Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/32/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, P. G., proti žalovanému: JUDr. Peter Sopko, so sídlom kancelárie Paulínska 24, Trnava, správca úpadcu: Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, so sídlom Cesta J. Alexyho 5037/33, Banka, IČO: 40 753 832, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 24, Trnava, IČO: 47 631 741, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 29.09.2014, doručenou súdu dňa 03.10.2014 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu vedeného na Okresnom súde Trnava na majetok úpadcu Oto Zachej - PENZION ZACHEJ prihláškou pohľadávky v celkovej výške 63.073,33 eur je čo do právneho dôvodu, vzniku a výšky oprávnená a zistená. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný listom zo dňa 05.09.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 09.09.2014 oznámil, že pohľadávku, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. I popiera v celkovej prihlásenej sume t.j. čo do právneho dôvodu, na základe podnetu veriteľa SZaRB, a.s. z dôvodu, že sú pochybnosti vzhľadom na osvedčovaciu doložku notára a čo do výšky a poriadia s odvolaním sa na totožný dôvod. Z predložených podkladov je zrejmé, že žalobca úpadcovi peňažné prostriedky poskytol. Skutočnosť, že úpadca ich neviedol alebo nevedie vo svojom účtovníctve je pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu nepodstatná. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o predmete pôžičky a o čase jej vrátenia. Forma tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná, postačuje aj ústna forma. K osvedčovacej doložke žalobca uviedol, že zmluva bola podpísaná dňa 15.02.2008 a pokiaľ pracovník namiesto klauzuly - prehlasuje za svoj podpis, uviedol klauzulu podpisuje pred notárom, jedná sa o omyl notára.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že z dokladov predložených veriteľom ako aj z vlastnej zisťovacej činnosti má za to, že veriteľom prihlásená pohľadávka je sporná a to z viacerých dôvodov. Jedným z hlavných dôvodov pochybností o existencii pohľadávky veriteľa je podozrenie na antidatovanie zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mala pohľadávka veriteľa vzniknúť, nakoľko hoci na zmluve o pôžičke je uvedený dátum 15.02.2008 z osvedčovacej doložky povereného pracovníka notára je nepochybné, že úpadca zmluvu podpísal až po vyhlásení konkurzu osobne pred notárom. Argumentáciu veriteľa o pochybení notára je bezpredmetná, účelová a ničím nepreukázaná. Faktu, že nejde o omyl povereného pracovníka notára nasvedčuje aj skutočnosť, že takáto forma osvedčovacej doložky sa nachádza aj na pôžičkovej zmluve iného konkurzného veriteľa J. a na ostatných zmluvách s osvedčeným podpisom úpadcu sa táto chyba nevyskytuje. Úkon, ktorému absentuje skutočná a daná

