Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2Csp/233/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti č. 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 558,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 168,50 eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 588,72 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 178,72 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu (spoločnosť Provident Financial, s.r.o, IČO: 35 805 731) uzatvorili dňa 28.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (v texte aj len "predmetná zmluva"). Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 700,00 eur. Uviedol, že peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní predmetnej zmluvy. Žalovaný prevzatie peňažných prostriedkov potvrdzuje podpisom zmluvy. Žalovaný sa v predmetnej zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí predmetnej zmluvy, t. j dňa 12.05.2013, a posledná splátka bola splatná dňa 22.01.2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok/poplatok za garantovanú službu, celkovo vo výške 241,50 eur. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 28.11.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru/o poskytnutí služby komfort. Zmluva o zabezpečení splátok úveru/o poskytnutí služby komfort je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena za službu zjednaná na sumu vo výške 360,50 eur. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 12.05.2013 (žalobca následne opravil tento dátum na deň 05.12.2013) a posledná splátka

bola splatná dňa 22.01.2015, čo je aj termín konečnej splatnosti tejto zmluvy. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 1.302,00 eur (istina vo výške 700,00 eur, úrok a administratívny poplatok/poplatok za garantovanú službu je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 241,50 eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru/poskytnutí služby komfort 360,50 eur). Celkovú čiastku 1.302,00 eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, a to vo výške 21,70 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil v danom prípade celkovo sumu 713,28 eur, a teda uhradil riadne len 32 splátok, pričom na 33 splátku uhradil len 18,88 eur. Konečná splatnosť úveru ako aj služby nastala 7. kalendárny deň 60teho týždňa po dni uzavretí Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru/Zmluvy o službe Komfort, t. j. dňa 22.01.2015. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu ohľadávok zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo spoločnosti právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 588,72 eur (celková suma úveru vrátane príslušenstva a služby ponížená o platby žalovaného uhradené ku dňu postúpenia pohľadávky). Žalovaný súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradil na svoj záväzok nič. Posledná výzva žalobcu na zaplatenie pred podaním žaloby odoslaná žalovanému je zo dňa 05.10.2017. Žalobca tak uplatňuje istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 178,72 eur, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok/o poskytnutí služby komfort vo výške 168,50 eur, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 241,50 eur a úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 178,72 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

4. Podaním doručením tunajšiemu súdu dňa 26.03.2018 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 168,50 eur späť.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."), keď v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listín predložených so žalobou, a to: Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.11.2013, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 28.11.2013, Výpis splátok a úhrad, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 a Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 s podacím hárkom č. I predžalobná výzva zo dňa 05.10.2017 s podacím hárkom č. I ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z predložených listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Provident Financial s.r.o.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28.11.2013 zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere", na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 700,00 eur splatný v 60 týždenných splátkach po 15,70 eur, pričom posledná splátka bola vo výške 15,20 eur, s tým že splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky (ďalej len "predmetná zmluva o úvere). V predmetnej zmluve o úvere je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 100,80 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 140,70 eur. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, bola v predmetnej zmluve o úvere určená v sume 941,50 eur, priemerná hodnota RPMN vo výške 45,94 %. Termín konečnej splatnosti: siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V rovnaký deň ako predmetná zmluva o úvere, t. j. dňa 28.11.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal za službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti zaplatiť 360,50 eur v 60 splátkach vo výške 6,00 eur a posledná splátka vo výške 6,50 eur splatnými spolu so splátkami úveru. Z nerozporovaných tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu v súhrnnej výške 713,28 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka uplatňovaná v tomto spore voči žalovanému postúpená z právneho

predchodcu žalobcu na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému postupcom listom zo dňa 16.12.2016.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

19. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

20. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa § 146 ods. 1 a 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

24. Vzhľadom na to, že žalobca zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 168,50 eur späť, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol podľa zákona potrebný, súd konanie čiastočne zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

25. Súd následne po čiastočnom zastavení konania na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné v zostávajúcej časti zamietnuť.

26. Predmetnú zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalobcu vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právny predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Tým je daná jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby. Ochrana spotrebiteľovi musí byť podľa názoru súdu zachovaná aj v prípade, keď dôjde k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

27. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

28. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (nepochybne tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon v ustanovení ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tento údaj v zmluve musí byť uvedený a nie je možné, aby sa k tomuto údaju dopracovával účastník zmluvy výkladom alebo výpočtom, a keďže v zmluve je len termín "siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy", nie je zrejmý presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Formulácia "siedmy deň 60. týždňa" vyvoláva otázky z pohľadu toho, že v bezprostredne predchádzajúcom texte, ktorý sa týka splatnosti splátok, sa spomína "7. kalendárny deň". Takisto aj pri splatnosti prvej splátky sa používa výraz "7. kalendárny deň". Pre spotrebiteľa môže byť prekvapujúce, keď sa v predtlačenom formulári zmluvy používa pri termíne poslednej splátky zrazu výraz "siedmy deň". Nie je jasné, či toto rozlišovanie malo mať nejaký praktický význam. Nie je ani vôbec zrejmý dôvod, pre ktorý sa neuvádza termín konečnej splatnosti v podobe konkrétneho dátumu. Možno sa len domnievať, že azda preto, lebo pri uzatváraní zmluvy nebol veriteľ alebo jeho obchodný zástupca schopný pohotovo tento dátum uviesť. To však práve posilňuje obavy z toho, že ani samotnému žalovanému ako spotrebiteľovi v tom čase nebolo známe, o aký konkrétny dátum ide. Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len formou návodu v podobe matematického vzorca nemožno považovať za "termín konečnej splatnosti". Aj z jazykového vyjadrenia tejto zákonnej náležitosti je zrejmé, že zmluva má obsahovať "termín", a nie "spôsob výpočtu termínu", či "vzorec na výpočet termínu". Údaj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť jednoznačne uvedený a nie je možné, aby sa k tomuto údaju dopracovával účastník zmluvy výkladom alebo výpočtom. Z uvedeného dôvodu, t. j. absencie údaja o termíne konečnej splatnosti úveru, je spotrebiteľský úver, ktorý žalovanému právny predchodca žalobcu poskytol, bezúročný a bez poplatkov.

29. Preskúmaním predmetnej zmluvy o úvere súd ďalej zistil, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Táto zmluva síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec.

30. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať

všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe, že veritelia častokrát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych poplatkov, mnohokrát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie právneho predchodcu žalobcu za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.

31. Súd ďalej zistil, že v predmetnej zmluve o úvere absentuje správne uvedenie ďalšej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je pravdou, že v zmluve sa nachádza suma 941,50 eur, ktorá pozostáva z úveru 700,00 eur, z úroku 100,80 eur (22,38 % p.a. zo sumy úveru) a z poplatku za garantovanú službu 140,70 eur. Avšak táto suma 941,50 eur nie je konečná s poukazom na uzatvorenú ďalšiu zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá zmluva je s poukazom na vyššie uvedené súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, kde je uvedená odmena, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť vo výške 360,50 eur. Takto celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v skutočnosti nie je suma 941,50 eur, ale suma 1.302,00 eur (941,50 eur + 360,50 eur). Vzhľadom na túto skutočnosť v predmetnej zmluve o úvere uvedenú sumu 941,50 eur súd považoval za zavádzajúcu vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie v predmetnej zmluve o úvere súd považoval spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol žalovanému úver vo výške 700,00 eur, pričom žalovaný uhradil veriteľovi sumu v celkovej výške 713,28 eur, na základe čoho súd konštatuje, že žalovaný si svoju povinnosť z predmetnej zmluvy o úvere vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu úveru vykonanými úhradami v celom rozsahu splnil.

33. Preto súd na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, v kontexte citovaných právnych predpisov po čiastočnom zastavení konania dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu v zostávajúcej časti a preto žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. V posudzovanej veci došlo k čiastočnému zastaveniu konania na základe žalobcovho čiastočného späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, teda z procesného hľadiska jeho zavinením a vo zvyšnej časti bol žalobca v spore neúspešný. Na základe uvedeného súd s poukazom na § 256 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. konštatuje, že nárok na náhradu trov konania by mal žalovaný voči žalobcovi, ale pretože žalovanému žiadne účelné trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.