Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45C/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O. súd L. II sudkyňou C.. G. L. T. v právnej veci žalobcu: Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.. nar. XX.X.XXXX, F. E. XX, L. právne zastúpený: C.. Y. G., advokát, T. 1, L. proti žalovaným: v 1. rade prof. G.. B. M., W., V., A. XX, L. právne zastúpená: C.. G. E., advokát, L. XX, L. a 2. rade Z. D. C. H. v L., H. 2, L., B.: XX XXX XXX právne zastúpený: E. - advokátska kancelária, s.r.o., Q. XX, L. v konaní o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

Q. proti žalovanej v 1. rade zamieta.

Q. v 1. rade proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu XXX%.

L. proti žalovanej v 2. rade zastavuje.

Q. a žalovaná v 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X. Žalobca sa žalobou doručenou súdu XX.X.XXXX v spojení s jej zmenou pripustenou uznesením zo XX.X.XXXX domáhal, aby súd rozhodol tak, že žalovanú v 1. rade zaviaže ospravedlniť sa žalobcovi za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti spočívajúce v zásahoch do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena a tiež zaslať doporučene žalobcovi na adresu jeho bydliska ospravedlnenie a súčasne v N. L. L. zverejniť ospravedlnenie v tomto znení: „D.. G.. B. M. W., V.. sa ospravedlňujem Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.. za to, že som porušila jeho právo na ochranu osobnosti tým, že som spôsobila zverejnenie nepravdivých tvrdení a informácií o jeho konaní voči mojej osobe počas obdobia jeho výkonu funkcie dekana M. fakulty Z. v L., ktoré boli obsahom D. č. X k N. o urovnaní zo dňa XX.XX.XXXX, a ktorá bola XX. 1. XXXX verejne prečítaná pred K. senátom M. fakulty Z. v L. pretože: nie je pravdou, že Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.., ako dekan M. fakulty Z. v L. sa voči mojej osobe v období od roku XXXX dopustil protiprávnych konaní, ktoré by odporovali zásade rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu a v uplatňovaní priamej a nepriamej diskriminácie pri výkone povolania, spočívajúce najmä v zrušení viacerých funkcií a členstiev v komisiách u zamestnávateľa a v nerovnakých podmienkach výkonu práce zo strany zamestnávateľa v porovnaní s inými zamestnancami; nie je pravdou, že Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.., ako štatutárny orgán - dekan M. fakulty Z. v L. sa dopustil akýchkoľvek konaní, ktorými by som bola znevýhodňovaná v porovnaní s inými zamestnancami, či osobami pri výberovom konaní na obsadenie vedúcej funkcie u zamestnávateľa, na miesto I. internej kliniky Z. L. a M. fakulty Z. v L.; nie je pravdou, že sa Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.. dopustil konaní v rozpore s dobrými mravmi a zneužil svoje práva a povinnosti v pracovnoprávnej oblasti na moju škodu šikanovaním, mobbingom, či inými obdobnými formami konania. D.. G.. B. M. W., V.. sa ospravedlňujem Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.. za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti spočívajúce v tvrdení nepravdivých informácií o to viac, že tieto ho mohli poškodiť a znevýhodniť ako kandidáta pri voľbe na post rektora Z. D. C. H. v L., ktoré sa konali dňa XX.X.XXXX.“

X. Žalobca zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovanú v 2. rade ospravedlniť sa mu za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti spočívajúce v zásahoch do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena a prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu zaslať doporučene žalobcovi na adresu jeho bydliska ospravedlnenie a súčasne v N. L. L. zverejniť ospravedlnenie v tomto znení: „Z. D. C. H. v L. sa ospravedlňuje Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.. za to, že porušila jeho právo na ochranu osobnosti tým, že zverejnila nepravdivé tvrdenia a informácie o jeho konaní voči D.. G.. B. M. W., V.. počas obdobia jeho výkonu funkcie dekana M. fakulty Z. v L., ktoré boli obsahom D. č. X k N. o urovnaní zo dňa XX.XX.XXXX, a ktorá bola XX. 1. XXXX verejne prečítaná pred K. senátom M. fakulty Z. v L. pretože: nie je pravdou, že Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.., ako dekan M. fakulty Z. v L. sa voči D.. G.. B. M. W., V.. v období od roku XXXX dopustil protiprávnych konaní, ktoré by odporovali zásade rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu a v uplatňovaní priamej a nepriamej diskriminácie pri výkone povolania, spočívajúce najmä v zrušení viacerých funkcií a členstiev v komisiách u zamestnávateľa a v nerovnakých podmienkach výkonu práce zo strany zamestnávateľa v porovnaní s inými zamestnancami; nie je pravdou, že Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.., ako štatutárny orgán - dekan M. fakulty Z. v L. sa dopustil akýchkoľvek konaní, ktorými by prof. G.. B. M. W., V.. bola znevýhodňovaná v porovnaní s inými zamestnancami, či osobami pri výberovom konaní na obsadenie vedúcej funkcie u zamestnávateľa na miesto I. internej kliniky Z. L. a M. fakulty Z. v L.; nie je pravdou, že sa Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.. dopustil konaní v rozpore s dobrými mravmi a zneužil svoje práva a povinnosti v pracovnoprávnej oblasti na škodu prof. G.. B. M. W., V.. jej šikanovaním, mobbingom, či inými obdobnými formami konania. Z. D. C. H. v L. sa ospravedlňuje Dr. h. c. prof. G.. M. E., V.. za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti spočívajúce vo zverejnení nepravdivých informácií o to viac, že tieto ho mohli poškodiť a znevýhodniť ako kandidáta pri voľbe na post rektora Z. D. C. H. v L., ktoré sa konali dňa XX.X.XXXX.“ Q. v 2. rade navrhol žalobca uložiť povinnosť verejne prečítať uvedené ospravedlnenie prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu na najbližšom zasadnutí K. senátu M. fakulty Z. v L. konaného po právoplatnosti rozsudku ako aj na najbližšom zasadnutí K. senátu Z. v L. konaného po právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Zároveň od každej zo žalovaných žiadal po X.XXX eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

X. Žalobca žalobu odôvodnil tak, že v čase od mája XXXX do septembra XXXX vykonával funkciu dekana M. fakulty Z. D. C. H. v L. (ďalej aj ako „LF Z.“). U. informáciami žalovanej v 1. rade uvedenými najmä v sťažnosti z XX.X.XXXX, v žalobnom návrhu, ktorý bol predmetom súdneho konania vedeného na O. súde L. I č. k. XXC/XXX/XXXX a v konaní vedenom na O. súde L. I pod č. XXC/XXX/XXXX akceptovanými žalovanou v 2. rade, obsahom N. o urovnaní a postupom podľa tejto N. došlo k zásahu do osobnosti žalobcu, občianskej cti, dobrej povesti. E. žalovanej v 1. rade bola predmetom prešetrenia žalovanou v 2. rade. E. prešetrovala ustanovená komisia. Q. v 1. rade namietala tendenčný výber členov komisie a netransparentný výber člena komisie za odbor v súvislosti s výberovým konaním na prednostu I. internej kliniky, keď členov komisie menoval žalobca. L. konštatovala, že tendenčný, resp. zaujatý výber členov komisie nebol zistený. Q. ďalej namietala netypický priebeh výberového konania, keď dokonca žalobca mal dať pokyny členom komisie, ako majú hlasovať. L. konštatovala, že netypický priebeh výberového konania nebol preukázaný. Q. v 1. rade namietala netransparentné stanovenie podmienok pre uchádzačov vo výberovom konaní. L. konštatovala, že toto nebolo preukázané. D. sťažnosti uzavrela tak, že je neopodstatnená. U. sťažnosti konštatovalo aj G. školstva, vedy výskumu a športu E. republiky. D. ide o nepravdivé údaje, tieto sú opakovane zvýraznené aj v žalobe podanej žalovanou v 1. rade, ktoré bolo vedené na O. súdu L. I pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. U. je pravdou, že výberové konanie vyhlásené na funkciu prednostu I. internej kliniky bolo nezákonné a voči žalovanej v 1. rade diskriminačné. D. ide o členstvo žalobkyne v 1. rade vo vedeckej komisii vedeckej rady LF Z., o ich členoch rozhodoval predseda komisie. E. skutočnosť, že niekto bol členom akejkoľvek komisie v tom istom období neznamená, že išlo o doživotnú funkciu. Q. v 1. rade vytýkala žalobcovi, že nebola predsedníčkou komisie pre štátne záverečné skúšky z vnútorného lekárstva v r. XXXX. F. jej tvrdenie nie je pravdivé, keďže za predsedníčku skúšobnej komisie pre štátne skúšky bola menovaná aj rozhodnutím dekana zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, rozhodnutím z XX.X.XXXX bola menovaná za členku skúšobnej komisie. Od X.X.XXXX na akademický rok XXXX/XXXX žalobca vymenoval žalovanú v 1. rade za predsedníčku komisie pre obhajobu diplomových prác v študijnom programe H. lekárstvo a Q. lekárstvo. Q. v 1. rade ďalej pociťovala diskrimináciu tým, že bola odvolaná z funkcie prednostu I. internej kliniky, avšak nebola už poverená vedením I. internej kliniky ani dočasne do realizácie výberového konania. V roku XXXX došlo k zlúčeniu I. a B.. internej kliniky LF Z. L. a Z. nemocnice L. D. v L. (ďalej aj ako „Z.“) do I. internej kliniky. To, že došlo k zlúčeniu do I. internej kliniky neznamenalo právo

žalovanej v 1. rade riadiť túto zlúčenú kliniku. R. na rozhodnutí zamestnávateľa, akým spôsobom sa organizačná zmena prejaví aj v pracovnoprávnych vzťahoch. H. funkcie prednostu I. internej kliniky bol poverený od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX prof. G.. N. D., D.. U. je pravdou, že žalobca chcel žalovanej v 1. rade vnútiť miesto, na ktoré nemala príslušnú špecializáciu v odbore, a to miesto prednostu na klinike T. a onkohematológie. Q. v 1. rade si bola a je vedomá skutočnosti, aká vznikla z dôvodu ukončenia pracovného pomeru s prednostkou na tejto klinike a o záujme vedenia LF Z. zachovať túto kliniku. Po konzultáciách s viacerými členmi vedenia LF Z. bolo konštatované, že ako jediné vhodné riešenie aj pri splnení kvalifikačných predpokladov by bolo menovať do tejto funkcie žalovanú v 1. rade. Q. odmieta stanovisko žalovanej v 1. rade, že by jej nevhodným spôsobom vnucoval funkciu prednostky kliniky hematológie a onkohematológie. Q. v 1. rade menovací dekrét na výkon funkcie prednostky kliniky hematológie a onkohematológie LF Z. a Z. s účinnosťou od XX.X.XXXX prevzala a v čase jeho prevzatia voči nemu zásadným spôsobom nenamietala. Q. v 1. rade začala odmietať výkon funkcie na klinike T. a onkohematológie. Q. poukázal na osobitné postavenie akademického senátu v rámci akademickej samosprávy a slobody. Zo zápisnice zo zasadnutia akademického senátu konaného XX.X.XXXX vyplýva, že akademický senát sa nestotožnil so sťažnosťami a názormi žalovanej v 1. rade. Q. uviedol, že vo vzťahu k žalovanej v 1. rade nevykonal nič, čo by odporovalo zásade rovnakého zaobchádzania, nedopustil sa jej priamej či nepriamej diskriminácie v porovnaní s inými zamestnancami Z., nevykonal nič, čo by odporovalo dobrým mravom alebo všeobecne záväzným či vnútorným právnym predpisom ani svoje práva vo vzťahu k nej nezneužil. O., že by žalovanú v 1. rade šikanoval alebo sa voči nej dopúšťal konaní napĺňajúcich definíciu mobbingu, bullyingu či obdobných konaní. Z. ďalej, že hoci funkciu dekana už v súčasnosti nevykonáva, je v pracovnom pomere k Z. ako vysokoškolský učiteľ zaradený na LF Z.. Má záujem kandidovať na funkciu rektora Z., avšak uvádzané nepravdivé údaje zasiahli do jeho dobrej povesti a podstatne mu sťažujú jeho pozíciu pri kandidatúre. V dôsledku konania žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade bola jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti znížená, čím mu vznikla ujma.

X. Na pojednávaní konanom XX.X.XXXX žalobca do zápisnice ústne predniesol, že berie žalobu proti žalovanej v 2. rade späť v celom rozsahu, žiada konanie v tejto časti zastaviť a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.

X. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní XX.X.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby a uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

X. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. XXX/XXXX Z.z. V. sporový poriadok (ďalej ako „V.“) žalobca môže vziať žalobu späť.

X. Podľa ustanovenia § X45 ods. 1 V., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

X. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a súhlas žalovanej v 2. rade, ktorý bol nevyhnutný prihliadnuc na štádium konania, v ktorom žalobca zobral žalobu späť, súd konanie v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil.

XX. Podľa ustanovenia § 256 ods. X V., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

XX. Súd neskúmal zavinenie na zastavení konania, keď žalobca ani žalovaná v 2. rade ich náhradu nežiadali. O náhrade trov medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade preto rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. X V. a contrario tak, ako je uvedené v IV. výroku tohto rozsudku.

XX. Z doteraz uvedeného plynie, že súd z vôle žalobcu rozhodoval meritórne o nároku žalobcu len proti žalovanej v 1. rade, preto vyhodnocoval tie skutkové tvrdenia a dôkazy predložené stranami, ktoré boli relevantné vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade.

XX. Písomným podaním doručeným súdu X.X.XXXX (žalobcovi XX.X.XXXX) sa žalovaná v 1. rade vyjadrila k žalobe. V nich v podstatnom uviedla, že nejde z jej strany o konanie, ktoré by bolo objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť žalobcu, a ktoré ohrozuje žalobcovo postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

XX. Vo vyjadrení po zmene žaloby doručenom súdu XX.XX.XXXX (žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené XX.XX.XXXX) žalovaná v 1. rade namietla svoju pasívnu legitimáciu. F., že ak žalobca vidí porušenie svojho práva v „spôsobení zverejnenia“ nepravdivých informácií a tvrdení, potom chýba základný subjektívny predpoklad pre jej zodpovednosť, pretože zverejnenie údajne nepravdivých tvrdení a informácií nemohla svojím konaním spôsobiť žalovaná v 1. rade. Z., že súd nemôže žalovanej v 1. rade uložiť povinnosť ospravedlnenia za konanie, ktorého sa nedopustila. Q. N. o urovnaní spolu s prílohami a komentárom nemohla spôsobiť žalovaná v 1. rade, keďže takú kompetenciu voči senátu nemala a bolo výlučne v kompetencii senátu, či umožní alebo neumožní jej prečítanie. Q. v 1. rade nemohla ani vykonať zverejnenie N. o urovnaní, keďže vôbec nemala aktívny prístup na sieť.

XX. Súd vykonal v priebehu konania na nariadených pojednávaniach dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými oboma stranami sporu, výsluchom žalobcu, žalovanej v 1. rade a svedkov navrhnutých stranami. Z vykonaných dôkazov považoval za relevantné pre rozhodnutie o nároku žalobcu voči žalovanej v 1. rade N. o urovnaní z XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v X. rade (ďalej ako „N. o urovnaní“) spolu s D. č. 1 k nej z tohto istého dňa a Q. č. XX/XXXX zo zasadnutia K. senátu Z. M. fakulty konaného dňa XX. januára XXXX (ďalej ako „Q.“).

XX. Na základe predmetných listinných dôkazov dospel súd vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenom voči žalovanej v 1. rade k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v 1. rade, ktorý prezentoval v priebehu konania, pričom pojednávanie zo XX.X.XXXX bolo odročené o.i. na zváženie možnosti rozhodnutia čiastočným rozsudkom voči nej vzhľadom na vyslovený právny názor súdu.

XX. Súd po zvážení postupu v súlade s čl. X a čl. X Q. princípov V. v spojení s § 213 V. vyhlásil dokazovanie v takej časti nároku na skončené na pojednávaní XX.X.XXXX s úmyslom rozhodnúť čiastočným rozsudkom vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a v konaní a ďalšom (rozsiahlom) dokazovaní mienil pokračovať ohľadne nároku žalobcu uplatneného voči žalovanej v 2. rade. Q. po tomto procesnom postupe súdu vzal žalobu voči žalovanej v 2. rade späť (odseky X a X tohto odôvodnenia).

XX. Súd poznamenáva, že ostatné doposiaľ vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov ohľadne posúdenia, či zásah žalovanej v 2. rade bol neoprávnený, vykonával práve v súvislosti s nárokom vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, a preto nie je pre toto odôvodnenie rozsudku o zamietnutí žaloby relevantné. H. množstva dôkazných prostriedkov produkovaných (predkladaných a vykonaných) oboma sporovými stranami teda súd umožnil, keď ich hodnotením mal dospieť k rozhodnutiu o nároku žalobcu uplatnenom voči žalovanej v 2. rade. H. na procesné vyústenie konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade by však hodnotenie vykonaných dôkazov iných ako uvedených v odseku XX tohto odôvodnenia bolo neúčelné a mätúce, odkláňajúce pozornosť od toho, čo bolo pre výrok rozsudku podstatné.

XX. Z N. o urovnaní vyplynulo, že jej účastníci ju uzatvorili za účelom urovnania svojich sporných práv a nárokov v N. o urovnaní špecifikovaných, a to o. i. tak, že žalovaná v 2. rade sa ospravedlní prostredníctvom štatutárneho zástupcu žalovanej v X. rade formou verbálneho prejavu v znení, ktoré tvorilo D. č. 1 N. o urovnaní, a to na najbližšom zasadnutí K. senátu Z. v L. odo dňa podpisu N. o urovnaní, na ktorom bude štatutárnemu zástupcovi Z. umožnené zúčastniť sa a predniesť vyššie uvedené ospravedlnenie a tiež na najbližšom zasadnutí K. senátu M. fakulty Z. v L. odo dňa podpisu N. o urovnaní, na ktorom bude štatutárnemu zástupcovi Z. umožnené zúčastniť sa a predniesť také ospravedlnenie.

XX. Z D. č. X k N. o urovnaní (ďalej ako „O.) vyplynulo, že žalovaná v 2. rade sa mala verejne ospravedlniť žalovanej v 1. rade za konania realizované žalobcom ako dekanom M. fakulty Z. v L., ktoré mali spočívať v protiprávnych konaniach zamestnávateľa zastúpeného dekanom M. fakulty Z., ktoré odporovali zásade rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu žalovanej v 2. rade a v uplatňovaní priamej a nepriamej diskriminácie žalovanej v 1. rade pri výkone povolania.

XX. Zo Q. vyplynulo, že do programu zasadnutia K. senátu Z. M. fakulty konaného dňa XX.X.XXXX bol zaradený „na požiadanie“ rektora Z. prof. G.. G., N.. ako bod č. X „N. o urovnaní medzi účastníkmi dohody Z. v L. a prof. G.. I. M., W., V.. prečítanie prílohy č. X - F. ospravedlnenia“.

XX. Skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

XX. Podľa ustanovenia § 11 zákona č. XX/XXXX Zb. O. zákonník (ďalej ako „OZ“) má fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

XX. Podľa ustanovenia § X3 ods. 1 má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

XX. Podľa ustanovenia § X3 ods. X OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

XX. Podľa ustanovenia § 1X ods. 3 výšku náhrady podľa odseku X určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

XX. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva/povinnosti, ktoré/ktorá je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu na strane žalobcu a pasívnu na strane žalovaného.

XX. Nebolo v konaní sporné, že žalovaná v 1. a 2. rade uzavreli N. o urovnaní s D. č. 1, ktorá bola zverejnená prečítaním na zasadnutí K. senátu Z. M. fakulty, a ktorej obsahom boli tvrdenia o takom správaní žalobcu ako dekana M. fakulty, ktoré boli podľa žalobcu nepravdivé a jeho osobnostné práva zasahujúce, pričom ujma, ktorá mu mala nastať mala byť o to väčšia, že také narušenie jeho cti dával do súvislosti so svojím neúspešným pokusom stať sa rektorom Z..

XX. K záveru o nedostatku vecnej legitimácie žalovanej v 1. rade nevyhnutne viedla formulácia žalobného návrhu, ktorou bol z vôle žalobcu naplnený pojem zásahu, ktorým mala byť protiprávne dotknutá občianska česť, ľudská dôstojnosť a meno žalobcu. Za taký označil „spôsobenie zverejnenia tvrdení a informácií (...) ktoré boli obsahom D. č. X k N. o urovnaní.“

XX. Žalovaná v 1. rade bola účastníčkou N. o urovnaní, žalovanej v 1. rade sa jej zamestnávateľ

- žalovaná v 2. rade ospravedlnila, teda ako „ospravedlňujúca sa“ pomenovala správanie žalobcu spôsobom a s obsahom, ktorý podľa žalobcu zasiahol do jeho osobnostných práv. F.. ak žalobca tvrdí, že ujmu spôsobili žalovaní, pretože mu (zjednodušene) pričítali diskriminačné správanie, nie je, prirodzene, vylúčená pasívna legitimácia žalovanej v 1. rade, ak také tvrdenia a informácie verejne prezentovala. E. by následne vyhodnocoval kvalitu a intenzitu takých tvrdení. V tomto prípade však žalovaná v 1. rade ospravedlnenie (ktorého text mal do osobnostných práv žalobcu zasiahnuť) prijímala. U. ani len uvažovať, že pocit žalovanej v 1. rade (napr. krivdy, diskriminácie a pod.) a s tým spojený názor, že jej patrí ospravedlnenie, by mohol byť označený ako zásah do osobnostných práv žalobcu. D. celého konania nevyplynulo z tvrdení žalobcu, že „spôsobením zverejnenia“ vo vzťahu k žalovanej v 1. rade mal na mysli konkrétne jej konanie, počin, prezentáciu, rozhovor, prejav, a pod.. Z. v právnom zmysle slova (aj ujma na osobnostných právach) nemôže vzniknúť iba z vnútorného prežívania dotknutého subjektu (pocit, názor) bez jeho vonkajšieho prejavu (konanie, resp. opomenutia konania) iného subjektu

- pôvodcu zásahu.

XX. Žalobcovi sa nepodarilo v konaní označiť také správanie žalovanej v 1. rade, ktoré by mohlo byť s ujmou žalobcu vo vzťahu príčiny a následku. U. je zrejmé, z akých dôvodov a s poukazom na aké správanie žalovanej v 1. rade bola žalobcom označená ako subjekt, ktorý „spôsobil zverejnenie“, pričom ide o vecný nedostatok žaloby, nie o neurčitosť petitu. F. tiež zdôrazniť, že z procesného správania strán sporu je zrejmé, že toto konanie nie je jedinou interakciou medzi nimi. R. silné osobné zainteresovanie predovšetkým žalobcu a žalovanej v 1. rade (ktoré „neumiernili“ ani ich právni zástupcovia) založené na dlhodobých vzájomných nezhodách v konečnom dôsledku podľa názoru súdu spôsobilo, že žalobca pričítal žalovanej v 1. rade také správanie, ktoré neuskutočnila.

XX. Zo všetkého uvedeného vyplýva, že súd nepovažoval prijímateľa O. za subjekt, ktorý by mohol byť zodpovedný za zásah do osobnostných práv, ak za zásah žalobca označil tvrdenia a informácie, ktoré boli obsahom ospravedlnenia. K. pôvodcu zásahu - subjektu, ktorý tvrdenia o správaní sa žalobcu k

žalovanej v 1. rade predniesol, teda zverejnil, nie je možné označiť žalovanú v 1. rade. D. N. o urovnaní uzavretou so žalovanou v 2. rade, ktorá predstavuje dvojstranný právny úkon dobrovoľne zaväzujúci a upravujúci vzťah medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade, si obe žalované vyriešili vzájomné spory, pričom jej výsledkom bolo O. žalovanej v 2. rade voči žalovanej v 1. rade. E. tohto O. vyvolať žalobcom tvrdenú ujmu na právach nastala až a výlučne okamihom jeho zverejnenia/prečítania (iba) žalovanou v 2. rade prostredníctvom jej štatutárneho zástupcu na Q. žalovanou v 2. rade adresovanom žalovanej v 1. rade.

XX. Súd zdôrazňuje, že nie každý zásah je neoprávnený, ale v rovine tohto sporu len ten, ktorého obsah nezodpovedá pravde, pričom žalobca sa späťvzatím žaloby voči žalovanej v 2. rade „pripravil“ o možnosť hodnotenia vykonaného dokazovania vo vzťahu k zásahu žalovanej v 2. rade voči žalobcovi a prijatia záveru v meritórnom rozhodnutí, či tento bol neoprávnený, resp. či zverejnený text O. nezodpovedal pravde a bol spôsobilý vyvolať u žalobcu ujmu na právach tak, ako v žalobe tvrdil a v konaní preukazoval žalobca.

XX. Z týchto dôvodov preto súd žalobu voči žalovanej v X. rade v celom rozsahu zamietol.

XX. Podľa ustanovenia § 255 ods. X V. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa ustanovenia § 26X ods. 1 V. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 V. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol aj o trovách konania tak, že plne úspešnej žalovanej v 1. rade priznal nárok na ich náhradu v rozsahu XXX % proti žalobcovi. O výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).