Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1645/2015

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M&S GLOBTRADE, s.r.o., so sídlom Jesenského 15, 984 01 Lučenec, IČO: 46 171 479, proti povinnému: X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. cesta XXXX/XX, XXX XX F. F. - L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Vranovičom, so sídlom Exekútorského úradu Pažitná 1017/37, 926 01 Sereď, pod spis. zn. EX 155/2015, o vypratanie nehnuteľnosti a vymoženie trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

III. Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.05.2015. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vypratanie nehnuteľnosti

- domu popisné číslo XX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Senica, obec Banská Bystrica, zapísaného na liste vlastníctva č. XX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, ako dom súpisné číslo XXXX (ďalej ako „Nehnuteľnosť“), bez bytovej náhrady, a na vymoženie trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, napísaná na Notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej, notára so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16, č. k. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Poverením č. 5601 142404 zo dňa 17.06.2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Tomáša Vranoviča, so sídlom Exekútorského úradu Pažitná 1017/37, 926 01 Sereď, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 155/2015.

3. Dňa 21.07.2015 súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Exekučné poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) postúpil súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii, návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie, všetko podané na Exekútorskom úrade v Seredi povinným dňa 13.07.2015, t. j. v 14- dňovej lehote na podanie námietok. Súdny exekútor zároveň súdu uviedol, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 29.06.2015.

4. Povinný svoje námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že (i.) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti a (ii.) sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Za okolnosti ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, považuje skutočnosť, že medzi oprávneným ako prenajímateľom a povinným ako nájomcom bola dňa 31.10.2014 podpísaná nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom Nehnuteľnosti. V zmysle ČI. III bod 1. nájomnej zmluvy bol nájom dohodnutý na dobu určitú, a to od 31.10.2014 do 31.01.2015 (ďalej

len „nájomná zmluva"). Povinný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorého ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Povinný uviedol, že Nehnuteľnosť užíva so svojimi rodinnými príslušníkmi nepretržite ku dňu podania námietok, teda užíval ju i po dátume 31.01.2015. S prihliadnutím na citované ust. § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka má za to, že pokiaľ oprávnený nepodal do 30 dní od skončenia nájmu návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súd, obnovila sa nájomná zmluva a rovnako tak jeho oprávnenie užívať predmetný dom. Povinný za iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, považuje tú skutočnosť, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa, nakoľko oprávnený pri uzatváraní a plnení nájomnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný má za to, že vynucovanie splnenia zmluvného záväzku spotrebiteľa prostredníctvom vynúteného súhlasu s exekučnou vymáhateľnosťou je v spotrebiteľských vzťahoch neprípustné a je v rozpore s ust. § 53 aj § 39 Občianskeho zákonníka. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi. Povinný ďalej uviedol, že jeho súhlas s exekučnou vymáhateľnosťou vymáhaného záväzku nebol daný slobodne, následky spísania zápisnice mu neboli vysvetlené a súhlas s notárskou zápisnicou bol odo neho vylákaný, nakoľko ju podpisoval v domnienke, že ide o bežnú nájomnú zmluvu a nie o súhlas s exekučnou vymáhateľnosťou jeho záväzku. S prihliadnutím na uvedené povinný uviedol, že nie sú naplnené hmotnoprávne podmienky exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného titulu) a exekúcia nie je prípustná. Preto zároveň podal aj návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) a g) Exekučného poriadku.

5. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že (i.) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obnovenie nájomnej zmluvy podľa ust. § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spôsobilo zánik vymáhaného nároku, ktorého sa oprávnený domáha, teda exekučný titul sa stal neúčinným, a zároveň (ii.) je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a (iii.) výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom, pretože má za to, že vynucovanie splnenia zmluvného záväzku spotrebiteľa prostredníctvom vynúteného súhlasu s exekučnou vymáhateľnosťou dlhu je v spotrebiteľských vzťahoch neprípustné, je v rozpore s ust. § 53 aj § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi a verejným poriadkom SR. Na základe uvedeného povinný navrhuje exekučnému súdu, aby exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Zároveň do času zastavenia exekúcie navrhuje konajúcemu súdu, aby v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie, nakoľko sa povinný z vyššie uvedených dôvodov ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky v podobe straty jediného obydlia, čím bude nezvratným spôsobom zasiahnuté do jeho ústavných práv. Oprávnený pritom nebude odkladom exekúcie vážne poškodený.

6. K námietkam povinného sa vyjadril na základe žiadosti súdu zo dňa 28.07.2015 oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 05.08.2015 uviedol, že medzi oprávneným ako prenajímateľom a povinným ako nájomcom bola dňa 31.10.2014 podpísaná notárska zápisnica NZ 41635/2014, ktorej súčasťou bola nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom Nehnuteľnosti, dojednaný na dobu 3 mesiacov, a to od 31.10.2014 do 31.01.2015. Oprávnený ďalej poukázal na tú skutočnosť, že vzhľadom na fakt, že sa nájomná zmluva uzatvárala na tak krátke obdobie, nemohol sa povinný domnievať, že sa jedná o dlhodobé riešenie situácie ohľadne bývania, ale len o dočasnú alternatívu pri hľadaní si nového bývania. Má za to, že exekučný titul nepodlieha 30 dňovej premlčacej lehote, resp. sa nestáva neúčinným v prípade neuplatnenia v danej lehote tak, ako to tvrdí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie a v návrhu na odklad exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný bol opakovane vyzývaný k opusteniu Nehnuteľnosti, čo aj prisľúbil, pričom sa neskôr ukázalo, že ho zavádza a hľadá spôsoby ako si v rozpore s dojednanými podmienkami bezplatne predĺžiť dobu nájmu. Povinný za obdobie, o ktoré sa mu údajne predĺžila doba nájmu, neuhrádzal na dnešné trhové ceny nízke nájomné vo výške 150 eur/mesiac. Povinný je podnikateľ, vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pod obchodným menom: Erika Gápelová, IČO: 46 630 643, prevádzkuje vlastný kozmetický salón (prevádzkareň Partizánska cesta 3, Banská Bystrica). Oprávnený námietky povinného pokladá za účelové. Má za to, že inštitút notárskej zápisnice je tu práve za účelom flexibilnejšieho vymáhania práva oprávneného, a že povinný má dostatočné finančné zdroje na zabezpečenie si vlastného bývania.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.05.2015 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

9. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

10. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. b), g) a l) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak (b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, (g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, (l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

12. Súd má z obsahu súdneho spisu preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29.06.2015, povinný podal námietky proti exekúcii u exekútora povereného vykonaním exekúcie dňa 13.07.2015, t. j. námietky proti exekúcii podal povinný v zákonnej lehote podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.

13. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie a to z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, ale sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Relevantným predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu.

14. Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu alebo bránia vymáhateľnosti nároku alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosť nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Dôvodmi neprípustnosti exekúcie, ktoré môže povinný v námietkach namietať, môžu byť rovnako skutočnosti, ktoré vedú k zastaveniu exekúcie.

15. Súd preskúmaním námietok povinného dospel k záveru, že nie sú dôvodné a opodstatnené, nakoľko povinný vo svojom podaní nenamieta žiadnu zo skutočností uvedených v ust. § 50 Exekučného poriadku. Povinný nepreukázal splnenie jeho povinnosti vyplývajúcej mu z príslušného exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, napísaná na Notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej, notára so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16, č. k. N 1097/2014, NZ 41635/2014, NCRIs 42441/2014 zo dňa 31.10.2014 (ďalej len „Notárska zápisnica“), v prospech oprávneného, ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré po

vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, resp. žiadny z dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

16. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

17. Podľa 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok") notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

18. Aby mohla byť notárska zápisnica považovaná za exekučný titul, na podklade ktorého môže byť nariadená a vedená exekúcia, musia byť v procese jej uzatvárania prísne dodržané všetky formálne náležitosti, t.j. musí byť spísaná v súlade s § 47 Notárskeho poriadku, a musí spĺňať aj materiálne predpoklady vykonateľnosti, t.j. musí obsahovať náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti.

19. Exekučný súd preskúmal predmetnú Notársku zápisnicu a zistil, že táto spĺňa tak formálne náležitosti exekučného titulu, t.j. je spísaná v súlade s § 47 Notárskeho poriadku, a spĺňa aj materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. obsahuje právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia ako aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice. Z Notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že táto bola po jej prečítaní na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísaná pred notárom oprávneným ako aj povinným. Údaje v Notárskej zápisnici sa tak považujú za pravdivé, nakoľko nebol preukázaný opak.

20. V danom prípade má súd za preukázané, že medzi oprávneným a povinným, uzatvorením nájomnej zmluvy, spísanej do Notárskej zápisnice, vznikol záväzkový vzťah, z ktorého nájomcovi - povinnému vznikla okrem iného aj povinnosť vyprať Nehnuteľnosť do 24.00. hodiny posledného dňa doby trvania nájmu, a to bez poskytnutia bytovej náhrady. Obsahom Notárskej zápisnice, ktorá je nesporne podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku exekučným titulom, bola teda pre povinného s jeho súhlasom stanovená povinnosť vypratať Nehnuteľnosť v stanovenej lehote bez toho, že by sa táto povinnosť stala závislou na zabezpečení bytovej náhrady. Vzhľadom na uvedené bolo teda s účinkami riadnej právoplatnosti, záväznej aj pre exekučný súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon notárskej zápisnice, rozhodnuté o otázke, ktorá má základ v hmotnom práve.

21. Podľa § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

22. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

23. V zmysle § 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

24. V zmysle § 43b ods. 4 Stavebného zákona byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.

25. Súd má z obsahu súdneho spisu preukázané, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 31.10.2014 zmluvu o nájme domu vo forme Notárskej zápisnice, ktorá je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Z článku I. Notárskej zápisnice vyplýva, že oprávnený ako prenajímateľ prenechal povinnému ako nájomcovi do užívania na účely bývania na dobu určitú Nehnuteľnosť. Podľa článku I. bod 5. Notárskej zápisnice, nájomca si je vedomý, že so vznikom nájmu domu podľa tejto zmluvy jemu, samému a ani iným osobám, ktorým bude udelený súhlas prenajímateľa, nevzniká nárok na prihlásenie sa na trvalý pobyt a po skončení doby nájmu nemá právo na bytovú náhradu (náhradný byt, náhradné ubytovanie alebo prístrešie). Podľa článku III. bod 1. Notárskej zápisnice, nájom domu sa dojednáva na dobu určitú, a to od 31.10.2014 (tridsiateho prvého októbra dvetisícštrnásť) do 31.01.2015 (tridsiateho prvého januára dvetisícpätnásť). Podľa článku V. bod 10. Prvá veta Notárskej zápisnice, nájomca je povinný vypratať dom do 24.00. hodiny posledného dňa doby trvania nájmu. Podľa článku VII. bod 5. Notárskej zápisnice zmluvné strany svojím podpisom potvrdzujú, že si zmluvu riadne prečítali, jej obsahu rozumejú a s podmienkami nájmu dojednanými v tejto zmluve súhlasia. V časti B Notárskej zápisnice nájomca Erika Gápelová ako osoba povinná vyhlasuje, že súhlasí s tým, že v prípade nesplnenia jej nepeňažného záväzku prenajatý dom na ulici Senická cesta s. č. 4605, popisné číslo 94, evidovaný Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, obec: Banská Bystrica, katastrálne územie: Senica na LV č.48, vypratať do 24.00 hodiny posledného dňa doby trvania nájmu, t.j. k uvedenému dňu sa bezodkladne vysťahovať a vypratať prenajatý dom a od takto vyprataného domu odovzdať prenajímateľovi kľúče, a to bez akéhokoľvek nároku na bytovú náhradu, je táto notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom pre výkon rozhodnutia podľa paragrafu 41 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), v znení neskorších právnych predpisov a to na celý ich hnuteľný, nehnuteľný, hmotný a nehmotný majetok, t j. osoba povinná súhlasí s exekúciou vedenou v zmysle Exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

26. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdil, že povinný do dňa jeho podania, t.j. do 11.05.2015, svoju povinnosť vypratať Nehnuteľnosť nesplnil. Skutočnosť, že povinný nesplnil povinnosť vypratať Nehnuteľnosť, vyplývajúcej mu z exekučného titulu, je napokon zrejmá aj z obsahu podaní povinného, doručených súdnemu exekútorovi, dňa 13.07.2015, ktorý sa bráni tým, že nakoľko Nehnuteľnosť užíva so svojimi rodinnými príslušníkmi nepretržite ku dňu podania námietok, obnovila sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, a to s poukazom na § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd sa s uvedenou argumentáciou povinného nestotožňuje, nakoľko v danom prípade ide o prenájom Nehnuteľnosti, t.j. rodinného domu povinnému len na účely bývania (článok I. bod 3 Notárskej zápisnice). Rodinný dom je podľa Stavebného zákona definovaný ako budova určená predovšetkým na rodinné bývanie, ktorá má najviac tri byty, pričom bytom sa rozumie obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Z článku I. bod 2. Notárskej zápisnice vyplýva, že prenajímaná Nehnuteľnosť pozostáva z prízemia s jednou miestnosťou, vstupnej haly s kuchyňou a pavlačou, t.j. aj v danom prípade ide o prenájom obytnej miestnosti s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Z uvedeného dôvodu je potrebné aj na prenájom rodinného domu na účely bývania aplikovať ustanovenie § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa na prípady zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas nevzťahuje ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zaradené medzi všeobecné ustanovenia nájomnej zmluvy), ktoré za určitých okolností umožňuje tzv. "obnovu" nájmu. Nájom bytu sa teda neobnoví, ak ho nájomca užíva aj po skončení nájmu, a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie bytu. Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť ani s argumentáciou povinného, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná, resp. že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

27. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Súd zároveň konštatuje, že neobstojí ani námietka povinného, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa, a že vynucovanie splnenia zmluvného záväzku spotrebiteľa prostredníctvom vynúteného súhlasu s exekučnou vymáhateľnosťou je v spotrebiteľských vzťahoch neprípustné, je v rozpore s ust. § 53 aj § 39 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.

30. Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetné ustanovenie o neprijateľných zmluvných podmienkach sa netýka individuálne dojednaných spotrebiteľských zmlúv. To ostatne vyplýva i z toho, že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka štandardizovaných zmlúv, ktorých obsah bol navrhnutý vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť zmluvné podmienky týchto zmlúv. Netýka sa však zmlúv, pri ktorých prebieha štandardný negociačný proces podľa zásad uvedených v § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde obe zmluvné strany majú možnosť osobitne dojednať každé ustanovenie zmluvy. V praxi ide najčastejšie o prípady, keď má dodávateľ vopred naformulované svoje všeobecné obchodné podmienky a spotrebiteľ nemôže zmeniť alebo doplniť ich obsah; má možnosť len prijať tieto podmienky a uzavrieť zmluvu s dodávateľom alebo neprijať návrh zmluvy a neuzavrieť tak zmluvu. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.

31. V danom prípade nie je sporné, že dňa 31.10.2014 sa tak oprávnený ako aj povinný osobne dostavili na Notársky úrad JUDr. Zory Belkovej, notára so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16, a požiadali notára, aby do notárskej zápisnice spísal zmluvu o nájme domu ako aj právny záväzok osoby povinnej voči osobe oprávnenej podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a vyhlásenie o prijatí tohto záväzku osobou oprávnenou. Z uvedeného má súd za preukázané, že zmluva o nájme domu, uzatvorená medzi oprávneným ako prenajímateľom a povinným ako nájomcom, nie je tzv. typovou, štandardizovanou zmluvou, t.j. v danom prípade nebol obsah zmluvy o nájme domu navrhnutý vopred, podmienky zmluvy boli dojednané individuálne, t.j. povinný mal možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky zmluvy o nájme domu, a preto sa nemôže teraz dovolávať ich neprijateľnosti.

32. Súd má z obsahu spisu preukázané, že v danom prípade sú splnené procesné predpoklady, oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. existencia vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.

33. Pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie, súd námietky povinného voči exekúcii zamietol. Súd rovnako zamietol aj návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný v konaní nepreukázal, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, resp. že sa stalo neúčinným, ani žiadny dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, ani skutočnosť, že by výkon exekučného titulu bol rozpore s verejným poriadkom.

34. Povinný zároveň do času zastavenia exekúcie navrhol konajúcemu súdu, aby v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie, nakoľko neodkladná exekúcia by mohla mať pre neho ako aj príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky v podobe straty jediného obydlia.

35. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

36. Zmyslom inštitútu odkladu exekúcie zo sociálnych dôvodov je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Podmienkami odkladu exekúcie sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení č. k. II. ÚS 1/09-29 zo dňa 15.01.2009 okrem iného uviedol, že „povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. povinný je fyzickou osobou, 2. povinný o odklad exekúcie požiadal, 3. povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, 4. povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, 5. oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Podmienku uvedenú v bode 3., teda pojem „zvlášť nepriaznivých následkov“, treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4. treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie.“

37. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí.

38. Z podania povinného súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o povolení odkladu exekúcie. V konaní povinný nepreukázal, že by sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Avšak v danom prípade povinný mal vedomosť o tom, že nájom Nehnuteľnosti bol dohodnutý len na dobu 3 mesiacov (od 31.10.2014 do 31.01.2015) s tým, že po skončení doby nájmu nemá právo na bytovú náhradu a je povinný Nehnuteľnosť vypratať do 24.00. hodiny posledného dňa doby trvania nájmu. Povinný zároveň uviedol, že neodkladná exekúcia by mohla mať pre neho ako aj príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky v podobe straty jediného obydlia, avšak túto skutočnosť nijako nepreukázal a taktiež súdu nepreukázal, že sa v takomto postavení ocitol len dočasne. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že sa nejedná len o prechodný stav na strane povinného vzniknutý bez jeho viny. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.05.2015 (pričom doba nájmu uplynula dňa 31.01.2015), povinný tak mal dostatočný časový priestor na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Exekúcia je nútený výkon exekučných titulov v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá. Využitie výnimočného inštitútu v priebehu exekúcie, akým je povolenie odkladu z tzv. sociálneho dôvodu, je potrebné starostlivo zvážiť. Len samotné tvrdenie povinného, že neodkladná exekúcia by mohla mať pre neho ako aj príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky v podobe straty jediného obydlia neodôvodňuje v danom prípade využitie tohto, svojou povahou výnimočného, inštitútu, nakoľko nie je preukázané, že ide len o stav prechodný, bez zavinenia povinného a že možno dôvodne očakávať zlepšenie situácie v budúcnosti, a teda dosiahnutie cieľa exekučného konania.

39. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. V naznačenom smere

zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

40. Z vyššie uvedených dôvodov súd o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku I. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.