vôľa, je ničotným úkonom. Z dôvodu, že z veriteľom predložených dôkazov je zrejmé, že úpadca zmluvu podpísal až po viac ako 6 rokoch od dátumu uvádzaného v zmluve, je zrejmé, že vôľa úpadcu na prijatie pôžičky v roku 2008 a na jej následné vrátenie existovať nemohla. Pochybnosti o pravosti pohľadávky podporuje aj to, že pohľadávka napriek jej výške nie je evidovaná v účtovníctve úpadcu a úpadca neuviedol spôsob naloženia s týmito peňažnými prostriedkami. Zo žaloby veriteľa ďalej vyplýva, že jej prílohou bol aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.02.2008, ako aj uznanie dlhu zo dňa 12.12.2013, ktoré neboli prílohou prihlášky pohľadávky veriteľa, čo opätovne podporuje dôvodné pochybnosti o skutočnej existencii pôžičky. Rovnaký postup a teda nepredloženie príjmových pokladničných dokladov a uznaní dlhu spolu s prihláškami pohľadávok uplatnili aj ďalší veritelia prihlasujúci pohľadávky z hotovostných pôžičiek a to P. U., L. G., J. B. a B. I., ktorí rovnako predložili tieto doklady až súčasne s incidenčnými žalobami.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a úpadcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to najmä s prihláškou pohľadávky, so Zmluvou o pôžičke, s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 15.02.2008, s uznaním dlhu zo dňa 12.12.2013, s oznámením o popretí prihlásenej pohľadávky, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalobca v konaní uviedol, že čo sa týka vypracovaných žalôb, ani jeden z uvedených veriteľov nie je právnik, čiže je pravdou, že im bolo poradené ako majú postupovať, ako treba prihlášku vypísať, čo treba priložiť. Ďalej uviedol, že čo sa týka overenia podpisu na notárskom úrade, nesúhlasí s tým, že zmluva bola spísaná v roku 2014 a podpísaná pred pracovníkom notárskeho úradu, táto zmluva bola spísaná vo februári 2008 a podpis na tej zmluve mal byť už iba uznaním podpisu pána Z.. Mal vedomosť o tom, že úpadca dostal úver na dokončenie penziónu, ale mali spoločný podnikateľský zámer, ktorý predpokladal rozšírenie prevádzky, resp. jej dokončenie, z toho dôvodu bolo potrebné investovať ďalšie peniaze do dokončenia, resp. do stavby. To, že pohľadávka je legitímna správca úpadcu dobre vedel, pretože v čase, keď zistil, že sú problémy so splácaním pôžičky, tak bol po dohode s úpadcom uvedený v technických preukazoch ako vlastník vozidiel. S úpadcom sa poznajú asi od roku 1999. Spolupracovali na nejakých veciach už predtým, nebol dôvod pochybovať o tom, že požičané peniaze nevráti. K podpisu zmluvy o pôžičke došlo vo februári 2008, konkrétne 15. februára, pričom bol upozornený na to, že podpis úpadcu by bolo dobré overiť, tak kontaktoval úpadcu, s tým, že mu odovzdal originál zmluvy a požiadal ho, aby išiel uznať, resp. overiť svoj podpis na tej zmluve notárovi alebo na mestský úrad, pričom rozdiel medzi tým nevidel. Po niekoľkých dňoch ho úpadca kontaktoval, že je to overené a že si môže pre tú zmluvu prísť. Zmluvu si prevzal s overeným podpisom, pričom text, ktorý uviedla pracovníčka notárskeho úradu si nevšimol. Zmluva bola podpísaná v Penzióne Zachej v čase, keď pán Z. prevzal peniaze, konkrétne v kancelárii za recepciou. Peňažné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti, väčšina bola v 5.000 Sk bankovkách a nejaké tisíc koruny. Peniaze neboli vedené na účte. Mal záujem na spoločnom podnikaní a rozbehnutí spoločných aktivít, pričom nejaké peniaze mu poskytol otec, zároveň kontaktoval ešte svojich známych, ktorých nebude konkretizovať. Čo sa týka výšky príjmu v konaní netvrdil, že peniaze pochádzajú z jeho príjmu. S úpadcom intenzívne hovoril o vzniknutej situácii aj čo sa týka reštrukturalizácie, ako aj s právnikmi aj inými ľuďmi, ktorí s tým mali skúsenosti, pričom mu povedali, že reštrukturalizácia nie je pre neho tak dôležitá, ako by bol prípadný konkurz. Všetko nasvedčovalo tomu, že ku konkurzu nedôjde, že dôjde k ozdraveniu podniku. Úpadcovi poskytol 1.400.000 Sk, suma 280.000 Sk predstavuje úroky. Peniaze, ktoré poskytol boli zviazané gumičkou, v obálke formát A4. Tieto mal nasporené na stavbu domu, rodinný dom dodnes nepostavil. Úpadca previedol do jeho vlastníctva motorové vozidlá a to S. X. T. P., T. S a prívesný vozík, pričom sa jednalo o zábezpeku pre prípad, že by nedošlo k vyplateniu peňazí alebo by došlo k iným problémom, bolo to v roku 2012 alebo 2013. Žalobca v priebehu konania dodal, že vlastníkom vozidiel je firma jeho otca.

5. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že úpadca osobne dňa 08.08.2014 doručil do kancelárie správcu prihlášky piatich veriteľov a to T. X., J. B., L. G., P. U. a B. I.. Okrem týchto prihlášok úpadca správcovi nedoručoval žiadne iné prihlášky akýchkoľvek veriteľov. Všetky pohľadávky prihlásené prihláškami prinesené úpadcom dňa 08.08.2014 sa týkajú pôžičiek, ktoré sa mali poskytnúť v hotovosti. Napriek skutočnosti, že úpadca má aj iných veriteľov z pôžičkových zmlúv, iné prihlášky osobne nedoručoval. Ďalším spoločným znakom prihlášok vyššie menovaných veriteľom je, že ich súčasťou nebolo písomné uznanie dlhu ani príjmový pokladničný doklad a tieto boli zhodne všetkými veriteľmi predložené spolu s incidenčnou žalobou. Ďalším spoločným znakom prihlášok 5 veriteľov je podobná štylizácia a systematika ich textu, ako aj sprievodného listu k týmto prihláškam. Spoločným znakom je aj nepochybná podobnosť incidenčných žalôb, ktoré obsahujú identický text a teda je zrejmé,

že všetky dokumenty počnúc prihláškami aj s ich prílohami až po žalobu a jej prílohy vypracúvala jedna a tá istá osoba. Spoločným znakom všetky 5 veriteľov je, že si svoje prihlášky neuplatnili v reštrukturalizácii, ale až v konkurze. Z príjmového pokladničného dokladu priloženého k incidenčnej žalobe vyplýva, že ide o hotovostnú pôžičku, ktorá mala byť prijatá úpadcom, avšak evidencia pôžičky žalobcu, ako aj ostatných menovaných 4 veriteľov v účtovníctve úpadcu nebola zistená, hoci účelom pôžičky obsiahnutého v uznaní dlhu zo dňa 12.12.2013 je prevádzkovanie podnikateľskej činnosti. Pochybnosti vzbudzujúcim je aj osvedčenie podpisu úpadcu na zmluve o pôžičke priloženej v prihláške, z ktorého je zrejmé a nepochybné, že hoci podľa textu zmluvy o pôžičke táto mala byť údajne spísaná dňa 15.02.2008, úpadca osobne podpísal zmluvu pred povereným pracovníkom notára až po vyhlásení konkurzu dňa 17.04.2014. Takáto doložka nie je pochybením notárskeho úradu, ako uvádza žalobca, nakoľko žalobca nie je jediným z týchto 5 veriteľov, ktorých zmluvy o pôžičke obsahujú rovnakú doložku, t.j. že podpis bol uskutočnený priamo pred povereným pracovníkom notára. Za predpokladu, že zmluva o pôžičke bola podpísaná v roku 2014 po vyhlásení konkurzu, je nepochybné, že vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu o pôžičke v roku 2008 existovať nemohla. Taktiež je nepravdepodobné, že by úpadca potreboval pôžičku v čase, keď mu bol poskytnutý nepomerne vyšší úver od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a.s. a tiež je pochybné, či žalobca mohol disponovať sumou uvedenou v prihláške. Rovnako je sporný údaj o výške pôžičky, keď podľa zmluvy o pôžičke a pokladničného dokladu mala byť úpadcovi poskytnutá pôžička 1.400 000 Sk, avšak podľa prihlášky a uznania dlhu má ísť o sumu 1.680 000 Sk. Taktiež je daný rozpor medzi zmluvou o pôžičke, podľa ktorej sa mal dlh stať splatným 31.12.2012 a uznaním dlhu podľa ktorého sa dlh mal stať splatným dňa 15.02.2013.

6. Z výpovede úpadcu v konaní súd zistil, že žalobcu pozná približne 15-16 rokov, a má s ním priateľský vzťah. K podpisu zmluvy o pôžičky došlo dňa 15.02.2008. Pôžička bola uzatvorená a riadne podpísaná v roku 2008 za účelom dobudovania ďalšieho komplexu hotelu a peniaze, ktoré boli zapožičané boli použité na výstavbu depandantu, ktorý bol dokončený v roku 2009. Vzhľadom na krízu, ktorá prišla v roku 2009, nebol schopný finančný obnos od žalobcu a ďalších veriteľov schopný vrátiť, splatnosť pôžičky nastala v roku 2013, v januári uznal dlh voči určitým veriteľom. V danom prípade nedošlo k žiadnemu antidatovaniu, v uvedený deň prišiel k notárovi, kde požiadal o overenie podpisu na zmluve. Zmluva bola podpísaná v Penzióne Zachej v jeho kancelárii. Peňažné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti, ktoré boli po podpise zmluvy prepočítané a odovzdané. Peniaze boli poskytnuté v 5000 a 1000 korunových bankovkách. Veritelia T. X., J. B., L. G., P. U. a B. I. boli ním osobne informovaní o tom, že vstúpil do reštrukturalizácie a následne v roku 2014 do konkurzu. Bol oslovený ohľadom ďalšieho postupu a ich prihlášky osobne doniesol správcovi do kancelárie. Výška pôžičky bola 1.400.000 Sk. Úpadca ďalej uviedol, že pôžičky boli v značnej časti zaevidované v účtovníctve, pričom v daňovom priznaní v roku 2010 mal základné imanie vo firme vyše 1.200 000 eur. Finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté so SRaZB boli toho času vo výške 1,5 milióna eur, pričom podľa znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v roku 2010 bol hotel ohodnotený ako samotná nehnuteľnosť bez zariadenia, bez prevádzkových vecí vo výške 3 milióny eur.

7. Prihláškou pohľadávky zo dňa 21.07.2014, poradové číslo 01 si žalobca prihlásil pohľadávku v celkovej výške 63.073,33 eur, z toho istinu vo výške 55.765,78 eur a úroky z omeškania vo výške 7.307,77 eur, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.02.2008.

8. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.02.2008 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je požičanie peňazí vo výške 1.400.000 Sk. V článku II. zmluvy sa uvádza, že pôžička bola poskytnutá dlžníkovi v hotovosti k jeho rukám v deň podpisu zmluvy. V článku III. si zmluvné strany dojednali, že dlžník zaplatí veriteľovi za poskytnutie pôžičky odmenu (úrok) vo výške 280.000 Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi najneskôr do 31.12.2012. Z osvedčenia o pravosti podpisu (č.l. 44 spisu) vyplýva, že úpadca listinu (zmluvu o pôžičke) vlastnoručne pred notárom podpísal dňa 17.07.2014.

9. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 15.02.2008 vyplýva, že veriteľ (žalobca) vyplatil úpadcovi sumu 1.400.000 Sk, pričom ako účel je uvedené - pôžička pre úhradu investície.

10. Z listiny označenej ako „Uznanie dlhu“ zo dňa 12.12.2013 vyplýva, že úpadca si požičal od žalobcu sumu 55.765 eur na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti so splatnosťou do 15.02.2013. Zároveň úpadca uznal čo do dôvodu aj výšky svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa túto čiastku uhradiť najneskôr do konca roku 2015.

11. Z oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 05.09.2014 vyplýva, že po preskúmaní prihlásenej pohľadávky dospel správca úpadcu k záveru, že pohľadávka je sporná a preto ju poprel čo do dôvodu, výšky a do poradia.

12. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

13. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

14. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

15. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

16. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

17. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

18. Podľa ustanovenia § 32 ods. 14 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

19. Podľa ustanovenia § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

22. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti alebo v určitom poradí) /II. ÚS 409/2013-49 z 11.09.2014/. Rozhodnutím v tomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 38/2015 z 29. decembra 2016)

24. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je článok 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú sporovú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

26. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 1/2010)

27. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008)

28. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo okrem iného znamená, že k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným

odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 14. mája 2004, sp. zn. 21 Cdo 2217/2003).

29. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 36Cbi/32/2014-105 zo dňa 19.06.2015 súd určil, že žalobca je veriteľom inej pohľadávky vo výške 62.984,77 eur zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej s úpadcom dňa 15.02.2008 prihlásenej prihláškou zo dňa 21.07.2014 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/19/2014 na majetok úpadcu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

30. Proti uvedenému rozsudku v časti týkajúcej sa určenia žalobcu ako veriteľa pohľadávky voči úpadcovi (výrok I.) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21CoKR/17/2015-118 zo dňa 31.10.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V zamietnutej časti žaloby nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa 07.08.2015. Predmetom konania tak zostalo určenie, že žalobca je veriteľom inej pohľadávky vo výške 62.984,77 eur zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej s úpadcom dňa 15.02.2008 prihlásenej prihláškou zo dňa 21.07.2014 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/19/2014 na majetok úpadcu.

31. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného spochybňujúcimi zásadným spôsobom dôkazy predkladané žalobcom. Súd neuviedol, ako a kedy podľa jeho názoru bola uzavretá konkrétna zmluva o pôžičke predložená žalobcom, ktorá obsahuje dátum vyhotovenia 15.02.2008 a podľa osvedčenia pravosti podpisu bola úpadcom ako dlžníkom podpísaná až 17.07.2014. Súd zrozumiteľne nevysvetlil, ktorý z dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu reálne poskytnutie peňažných prostriedkov preukazuje a akými úvahami sa pri vyhodnocovaní týchto dôkazov riadil, keď sa nezaoberal namietanou schopnosťou žalobcu peňažné prostriedky úpadcovi poskytnúť a uspokojil sa iba s tvrdením o peňažných prostriedkoch iných, neidentifikovaných osôb (s neidentifikovaným právnym vzťahom k žalobcovi), nemajúcim výpovednú hodnotu a v konečnom dôsledku, v prípade uznania hodnovernosti a relevantnosti tohto tvrdenia pre konanie, umožňujúcim legalizáciu akýchkoľvek peňažných prostriedkov neznámeho pôvodu

32. Právny zástupca žalovaného v ďalšom konaní (t.j. po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom) uviedol, že s ohľadom na závery Krajského súdu v Trnave je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že mohol disponovať sumou pôžičky, ktorú mal poskytnúť úpadcovi, a taktiež rozumným spôsobom nevysvetlil ako je možné, že dátum napísaný v zmluve o pôžičke je odlišný od osvedčovacej doložky pracovníka notára.

33. Žalobca sa v ďalšom konaní nevyjadril a napriek výzve súdu si ani nezvolil žiadneho advokáta na svoje zastupovanie v konaní, napriek tomu, že bol na to súdom vyzvaný (s poukazom na § 90 Civilného sporového poriadku) a bola mu na to bola poskytnutá primeraná lehota, pričom bol zároveň poučený, že ak si advokáta v stanovenej lehote nezvolí, na jeho úkony nebude súd prihliadať.

34. Písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2016. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalobca podal žalobu na súd dňa 08.08.2016, to znamená v 30-dňovej zákonnej lehote v zmysle § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

35. Na základe vykonaného dokazovania a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a preto je žaloba nedôvodná. Z osvedčenia o pravosti podpisu vyplýva, že úpadca listinu (zmluvu o pôžičke) vlastnoručne pred notárom podpísal dňa 17.07.2014. Notárska doložka má povahu verejnej listiny, a teda preukazuje správnosť a pravosť toho, čo je v nej uvedené, kým nie je dokázaný opak. Argumenty žalobcu, že nie je právnik, nie sú dôkazom toho, že by obsah notárskej doložky bol nesprávny, a súd tieto tvrdenia žalobcu považoval len za účelové. Nakoľko žalobca nepreukázal, že notárska doložka na zmluve o pôžičke bola nesprávna, a teda ani to, že zmluva o pôžičke bola v skutočnosti podpísaná v roku 2008, má súd za to, že tvrdenia žalobcu o reálnom poskytnutí peňažných prostriedkov úpadcovi v hotovosti v priestoroch penziónu Zachej v roku 2008 sú pochybné a nepreukázané. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke je aj reálne odovzdanie druhovo určených hnuteľných vecí - v tomto prípade peňažných prostriedkov. Keďže reálne odovzdanie týchto peňažných prostriedkov úpadcovi žalobca v konaní nepreukázal, má súd za to, že by medzi žalobcom a úpadcom nedošlo k založeniu zmluvného vzťahu, a teda ani k platnému

uznaniu dlhu zo dňa 12.12.2013 vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu po zrušení rozsudku zo dňa 19.06.2015 odvolacím súdom. Súd sa (aj s poukazom na závery odvolacieho súdu) zároveň stotožnil s argumentáciou žalovaného, že poskytnutie hotovostnej pôžičky úpadcovi spochybňuje okrem iného aj skutočnosť, že táto nebola vedená v účtovníctve úpadcu, takisto skutočnosť, že výdavkový pokladničný doklad a dohodu o uznaní dlhu nepredložil žalobca pri prihlasovaní pohľadávky do konkurzného konania na majetok úpadcu, ale až pri podaní incidenčnej žaloby, čo do značnej miery spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu a úpadcu o reálnosti poskytnutia pôžičky. Takisto súd vyhodnotil ako nevierohodné tvrdenie úpadcu, že musí chrániť obchodné tajomstvo neznámeho investora. Súd považuje tieto tvrdenia úpadcu za krajne účelové, nakoľko nie je súdu zrejmé, čie obchodné tajomstvo by malo byť ohrozené alebo porušené sprístupnením účtovných dokladov úpadcu, nakoľko úpadcovi vyplýva priamo zo zákona povinnosť predložiť správcovi (žalovanému) svoje účtovné doklady. Aj táto okolnosť svedčí skôr o fiktívnosti poskytnutia pôžičky, ako o jej reálnom poskytnutí. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu ohľadom jeho príjmov a jeho majetkových pomerov, tento hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by požičiavanou sumou v hotovostnej forme mohol v danom čase skutočne disponovať. Pri svojom výsluchu žalobca odmietol odpovedať na otázku, aký bol jeho priemerný príjem od roku 2008. Takisto na otázku, aká časť pôžičky mala pochádzať z vlastných peňazí žalobcu, tento uviedol, že si už presne nepamätá, nakoľko mal peniaze našetrené na stavbu svojho domu, ktorý však dodnes nepostavil. Súd takéto odpovede žalobcu hodnotí ako nevierohodné a účelové.

36. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca relevantným a vierohodným spôsobom nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky úpadcovi, a teda jeho žalobný nárok je nedôvodný. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

37. Súd nevykonal dôkazy navrhované žalovaným, a to dopytovaním Sociálnej poisťovne ohľadom príjmov žalobcu za roky 2004 - 2014 a dovypočutím žalobcu, pretože pre rozhodnutie vo veci samej by boli nadbytočné.

38. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera jeho úspechu v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).