Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom v Hradci Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36715352, proti žalovanému: U. L.Ť., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. M., D. XXXX/X, v spore o zaplatenie sumy 242,20 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 06.09.2017, ako súdu kauzálne príslušnému na takéto konanie, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 242,20 eura s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 17.12.2016 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2.1. Odôvodnil ju tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 49, (ďalej len „postupca“) uzavreli 18.07.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569481540 (ďalej len „ÚZ“), na základe ktorej postupca poskytol žalovanému jednorazovo a bezhotovostne pôžičku vo výške 480,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 10,76 eura. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 06.09.2014. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať riadne a včas svoje záväzky a uhradil len splátky v celkovej výške 237,80 eura. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok, t.j. 480,- eur - 237,80 eura = 242,20 eura. 2.2. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou 16.12.2016 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) medzi postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalobca listom zo 16.08.2017 - výzva pred podaním žaloby vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa podania návrhu ju žalovaný neuhradil a celkový dlh žalovaného k tomuto dňu je vo výške 242,20 eura. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúcom po postúpení pohľadávky.

3. Proti platobnému rozkazu, ktorý Okresný súd Banská Bystrica v uvedenej veci podľa návrhu vydal 02.10.2017 pod sp. zn. 2Up/282/2017, podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Odôvodnil ho tým, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Vzniesol námietku „príslušnosti súdu“,

keďže výkonná moc znemožnila, resp. znemožní výkon elektronickej formy podávania dokumentov prostredníctvom S..F..F., tento súd je tým pádom nepríslušný na takéto súdne konanie. Príslušnosť súdu nie daná ani ZoUK, podľa ktorého spotrebiteľ musí byť vyzvaný na úhradu sumy. Žalobca ani postupca ho nikdy nevyzýval k úhrade sumy 242,20 eura. Žalobcom požadovaná suma je premlčaná od 17.07.2017, keďže nie je bankovou inštitúciou vzťahuje sa na ich zmluvné vzťahy občianske (civilné) právo, nie obchodné, nakoľko je spotrebiteľom. Zo sumy pôžičky postupcu bolo uhradené na splatenie predchádzajúcej pôžičky celkom 232,98 eura. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a aby súd mu uložil uhradiť žalobcovi 0,00 € a že žiaden z účastníkov nemá nárok na úhradu trov konania.

4. Zástupca žalobcu podaním zaevidovaným 14.12.2017 s poukazom na podanie uvedeného súdu z 22.11.2017, ktorým bol žalobca upovedomený o podaní odporu žalovaným, zároveň na v ňom obsiahnutú výzvu súdu oznámil, že navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým je Okresný súd Dolný Kubín. Zároveň oznámil, že žalobca zotrváva na v celom rozsahu na žalobnom návrhu. K odporu žalovaného uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica bol v zmysle ZoUK príslušným na rozhodovanie vo veci. Postupca disponoval v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, t.j. dňa 16.12.2016, oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Preto sa toto tvrdenie žalovaného nezakladá na pravde. Žalobcov uplatnený nárok predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou a úhradami žalovaného. V zmysle ÚZ bola posledná predpísaná splátka splatná dňa 06.09.2014. Žaloba bola doručená súdu 05.09.2014, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Z uvedeného vyplýva, že nárok nie je premlčaný. K tvrdeniam žalovaného, že ho žalobca nevyzval k úhrade dlžnej sumy, uviedol, že prílohou žalobného návrhu bola pripojená predžalobná výzva spolu s podacím lístkom.

5. Nakoľko žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, podaním Okresného súdu Banská Bystrica z 08.02.2018 bola táto vec s poukazom na § 14 ods. 3 ZoUK postúpená tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie (§ 13 a § 14 .

6. V priebehu konania bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz (oddlženie dlžníka konkurzom podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoKaR“) na základe uznesenia Okresného súdu Žilina 2Odk/128/2017, zverejneného v obchodnom vestníku 224/2017 dňa 24.11.2017. Následne však bol v obchodom vestníku 42/2018 vydanom 28.02.2018 zverejnený oznam o skončení konkurzu na majetok žalovaného s poukazom na § 167v ZoKaR v dôsledku zistenia ustanoveného správcu, že konkurzná podstata dlžníka nepokryje náklady konkurzu, nakoľko tento nie je vlastníkom žiadneho majetku.

7. Žalovaný v podaní doručenom súdu 04.03.2018 oznámil, že žaloba z Okresného súdu Banská Bystrica mu bola doručená 12.10.2017. Od podania žaloby a podaného odporu v zákonnej lehote došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, a to, že Okresný súd Žilina vyhlásil na jeho majetok konkurz s účinnosťou od 24.11.2017.

8. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v podaní doručenom súdu 16.04.2018 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvádzaných v podanom vyjadrení k odporu v rámci upomínacieho konania z 05.12.2017, kde zaujal stanovisko k sporným skutočnostiam v konaní. K výzve tunajšieho súdu z 20.03.2018 sa vyjadril tak, že predložený prehľad splátok a úhrad udáva výšku celkovo vykonaných úhrad zo strany žalovaného v sume 222,80 eura. Zo strany žalovaného žalobca eviduje aj čiastkovú úhradu po odpise pohľadávky vo výške 15,- eur. Spolu tak žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 237,80 eura. Považuje uplatnený nárok za riadne preukázaný a navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Napokon žalovaný podaním doručeným súdu 22.04.2018 oznámil, že: 1/ podľa ÚZ plnil veriteľovi naposledy 12.06.2014, 2/ ako uviedol v odpore, postupca nie je bankovou inštitúciou iba obyčajnou Sro, tak sa vzťahuje na ich právne úkony civilné (občianske) právo nie obchodné; a tak teda zročnosť dlhu podľa ustanovení nastala 19.06.2014 a premlčanie dlhu nastalo 20.06.2017, teda žalobca podal žalobu oneskorene po tejto trojročnej premlčacej lehote 12.10.2017; 3/ postupca používal pri uzatváraní zmlúv nekalé obchodné praktiky a využil jeho sociálnu situáciu, okrem zmlúv o úvere

zákazníci podpisovali aj zmluvu o zabezpečení splátok a tak vlastne úrok nebol približne 48 %, ale približne 88 % a 4/ na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť tak ako uviedol v odpore.

10. Súd na pojednávaní nariadenom na deň 23.04.2018 konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaniami zmienenými pod bodmi 9 a 10 (zástupca žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania a žalovaný z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty, o ktorej sa dozvedel od zamestnávateľa v piatok), keď obaja navrhli, aby súd pojednával aj bez ich prítomnosti.

11. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel a boli nespornými a taktiež zo žalobcom predložených listinných dokladov mal súd preukázané uzatvorenie ÚZ medzi postupcom a žalovaným (Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569481540 dňa 18.07.2013), na podklade ktorej žalovaný obdržal od postupcu spotrebiteľský úver vo výške 480,- eur. Sumu poskytnutého úveru spolu s navýšením 165,60 eura (predstavujúcim úrok 22,38 %, t.j. 69,12 eura a poplatok za garantovanú službu vo výške 96,48 eura) - čiže celkovú čiastku 645,60 eura sa žalovaný zaviazal splatiť v 60-ich týždenných splátkach po 10,76 eura. Úver sa podľa zmluvy poskytoval na dobu 60 týždňov so splatnosťou 1. splátky v 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V zmluve je uvedená priemerná RPMN ohľadne poskytnutého úveru (pôžičky) 48,52 %. Nebolo sporné, že doposiaľ žalovaný splatil celkovo 237,80 eura (podľa doloženého výpisu splátok a úhrad mal žalovaný uhradiť 222,80 eura, pričom má žalobca podľa svojho tvrdenia evidovať ešte aj čiastkovú úhradu po odpise pohľadávky vo výške 15,- eur).

12. ÚZ je s ohľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali (ako veriteľ postupca - nebankový subjekt, ktorého predmetom podnikania v čase jej uzatvorenia bolo aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, teda subjekt konajúci pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a ako dlžník žalovaný - spotrebiteľ - fyzická osoba nekonajúca pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), je spotrebiteľskou zmluvou a konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ (ďalej len „ZoSÚ“). Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení ZoSÚ aj ustanovenia upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. v tom smere, že s poukazom na ust. § 54 ods. 1 sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvy s poukazom na § 53 ods. 1 nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľné podmienky (vyjmúc prípadov, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané) a ktorých príkladmý výpočet obsahuje ust. § 53 ods. 4 .

13. V prvom rade sa súd zaoberal opakovane žalovaným vznesenou námietkou premlčania žalobcom uplatneného nároku. Otázku premlčania nároku z predmetnej ÚZ ako zmluvy spotrebiteľskej je potrebné posudzovať podľa OZ, ako to vyplýva z početnej judikatúry súdov vyššieho stupňa (napr. závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudkoch č. k. 11Co/573/2014-118 z 26.01.2015, č. k. 10Co/474/2014-94 z 27.11.2014, č. k. 5Co/627/2014-140 z 18.11.2014, č. k. 10Co/341/2015-124 z 10.12.2015, sp. zn. 6Co/234/2015 z 24.06.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/167/2011 z 23.11.2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012 z 11.06.2013, sp. zn. 6Co/26/2012 a sp. zn. 6Co/81/2012 zo 14.02.2013 a na naň nadväzujúce uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 402/2013-10 z 19.06.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 MCdo 20/2009 z 25.01.2011...). Na zmluvy uzavreté podľa ZoSÚ, pod ktorý spadá predmetná ÚZ, sa totiž subsidiárne vzťahuje OZ. V spotrebiteľských zmluvách ide o vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom, ktorý daný úver prijíma na spotrebu, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou - predovšetkým ZoSÚ a ustanoveniami OZ. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva v existujúcom dualistickom systéme záväzkového práva na Slovensku, čo je určitá anomália, je dôvodné aplikovať právnu úpravu občianskoprávnu a nie podnikateľské právo. Aplikácia nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na

spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania, by poukazom na § 54 ods. 1 znamenala zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Skutočnosť, že zákonodarca charakter spotrebiteľských vzťahov ako vzťahov občianskoprávnych výslovne vymedzil až v rámci zákona č. 102/2014 Z. z. neznamená, že do doby pred jeho účinnosťou by mali mať takéto vzťahy inú (obchodnoprávnu) povahu. Preto súd ohľadne premlčania a dĺžky premlčacej doby aplikoval ust. § 101 OZ, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd až dňa 06.09.2017 (o 6.10.33), ktorým dňom s poukazom na § 112 došlo k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby, sú premlčané všetky nároky žalobcu z danej ÚZ, ktoré sa stali splatnými pred 06.09.2014, čo predstavuje 59 splátok splatných v období od 25.07.2013 (prvá splátka) do podania žaloby, pred podaním ktorej sa stala splatnou aj 59. splátka splatná 04.09.2014, teda nepremlčanou zostala len posledná splátka č. 60 splatná 11.09.2014, ktorej výška (tak ako u ostatných splátok) predstavovala sumu 10,76 eura.

15. Avšak ani uvedenú sumu 10,76 eura ako časť žalovanej istiny súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko z nižšie uvádzaných dôvodov dospel k záveru, že ÚZ dojednaný úver je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov.

16. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje ZoSÚ v § 9, ktorý v odseku 1 vyžaduje písomnú formu pri takejto zmluve a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí zmluvy podľa § 43 . Nedostatok týchto náležitostí, konkrétne pokiaľ ide o nedostatok ktorejkoľvek (čo i len jednej) z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) spôsobuje ten dôsledok, že s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa úver poskytnutý na podklade takejto zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalším samostatným dôvodom takéhoto následku je s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ aj to, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. S poukazom na § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj dobu jej trvania a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo predpokladá uvedenie konkrétneho dátumu (dňa, mesiaca a roka). V danom prípade, ak termín konečnej splatnosti bol vyjadrený tak, že ním je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia ÚZ, čo nezodpovedá zákonom stanovenému spôsobu vyjadrenia termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý by si spotrebiteľ pri takomto určení musel sám vyrátať. Takýto istý nedostatok v ÚZ je aj ohľadne zákonnej požiadavky vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vyžadujúcej uvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere o.i. aj termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V ÚZ tiež absentuje náležitosť požadovaná v § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ - uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

18. V ÚZ bola uvedená výška RPMN 48,52 %. Podľa prepočtu súdu (kalkulačka pre výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver na portáli F..F.) pre daný spotrebiteľský úver s ohľadom na výšku úveru, počet, frekvenciu a výšku týždenných splátok) predstavuje výška RPMN až 70,23 %, čiže ak v ÚZ bola táto uvedená dokonca v podstatne nižšej výške, než je jej skutočná výška, táto bola uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo má opäť za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.

19. Žalovaný tak bol povinný vrátiť postupcovi, resp. následne žalobcovi len toľko, koľko od neho obdržal, t.j. sumu 480,- eur. Ak podľa zmluvy túto čiastku mal splatiť týždennými mesačnými splátkami vo výške 10,76 eura, je zrejmé, že už v rámci 45 splátky splatnej 19.06.2014 (pred ňou by zo sumy 480,- eur zostala predchádzajúcimi splátkami nepokrytá už len suma 6,56 eura), malo dôjsť k splateniu celého záväzku. S poukazom na skutočnosti už uvedené pod bodom 14, je však, s ohľadom na čas, kedy malo dôjsť k splateniu celého záväzku žalovaného vyplývajúceho z ÚZ, na podklade ktorej poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, premlčanou aj tá časť zo žalobcom uplatneného nároku, ktorá by predstavovala rozdiel medzi poskytnutou sumou 480,- eur a doposiaľ žalovaným vrátenou čiastkou 237,80 eura s uplatneným príslušenstvom z uvedenej sumy.

20. Z vyššie uvádzaných dôvodov (dôvodne vznesená námietka premlčania a dôsledky bezúročnosti a bezpoplatkovosti ÚZ poskytnutého úveru) súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému, ktorému by s poukazom na § 256 ods. 1 prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by mu v súvislosti s týmto sporom vznikli nejaké trovy (samotný žalovaný žiadal vysloviť, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na úhradu trov konania).

22. V dôsledku následného ukončenia konkurzu na majetok žalovaného tak, ako to súd uviedol pod bodom 6, stal sa bezpredmetným návrh žalovaného na zastavenie tohto konania z 29.11.2017, ktorý odôvodňoval práve vyhlásením konkurzu na svoj majetok, nakoľko v čase rozhodovania súdu bol už uvedený konkurz takmer 2 mesiace skončený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .