Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-283-2016.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/283/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., R., v konaní zast. LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému: ALK Slovakia s.r.o., IČO: 47 893 761, so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, v konaní zast. PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, Kapitulská 18/A, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 20.12.2016, došlou súdu dňa 21.12.2016, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť odoslať adresátom pôvodného oznámenia zo dňa 16.12.2015, ako aj uverejniť v odbornom časopise Klinická imunológia a alergológia a v denníku SME na vlastné náklady ospravedlnenie v tom znení, že v e-mailovej správe zo dňa 16.12.2015, označenej ako Rezignácia A. O. boli uvedené nepravdivé a skresľujúce údaje, nakoľko pán O. nerezignoval a na svoju pracovnú pozíciu, ale jeho pracovný pomer bol ukončený v dôsledku organizačných zmien. Žalobca žiadal uložiť žalovanému aj povinnosť nahradiť trovy konania.
2. Žalobca tvrdil, že dlhodobo obchodne spolupracoval so spoločnosťou ALK Dánsko pri zavedení a kategorizácii liekov tejto spoločnosti v Slovenskej republike. Od 1.10.2014 v tejto úspešnej činnosti pokračoval ako zamestnanec žalovaného vo funkcii národného manažéra predaja. V roku 2015 predaj produktov ALK pokračoval výborne, a to aj vďaka zásluhám žalobcu. Dňa 1.4.2015 vedenie ALK Dánsko vymenilo dovtedajšieho medzinárodného manažéra žalovaného a do tejto funkcie, ako aj do funkcie prokuristu, obsadilo PharmDr. H. ktorý predtým u žalovaného nepôsobil. Dodatkom k zmluve zo dňa 25.6.2015 bolo pôsobenie žalobcu vo funkcii národného manažéra predaja ukončené a nový prokurista obsadil žalobcu na pozíciu projektového manažéra. Dňa 1.12.2015 žalovaný prekvapujúco zrušil v organizačnej štruktúre žalobcovo pracovné miesto a oznámil mu, že musí spoločnosť opustiť. Následne sa žalobca s PharmDr. H. dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 15.12.2015, ku ktorému došlo z dôvodu rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene. Dňa 16.12.2015 PharmDr. H. odoslal zamestnancom žalovaného e-mailovú správu označenú ako „Rezignácia K.“, v ktorej uviedol, že žalobca sa z osobných dôvodov rozhodol odísť zo spoločnosti a odo dňa 17.12.2015 čerpá dovolenku. Uvedené oznámenie sa dostalo aj do dispozície tretích osôb pôsobiacich v danom odbore. Na informovaní kolegov, ani na obsahu informácie o skončení pracovného pomeru, sa so žalovaným nedohodol. Listom zo dňa 25.4.2016 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie následkov uskutočnených zásahom, nakoľko chcel predísť súdnemu sporu, ako aj následkom spôsobených oznámením skôr, ako sa negatívne prejavia v jeho pracovnej sfére.
3. Podľa žalobcu oznámenie bolo z veľkej časti nepravdivé, zavádzajúce a difamačné, nakoľko žalobca sa v žiadnom prípade nerozhodol sám odísť zo spoločnosti, nerezignoval, ani si nečerpal dovolenku. Výklad slova rezignácia vyjadruje vzdanie sa či odstúpenie, ktoré vyvoláva dojem, že žalobca nebol schopný ďalej vykonávať pracovnú činnosť. Takéto označenie oznámenia pôsobí dehonestujúco a je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že sú splnené zákonné predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a to existencia zásahu, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť zásahu do cti, ku ktorému dochádza predovšetkým nepravdivými tvrdeniami a príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Žalobca poukázal aj na ustálenú judikatúru, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cz 32/77/78, podľa ktorého na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené v § 11 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.6.2015, sp. zn. 10C/229/2013, podľa ktorého k zásahu môže dôjsť aj skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne.
4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - dodatok k pracovnej zmluve, dohodu o skončení pracovného pomeru, oznámenie o rezignácii žalobcu a výzvu na odstránenie následkov. Okrem toho navrhol svedecké výpovede MVDr. K. a Mgr. T., ktoré mohli potvrdiť, že obsah oznámenia sa mohol a môže dostať do dispozície širšej verejnosti v medicínskom a farmaceutickom priemysle. Iné dôkazy nenavrhol, ani nepredložil.
5. Žalovaný navrhol žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovaného slovo rezignácia znamená len vzdanie sa, zrieknutie sa úradu, funkcie a pod., a samo o sebe ide o významovo neutrálny výraz, bez kladných alebo záporných hodnotiacich kritérií, teda bez hodnotenia kvality práce a pracovných schopností zamestnanca. Zaslaný e-mail je v súlade s firemnou kultúrou žalovaného a celej skupiny ALK, v ktorej sa bežne používa tento pojem. Akúkoľvek možnosť zásahu do osobnosti žalobcu podľa žalovaného vylučuje, že išlo o výlučne internú komunikáciu v rámci spoločnosti, že za prípadný únik informácii v dôsledku individuálneho pochybenia nemôže niesť žalovaný zodpovednosť, že informácia o skončení pracovného pomeru nebola spôsobilá žiadnym spôsobom zasiahnuť do morálnej integrity žalobcu a že zaslaný e-mail sa negatívne neprejavil na postavení žalobcu.
6. Vo vyjadreniach zo dňa 9.5.2017 a zo dňa 16.11.2017 žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom dohodol na tom, že o skončení pracovného pomeru bude informovať kolegov a zamestnancov žalovaného na Slovensku a v Čechách a že skončenie pracovného pomeru bude komunikované štandardným spôsobom zaužívaným u žalovaného. Žalovaný navrhol žalobcovi, že bude v jeho záujme lepšie, ak žalovaný informuje ostatných kolegov a zamestnancov, že zo spoločnosti odchádza z osobných dôvodov k dátumu 31.12.2015 s tým, že od nasledujúceho dňa si čerpá dovolenku. Žalobca s týmto návrhom žalovaného súhlasil. Na základe toho p. Z. zaslal ako generálny riaditeľ pre Slovensko a Českú republiku, a zároveň prokurista, e-mail s označením „Rezignácia A. O.“, ktorý bol určený výhradne na internú komunikáciu a adresoval ju len zamestnancom žalovaného a žalobcovi, s týmto textom: „Milé kolegyne a kolegovia, chcel by som vás informovať, že K. sa z osobných dôvodov rozhodol odísť z našej spoločnosti. Na základe vzájomnej dohody ukončíme spoluprácu k 31.12.2015. Od zajtrajšieho dňa si K.erpá dovolenku. Chcel by som K. poďakovať za jeho pôsobenie v našej spoločnosti, roky vysokej lojality a maximálnej ústretovosti voči našim klientom a popriať mu veľa šťastia a zdravia v ďalšom pôsobení, ako aj v osobnom živote.“ Na výzvu žalobcu, obsahujúcu žiadosť o odstránenie údajných následkov a začatie rokovania o výške náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný reagoval listom zo dňa 24.5.2016, v ktorom odmietol akýkoľvek zásah do osobnosti žalobcu a/alebo porušenie práv žalobcu na ochranu osobnosti zo strany žalovaného, ako aj vznik akéhokoľvek nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
7. Žalovaný označil a predložil listinné dôkazy - dodatok pracovnej zmluvy, rozhodnutie o organizačnej zmene, dohodu o skončení pracovného pomeru, e-mail zo dňa 16.12.2015, odpoveď na výzvu a oznámenie o rezignácii iného zamestnanca v rámci skupiny AKL. Ako ďalší dôkaz navrhol výpoveď PharmDr. H. Iné dôkazy nenavrhol.
8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Spor bol prejednaný a rozhodnutý za účasti oboch strán a ich právnych zástupcov.
9. Na základe nepopretých tvrdení strán mal súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) za nesporné tvrdenia strán uvedené v ods. 2 a 6. Jedinou spornou skutočnosťou, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie, bolo, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o spôsobe informovania zamestnancov o skončení pracovného pomeru žalobcu.
10. Podľa §§ 185 a 195 CSP súd môže vykonať výsluch strany iba na návrh. Žalobca ani na pojednávaní nenavrhol svoj výsluch, z toho dôvodu súd v rámci dokazovania vypočul o tvrdených skutočnostiach len PharmDr. H., generálneho riaditeľa a prokuristu žalovaného.
11. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že žalobcovi ako prvú možnosť skončenia pracovného pomeru navrhol dohodu z organizačných dôvodov, ktorú žalobca bez výhrad akceptoval, aj s odstupným a s mimoriadnymi odmenami. Po podpísaní dohody žalobcovi navrhol, že kolegom oznámi, že odchádza z osobných dôvodov a že si odo dňa 16.12.2015 čerpá dovolenku. Aj s tým žalobca súhlasil. Žalovaný nepovažoval za potrebné nechať si túto dohodu potvrdiť aj písomne, keďže išlo len o interné informovanie zamestnancov a nie všetka komunikácia vo firme bola formálna. Ak išlo o formálne doklady alebo dohody, tieto pripravovala ich advokátska kancelária, v tomto prípade išlo o dohodu medzi nimi.
12. Na základe uvedeného mal súd za preukázaný skutkový stav tvrdený žalovaným.
13. Uplatnený nárok súd posudzoval podľa § 11 a 13 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
15. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
16. Keďže žalobca sa so žalovaným dohodol na spôsobe informovania zamestnancov, je vylúčený neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Z toho dôvodu nie je možné žalovanému ukladať akékoľvek povinnosti na odstránenie alebo zmiernenie zásahu.
17. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobe by nebolo možné vyhovieť, aj keby k dohode medzi stranami nedošlo. Podľa súdu text oznámenia a jeho zaslanie zamestnancom žalovaného, neboli objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, teda do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti alebo súkromia. Oznámenie žalovaný formuloval primerane okolnostiam, nevyplýva z neho neschopnosť žalobcu pokračovať v ďalšej práci, či už u žalovaného alebo v rámci samostatného podnikania. Súd sa stotožnil so žalovaným, že pojem rezignácia je primeraný, neutrálny a bežný najmä v medzinárodných spoločnostiach. Vzhľadom na účel oznámenia a okruh adresátov, ktorým bolo zasielané, zodpovedá skutočnosti. Nepravdivá informácia, že pracovný pomer skončil už 16.12.2015, a nie až 31.12.2016, nemôže zasahovať do cti alebo dôstojnosti žalobcu.
18. Rozhodnutia súdov, na ktoré poukazoval žalobca, vychádzali z iného skutkového stavu, preto sa na ne nedalo prihliadať.
19. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.