Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-47-2011.pdf
PDF · 168.88 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/47/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: N.. T. W., B.. XX.XX.XXXX, N. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Martin Ganczner, advokát so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 16 606,48 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 351,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3 351,- eur od 19.11.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Znalecká organizácia Bau-Sachverständige Büro s.r.o. m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 79,82% a voči žalovanému v rozsahu 20,18%.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 7.3.2011 doručil súdu žalobu o zaplatenie sumy 16 606,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26.6.2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca ako poistník a poistený dňa 28.8.1997 uzatvoril so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu na poistenie majetku obyvateľstva. Predmetom poistenia bola obytná budova - rodinný dom s garážou v obci N. Č.. XXX. Poistná suma predmetu poistenia bola určená vo výške 4 099 000,- Sk, t.j. 136 061,37 eur, poistné bolo stanovené na sumu 3 689,- Sk na rok (122,45 eur). Z dôvodu vzniku škody na predmete poistenia žalobca nahlásil žalovanému poistnú udalosť, ktorý dňa 10.6.2010 uvedené potvrdil na tlačive. Podľa žaloby boli v dôsledku zrážok poškodené pivničné obývacie priestory. Z dôvodu, že sa pracovníci žalovaného nedostavili na obhliadku poškodených miestností, žalobca oznámil žalovanému - v pobočke v Nových Zámkoch začiatok vykonávania rekonštrukčných prác a vyhotovil fotodokumentáciu poškodených priestorov pred rekonštrukciou. Keďže sa žalovaný nedostavil na obhliadku predmetu poistenia, žalobca po rekonštrukcii dňa 16.8.2010 odovzdal žalovanému faktúry za vykonané práce spolu s fotodokumentáciou priestorov. Išlo o faktúry a iné doklady od dodávateľov preukazujúce náklady súvisiace s odstránením škody na predmete poistenia, spolu vo výške 21 293,60 eur. Žalobca dňa 14.9.2010 predložil žalovanému požadovaný rozpis prác vykonaných a fakturovaných spoločnosťou IZOLMA s.r.o. Podľa uvedenia žalobcu asi tri mesiace po nahlásení poistnej udalosti žalovaný vykonal obhliadku, avšak až po vykonaní rekonštrukčných prác. Žalobca prípisom zo dňa 18.11.2010 vykonal reklamáciu poistnej udalosti, keďže si žalovaný neplnil povinnosti a nezaplatil poistné plnenie. Žalovaný následne poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 4 355,56 eur s uvedením, že škoda vo výške 17 091,68 eur nebola preukázaná, okrem toho žalobcovi odrátal aj spoluúčasť v sume 331,56 eur.
V žalobe bolo ďalej uvedené, že žalobca dňa 13.12.2010 vyzval žalovaného na zaplatenie poistného plnenia vo výške spôsobenej škody, žalovaný však podaním zo dňa 5.1.2011 oznámil, že nepovažoval za preukázané poškodenie podlahy povodňou a záplavou, pretože neboli viditeľné žiadne praskliny, vydúvanie alebo iné poškodenie. Neuznaným teda zostala len časť prác vyfakturovaných spoločnosťou IZOLMA, s.r.o. Na základe vyššie uvedeného žalobca považoval postoj žalovaného za svojvoľné, závažné a podstatné porušenie povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy a z právnych predpisov. Poukázal na skutočnosť, že obhliadka bola vykonaná až po niekoľkých mesiacoch od nahlásenia poistnej udalosti, po tom, ako boli na nehnuteľnosti vykonané práce na odstránenie vzniknutých škôd. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 16 606,10 eur s príslušenstvom.
2. Žalovaný dňa 12.1.2012 doručil súdu vyjadrenie k žalobe. Uviedol, že na základe vykonanej obhliadky miesta vzniku poistnej udalosti a žalobcom predložených dokladov poukázal z poistenia obytnej budovy na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 4 355,56 eur. Poukázal na to, že škody spôsobené vodou na stavebné súčasti, vstavanú skriňu, saunu, omietky a maľovky boli priznané v plnom rozsahu podľa predložených faktúr za opravu. Žalovaná suma tak predstavuje odpočítanú položku za žalobcom nepreukázané poškodenie podlahy. Do poistného plnenia teda neboli započítané náklady na vyhotovenie izolácie proti vode a s tým súvisiace práce (výmena betónových poterov, dlažby atď.). Uviedol, že výmena izolácie proti vode je poistením krytá iba v prípade, ak tieto izolácie boli na stavbe pôvodne realizované a došlo k ich poškodeniu v dôsledku vzniku poistnej udalosti, teda v dôsledku záplavy alebo iného poistením krytého rizika uvedeného v poistnej zmluve alebo zmluvných dojednaniach. V zmysle vyjadrenia žalovaného nebolo preukázané, aké izolácie boli pôvodne na stavbe realizované, ani ich poškodenie v dôsledku záplavy. Vzhľadom na to, že nedošlo k mechanickému poškodeniu podláh a stien (zlomenie, pretrhnutie podláh), podľa žalovaného nemohlo dôjsť ani k poškodeniu izolácií v dôsledku natečenej vody. Z popisu vzniku zatečenia žalovaný usúdil, že išlo o nedostatočnú izoláciu voči vode, aká bola v roku 2010 na území Slovenskej republiky. Tiež uviedol, že na základe žalobcom predloženej fotodokumentácie nebolo preukázané poškodenie podlahy povodňou a záplavou, neboli viditeľné žiadne praskliny, vydúvanie podláh či iné poškodenie. Vylepšenie, rekonštrukcia stavby oproti pôvodnému stavu, resp. prevencia proti vzniku podobných škôd podľa žalovaného nepredstavovali nárok na výplatu poistného plnenia z poistnej zmluvy, preto žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný v priebehu konania namietal aj dátum, od ktorého žalobca žiadal priznať úroky z omeškania, keď podľa žalovaného žalobca žiadal priznať úrok z omeškania 15 dní od nahlásenia poistnej udalosti. Podľa žalovaného sa do omeškania mohol dostať najskôr po doručení žaloby žalovanému. Ohľadom termínu vykonania obhliadky uviedol, že v roku 2010 bolo nahlásených veľké množstvo škôd, bola kalamitná situácia a z kapacitných dôvodov nebolo možné vykonať obhliadku včas, obhliadka poškodenej stavby bola vykonaná až dňa 7.9.2010. Podľa jeho uvedenia žalobca neurgoval žalovaného, nepožiadal o odsúhlasenie ďalšieho postupu, resp. neposlal kalkuláciu na odsúhlasenie ďalších nákladov ešte pred začatím samotných úprav.
3. Súd uznesením č. k. 18C/47/2011-144 zo dňa 22.6.2015 ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb - Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. a zároveň uložil znalcovi písomne vypracovať znalecký posudok v troch vyhotoveniach v lehote 90 dní. Následne uznesením sp. zn. 18C/47/2011 zo dňa 16.7.2015 súd zrušil uvedené uznesenie v časti ustanoveného znalca a za znalca ustanovil znaleckú organizáciu - Bau-Sachverständige Büro, s.r.o., IČO: 48 038 601, Gazdovský rad 33/61, Šamorín, z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác.
4. Znalecká organizácia dňa 16.2.2016 doručila súdu znalecký posudok č. 2/2016, ku ktorému sa žalovaný podaním doručeným súdu dňa 2.5.2016 vyjadril. Žalovaný s vyčíslením výšky škody v znaleckom posudku v sume 8 157,25 eur súhlasil. Vo vzťahu k výmene dlažby v dome uviedol, že znalec v posudku vyslovene neurčil, či jej výmena bola nutná, len poukázal na to, že žalovaný mal možnosť po nahlásení poistnej udalosti obhliadnuť rozsah škody a nutnosť prác na jej odstránení. Žalovaný upozornil na to, že časť práce spočívajúcej v betonáži, úprave betónu na podlahách 17 m3 od firmy IZOLMA podľa znaleckého posudku nebola realizovaná. Mal za to, že žalobca porušil povinnosti uvedené v čl. 17 bod 2 písm. d) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie obytných budov, keď nevyčkal s opravou veci poškodenej poistnou udalosťou na pokyn poistiteľa. Podľa žalovaného ho mal žalobca upozorniť na skutočnosť, že u neho nebola vykonaná obhliadka a mal požiadať o možnosť začatia opráv. Z technologického hľadiska podľa žalovaného nebolo vhodné začať odstraňovať následky tejto
poistnej udalosti hneď po jej vzniku, keďže pri zatečení stavieb je potrebné počkať s odstránením vody a dostatočným vysušením stavby z dôvodu zistenia skutočného rozsahu škody spôsobenej vodou.
