Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/23/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX J., o vymoženie pohľadávky v sume 1.526,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14Er/79/2017-18 zo dňa 23.10.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Anetty Demešovej, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu 1. mája 1053, Vráble, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 660/17. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Za týmto účelom preskúmal oprávneným preloženú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500023790 zo dňa 09.04.2013 a rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere. Uvedená zmluva o revolvingovom úvere, s ktorou bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva, založila záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, založený na základe zmluvy o úvere, je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch

uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzí účastníkmi predstavuje individuálnu dohodu, ktorá rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Dlžník mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia a mohol dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že obsahuje poučenie o možnosti, a nie o povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo v rozhodcovskej zmluve upravené len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Ďalej poukázal na smernicu Rady 93/19/EHS a na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky aj Českej republiky. V závere odvolania uviedol, že exekučný titul bo vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa podmienok stanovených zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to rozhodcovským súdom, ktorý bol v čase podania žaloby oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory na základe poverenia MSSR zo dňa 19.03.2016 č. SRS 002.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. V konaní postupoval v súlade s ustanovením § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku zákona v znení zákona č. 2/2017 Z. z., podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

5. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. Exekučné konanie bolo začaté dňa 19.01.2017, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna

56, Bratislava, sp. zn. 1013/07/15, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.10.2016. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor dňa 01.02.2017 na súd, ktorý ju napadnutým uznesením zamietol, keď sa predtým zaoberal obsahom zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy.

6. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení Exekučného poriadku a ďalších právnych predpisov, ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom rozhodnutí. Exekučný poriadok pre exekučné konanie vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, súd prvej inštancie správne skúmal, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako vyplývajú z príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zistenia uvedených dôvodov musí súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Súd skúma aj to, či exekučný titul vydal orgán, ktorý mal na jeho vydanie právomoc, či teda nejde o nulitný akt, na podklade ktorého by sa mala exekúcia vykonať.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere (ďalej „Zmluva o RÚ“) a súčasne aj rozhodcovskú zmluvu vo forme osobitnej zmluvy, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva boli vyhotovené miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom. Povinný s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasil a podľa predtlačeného znenia zmluvy jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. V bode 3 rozhodcovskej zmluvy je predtlačené, že veriteľ vopred poučil povinného o dôsledkoch jeho uzatvorenia, a to tak, že dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným, ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory podľa zmluvy môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenom. Podľa bodu 5. rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z rozhodcovských súdov podľa ich rokovacieho poriadku, konkrétne: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 52189/B, a 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 16626/S. Podľa bodu 7. zmluvy je dlžník oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy.

8. Súd prvej inštancie v odôvodní napadnutého uznesenia správne poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený rozhodcovskú zmluvu v podanom odvolaní prezentoval tak, že povinný mal možnosť návrh zmluvy prijať alebo neprijať. Tomu však s ohľadom na ustanovenia § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, 2 a § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka nekorešponduje skutočnosť, že rozhodcovskú zmluvu podpisoval ako prvý práve povinný dňa 05.04.2013. Oprávnený ju podpisoval až o niekoľko dní, čo by logicky z týchto časových údajov znamenalo, že oprávnený prijímal návrh povinného; je však nesporné, že návrh vyhotovoval oprávnený. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, je neprijateľnou a teda neplatnou podmienkou, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, ktorý vystupoval v postavení spotrebiteľa, znemožnením zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechaním ho výlučne na vôli dodávateľa, avšak ďalšie rozhodujúce skutočnosti nevyhodnotil.

9. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

10. V tomto prípade si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z uvedenej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam čo sa týka jej individuálneho dojednania. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka táto doložka za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom a v takom vyhotovení, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov aj v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Na základe listinných dôkazov bol teda urobený správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

11. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve, navyše s inak uvedeným označením, nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .