Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-119-2016.pdf
PDF · 150.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: V.. Ľ. R., T.. XX.XX.XXXX, H. N. X, XXX XX H., proti žalovanému: Mesto Ilava, Mierové námestie č. 6/31, 019 01 Ilava, IČO: 00 317 331, o náhradu škody vo výške 6.633,- eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.12.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.12.2016, pôvodne domáhal náhrady škody vo výške 6.633,- eur voči Slovenskému pozemkovému fondu ako žalovanému 1 a náhrady škody vo výške 6.633,- eur voči Mestu Ilava ako žalovanému 2, ktorá mu vznikla v súvislosti s absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že naturálna reštitúcia tu nie je možná a vzniknutá škoda je trvalá a napraviteľná len poskytnutím majetkového plnenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Mestský národný výbor v Ilave, odbor výstavby, v konaní pod Výst. 1355/1979-366-A/10 vydal dňa 10.08.1979 Rozhodnutie, ktorým rozhodol o vyvlastnení nehnuteľnosti v prospech Československého štátu pozemkov parc. č. 469/1 o výmere 864 m2 a 469/2 o výmere 945 m2, zapísaných v tom čase na LV č. XXX, k.ú. V.. V rozhodnutí o vyvlastnení boli ako vlastníci predmetných parciel uvedení N. C. Z. X. N.. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo doručované N. C., X. N., ONV finančný odbor Považská Bystrica, ONV OPLVH Považská Bystrica, Geodézia Ilava, Štátne notárstvo Považská Bystrica a MNV Ilava. Z výpisu LV č. XXX k.ú. V. zo dňa 13.07.2016 vyplýva, že účastníkom vyvlastňovacieho konania mal byť k 10.08.1979 aj podielový spoluvlastník N. B. N., nar. XX.XX.XXXX, žalobcov právny predchodca, ktorý bol k predmetným parcelám vedený ako podielový spoluvlastník v podiele 1/6 k celku. Rozhodnutie Mestského národného výboru Ilava zo dňa 10.08.1979 pod č. Výst. 1355/1979-336-A/10 o vyvlastnení ako správny akt nemalo zákonné náležitosti z dôvodu, že vyvlastňovacie konanie sa v roku XXXX viedlo s účastníkom X. N., ktorá bola a je neznámou osobou a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Uvedené rozhodnutie uvádza aj nesprávnu výšku spoluvlastníckeho podielu N. C. v 4/5 a X. N. v 1/5, pretože z LV č. XXX vyplýva, že N. C. bol k XX.XX.XXXX spoluvlastníkom vo výške 5/6 a N. B. N. spoluvlastníkom vo výške 1/6 k uvedeným parcelám. Vyvlastňovacie rozhodnutie je tak postihnuté neodstrániteľnou vadou, pretože spoluvlastník N. B. N., proti ktorému malo rozhodnutie smerovať, bol už v čase vydania tohto rozhodnutia mŕtvy, nakoľko zomrel dňa XX.XX.XXXX a v konaní sa malo pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého G. D. N. a F. I., ktorým aj rozhodnutie o vyvlastnení malo byť doručované. Namiesto toho sa konalo s vymyslenou osobou X. N., ktorá v rodine pána N. nikdy nežila. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodil od právneho nástupníctva po zosnulom N. B. N., po ktorom sa v zmysle dedičského rozhodnutia stali dedičmi D. N., F. I. Z. D. N. každá v podiele 1/3 k celku. Po zosnulej F. I. sa dedičom na základe Osvedčenia o dedičstve 2D 306/2006, Dnot 43/2006 zo dňa 02.12.2009 stal žalobca. Žalobca je preto v
konaní aktívne legitimovaný z dôvodu právneho nástupníctva po zosnulom N. B. N. v podiele 2/3 k celku. Na základe nezákonného postupu vyvlastňovacieho konania a neprávoplatného rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na Československý štát zastúpený Mestským národným výborom (MNV) Ilava, v prospech ktorého boli pozemky vyvlastnené. Takýto právny úkon je absolútne neplatný. Žalobca listom zo dňa 17.08.2016 žalovaného 1 vyzval na uzatvorenie Dohody o urovnaní, pričom žalovaný 1 na výzvu nereagoval. Informáciou č.k. 6020/1391/2016 zo dňa 12.07.2016 žalovaný 2 uviedol, že mesto Ilava je právnym nástupcom Mestského národného výboru Ilava. Na výzvu žalobcu zo dňa 27.09.2016 na uzatvorenie Dohody o urovnaní žalovaný 2 odpovedal listom č. 7979/2052/2016 zo dňa 08.11.2016, že MNV konal správne a chyba v procese vyvlastňovania nenastala, žiadosť o uzatvorenie Dohody o urovnaní zamieta a nesúhlasí s náhradou škody vo výške 6.633,- eur. V dôsledku neplatnosti právneho úkonu pri vyvlastňovaní vznikla žalobcovi škoda, pretože pozemky, ktoré boli vyvlastnené, nemôže prenajímať alebo predať alebo akokoľvek užívať a nakladať s nimi a to v podiele 2/3 z výmery z celku 301,5 m2 na podiel N. B. N. 1/6 z výmery 1809 m2, čo reálne predstavuje pozemok o výmere 201 m2 v k.ú. V., intravilán mesta. Ceny v intraviláne mesta Ilava sa pohybujú v rozmedzí od 31 do 39 eur za 1 m2 pre pozemok určený na výstavbu. Vyvlastnené pozemky boli poskytnuté na individuálnu bytovú výstavbu, preto výšku škody žalobca určil pri rozlohe 201 m2 sumou 33 eur za 1 m2, čo predstavuje náhradu škody vo výške 6.633,- eur. Keďže naturálna reštitúcia ako vydanie pozemkov späť nie je možná, vzniknutá škoda je napraviteľná len poskytnutím majetkového plnenia v peniazoch, preto požadoval od žalovaného 1 náhradu škody vo výške 6.633,- eur a od žalovaného 2 náhradu škody vo výške 6.633,- eur ako aj náhradu trov konania.