5. Žalobca na pojednávaní dňa 14.10.2016 predložil súdu dôkaz - znalecký posudok č. 86/2016 zo dňa 25.8.2016 vypracovaný Z. N.. W.B. P., z ktorého vyplýva vyčíslenie nákladov potrebných na odstránenie škody v sume 12 024,- eur. Žalobca poukázal na znalecký posudok č. 2/2016. pričom uviedol, že z neho nie je zrejmé, ktoré položky uvádzané spoločnosťou IZOLMA, s.r.o. znalec neuznal a v akom rozsahu. Žalobca ďalej poukázal na porušenie ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaným, keďže k vykonaniu šetrenia a k obhliadke domu žalobcu došlo až po troch mesiacoch od poistnej udalosti. Uviedol, že od neho nebolo možné spravodlivo očakávať, aby rekonštrukciu domu, ktorý je obývaný, vykonal až po troch mesiacoch po vykonaní obhliadky. Mal za to, že splnil povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, žalovaný disponoval informáciami o tom, že došlo k poistnej udalosti, dokonca žalobca informoval žalovaného o začatí opráv, pričom podľa pracovníka žalovaného mala stačiť fotodokumentácia poškodených priestorov. Žalobca ďalej poukázal na vyjadrenia svedkov - N.. W. W. H. L. I. s tým, že podľa jeho názoru bolo preukázané, že na stavbe bola izolácia aj pred poistnou udalosťou. Ohľadom Z. N.. J. v znaleckom posudku č. 2/2016 namietanou betonážou uviedol, že podlahové kúrenie nie je v celej pivničnej časti, ale len v malých priestoroch.
6. Žalovaný dňa 14.10.2016 opätovne potvrdil, že s vyčíslením výšky škody, ktorá vznikla na rodinnom dome s garážou v súvislosti so zaplavením nehnuteľnosti v roku 2010, tak, ako je určená v znaleckom posudku č. 2/2016 v sume 8 157,25 eur, súhlasí, avšak s tým, že v uvedenej sume už má byť zahrnuté aj vyplatené poistné plnenie, ku ktorému došlo pred začatím súdneho konania, t.j. suma 4 355,56 eur. Poukázal však na matematickú chybu v poslednej položke č. 18 znaleckého posudku - rozobratie sauny, ktorá bola podľa doloženej faktúry ohodnotená sumou 625,- eur. Na uvedenú sumu bola znalcom následne vypočítaná aj DPH, hoci uvedená suma už obsahovala DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažoval za preukázanú potrebu výmeny dlažby v súvislosti so škodovou udalosťou vrátane izolácie. Uviedol, že do poistného plnenia neboli zahrnuté náklady na vyhotovenie izolácie proti vode a s tým súvisiace práce. Poukázal na výpoveď svedka I. z firmy IZOLMA s.r.o., ktorý navrhol vytvoriť izolačnú vaňu z dôvodu, že na pôvodnej dlažbe nebola izolácia. Z toho žalovaný usúdil, že nedošlo k mechanickému poškodeniu podláh a stien, keďže z fotodokumentácie predloženej žalobcom nevyplýva mechanické poškodenie dlažby. Ohľadom potvrdenia od firmy AK Project SIKKATON Dunajská Streda žalovaný uviedol, že izolácia na rodinnom dome mala byť vyhotovená v roku 1996, t. j. dva roky po kolaudácii domu, pričom použitý izolačný materiál bol na Slovensku schválený až v roku 2001. Tým spochybnil dôveryhodnosť potvrdenia od uvedenej spoločnosti. Žalovaný ďalej podaním doručeným súdu dňa 16.12.2016 neakceptoval znalecký posudok č. 86/2016 predložený žalobcom a trval na správnosti vyčíslenia škody v zmysle znaleckého posudku č. 02/2016 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom. Poukázal na to, že žalobcom doložený znalecký posudok zarátal položky, ktoré žalovaný neuznal - išlo o betónový poter, pri ktorom nebola preukázaná ani len nutnosť jeho výmeny, o výmenu kovových zárubní, pri ktorých nebola preukázaná súvislosť s poistnou udalosťou č. 1020161504, o izoláciu proti tlakovej vode, ktorej výmena je poistením krytá iba v prípade, ak pôvodne bola na stavbe realizovaná a k poškodeniu došlo následne v dôsledku záplavy, taktiež o výmenu dlažby v dome, pri ktorej nebola preukázaná nutnosť.
7. V priebehu konania žalobca bližšie špecifikoval poistnú udalosť. Uviedol, že priestory rodinného domu boli poškodené v dôsledku záplav a prívalových dažďov pri vytvorení tzv. vodnej hladiny na dvore rodinného domu, voda sa dostala cez murivo a aj cez zatvorené okná do suterénu. Žalobca na pojednávaní predložil súdu Dodatok k zmluvným dojednaniam zo dňa 5.8.1997, podľa ktorého ak išlo o poistenie obytných budov proti povodni a záplave, postenie sa rozšírilo aj na škodu spôsobenú povodňou alebo záplavami. Uvedené platilo pre budovy vo výstavbe a trvalo obývané budovy vrátane k nim prislúchajúcich vedľajších stavieb. Podľa uvedenia žalobcu žalovaný nespochybnil vznik poistného plnenia, spochybnil len výšku a rozsah poistného plnenia. Mal za to, že od neho nebolo možné spravodlivo očakávať, aby počkal s opravou a odstránením škody až do neznámeho termínu, kedy žalovaný vykoná obhliadku, a to aj s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Článok 17 ods. 3 písm. d) VPP žalobca nepovažoval za platný vzhľadom na spotrebiteľský charakter poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže podľa neho uvedené ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čiže podľa žalobcu išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nesúhlasil so žalovaným, že by mu nebol oznámil vykonanie rekonštrukčných prác, keďže žalobca oznámil zamestnancom žalovaného, že vykoná opravu
poškodených priestorov, pretože sa v nich nachádza aj kotol na teplú vodu a priestory slúžia aj na bývanie. Bolo nevyhnutné čo najskôr vykonať opravu pivnice, ohľadom čoho zamestnanec žalovaného žiadal vyhotoviť len fotografie, ktoré žalovanému mali postačovať na poskytnutie plnenia. Žalobca sa ďalej nestotožnil so žalovaným, ktorý neuznal nutnosť výmeny dlažby a betónového poteru. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí nutnosť výmeny dlažby a vykonania izolácie potvrdili. Na pojednávaní dňa 16.3.2018 žalobca uviedol, aký je štandardný postup, kedy sa betón dostáva do priestoru budovy pumpou z domiešavačov a vleje sa na podlahu, na ktorej je uložené potrubie podlahového vykurovania. Tvrdenie znalca N.. J. vo vyššie uvedenom smere preto považoval za nesprávne.
8. Žalovaný na pojednávaní dňa 10.11.2017 špecifikoval, ktoré položky (faktúry) predložené žalobcom akceptoval. Išlo o faktúru od firmy Eliška zo dňa 11.8.2010 v sume 625,- eur, o demontáž vlhkej sanačnej omietky do 1,2 m v hodnote 300,- eur, pričom žalovaný uznal z pôvodnej sumy 720,- eur (pri demontáži do výšky 120 cm po obvode 75 m) len sumu 300,- eur, t.j. vyúčtovanie len do výšky 50 cm vlhkých obvodových múrov. Žalovaný ďalej akceptoval vývoz sute v hodnote 500,- eur namiesto sumy 1 500,- eur, uznal omietku v hodnote 562,50 eur namiesto sumy 1 350,- eur, sokle v plnej hodnote 600,- eur a maľovanie priestorov, nátery celkovej plochy a upratanie priestorov v plnej sume 2 100,- eur. Celkovo žalovaný priznal sumu 4 687,50 eur, od ktorej odrátal zmluvne dohodnutú spoluúčasť 331,94 eur. Dňa 27.11.2017 žalovaný predložil súdu vyjadrenie k spôsobu výpočtu priznaných položiek - vychádzal z doloženej fotodokumentácie, z ktorej bolo zrejmé, že podľa výšky navlhnutia viditeľného na fotodokumentácii by bolo nutné osekanie omietok maximálne do výšky 0,50 m, čo predstavuje 41,66% zo žalobcom uplatnenej sumy. Priznaná suma za osekanie omietok tak bola vo výške 300,- eur (41,66% zo sumy 720,- eur). Žalovaný za novú omietku podobne priznal žalobcovi len 41,66% z uplatnenej sumy, t.j. sumu 562,50 eur (41,66% z 1 350,- eur). Za vývoz sute si žalobca uplatnil sumu vo výške 1 500,- eur, ktorá zahŕňala otlčenú omietku, dlažbu a podlahu. Žalovaný vychádzal z predpokladu, že priznaná omietka je maximálne 1/3 zo všetkej sute, preto priznaná suma za vývoz sute bola 500,- eur.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka N.. W. W., U. L. I., Z. N.. Š. J., oboznámením listinných dôkazov - všeobecných poistných podmienok - poistenie obytných budov, výpočtu poistnej sumy pre poistenie obytných domov z 28.8.1997, reklamácie žalobcu, rozpisu prác od spoločnosti IZOLMA s.r.o., ukončenia likvidácie od žalovaného, výzvy od žalobcu, odpovede na odvolanie k poistnej udalosti, dodatku k zmluvným dojednaniam - poistenie obytných budov, hlásenia škodovej udalosti - majetok, odovzdania faktúr a fotodokumentácie, faktúry na sumu 1 517,25 eur spolu s príjmovým dokladom, faktúry na sumu 232,05 eur, faktúry na sumu 625,- eur, faktúra na sumu 906,82 eur spolu s pokladničným dokladom, dodacieho listu na sumu 12,48 eur s pokladničným dokladom, faktúry na sumu 18 000,- eur spolu s pokladničným dokladom, vyhlásenia, poistenia majetku obyvateľstva so zmluvnými dojednaniami, potvrdenia od spoločnosti Izolma spol. s r.o., potvrdenia od spoločnosti AK-Project-Sikkaton, spol. s r.o., fotodokumentácie v prílohovej obálke, znaleckého posudku č. 2/2016, znaleckého posudku č. 86/2016, poistky č. 200 001 151, potvrdenia o poistení výpisu Z. I. Č.. XXX, pripojeného poistného spisu od žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
10. Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že v júni roku 2010 boli prívalové dažde, ktoré trvali 3 - 4 dni. Žalobca mal vetracie okná, tzv. anglickú záhradu pod úrovňou zeme. Keďže podľa jeho uvedenia voda nestačila odtekať do zeme, stekala do domu cez kotolňu a špajzu. Poškodenie pivnice bolo spôsobené vodou, ktorá do pivnice vnikla cez vetriace okná. Voda vo výške 5 cm stála v pivnici približne 3 týždne, pričom steny zvlhli do výšky pol metra a dlažba sa oddelila od betónového podkladu, bolo ju preto potrebné vyrúbať a sutinu vyniesť z pivnice. Vodu vo výške 5 cm žalobca nevedel ničím odčerpať, podľa jeho uvedenia sa žiadnym čerpadlom nedala odstrániť. Bolo preto potrebné zrušiť aj pôvodnú izoláciu v pivnici, ktorú vybudovala spoločnosť AK Project SIKKATON Dunajská Streda v roku 1996. Podľa uvedenia žalobcu škodu riadne nahlásil poisťovni na pobočke v Nových Zámkoch a keďže sa na pivnicu nikto neprišiel pozrieť a žalobca tam nemohol existovať, upozornil žalovaného, že začne s rekonštrukciou. Zamestnanec žalovaného v pobočke v Nových Zámkoch s uvedeným súhlasil, žiadal od žalobcu vyhotovenie fotografií. Podľa žalobcu mu zástupca spoločnosti IZOLMA, s.r.o. uviedol, že je dlažba vydutá a oddelená od betónu, bolo preto potrebné dlažbu vybúrať a stenu vybiť, t.j. omietku aj izoláciu, a dať novú dlažbu. Uvedené trvalo jeden mesiac.
11. Súd na pojednávaní dňa 5.12.2013 uskutočnil výsluch svedka N.. W. W., zástupcu spoločnosti AK Project SIKKATON Dunajská Streda, navrhnutého žalobcom. Z jeho výpovede súd zistil, že v rokoch
1995 - 2001 bol konateľom a majiteľom spoločnosti AK Project SIKKATON Dunajská Streda. V roku 1996 alebo 1997 robil pre žalobcu kompletnú vaňovú izoláciu izolačnou hmotou Sikkaton a ďalšími nátermi v celej pivnici do výšky 150 cm od podlahy. Išlo o kryštalickú izoláciu, ktorá bola robená na vopred pripravený podklad, bola to hydroizolácia a izolácia proti tlakovej vode. Pri uvedených prácach bol svedok osobne prítomný. Uviedol, že sa najprv odstránili všetky omietky, potom sa odstránila podlaha, urobila sa povrchová úprava podlahy, plochy sa vyčistili a podlaha sa vyspravila betónom. Steny sa omietli cemerkovou omietkou, do ktorej bola pridaná prísada betónplast. Uvedené plochy sa natreli izolačnou hmotou Sikkaton B. Z výpovede svedka ďalej vyplýva, že mala byť zaizolovaná celá pivničná podlaha. Svedok potvrdil, že sa pamätá na výkon prác u žalobcu, keďže toho času robili ročne 100 prác takého charakteru a 99% z nich boli práce rovnakého postupu. Svedok ďalej uviedol - vylúčil, že by bola voda prechádzala cez uvedenú izoláciu, podľa jeho uvedenia sa musela dostať cez iné konštrukcie, resp. mohli nastať trhliny, cez ktoré sa voda mohla dostať dovnútra. Ohľadom dlažby uviedol, že tá nepredstavuje izoláciu, ide len o povrchovú úpravu, pričom medzi dlažbou a izoláciou nie je žiaden súvis.
12. Súd na pojednávaní dňa 24.10.2014 uskutočnil výsluch svedka L. I. - konateľa spoločnosti IZOLMA, s.r.o., navrhnutého žalobcom. Z jeho výpovede bolo zistené, že ho žalobca pred 4 až 5 rokmi kontaktoval ohľadom vykonania prác v súvislosti s izoláciou domu. Uvedené práce vykonala firma svedka I. pod jeho dohľadom, preto podľa jeho uvedenia vedel o všetkom, čo sa u žalobcu robilo. Podľa jeho zistenia na prvej obhliadke sa na podlahe nachádzala voda, ktorá stekala po stenách z okien a zaplavovala podlahu v pivnici. Steny boli vyduté a popraskané vo všetkých miestnostiach, kde bola voda, lepidlo aj cement na podlahe boli vydrolené. Z uvedeného dôvodu svedok navrhol žalobcovi technické riešenie - vytvoriť izolačnú vaňu, aby nedochádzalo k vlhnutiu stien a podláh, odstrániť dlažbu, ktorá bola podmytá vodou a tým narušená, odstrániť vymyté časti, omietky zo stien, ktoré boli vyduté a povylupované. Následne sa vykonali práce v podobe vsadenia betónovej vazelíny do betónového podkladu, na obvodové steny sa dali látky vhodné na negatívny tlak, ktoré zastavili ďalší prívod vody stekajúcej na dlažbu. Podľa uvedenia svedka izolácia nestačila len na stenách, keďže plocha bola veľmi poškodená. Okrem toho žalobca mal v pivnici podlahové kúrenie, preto bolo treba vykonať izoláciu ako vaňu. Ohľadom dlažby ešte uviedol, že ju bolo potrebné vybúrať, keďže bolo treba spraviť tlakovú izolačnú vaňu. V prípade, ak by sa izolovali len zvislé múry, podľa jeho uvedenia by voda prenikla do podlahy. Uviedol, že na pôvodnej dlažbe nebola izolácia, bola tam len dlažba, ktorá bola lepidlom nalepená. Lepidlo bolo v dôsledku stekania vody po stenách premočené a rozdrobené, celá dlažba bola podmytá vodou. Podľa svedka steny nemali vnútornú izoláciu, teda nebola vnútorná izolácia pivničných priestorov, či steny mali vonkajšiu izoláciu, uviesť nevedel. Vychádzal zo stavu, že cez steny preteká voda a ak by tam izolácia bola, tá by bola poškodená. Povedal, že sa pri stavbe robia iba vonkajšie izolácie pivničných priestorov. Svedok potvrdil, že všetky práce uvedené v rozpise zo dňa 10.9.2010 boli vykonané a aj zaplatené.
13. Z výsluchu znalca , ktorý sa zúčastnil vypracovania znaleckého posudku č. 2/2016, na pojednávaní dňa 10.11.2017 súd zistil, že pri vypracovaní posudku bola pre znalca neprijateľná položka - objem betonáže vykonanej v rámci uvedenia veci do pôvodného stavu, keďže z podkladov nevyplývalo, na základe akého výberu dospel žalobca k firme IZOLMA s.r.o., ktorá realizovala rekonštrukciu, t.j. z podkladov nevyplýval výber z 2 - 3 firiem. Vzhľadom na miesto vykonania prác a sídlo firmy IZOLMA, ktoré je v Bratislave, sa znalcovi javilo ako neefektívne, aby vzhľadom na vzdialenosť vykonávala rekonštrukciu spoločnosť, ktorá je značne vzdialená od miesta vykonania práce. Práce, ktoré boli spoločnosťou špecifikované, boli riadne preukázané, v rámci obhliadky miesta znalec zistil ich realizáciu. K otázke nutnosti vykonania určitých prác sa znalec dodatočne nevedel vyjadriť, keďže nebol na mieste škodovej udalosti v čase vzniku škody a tie práce akceptoval aj z dôvodu, že v čase škodovej udalosti na mieste škody nebol prítomný ani zástupca žalovaného, teda nebolo možné spätne určiť, či uvedené práce boli nutné. Znalec bol toho názoru, že nebolo možné, aby v rámci rekonštrukčných prác bolo použitých 17 m3 betónu, a to najmä z dôvodu, že by došlo k poškodeniu podlahového kúrenia - v uvedenom prípade bolo použité vyspravenie spočívajúce buď vo vytvorení betónu v rámci miešačky, resp. tzv. cementový poter, avšak v danom prípade betonáž ani nebola potrebná, keďže ak by k nej došlo, podlahové kúrenie by stratilo svoj účel, bolo by nefunkčné. Uviedol, že 17 m3 betónu na plochu s rozlohou 80 m2 predstavuje 21 cm hrubý betón. Ohľadom sumy vo výške 625,- eur za faktúru vystavenú firmou Eliška, ktorú žalovaný namietal, keďže podľa žalovaného uvedená suma už zahŕňala aj DPH, znalec uviedol, že z jeho strany došlo k omylu. K tomu, či bola na stavbe pôvodne vykonaná izolácia, sa znalec nevedel vyjadriť, keďže nebol znalcom na pozemné stavby.
14. Z obsahu poistnej zmluvy zo dňa 28.8.1997 vyplýva dohoda medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovňou, predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu, ktorého vlastníkom je žalobca - poistený. Rodinný dom bol kolaudovaný v roku 1994 s tým, že v rámci stavby nedošlo k vykonaniu rekonštrukcie. Okrem toho bola poistená aj garáž, takže celková poistná suma predstavovala sumu 4 099 000,- Sk a ročné poistné sumu 3 689,- Sk. Účinnosť poistnej zmluvy nastala dňom 29.8.1997. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Zmluvné dojednania.
15. Podľa Všeobecných poistných podmienok - poistenie obytných budov (schválených dňa 29.3.1994) súd zistil, že v čl. 4 bod 3 písm. a) sa uvádzalo, že sa poistenie nevzťahovalo na škody spôsobené povodňou alebo záplavou. Podľa článku 16 bod 1 uvedených poistných podmienok bolo poistné splatné do 15 dní, akonáhle poistiteľ skončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť. Ak vyšetrovanie nemôže byť skončené do 30 dní od termínu, kedy sa poistiteľ dozvedel o vzniku poistnej udalosti, poskytne poistenému na základe jeho žiadosti primeranú zálohu. Podľa čl. 17 bod 2 písm. d) podmienok bol poistený v prípade vzniku poistnej udalosti povinný vyčkať s opravou veci poškodenej poistnou udalosťou alebo s odstraňovaním jej zvyškov na pokyn poistiteľa, ak to neodporovalo verejnému záujmu.
16. Z výpočtu poistnej sumy pre poistenie obytných domov zo dňa 28.8.1997 vyplýva, že veľkosť prízemia rodinného domu žalobcu bola určená na 143 m2, podkrovie malo plochu 99 m2, teda započítaná plocha predstavovala celkom 242 m2. Hodnota poistenia bola určená na sumu 4 099 000,- Sk.
17. Podľa bodu 3 a 4 dodatku k zmluvným dojednaniam - poistenie obytných budov zo dňa 5.8.1997 súd zistil definíciu záplavy (zaplavenie územia, ktoré nemá prirodzený odtok, ktoré bolo spôsobené atmosférickými zrážkami a ktorého následkom je vytvorenie vodnej plochy s kľudnou hladinou; tým nie je priame vniknutie atmosférických zrážok do budovy alebo zaplavenie územia následkom povodne) a tiež výšku spoluúčasti poisteného z poistného plnenia (1% z poistného plnenia, min. 10 000,- Sk).
18. Podľa poistky č. 200 001 151 - poistenie obytných budov zo dňa 30.9.1997 súd zistil, že dňa 28.8.1997 bolo medzi stranami sporu dohodnuté poistenie obytných budov s dátumom účinnosti 29.8.1997, s dojednanou poistnou sumou 4 099 000,- Sk a s ročným poistným vo výške 3 689,- Sk. Podľa potvrdenia o poistení (poistná zmluva č. 2000 011 51) zo dňa 10.6.2010 bolo ročné poistné určené vo výške 113,03 eur a poistná suma bola určená v sume 179 437,16 eur.
19. Podľa výpisu z I. Č.. XXX, C. W., C. N., k. ú. Imeľ, bol žalobca vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na parc. Č.. XXX (Z.V.), L.. Č.. XXX (Z. L. H. B.) H. L.. Č.. XXX (Z. L. H. B.), U. - G. J. U. U.. Č.. XXX na L.. Č.. XXX H. U. U.. Č.. XXX na L.. Č.. XXX.
20. Z oznámenia škodovej udalosti - majetok na tlačive žalovaného zo dňa 8.6.2010 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo v 21. a 22. týždni roku 2010 na , v dôsledku prívalových dažďov, ktoré podmyli pivnicu rodinného domu. Voda sa dostala pod dlažbu a nasiakla do muriva, resp. omietky v pivnici. Uvedené tlačivo bolo odovzdané žalovanému dňa 10.6.2010.
21. Podľa prípisu žalobcu - odovzdanie faktúr a fotodokumentácie zo zatečených obývacích priestorov zo dňa 16.8.2010 vyplýva, že žalobca dňa 16.8.2010 odovzdal žalovanému do pobočky v Nových Zámkoch 6 faktúr týkajúcich sa opráv pivničných obývacích priestorov rodinného domu a 17 farebných fotografií ohľadom škody pred opravou.
22. Z tlačiva vyplneného zamestnancom žalovaného dňa 14.9.2010 vyplýva, že žalobca uvedeného dňa osobne doložil do spisu poistnej udalosti rozpis prác k faktúre vystavenej firmou IZOLMA spol. s r.o. dňa 29.7.2010.
23. Podľa reklamácie, sťažnosti žalobcu zo dňa 18.11.2010 adresovanej žalovanému a podanej na pošte dňa 18.11.2010 súd zistil, že žalobca dňa 10.6.2010 osobne odovzdal žalovanému v kancelárii v Nových Zámkoch na predpísanom tlačive hlásenie škody, pričom išlo o zatopené obývané pivničné priestory v rodinnom dome. Príslušnú pracovníčku žalovaného dňa 28.6.2010 upozornil na začatie prác na dome, napriek tomu nikto neprišiel zdokumentovať škodu. Žalobca dňa 16.8.2010 odovzdal
v kancelárii v Nových Zámkoch 17 ks fotografií aj s originálnymi faktúrami a dňa 14.9.2010 osobne odovzdal aj spresnenie určitých prác.
24. Z oznámenia žalovaného zo dňa 18.11.2010, ktoré adresoval žalobcovi, vyplýva priznanie poistného plnenia v sume 4 335,56 eur v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorú žalovaný evidoval pod č. 1020161504. Poistné plnenie bolo vypočítané v zmysle príslušných ustanovení VPP a zmluvných dojednaní uzatvorenej poistnej zmluvy č. 200001151, na základe vykonanej obhliadky a predložených dokladov. Žalovaný pri výpočte vychádzal z uplatnenej škody 21 779,18 eur, od ktorej odpočítal nelikvidné položky - nepreukázané poškodenie podlahy v sume 17 091,68 eur a tiež zmluvne dojednanú spoluúčasť v sume 331,94 eur. Podľa uvedeného oznámenia bola suma 4 355,56 eur poukázaná žalobcovi na jeho bankový účet.
25. Výzvou zo dňa 13.12.2010 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na bezodkladné splnenie si povinnosti vyplývajúcej z poistnej zmluvy a príslušných právnych predpisov.
26. Z oznámenia žalovaného zo dňa 5.1.2011 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, že na základe fotodokumentácie, ktorú predložil žalobca, nie je preukázané poškodenie podlahy povodňou a záplavou, nie sú viditeľné žiadne praskliny, vydúvanie alebo iné poškodenia, preto považoval poškodenie podlahy za nepreukázané. Podľa žalovaného mala byť škodová udalosť nahlásená dňa 24.5.2010.
27. Podľa faktúry č. 10/177 od spoločnosti HZ - STAV, N.. V. Z., V., s dátumom dodania tovaru dňa 12.8.2010 súd zistil, že žalobcovi bola fakturovaná dodávka betónovej zmesi (poter) v množstve 17 m3 v sume 1 517,25 eur s DPH. Žalobca podľa príjmového pokladničného dokladu uvedenú sumu uhradil dňa 13.8.2010.
27.1 Podľa faktúry č. 2010/079 od spoločnosti MATACO-Junior, s.r.o., Komárno, boli spoločnosti HZ-STAV, Hurbanovo fakturované betonárske práce so strojom PUTZMEISTER v Imeli, presun mechanizácie KN-Imeľ-KN, vo výške 232,05 eur s DPH.
27.2 Podľa faktúry č. FV2010/086 od spoločnosti Ing. Pavel Vrchota - Firma ELIŠKA, Nové Zámky, boli žalobcovi fakturované práce - rozobratie a zloženie sauny (183,- eur), rozobratie a úprava vstavaných skríň (248,- eur), rozobratie, zloženie a úprava regálov (174,- eur), doprava (20,- eur), spolu 625,- eur s DPH. Žalobca podľa príjmového pokladničného dokladu uvedenú sumu uhradil dňa 11.8.2010.
27.3 Podľa faktúry od spoločnosti TERAKO - T. U., B. Z., boli žalobcovi fakturované: dlažba 33, 3x33,3 (73,15 m2), lišta PVC (25 ks), v celkovej sume 906,82 eur s DPH. K uvedenej faktúre bol pripojený aj doklad o zaplatení (bloček) zo dňa 2.7.2010.
27.4 Podľa faktúry od spoločnosti TERAKO - T. U., B. Z., boli žalobcovi fakturované: dlažba 33, 3x33,3 (6,65 m2) a vrátenie lišty PVC (25 ks), v celkovej sume 12,48 eur s DPH. K uvedenej faktúre bol pripojený aj doklad o zaplatení (bloček) zo dňa 26.7.2010.
27.5 Podľa faktúry č. 14/2010 od spoločnosti IZOLMA spol. s r.o. zo dňa 29.7.2010 bola žalobcovi fakturovaná suma 18 000,- eur s DPH za úpravu obytných priestorov po prívalových dažďoch, obitie vnútornej omietky do výšky 120 cm, rozbitie vydlaždenej podlahy 80 m2, presun sutín, odvoz, úprava zvislých a vodorovných plôch, uloženie dlažby, omietky a úprava do pôvodného stavu. Podľa priloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.7.2010 žalobca uvedenú sumu uhradil.
28. Z rozpisu prác vykonaných v obývanom suteréne rodinného domu od spoločnosti IZOLMA s.r.o. zo dňa 10.9.2010 bolo zistené, že práce boli zahájené 28.6.2010 a ukončené 23.7.2010. Išlo o demontáž vlhkej a sanačnej omietky po vnútorných obvodových múroch do výšky 120 cm po obvode 75 m (celková plocha 75m x 1,20m = 90 m2; 90 m2 x 8,- eur = 720,- eur), búranie podlahy, dlaždíc v hrúbke 7cm (plocha 80 m2 x 8,- eur = 640,- eur), vývoz sutiny z pivničných priestorov manuálne, presun a likvidácia sutiny (odvoz v objeme cca 9 až 10 m3, t.j. 1 500,- eur), demontáž zárubní (4 ks = 100,- eur), revitalizácia podkladu a obvodových stien, materiál a práca (170 m2 x 15,- eur = 2 550,- eur), nivelizácia plochy, obnova zvislej izolácie stien systémom K 11 FLEX (90 m2 x 30,- eur = 2 700,- eur), betonáž, úprava betónu na podlahách, 17 m3 betónu na ploche 80 m2 (80 m2 x 20,- eur = 1 600,- eur), nanesenie
omietky, úprava zvislých plôch, sanačná omietka (90 m2 x 15,- eur = 1 350,- eur), pokládka dlažby (80m2 x 20,- eur = 1 600,- eur), montáž obvodových soklov (75m x 8,- eur = 600,- eur), vymaľovanie priestorov, nátery, upratanie priestorov (300 m2 x 7,- eur = 2 100,- eur), doprava pracovníkov denne z Bratislavy do Imeľa, dovoz materiálu, pracovného náradia, odvoz, režijné náklady (18 pracovných dní = 2 540,- eur). Uvedené potvrdenie rozpisu prác bolo žalovanému doručené dňa 14.9.2010, čo vyplýva z pečiatky žalovaného - pobočka Nové Zámky.
29. Z potvrdenia spoločnosti IZOLMA spol. s r.o. (zodpovedný vedúci ) o vykonaní búracích a izolačných prác na rodinnom dome Č.. X/XXX, N., zo dňa 10.7.2013 adresovaného žalovanému vyplýva, že v čase prehliadky rodinného domu žalobcu bola zistená voda na celej ploche pivnice, voda stekala cez pivničné okná do suterénu a pod dlažbu, ktorá sa preto oddelila od betónovej podlahy. Dlažba sa pri chôdzi stláčala a "plávala", cez fugy vytekala voda. Keramická dlažba bola oddelená od betónového podlažia a steny boli nasiaknuté vlhkosťou do výšky 150 - 160 cm. Na zaistenie kompletnej obnovy vodorovnej a zvislej konštrukcie (stien a podláh) bolo nutné vybúrať podlahy a odstrániť pôvodnú izolačnú omietku zo stien. Po vyčistení suterénu bol aplikovaný nový izolačný materiál a omietky.
30. Podľa potvrdenia spoločnosti AK - PROJECT - SIKKATON, spol. s r.o., Dunajská Streda, zo dňa 10.7.2013 bola v 2. štvrťroku 1996 prevedená kompletná izolácia suterénu rodinného domu žalobcu. Boli zaizolované zvislé steny do výšky 150 cm od podlahy izolačnou hmotou SIKKATON a ďalšími nátermi. Následne sa vykonalo zastierkovanie stien a maľovanie. V uvedenom období sa vykonalo aj čiastočné zaizolovanie vodorovných plôch suterénu. Celková plocha, na ktorej boli vykonané izolačné práce, predstavovala cca 120 m2 + čiastočné izolácie na podlahe. Na prevzaté práce bola poskytnutá záruka 10 rokov.
31. Podľa znaleckého posudku č. 2/2016 vypracovaného znaleckou organizáciou Bau-Sachverständige Büro s.r.o. súd zistil, že sa na základe vykonanej obhliadky vypracoval rozpočet vykonaných stavebných prác v cenách 2015 spoločnosti Cenekon spol. s r.o. Bratislava, ktorá je tvorcom cien používaných pre rozpočtovanie stavebných prác od roku 1991. Výsledná cena za vykonané práce bola reindexovaná pomocou indexu Štatistického úradu SR do cenovej úrovne 2010, t.j. do obdobia realizácie stavebných prác. V rozpočte boli započítané - osekanie omietky do výšky 1 m, vybúranie dlažby, vynosenie sute, odvoz dvoch kontajnerov, penetrácia stien, sanačná omietka K 11 Flex podľa technologického predpisu, vyrovnanie podlahy pod dlažbu, dlažba a soklíky, vymaľovanie. V rozpočte vypracovanom znalcom boli započítané výmery na základe skutočného merania. Znalec vypočítal cenu za stavebné práce, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, v sume 6 854,83 eur bez DPH (rok 2010) + 19% DPH v sume 1 302,42 eur, t,j, celková cena predstavovala sumu vo výške 8 157,25 eur. Znalec neakceptoval položku č. 1 - faktúru vystavenú spoločnosťou HZ - Stav Hurbanovo v sume 1 517,25 eur, keďže podľa predloženého dokladu malo byť dodaných 17 m3 betónu, čo však pri ploche 80 m2 uvedenej žalobcom predstavuje 21 cm hrúbku betónu. Položku č. 2 (faktúra vystavená firmou Eliška Nové Zámky v sume 625,- eur) znalec akceptoval, položku č. 3 (faktúra vystavená spoločnosťou MATACO Junior s.r.o. Komárno v sume 232,05 eur) znalec neakceptoval, keďže nadväzuje na položku č. 1 s tým, že betónová pumpa nebola použitá. Položku č. 4 (faktúra vystavená spoločnosťou O. T. U. B. Z. v sume 906,82 eur) akceptoval s výnimkou lišty PVC, ktorá bola následne odpočítaná v položke č. 5. Podľa znaleckého posudku bola v suteréne rodinného domu položená dlažba. Z dôvodu, že nutnosť výmeny dlažby bola medzi žalobcom a žalovaným sporná a uvedené nebolo možné ani potvrdiť, ani vyvrátiť, znalec uvedenú položku uznal, keďže žalobca škodu nahlásil, žalovaného upozornil na vykonávanie rekonštrukčných prác a žalovaný mal možnosť overiť opodstatnenosť vykonaných prác pred ich začatím. Znalec ďalej akceptoval položku č. 5 (faktúra vystavená spoločnosťou O. T. U. B. Z. v sume 12,48 eur), keďže išlo o doobjednanie dlažby a dlažba bola v suterénu položená. Položku č. 6 (faktúra od spoločnosti IZOLMA, s.r.o. Bratislava v sume 18 000,- eur) znalec neakceptoval, pretože žalobca napriek opakovanej žiadosti znalca nepredložil cenovú ponuku spoločnosti IZOLMA, s.r.o. Bratislava, na základe ktorej bola uvedená firma vybraná na realizáciu prác. Pokiaľ ide o položku č. 7 (rozpis prác spoločnosti IZOLMA, s.r.o.), uvádza sa v nej betonáž, úprava betónu na podlahách 17 m3 na ploche 80 m2, podľa znalca je však pri uvedenom množstve hrúbka betónu nerealizovaná. V suteréne rodinného domu je položené podlahové kúrenie. Ak by firma IZOLMA, s.r.o. skutočne tie práce vykonala a uložila by betón v hrúbke 21 cm, podlahové kúrenie by bolo absolútne nefunkčné. Štandardná hrúbka betónu pri podlahovom kúrení je totiž podľa znalca 50-60 mm. Vybúranie poškodenej dlažby a aj podkladového betónu nad podlahovým kúrením bez toho, aby neprišlo k poškodeniu rozvodu kúrenia, je podľa uvedenia znalca málo pravdepodobné. Žalobca si ani neuplatnil náklady súvisiace s prípadným poškodením podlahového
kúrenia. Čo sa týkalo položky č. 11 (rozpis prác IZOLMA, s.r.o. vymaľovaním priestorov, jednotková cena 7,- eur za 2 m2), znalec ju považoval za neprimeranú s prihliadnutím na cenník maliarskych prác firmy z Bratislavy. Z položiek, ktoré žalobca zakúpil, znalec akceptoval iba položku dlažby, pretože existuje doklad o kúpe uvedeného materiálu a položku demontáž a montáž sauny a regálov. Ohľadom predmetného znaleckého posudku č. 2/2016 súd dospel k záveru, že výsledná suma náhrady škody mala byť 8 038,50 eur, a to po odpočítaní 19% DPH zo sumy 625,- eur, t.j. sumy vo výške 118,75 eur (8 157,25 - 118,75 = 8 038,50 eur).
32. Podľa znaleckého posudku č. 86/2016 vypracovaného N.. W. P. súd Z., Ž. P. P. B. na C.B. Š. H. D. L. priestorov rodinného domu do pôvodného stavu predstavovala sumu 12 024,- eur. Podľa znaleckého posudku boli v rámci stavebných úprav vykonané - búracie a prípravné práce (rozobratie sauny a regálov v sklade, vybúranie oceľových zárubní dverí - 4 ks, odstránenie omietok stien do výšky 1,20 m od úrovne podlahy s vyškriabaním zbytkov omietky zo škár muriva, odstránenie keramickej dlažby 300 mm x 300 mm vrátane sokla okolo stien, vynášanie stavebnej sutiny a jej uloženie do prenajatého kontajneru), izolačné práce (izolácia podlahy a stien v mieste odstránenej omietky flexibilnou izolačnou stierkou K 11 flex, izolácia podlahy izolačným náterom), betonárske práce (zabetónovanie podlahy v hrúbke 0,20 m s tým, že pôvodná výška miestností podľa PD bola 2,40 m a vo výške terajšej miestnosti predstavovala 2,20 m, s použitím betónovej pumpy), omietačské práce (príprava podkladu na omietanie - prednástrek pod sanačnú omietku, nová sanačná omietka stien do výšky 1 m), podlahy (položenie novej keramickej dlažby 300 mm x 300 mm do tmelu, vyhotovenie sokla vo výške 75 mm okolo stien z keramickej dlažby 300 mm x 300 mm), dokončujúce práce (maľba stien miestností suterénu na novú výšku 2,20 m a spätná montáž sauny a regálov).
33. Z obsahu pripojeného poistného spisu súd zistil na farebných fotografiách stav pivnice po rekonštrukcii (7.9.2010). Z predloženej fotodokumentácie - 17 ks farebných fotografií súd zistil stav poškodenia pivnice rodinného domu žalobcu. Na podlahe pivnice bola viditeľná voda, steny boli nasiaknuté vodou. V pivnici sa nachádzal kotol, sauna, regále. Voda tiekla cez okno pivnice.
34. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2018 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Od okamihu ustanoveného zákonom alebo dohodnutého účastníkmi až do zániku poistenia trvá poistná ochrana, ktorá je základným obsahom právneho vzťahu založeného uzavretím poistnej zmluvy. Poistenému vznikne právo na plnenie poistiteľa, ak v čase trvania poistenia dôjde ku skutočnosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, t.j. poistná udalosť. Ide o náhodnú udalosť, ktorej znaky pre jednotlivé druhy poistenia bližšie určujú poistné podmienky. Poistnú udalosť pre jednotlivé druhy poistenia vymedzujú poistné podmienky. Ak dôjde k poistnej udalosti, je poistiteľ povinný plniť. Výška poistného plnenia, ktoré poistiteľ vyplatí oprávnenému, sa určuje na základe zásad stanovených právnymi predpismi, poistnými podmienkami a dojednaniami obsiahnutými v poistnej zmluve, s ohľadom na daný druh a formu poistenia. Plnenie poistiteľa je splatné do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu, v akom je poistiteľ povinný plniť. Splatnosť plnenia sa týka len rozsahu plnenia poistiteľa, keď už právny základ práva na poistné plnenie je daný.
36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovateľom bola dňa 28.8.1997 uzatvorená poistná zmluva na poistenie majetku obyvateľstva, predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu žalobcu. Súčasťou predmetnej poistnej zmluvy boli aj Zmluvné dojednania, Všeobecné poistné podmienky - poistenie obytných budov, ako aj Dodatok k zmluvným dojednaniam - poistenie obytných budov zo dňa 5.8.1997, ktorý obsahoval definíciu záplavy a určil výšku spoluúčasti poisteného z poistného plnenia. Žalobca dňa 10.6.2010 nahlásil u žalovaného poistnú udalosť - poškodenie pivničných priestorov rodinného domu v dôsledku prívalových dažďov. Skutočnosť, že v danom období (jún roku 2010) boli na území Slovenska prívalové dažde, nebola medzi stranami sporná, a to aj vzhľadom na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého z kapacitných dôvodov pre veľké množstvo poistných udalostí z dôvodu prívalových dažďov nevykonal obhliadku poškodených priestorov žalobcu včas. Z vyjadrení žalobcu a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že sa v pivnici rodinného domu žalobcu nachádzala voda na dlažbe, steny boli vsiaknuté vodou, voda stekala na dlažbu cez vetriace okná pivnice, v pivnici na nachádzal kotol, sauna, regále a poškodené miestnosti rodinného domu boli využívané na bývanie. Z uvedeného dôvodu, keďže sa žalovaný nedostavil na obhliadku, žalobca nahlásil zamestnancovi žalovaného, že začne s vykonávaním rekonštrukčných prác a na odporúčanie zamestnanca žalovaného vyhotovil 17 ks farebných fotografií o škode pred opravou. K obhliadke už rekonštruovaných priestorov došlo približne po troch mesiacoch od nahlásenia poistnej udalosti, podľa pripojeného poistného spisu sa fotografie z obhliadky vyhotovili dňa 7.9.2010. Žalobca si od žalovaného uplatnil sumu 21 779,18 eur na základe šiestich predložených faktúr a 17 ks farebných fotografií. Žalovaný na základe poistnej udalosti v zmysle oznámenia zo dňa 18.11.2010 poskytol žalovanému poistné plnenie vo výške 4 335,56, pričom nepovažoval za preukázané poškodenie podlahy v sume 17 091,68 eur a žalovanému tiež odrátal zmluvne dojednanú spoluúčasť v sume 331,94 eur (v zmysle bodu 4 Dodatku k zmluvným dojednaniam). Predmetom sporu tak zostala suma 16 606,48 eur. Súd mal za preukázané, že si žalobca splnil svoju povinnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámiť žalovanému, že nastala poistná udalosť, dal vysvetlenie o jej vzniku a predložil potrebné doklady. Hoci žalovaný bol povinný začať bez zbytočného odkladu s vyšetrením potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť, t. j. bez neodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia, k obhliadke poškodenej nehnuteľnosti došlo takmer po troch mesiacoch od oznámenia poistnej udalosti, napriek tomu poskytol plnenie vo výške 4 335,56 eur, teda uznal vznik poistnej udalosti.
37. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že medzi stranami sporu nebola sporná existencia, platnosť a trvanie poistnej zmluvy uzavretej dňa 28.8.1997, vznik práva žalobcu na plnenie poisťovateľa - žalovaného, vznik povinnosti žalovaného plniť, teda vznik poistnej udalosti, ani odrátanie spoluúčasti žalovaným vo výške 331,94 eur. Sporná bola výška poistného plnenia, ktorú žalobca odvodzoval od
šiestich faktúr spolu vo výške 21 779,18 eur, nutnosť vytvorenia izolačnej vane a tým aj dodanie 17 m3 betónu, resp. existencia izolácie pred vzniknutou škodou, potreba výmeny dlažby a kovových zárubní. V zmysle žalobcom predložených faktúr malo dôjsť k vytvoreniu izolačnej vane na zabránenie vlhnutiu stien a podláh, k odstráneniu podmytej a vodou narušenej dlažby, k odstráneniu vymytých častí, vydutých omietok zo stien, k vsadeniu betónovej vazelíny do betónového podkladu, k rozobratiu a zloženiu sauny, regálov, vstavaných skríň a k následnému vymaľovaniu priestorov. Žalovaný z predložených faktúr uznal a poskytol plnenie len vo výške 625,- eur za faktúru č. FV2010/086 od spoločnosti N.. L. P. - K. Q., B. Z. za rozobratie a zloženie sauny, skríň a regálov, plnenie vo výške 300,- eur z faktúry č. 14/2010 od firmy IZOLMA s.r.o. za demontáž vlhkej sanačnej omietky do výšky 50 cm vlhkých obvodových múrov, plnenie vo výške 500,- eur za vývoz sutiny, presun a likvidáciu, plnenie vo výške 562,50 eur za nanesenie omietky, úpravu zvislých plôch, plnenie vo výške 600,- eur za montáž obvodových soklov a vo výške 2 100,- eur za maľovanie priestorov, nátery celkovej plochy a upratanie priestorov.
38. Zo znaleckého posudku č. 2/2016 vypracovaného znaleckou organizáciou Bau-Sachverständige Büro s.r.o. súd zistil, že celková škoda na rodinnom dome žalobcu spôsobená prívalovými dažďami (atmosférickými zrážkami) mohla byť vo výške 8 157,25 eur, teda po upresnení matematickej chyby vo výške 8 038,50 eur. Znalec poukázal na neefektívnosť a nereálnosť použitia betónu v rozsahu 17 m3 na plochu pivnice 80 m2 za situácie, že sa v pivnici kúrilo podlahovým kúrením. Uvedené totiž bolo vyfakturované spoločnosťou IZOLMA s.r.o. Za takejto situácie pri takom množstve betónu by sa vytvoril 21 cm hrubý betón, pri ktorom by podlahové kúrenie stratilo účinky. Okrem toho sa na podlahové kúrenie nanáša maximálne 50 až 70 mm betónu, čo potvrdil sám žalobca predložením obrazových ilustrácií ohľadom techniky osádzania podlahového kúrenia. Súd mal za to, že znalecký posudok č. 2/2016 správne určil výšku reálnej škody na majetku žalobcu, pričom do úvahy bral - osekanie omietky do výšky 1 m, vybúranie dlažby, vynosenie sute, odvoz dvoch kontajnerov, penetráciu stien, sanačnú omietka K 11 Flex podľa technologického predpisu, vyrovnanie podlahy pod dlažbu, dlažbu a soklíky, vymaľovanie. Žalovaný súhlasil s takto určenou výškou škody a súhlasil aj s priznaním poistného plnenia žalobcovi vo výške 8 038,50 eur s odpočítaním už priznanej sumy 4 355,56 eur, ktorá zahŕňala spoluúčasť vo výške 331,94 eur. Žalobca na preukázanie opodstatnenosti žaloby predložil listinný dôkaz - znalecký posudok č. 86/2016 od znalkyne N.. W. P., ktorým boli určené náklady na odstránenie škody a uvedenie poškodených priestorov rodinnému domu žalobcu do pôvodného stavu vo výške 12 024,- eur. Keďže sám žalobca predložil súdu listinný dôkaz na určenie výšky škody na jeho rodinnom dome, pričom išlo o podstatne nižšiu sumu, akú si žalobou uplatnil (16 606 ,48 eur), resp. akú pôvodne žiadal od žalovaného (21 293,60 eur), súd mal za to, že v časti sumy určenej znaleckým posudkom č. 2/2016 (t.j. sumy 8 038,50 eur) zostala výška škody nesporná a spornou mohla zostať suma predstavujúca rozdiel medzi sumou určenou znaleckým posudkom č. 2/2016 a znaleckým posudkom č. 86/2016. Žalovaný so sumou 8 038,50 eur súhlasil, a to pri súčasnom zarátaní už poskytnutého plnenia a žalobca namietal už len tie položky z jednotlivých faktúr, ktoré boli znaleckým posudkom vylúčené.
39. Na základe predložených listinných dôkazov, vyjadrení strán sporu, výsluchu svedkov, znalca a na základe znaleckého posudku č. 2/2016 súd nemal za preukázané, že v pivnici rodinného domu žalobcu bola pred vznikom škody vytvorená izolačná vaňa tak, ako to tvrdil žalobca, a to vzhľadom na rozporné vyjadrenia jednak svedka N.. W.H., U. L. I. a vzhľadom na písomné vyjadrenie spoločnosti AK- Project-SIKKATON Dunajská Streda. Súd preto nepovažoval za hodnoverný dôkaz písomné vyjadrenie spoločnosti AK-Project-SIKKATON Dunajská Streda a svedka N.. W., keď síce išlo o dôkaz z "jedného zdroja", teda o spoločnosť a jeho zamestnanca, avšak sa ich tvrdenia v podstatnej časti rozchádzali. Súd tak nemal jednoznačne za preukázané, že pred vznikom škody bola v celej pivnici rodinného domu žalobcu vytvorená izolačná vaňa tak, ako to žalobca tvrdil. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka L. I. zo spoločnosti IZOLMA s.r.o., ktorá vyfakturovala žalobcovi sumu 18 000,- eur za úpravu obytných priestorov po prívalových dažďoch, obitie vnútornej omietky do výšky 120 cm, rozbitie vydlaždenej podlahy 80 m2, presun sutín, odvoz, úpravu zvislých a vodorovných plôch, uloženie dlažby, omietky a úpravu do pôvodného stavu. Skutočnosť, že existencia izolačnej vane pred vzniknutou škodou bola spochybnená, vyplývalo aj z výpovede svedka I., podľa ktorého pod dlažbou pivnice nebola izolácia. Čo sa týka spornej výmeny - demontáže zárubní, súd taktiež nemal za preukázanú potrebu výmeny zárubní v príčinnej súvislosti s prívalovými dažďami, teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný taktiež neuznal výmenu dlažby, keď podľa jeho tvrdenia z fotografií nevyplývalo mechanické poškodenie podláh (zlomenie, pretrhnutie podláh, praskliny), avšak súhlasil so znaleckým posudkom č. 2/2016, ktorý výmenu dlažby, soklíkov, ako aj vyrovnanie podlahy pod dlažbou zahrnul do škody a teda do ceny stavebných prác potrebných na uvedenie poškodenia pivnice žalobcu do
pôvodného stavu. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že žalovaný uznal výmenu dlažby, čím sa v podstate uvedená položka stala preukázanou. Ohľadom taktiež sporného betónu v objeme 17 m3 na plochu 80 m2 za použitia betónovej pumpy súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 2/2016 a osvojil si záver, v zmysle ktorého by také množstvo betónu na plochu 80 m2 predstavoval 21 cm hrubý betón, čím by sa úplne znefunkčnilo podlahové kúrenie, ktoré bolo v pivnici. Hoci žalobca neskôr tvrdil, že podlahové kúrenie je len v malých priestoroch pivnice, súd mal za to, že použitie takého množstva betónu bolo neúčelné vzhľadom na vzniknutú škodu a vzhľadom na skutočnosť, že betón nad podlahovým kúrením má vo všeobecnosti hrúbku 50-60 až 70 mm, čo potvrdil aj samotný žalobca.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval sumu určenú v znaleckom posudku č. 2/2016 vo výške 8 038,50 eur za adekvátnu náhradu za rekonštrukciu pivnice poškodenej prívalovými dažďami. Uvedená suma zahrnula osekanie omietky do výšky 1 m, vybúranie dlažby, vynosenie sute, odvoz dvoch kontajnerov, penetráciu stien, sanačnú omietku K 11 Flex, vyrovnanie podlahy pod dlažbu, dlažbu a soklíky a vymaľovanie. Súd preto považoval žalobu v časti sumy 3 682,94 eur za dôvodnú a vzniknutú škodu na majetku žalobcu v takom rozsahu za preukázanú. Uvedená suma vo výške 3 682,94 eur predstavuje rozdiel medzi sumou určenou znaleckým posudkom č. 2/2016 vo výške 8 038,50 eur (po matematickom prepočte chyby v počítaní, keď suma 118,75 eur ako 19% DPH zo sumy 625,- eur bola znalcom dvakrát započítaná) a sumou poskytnutou žalovaným z titulu poistného plnenia vo výške 4 355,56 eur (ktorá už zahŕňa aj spoluúčasť vo výške 331,94 eur). Súd preto žalobcovi priznal sumu vo výške 3 682,94 eur.
41. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 3 682,94 eur, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 19.11.2010. Úrok z omeškania súd určil z priznanej sumy 3 682,94 eur od dátumu 19.11.2010 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po tom, ako žalobca listom zo dňa 18.11.2010 oznámil žalobcovi výsledok likvidácie poistnej udalosti. Podľa uvedeného oznámenia žalovaný už poukázal žalobcovi poistné plnenie vo výške 4 355,56 eur na bankový účet, súd preto mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania deň nasledujúci po zaplatení časti poistného plnenia. Súd nesúhlasil s dátumom 26.6.2010, od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania, pretože išlo skôr o bližšie nešpecifikovaný dátum uplatnenia úroku z omeškania.
42. Súd preto žalobu vo zvyšnej časti, t.j. v časti sumy prevyšujúcej sumu 3 682,94 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, s tým, že pri uplatnenej sume 16 606,48 eur a priznanej sume 3 682,94 eur úspech žalobcu predstavoval 22,18 %, úspech žalovaného 77,82 %, teda celkový úspech žalovaného bol vo výške 55,64 %. Z dôvodu, že si žalovaný trovy konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu vznikli, súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
45. Keďže v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a znalecká organizácia Bau-Sachverständige Büro s.r.o. si vyúčtovala znalečné, bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku znaleckej organizácie na náhradu trov konania. Súd o nároku znaleckej organizácie na náhradu trov konania rozhodol podľa čiastkových úspechov strán sporu v konaní, a preto rozhodol tak, že znalecká organizácia má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 77,82 % a voči žalovanému v rozsahu 22,18 %. O výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.