neobsahuje konkrétnu formu právneho úkonu, ktorým má byť prijatie návrhu, resp. akceptácia návrhu, a tak jej prijatie možno urobiť v akejkoľvek právnej forme, pokiaľ návrh a jeho prijatie bude zodpovedať náležitostiam platného právneho úkonu. Zákon však pripúšťa, aby aj v prípade, keď je pre zmluvu predpísaná písomná forma, bolo možné písomný návrh prijať aj inou formou. Žalovaný prijal návrh žalobcu o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil najprv odsúhlasením úverových podmienok telefonicky, a následne čerpaním úveru, ako aj tým, že zo strany žalovaného dochádzalo k mesačným úhradám úveru. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere, neexistovala by podpísaná zmluva o úvere zo strany oboch účastníkov. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I. ÚS 49/08. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalovaného, ani súčasný veriteľ nevedel, že prišlo k bezdôvodnému obohateniu, dozvedel sa to až doručením rozhodnutia Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 14Csp/94/2017. Vyslovil právny názor, že ak by právny predchodca veriteľa vedel, že sa žalovaný na jej úkor obohacuje, neposielala by žalovanému upomienky, aby doplatil omeškané splátky, neposiala by výzvy, ale žaloval by žalovaného hneď po čerpaní úveru o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Mal za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti tiež poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.03.2018, po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodnenia a žiadal konanie zastaviť a vrátiť súdny poplatok.
4. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd posudzoval účinky späťvzatia žaloby žalobcom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že účinky späťvzatia žaloby vyvolali postup odvolacieho súdu podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP.
6. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
7. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 370 ods. 1, 2, CSP je zrejmé, že disponovať s predmetom konania môže strana sporu nielen tým, že podá žalobu v zmysle ustanovenia § 131 CSP, ale aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd.
8. Odvolací súd tak skúmal procesnú situáciu, ktorá nastala po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a zistil, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť po tom, čo súd prvej inštancie rozhodol vo veci, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v dôsledku podaného odvolania žalobcom. Žalovaný späťvzatie žaloby nenamietal. Za týchto okolností odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pri rešpektovaní práva žalobcu disponovať podanou žalobou, späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
9. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil späťvzatím žaloby zastavenie konania. Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, trovy konania si neuplatnil a tieto mu ani nevyplývajú zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
10. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).