3. Žalobca podaním zo dňa 28.03.2017, doručeným súdu dňa 03.04.2017, vzal žalobu späť v časti voči žalovanému 1 a žiadal, aby súd konanie voči žalovanému 1 zastavil.
4. Žalovaný 1 vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.03.2017, súdu doručenom dňa 10.04.2017, namietol postavenie žalobcu ako právneho nástupcu nebohého N. B. N., ktorý mal U. zákonných dedičov a to manželku D. N. a S. dcéry F. I. Z. D. N.. Žalobcov dedičský nárok po nebohej F. I. nespôsobuje jeho nástupníctvo po nebohom N. B. N. a teda žalobca nemá žiaden dedičský nárok na dedičstvo po N. B. N., ale len po F. I.. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o spoluvlastníctve predmetných nehnuteľností N. B. N.. Navyše tento v čase vyvlastnenie už nežil, pretože zomrel dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie o vyvlastnení je zo dňa 10.08.1979, preto ani nemohol byť účastníkom vyvlastňovacieho konania. Skutočnosť, že osoba X. N.Á. je žalobcovi neznáma, nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Súd v danom konaní nemá právomoc predmetné rozhodnutie o vyvlastnení preskúmavať a ani zrušiť alebo zmeniť. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nebolo kvalifikovaným spôsobom napadnuté účastníkmi konania. Nezákonnosť rozhodnutia súd nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Na preskúmanie zákonnosti orgánov verejnej správy sú príslušné správne súdy, ktorými sú krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak. Okresný súd nemá právomoc preskúmavať zákonnosť rozhodnutia č. Výst. 1355/1979-366-A/10 zo dňa 10.08.1979 o vyvlastnení. Žalobca nesprávne zamieňa neplatnosť právnych úkonov s nezákonnosťou rozhodnutí správnych orgánov ako individuálnych správnych aktov. Rozhodnutie o vyvlastnení nie je právny úkon a nemožno v danom konaní určovať jeho neplatnosť. Ide o individuálny správny akt ako rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný 1 porušil svoju zákonnú alebo zmluvnú povinnosť v dôsledku ktorej by žalobcovi spôsobil škodu. Rovnako nepreukázal, že by mu vznikla škoda, nakoľko nie je právnym nástupcom N. B. N.. Výšku škody považoval za nadhodnotenú a nezodpovedajúcu skutočnej hodnote predmetných pozemkov. Žalobu navrhoval zamietnuť.
5. Žalovaný 2 vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.04.2017, súdu doručenom dňa 11.04.2017, uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú. Mestský národný výbor Ilava konal pri vyvlastňovaní v roku 1979 správne a chyba v procese vyvlastňovania nenastala. Dôkazné listiny z roku 1979 sa však už v archíve mesta Ilava nenachádzajú. Žalobu navrhoval zamietnuť.
6. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C/119/2016-52 zo dňa 26.04.2017, súd konanie proti pôvodne tiež žalovanému Slovenský pozemkový fond ako žalovanému 1 zastavil a nepriznal mu náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2017 a vykonateľnosť dňa 05.07.2017.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2017, doručenom súdu dňa 07.07.2017, uviedol, že vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 1355/1979-366-A/10 zo dňa 10.08.1979 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko od počiatku ide o absolútne neplatný právny úkon. Toto rozhodnutie je postihnuté vadou, nakoľko spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti pán N.Y., proti ktorému rozhodnutie smerovalo, bol už v čase vydania rozhodnutia mŕtvy. Na žalovaného tak nemohlo vyvlastňovacím rozhodnutím dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Žalobca je v zmysle dedičských rozhodnutí právnym nástupcom N. B. N. v podiele 2/3 k celku. Keďže vyvlastnená parcela bola rozparcelovaná na výstavbu a jej vydanie do užívania žalobcu už nie je možné, požadoval od žalovaného relutárnu náhradu.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.01.2018 uviedol, že rozhodnutia vydané správnymi orgánmi podľa osobitných predpisov, v danom prípade rozhodnutie Mestského národného výboru Ilava, nemožno považovať za právny úkon uzatváraný podľa Občianskeho zákonníka, pretože rozhodnutia správnych orgánov podliehajú osobitným predpisom. Náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím sa uplatňuje podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca si tak nesprávne uplatnil svoj nárok na náhradu škody odvolávaním sa na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca nepreukázal, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, nesplnil základnú podmienku na uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca nepreukázal, na základe akých právnych predpisov za škodu zodpovedá Mesto Ilava ako orgán územnej samosprávy. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. mal žalobu uplatniť proti štátu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože listina rozhodnutia Mestského národného výboru Ilava pod č. Výst. 1355/1979-366-A/10 zo dňa 10.08.1979 bola poskytnutá zo Štátneho archívu v Bytči dňa 15.04.2011 a žaloba bola podaná dňa 09.12.2016, t.j. XX rokov po vydaní rozhodnutia. K výške škody žalovaný uviedol, že na listine Geometrický plán, kde je v novom stave zapísaný ako vlastník užívateľ ČS štát, sú parcely č. XXX/X Z. XXX/X vedené ako roľa. Je preto sporné, či by za takéto vyvlastnené pozemky, zapísané a vyvlastnené ako roľa, bol v rámci naturálnej reštitúcie priznaný pozemok ako roľa alebo ako stavebný pozemok.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.02.2018, doručenom súdu dňa 05.02.2018, uviedol, že rozhodnutie o vyvlastnení nikdy nenadobudlo právoplatnosť voči N. B. N.Y. a voči jeho právnym nástupcom a tým ani nenastali právne účinky, toto rozhodnutie je nulitné a preto sa ani nemožno dovolávať jeho zrušenia. Žalobca neuznáva ani následný zápis vlastníctva k pozemkom parc. č. XXX/X o výmere 864 m2 a č. XXX/X o výmere 945 m2 zapísaných na LV č. XXX na Československú socialistickú republiku. Ani súd nemôže byť viazaný takýmto nezákonným rozhodnutím. Keďže došlo k zabratiu majetku štátu bez právneho dôvodu, právny predchodca žalobcu N. B. N. nikdy nestratil svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa žalobca domáhal ako právny nástupca svojho nároku podľa predpisov občianskeho práva. Žalobca si svoj nárok na náhradu škody teda neuplatňuje podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo podľa Občianskeho zákonníka. N. B. N. zomrel dňa XX.XX.XXX a rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané dňa 10.08.1979, preto je zrejmé, že N. B. N. nemohol uplatňovať svoje práva vo vyvlastňovacom konaní. Svoje práva vo vyvlastňovacom konaní však nemohli uplatňovať ani zákonné dedičky N. B. N., pretože sa s nimi nekonalo. Mestský národný výbor Ilava konal s niekým iným ako s vlastníkom, preto nemohli nastať účinky, ktoré zákon s vyvlastnením spája. Na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o zaplatení náhrady za vyvlastnenie. Rovnako nevysvetlil, prečo vyvlastňovací orgán konal s akousi X. N.. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pretože žalobca svoj nárok odvodzuje od ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa občianskeho zákonníka sa vlastnícke právo nepremlčuje a preto právo vlastniť majetok zostalo nepremlčané. Mesto Ilava informáciou pod č. 6020/1391/2016 zo dňa 12.07.2016 žalobcovi uviedol, že mesto Ilava je právnym nástupcom Mestského národného výboru Ilava. Preto v konaní ohľadom bezdôvodného obohatenia je Mesto Ilava pasívne vecne legitimovaným subjektom. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. V konaní je preto potrebné prejudiciálne riešiť otázku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného. Žalobca teda odôvodňuje pasívnu legitimáciu žalovaného titulom jeho bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný získal majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu a to odpredajom „vyvlastnených“ pozemkov. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému naturálnu náhradu vo výške rovnajúcej sa pozemku pripadajúceho na jeho dedičský podiel. Keďže predmetné pozemky boli štátom získané bez právneho titulu, žalobcovi tak vznikla škoda spočívajúca v odňatí jeho práva
pozemky vlastniť, užívať a nakladať s nimi. Za takéto konanie a vznik škody nesie zodpovednosť žalovaný. Nemožno žalovať súčasných vlastníkov pozemkov o náhradu škody, pretože tí vedome žalobcovi škodu nespôsobili a pozemky nadobudli v dobrej viere. Bol to pracovník MNV Ilava, ktorý pri vyvlastňovacom konaní pravdepodobne s nečestným úmyslom konal s akousi vymyslenou X. N.. Záverom uviedol, že žiada od žalovaného uhradiť škodu titulom bezdôvodného obohatenia.
10. Žalobca podaním zo dňa 02.02.2018, doručenom súdu dňa 05.02.2018, navrhol rozšíriť okruh účastníkov na strane žalovaných o súčasných vlastníkov predmetných pozemkov, ktoré boli vyvlastnené a ktoré sú predmetom tohto konania a to o nasledovných žalovaných: N. R., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX/ XX, V., U.F. R., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, V., S. Š., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, V., N. Š., T.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, Bratislava, N. Š.I., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, V., Z. D., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, V.. Zároveň navrhol zmenu petitu tak, že petit bude znieť: „Pozemok parcelného čísla XXX v k.ú. V., zapísaný ku dňu smrti poručiteľa na liste vlastníctva č. XXX, patrí do dedičstva po poručiteľovi N. B. N., nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, v podiele 1/6 k celku. X. N. nebola ku dňu 10.08.1979 spoluvlastníčkou pozemku parcelného čísla XXX/X o výmere 864 m2 a pozemku parcelného čísla XXX/X o výmere 945 m2 v k.ú. V., zapísaných na LV č. XXX. Mesto V. je povinné nahradiť žalobcovi náhradu škody vo výške 6.633,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.04.2018 uviedol, že sa premlčujú všetky majetkové práva a žalovaný vznáša námietku premlčania podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Prečo konal Mestský národný výbor Ilava G. X. N. a nie s dedičmi po zomrelom N. B. N., ako to uvádza žalobca, uviesť nevie, pretože spisovú dokumentáciu k uvedenému vyvlastňovaciemu konaniu nemá. Je otázna, či bola v danom konaní predložená listina, darovacia zmluva, kúpna zmluva alebo iná listina zakladajúca práva k predmetnému podielu, na základe ktorej sa konalo s X. N.Y.. Žalobca neuviedol, ako a čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil odpredajom pozemkov a ani túto skutočnosť nepreukazuje žiadnymi listinnými dôkazmi.
12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení žalobcu na pojednávaní dňa 20.04.2018 uviedol, že až z predloženého geometrického plánu zistil, že pozemok v k.ú. V. ako parc. č. XXX bol rozdelený na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X Z. XXX/X, pričom parc. č. XXX/X bola prečíslovaná na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X bola prečíslovaná na parc. č. XXX/X a v súčasnosti sú zapísané aj podlomenia parcely ako XXX/X Z. XXX/X. Podľa aktuálnych listov vlastníctva zistil skutočných súčasných vlastníkov pozemkov, preto žiadal, aby súd pripustil rozšírenie účastníkov na strane žalovaných tak, že žalovanými budú aj: N. R., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, V., U. R., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, V., S. Š., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, V., N. Š.M., T.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, Bratislava, N. Š., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, V.. Súčtom aktuálnych výmer pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X Z. XXX/X v k.ú. V. vychádza ich súčasná výmera na 1805 m2, pričom nezákonným spôsobom vyvlastňované parcely č. XXX/X Z. XXX/X mali mať podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia spolu výmeru 1809 m2. Žalobca získal vedomosť o tom, kto je právnym nástupcom Mestského národného výboru Ilava, až z rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.07.2016, doručené žalobcovi dňa 18.07.2016. Až vtedy sa žalobca prvý krát dozvedel, kto je zodpovedný za škodu spôsobenú bezdôvodným obohatením. Žalobca teda nemohol svoj nárok na náhradu škody uplatňovať voči žalovanému od 15.04.2011, pretože Mestský národný výbor Ilava už neexistoval a žalobca nevedel, kto je jeho právnym nástupcom. Mestský národný výbor Ilava sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a to na základe neplatného a nulitného právneho úkonu. Žalobca má teda naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, pretože to bude podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu navrhoval zmenu petitu, tak, že petit bude znieť: „Pozemok parcelného čísla XXX/X o výmere 864 m2, ku dňu smrti poručiteľa N. B. N., dátum narodenia XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, obec V., okres C. H. a ktorý bol po technicko-hospodárskom mapovaní prečíslovaný na pozemok registra „C“ parcelného čísla XXX/X o výmere 716 m2, druh pozemku orná pôda, umiestnený v zastavanom území obce a prečíslovaný na pozemok registra „X.“ parcelného čísla XXX/X o výmere 150 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a ktoré sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. V., obec V., okres V., patrí do dedičstva po poručiteľovi N. B. N., nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, v podiele 1/6 k celku. Pozemok parcelného čísla XXX/X o výmere 864 m2, ku dňu smrti poručiteľa N. B. N., dátum narodenia XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, obec V., okres C. H. a ktorý bol po technicko-hospodárskom mapovaní prečíslovaný na pozemok registra „X.“ parcelného čísla XXX/X o výmere 803 m2, druh pozemku orná pôda, umiestnený v zastavanom území
obce a prečíslovaný na pozemok registra „X.“ parcelného čísla XXX/X o výmere 136 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a ktoré sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. V., obec V., okres V., patrí do dedičstva po poručiteľovi N. B. N., nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, v podiele 1/6 k celku. Mesto Ilava je povinné nahradiť žalobcovi náhradu škody titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 6.633,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
13. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
14. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú, má za to, že rozhodnutie o vyvlastnení nenadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia z dôvodu, že od počiatku ide o absolútne neplatný právny úkon, preto vyvlastňovací orgán vykonal vyvlastnenie s niekým iným ako s vlastníkom. Nemohli teda nastať právne účinky, ktoré právna úprava spája s vyvlastnením. Zákon č. 514/2003 Z.z. k 10.08.1979 neplatil. Majetkové práva sú v zmysle Ústavy nepremlčateľné. V zmysle dedičských rozhodnutí vyplýva, že žalobca je dedič po zosnulom N. B. N. v podiele 2/3 k celku. N. B. N. zomrel XX.XX.XXXX, preto nemohol uplatňovať svoje práva vo vyvlastňovacom konaní, tieto však mali uplatňovať jeho zákonní dediči a to D. N. v podiele 1/3 k celku a F. I. v podiele 2/3 k celku, avšak obe nemali žiadnu vedomosť o vyvlastňovacom konaní a teda nemohli si uplatniť ani náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. Žalobcovi ako dedičovi po F. I. pripadla aj časť jej osobných vecí, v ktorých boli založené listiny, geometrický plán, následne požiadal Okresný úrad Ilava, odbor katastrálny o zaslanie informácií k predmetnej parcele, pričom dňa 13.07.2016 mu bola doručená listina list vlastníctva, kde bol uvedený N. N. a kde bola uvedená parcela a poznámka vyvlastňovacie rozhodnutie. Vedomosť o tom, kto je právnym nástupcom Mestského národného výboru Ilava, získal až z rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.07.2016, doručeným mu 18.07.2016, kedy sa kvalifikovaným spôsobom dozvedel, že za škodu spôsobenú bezdôvodným obohatením zodpovedá mesto Ilava ako právny nástupca Mestského národného výboru Ilava. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, kto sa na jeho úkor obohatil. Nie je spravodlivé, aby nezákonné vyvlastňovacie konanie voči občanom štátu bolo namietané premlčaním na úkor odňatia vlastníckych práv žalobcových právnych predchodcov. Náhradu škody si žalobca neuplatňuje podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ale postupom podľa Občianskeho zákonníka. Ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, nemohlo prísť k strate vlastníckeho práva.
15. Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že žaloba vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobca si uplatňuje právo na náhradu škody na základe správneho rozhodnutia o vyvlastnení, mal by preto postupovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V roku 1979 platil zákon č. 58/1969 Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Nemôže sa odvolávať na Občiansky zákonník, ktorý je všeobecný predpis a už vôbec nie na neplatnosť právnych úkonov. Žalobca nepreukázal, že rozhodnutie, o ktoré opiera svoj nárok, bolo zmenené alebo zrušené ako nezákonné. Za škodu týmto rozhodnutím zodpovedá štát a nie mesto Ilava. Žalovaný zodpovedá len za výkon samosprávy. Podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je prenesený výkon štátnej správy. Namietal teda svoju pasívnu legitimáciu. Vzniesol námietku premlčania s poukazom na § 19 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože rozhodnutie bolo vydané v roku 1979. V čase vyvlastňovacieho konania mal žalobca päť rokov a nepreukázal, že sa s ním ako s účastníkom nekonalo. Vzniesol aj námietku premlčania podľa § 106 Občianskeho zákonníka.
16. Súd uznesením priamo na pojednávaní dňa 20.04.2018 v prítomnosti oboch strán návrhu žalobcu na rozšírenie účastníkov konania na strane žalovaných zo dňa 02.02.2018 nevyhovel. Rovnako súd uznesením priamo na pojednávaní dňa 20.04.2018 v prítomnosti oboch strán návrhu žalobcu na rozšírenie účastníkov konania na strane žalovaných zo dňa 20.04.2018 nevyhovel.
17. Súd uznesením priamo na pojednávaní dňa 20.04.2018 v prítomnosti oboch strán návrh žalobcu na zmenu petitu zo dňa 02.02.2018 nepripustil v súlade s § 143 ods. 1 CSP, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom pre ďalšie konanie. Rovnako súd uznesením priamo na pojednávaní dňa 20.04.2018 v prítomnosti oboch strán návrh žalobcu na zmenu petitu zo dňa 20.04.2018 nepripustil v súlade s § 143 ods. 1 CSP, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania nemohli byť podkladom pre ďalšie konanie.
18. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
19. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, listu vlastníctva č. XXX k.ú. V., vyrozumenia Okresného úradu Ilava z 23.08.2016 č. OÚ-IL-KO1/K11393/2016, rozhodnutia Mestského národného výboru Ilava č. Výst. 1355/1979-336-A/10 z 10.08.1979, oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania MNV Ilava z 08.08.1979, osvedčenia o dedičstve č.k. 2D/208/2009, D not 24/2009, rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava č. 24/79, ponuky na predaj stavebného pozemku v meste Ilava z 05.12.2016, výzvy na uzatvorenie Dohody o urovnaní zo 17.08.2016, výzvy na uzatvorenie Dohody o urovnaní zo 27.09.2016, odpovedi na výzvu na uzatvorenie Dohody z 08.11.2016, geometrického plánu parc. č. XXX z 30.09.1978, rozhodnutia proti odvolaniu č.k. 6020/1391/2016 z 12.07.2016, LV č. XXXX k.ú. V., LV č. XXX k.ú. V., LV č. XXX k.ú. V., oznámenia o vykonaní dôkazu z 12.02.2018, žiadosti o informáciu č. 523/129/2018 z 29.01.2018, poskytnutie informácie MV SR zo 06.02.2018, ako aj písomných a ústnych vyjadrení žalobcu, žalovaného 1 a žalovaného2; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
20. Žalobca je právnym nástupcom po zosnulom N. B. N., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a po ktorom sa v zmysle dedičského rozhodnutia stali dedičmi D. N., F. I. Z. D. N. každá v podiele 1/3 k celku. D. N. zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom jej dedičom sa stala jej matka G. N., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Po nebohej G. N. sa dedičom stala jej dcéra F. I.. Po zosnulej F. I. sa dedičom na základe Osvedčenia o dedičstve 2D 306/2006, Dnot 43/2006 zo dňa 02.12.2009 stal žalobca. Žalobca tak odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu v konaní z dôvodu právneho nástupníctva po zosnulom N. B. N., po ktorom sa stal na základe rozhodnutí o dedičstve dedičom v podiele 2/3 k celku. Mestský národný výbor v Ilave, odbor výstavby, v konaní pod Výst. 1355/1979-366-A/10 vydal dňa 10.08.1979 Rozhodnutie, ktorým rozhodol o vyvlastnení nehnuteľnosti v prospech Československého štátu pozemkov parc. č. XXX/ X o výmere 864 m2 a XXX/X o výmere 945 m2, zapísaných v tom čase na LV č. XXX, k.ú. V.. V rozhodnutí o vyvlastnení boli ako vlastníci predmetných parciel uvedení N. C. a X. N.. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo doručované N. C., X. N., ONV finančný odbor Považská Bystrica, ONV OPLVH Považská Bystrica, Geodézia Ilava, Štátne notárstvo Považská Bystrica a MNV Ilava. Z výpisu LV č. XXX k.ú. V. zo dňa 13.07.2016 vyplýva, že účastníkom vyvlastňovacieho konania mal byť k 10.08.1979 aj podielový spoluvlastník N. B. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol k predmetným parcelám vedený ako podielový spoluvlastník v podiele 1/6 k celku. Vyvlastňovacie konanie v roku 1979 sa tak malo viesť aj s N. B. N. resp. s jeho právnymi nástupcami, pretože N. B. N. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Keďže sa vyvlastňovacie konanie viedlo namiesto právnych nástupcov N. B. N., ktorý bol podľa LV č. XXX k.ú. V. z 13.07.2016 vedený ako podielový spoluvlastník v podiele 1/6 vzhľadom k celku s účastníkom X. N., ktorá podľa uvedeného LV č. XXX nebola vedená ako vlastník pozemku, rozhodnutie Mestského národného výboru Ilava zo dňa 10.08.1979 pod č. Výst. 1355/1979-336-A/10 o vyvlastnení ako správny akt nemalo zákonné náležitosti a podľa žalobcu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Vyvlastňovacie rozhodnutie je tak podľa žalobcu postihnuté neodstrániteľnou vadou, pretože spoluvlastník N. B. N., proti ktorému malo rozhodnutie smerovať, bol už v čase vydania tohto rozhodnutia mŕtvy, nakoľko zomrel dňa XX.XX.XXXX a v konaní sa malo pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého s D. N. Z. F. I., ktorým aj rozhodnutie o vyvlastnení malo byť doručované, avšak s týmito sa nekonalo a namiesto toho sa konalo s vymyslenou osobou X. N., ktorá v rodine pána N. nikdy nežila, preto nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na Československý štát zastúpený Mestským národným výborom (MNV) Ilava, v prospech ktorého boli pozemky vyvlastnené. Žalobca listom zo dňa 17.08.2016 vyzval Slovenský pozemkový fond na uzatvorenie Dohody o urovnaní, pričom tento na výzvu nereagoval. Rovnako vyzval výzvou zo dňa 27.09.2016 mesto Ilavu na uzatvorenie dohody o urovnaní. Na výzvu žalobcu zo dňa 27.09.2016 na uzatvorenie Dohody o urovnaní žalovaný odpovedal žalobcovi listom č. 7979/2052/2016 zo dňa 08.11.2016, že Mestský národný výbor Ilava konal správne a chyba v procese vyvlastňovania nenastala a žiadosť o uzatvorenie Dohody o urovnaní zamieta a nesúhlasí s náhradou škody vo výške 6.633,- eur. Informáciou č.k. 6020/1391/2016 zo dňa 12.07.2016 žalovaný Mesto Ilava žalobcovi oznámil, že mesto Ilava je právnym nástupcom Mestského národného výboru Ilava. Žalobca sa v dôsledku pochybenia pri vyvlastňovaní predmetných pozemkov domáhal náhrady škody, pretože pozemky, ktoré boli vyvlastnené, mu mali podľa jeho názoru patriť a keďže mu tieto nepatria resp. boli na základe nesprávneho rozhodnutia o vyvlastnení odňaté jeho právnym predchodcom, nemôže ich on v súčasnosti prenajímať alebo predať alebo akokoľvek užívať a nakladať s nimi a to v podiele 2/3 k celku. Náhradu
škody požadoval vo výške 6.633,- eur, ktorú vypočítal tak, že jeho podiel, ktorý by mu patril podľa rozhodnutí o dedičstve, je vo veľkosti z veľkosti podielu Jozefa Ondreja Janíka, ktorý bol podľa listu vlastníctva č. XXX vo veľkosti 1/6 k celku z celkovej výmery vyvlastnených parciel č. XXX/X o výmere 864 m2 a č. XXX/X o výmere 945 m2, t.j. spolu vo výmere 1809 m2, pričom podiel vo veľkosti 1/6 k celku predstavuje z uvedenej celkovej výmery veľkosť 301,5 m2 a žalobcov podiel vo veľkosti 2/3 z podielu po nebohom N. B. N. tak predstavuje veľkosť o výmere 201 m2 v k.ú. V., intravilán mesta, za odňatie ktorých sa domáha náhrady škody. Ceny v intraviláne mesta Ilava sa podľa prieskumu žalobcu pohybujú v rozmedzí od 31 do 39 eur za 1 m2 pre pozemok určený na výstavbu. Keďže vyvlastnené pozemky boli následne poskytnuté na individuálnu bytovú výstavbu, výšku škody žalobca určil pri rozlohe 201 m2 sumou 33 eur za 1 m2, čo predstavuje náhradu škody vo výške 6.633,- eur. Vzhľadom k tomu, že naturálna reštitúcia ako vydanie pozemkov späť nie je možná, požadoval od žalovaného náhradu škody vo výške 6.633,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný sa na úkor žalobcu neoprávnene obohatil na základe neplatného právneho úkonu.
21. Podľa ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
22. Podľa ustanovenia § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
23. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb.
24. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
25. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
26. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
30. Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a to tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
31. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
32. Podľa článku 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky.
33. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
34. Podľa článku 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v článku 4 Ústavy SR, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
35. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
36. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
37. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
38. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
39. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
40. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 6.633,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, pretože podľa názoru žalobcu sa žalovaný ako právny nástupca Mestského národného výboru Ilava na úkor žalobcu neoprávnene obohatil na základe neplatného právneho úkonu a to rozhodnutia o vyvlastnení č. Výst. 1355/1979-366-A/10 zo dňa 10.08.1979, ktorým boli vyvlastnené pozemky parc. č. XXX/X Z. XXX/X zapísané na LV č. XXX pre k.ú. V..
41. Súd z listinného dôkazu Mestského národného výboru Ilava zo dňa 08.08.1979 zistil, že Mestský národný výbor Ilava, odbor výstavby Mestského národného výboru, začal vyvlastňovacie konanie na parc. č. XXX/X Z. XXX/X v k.ú. V., pretože nedošlo k dobrovoľnému podpísaniu kúpnej zmluvy na predmetné pozemky.
42. Z rozhodnutia o vyvlastnení Mestského národného výboru Ilava č. Výst. 1355/1979-366-A/10 zo dňa 10.08.1979 mal súd za preukázané, že Mestský národný výbor, odbor výstavby v Ilave, ako príslušný stavebný úrad a vyvlastňovací orgán, podľa ustanovenia § 112 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodol o vyvlastnení v prospech Československého štátu nehnuteľností parc. č. XXX/X Z. XXX/X zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v k.ú. V.. Predmetné rozhodnutie bolo doručované účastníkom vyvlastňovacieho konania a to N. C., X. N., ONV finančný odbor Považská Bystrica, ONV OPLVH Považská Bystrica, Geodézia Ilava, Štátne notárstvo Považská Bystrica a MNV Ilava.
43. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava I v Bratislave sp. zn. D 34/79 zo dňa 31.10.1979 ako aj z Osvedčenia o novoobjavenom dedičstve sp. zn. 2D/208/2009, D not 24/2009 zo dňa 31.03.2010 po nebohom N.B. B. N. mal súd za preukázané, že N. B. N. zomrel dňa XX.XX.XXXX a že jeho zákonnými dedičmi boli D. N.Í., D. Š. Z. F. I.. Žalobca je jediným zákonným dedičom po F. I., čo v konaní nebolo rozporované.
44. Z kópie listu vlastníctva č. XXX zo dňa 13.07.2016 vyplýva, že vlastníkmi parcely č. XXX v k.ú. V. mali byť N. B. N., N. C., M. N. Z. Z. D..
45. Z dôvodu, že z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 13.07.2016 vyplývalo, že vlastníkom parcely č. XXX v k.ú. V., ktorá bola vyvlastnená, mal byť aj N. B. N. a to v podiele 1/6 zhľadom k celku, ktorý však v čase vyvlastňovacieho konania už nežil, nakoľko vyvlastňovacie konanie sa konalo v auguste v roku 1979 a N. B. N. zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda sa malo konať pri vyvlastňovaní s jeho dedičmi, avšak sa s nimi nekonalo, nemohlo podľa názoru žalobcu takéto rozhodnutie o vyvlastnení nadobudnúť právoplatnosť, pretože ide o neplatný právny úkon, na základe ktorého sa Mestský národný výbor Ilava ako vyvlastňovací orgán bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu resp. jeho právnych predchodcov. Žalobca preto požadoval náhradu škody z dôvodu takéhoto bezdôvodného obohatenia na jeho úkor.
46. Súd sa pri posudzovaní nároku žalobcu zaoberal predovšetkým vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Žalovaný namietal, že nárok žalobcu je premlčaný a to s poukazom na § 106 a 107 Občianskeho zákonníka ako aj podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
47. Keďže žalobca tvrdil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a preto požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, súd posudzoval vznesenú námietku premlčania najmä podľa § 107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
48. Súd s poukazom na § 107 Občianskeho zákonníka a na vznesenú námietku premlčania dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože žalobca svoj nárok na plnenie odôvodňoval rozhodnutím o vyvlastnení č. Výst. 1355/1979-366-A/10 zo dňa 10.08.1979, teda rozhodnutím z roku 1979, ktoré považoval za neplatné a v rozpore so zákonom. Od tohto rozhodnutia však uplynulo viac ako 37 rokov do podania žaloby, preto takýto nárok žalobcu je z hľadiska objektívnej premlčacej lehoty dávno premlčaný.
49. K subjektívnej premlčacej lehote súd len navyše udáva, že žalobca sa o vzniku škody resp. o predmetnom rozhodnutí Mestského národného výboru Ilava o vyvlastnení č. Výst. 1355/1979-366- A/10 zo dňa 10.08.1979 dozvedel už v roku 2011, kedy si sám žalobca na základe žiadosti vyžiadal zo Štátneho archívu v Bytči listinu Rozhodnutie MsNV Ilava č. Výst. 1355/1979-366-A/10 zo dňa 10.08.1979, ktorá mu bola vydaná Štátnym archívom pod spisovým číslom AIII/5-2011/00269 dňa 15.04.2011. Žalobca teda už od tohto dňa vedel o predmetnom rozhodnutí, ktoré považuje za nezákonné. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že až dňa 18.07.2016 sa dozvedel, kto je za vzniknutú škodu zodpovedný, pretože Mestský národný výbor Ilava, ktorý vyvlastnenie v roku 1979 vykonal a rozhodnutie o vyvlastnení vydal a tým sa bezdôvodne obohatil na úkor právnych predchodcov žalobcu, v roku 2011 už neexistoval a Mesto Ilava mu až rozhodnutím č. 6020/1391/2016 zo dňa 12.07.2016 oznámilo, že je právnym nástupcom Mestského národného výboru Ilava, a to z dôvodu, že je všeobecne známe, že pôsobnosť Mestských národných výborov po ich zániku prevzali mestá a najmä žalobca podal žiadosť o poskytnutie tejto informácie až dňa 27.05.2016, hoci tak mohol urobiť už v roku 2011, keď sa dozvedel o predmetnom rozhodnutí. Tvrdenia žalobcu, že nevedel, kto je právnym nástupcom Mestského národného výboru Ilava a preto nemohol skôr uplatniť svoj nárok, považoval súd za účelové. Rovnako argumenty žalobcu, že vlastnícke právo sa nepremlčuje a preto nárok žalobcu nemôže byť premlčaný, súd neakceptoval, nakoľko predmetom žaloby bol nárok na náhradu škody voči žalovanému vo výške 6.633,- eur a nie určenie vlastníckeho práva.
50. K uplatneniu nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia súd navyše dodáva, že podľa § 451 Občianskeho zákonníka musí bezdôvodné obohatenie vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí. Podľa rozhodnutia o vyvlastnení MsNV Ilava č. Výst. 1355/1979-366-A/10 zo dňa 10.08.1979
sa vlastníkom vyvlastnených pozemkov stal Československý štát a nie Mestský národný výbor Ilava ako právny predchodca žalovaného, preto ak sa niekto titulom uvedeného rozhodnutia neoprávnene obohatil, bol to Československý štát, v prospech ktorého sa pozemky vyvlastnili a nie právny predchodca žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný subjekt v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia.
51. V súvislosti s premlčaním nároku žalobcu, ktorý spočiatku v konaní uplatňoval svoj nárok aj podľa § 442 Občianskeho zákonníka ako nárok na náhradu škody v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť, že nárok žalobcu je premlčaný aj ako nárok na náhradu škody podľa § 106 Občianskeho zákonníka, pretože právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a to tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Je preto zrejmé, že ak by aj súd posudzoval nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody podľa ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, uvedený nárok je rovnako premlčaný a to s poukazom na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka a na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného.
52. Súd ďalej uvádza, že i keď si žalobca svoj nárok uplatnil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka, prípadne aj ako nárok na náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, súd nad rámec posúdil tento nárok aj ako prípadný nárok na náhradu škody voči štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom dospel k záveru, že aj v takomto prípade by bol nárok žalobcu premlčaný, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania z opatrnosti aj podľa § podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Keďže ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa o spornom rozhodnutí, od ktorého odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, dozvedel už v roku 2011, avšak žalobu podal až v roku 2016, uvedený nárok uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty.
53. Navyše v konaní absolútne neboli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi podľa zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko rozhodnutie o vyvlastnení č. Výst. 1355/1979-366- A/10 zo dňa 10.08.1979 nebolo zmenené ani zrušené pre jeho nezákonnosť a súd v danom konaní ani nemal právomoc toto rozhodnutie preskúmavať a ani zrušiť či zmeniť, nakoľko uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom na preskúmavanie zákonnosti orgánov verejnej správy sú príslušné správne súdy podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok.
54. Pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. by navyše žalovaný Mesto Ilava ani nebol pasívne legitimovaný, pretože v takom prípade bolo potrebné žalobu uplatniť voči štátu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci podľa § 1 a 3 zákona .č 514/2003 Z.z. zastúpený príslušným ministerstvom, nakoľko ide o výkon štátnej správy a nie o výkon samosprávy, za ktorý zodpovedá orgán územnej samosprávy.
55. Keďže žalobca svoj nárok odvodzoval od rozhodnutia o vyvlastnení č. Výst. 1355/1979-366-A/10 zo dňa 10.08.1979, ktoré považoval za nezákonné a neúčinné, je potrebné uviesť, že súd v žiadnom prípade v konaní o náhrade škody nemôže posudzovať otázku nezákonnosti rozhodnutia (a to akéhokoľvek rozhodnutia) ako otázku predbežnú. Uvedený názor potvrdzuje judikát publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 36/2007 (5Cdo 274/2007). Súd preto nemohol akceptovať tvrdenia žalobcu, že na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva, nakoľko súd pri posudzovaní nároku na náhradu škody nemôže riešiť otázku neúčinnosti, neplatnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia, od ktorého žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje.
56. Vzhľadom k tomu, že súd zamietol nárok žalobcu z dôvodu premlčania nároku, nezaoberal sa podrobne ďalšími argumentmi strán sporu a nevykonával ďalšie dokazovanie, nakoľko to bolo bezpredmetné a neúčelné.
57. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.
58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).