Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/132/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v exekučnej veci oprávnenej: Across Financial Services, s.r.o., IČO: 35 804 319, Zochova 3, Bratislava, zastúpenej: POLAKOVIČ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti povinnému: H. Q., nar. X. P. XXXX, X. XXXX/X, M., o vymoženie 1.232,22 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 3 Er 1701/2008-23 zo 16. augusta 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 3 Er 1701/2008-38 takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením č. k. 3 Er 1701/2008-38 súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú JUDr. Ľubomírom Pekárom, súdnym exekútorom v Bratislave, pod sp. zn. EX 3217/07. Na odôvodnenie uviedol, poverením Okresného súdu Senica č. 5205 031238 z 5. júna 2007 bol poverený súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trnava, č.k. 23Zm/54/06-14 z 20. septembra 2016. Po zapožičaní spisu sp. zn. 23Zm/54/2006 vyplýva, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávnenej v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu zmenky, pričom súd neskúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícií, rozhodoval na podklade tvrdení oprávnenej a na podklade predloženej zmenky. Z toho vyplýva, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V prejednávanej veci oprávnená nepreukázala, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie preto vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243 ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu zastavil. Uznesením č. k. 3 Er 1701/2008-38 súd prvej inštancie opravil chybu v adrese oprávnenej.

2. Oprávnená včas podaným odvolaním navrhla toto uznesenie zmeniť tak, že v exekúcií sa bude pokračovať a zároveň žiadala priznať oprávnenej náhradu trov konania. Oprávnená má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. So závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom uznesení sa nestotožňuje, poukazujúc na ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), z ktorého vyvodzuje, že úverová zmluva nemôže byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu, a teda nárok vymáhaný v tomto konaní nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto neboli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd mal rozhodnúť o pokračovaní v exekúcií podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 z 20. októbra 2015, podľa ktorého „...nemožno prijať jednotné stanovisko pre posúdenie nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval stav v čase jej vystavenia, to najmä v ohľadom na rešpektovanie princípu

právnej istoty a zákazu retroaktivity.“ Tvrdí, že účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1962 Zb. Občiansky súdny poriadok, je ochrana spotrebiteľa, nie však generálna amnestia dlhov, ktorá by poškodila veriteľov. V danom prípade bola zmenkou zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého bankou, ktorej činnosť podliehala kontrole Národnej banky Slovenska. Účelom vyššie uvedeného zákona bola ochrana pred vydávaním rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov - nebankových spoločností. Uviedla aj to, že aj keby išlo v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, súd nie je oprávnený zastaviť exekúciu bez toho, aby skúmal, posúdil a mal za preukázané, že neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v konkrétnom prípade skutočne existujú.

3. Povinný sa k odvolaniu doručenému mu 14. októbra 2016 nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 58 ods. 1 v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 380 C. s. p. a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

5. Keďže exekúcia v prerokúvanej veci sa začala pred 31. marcom 2017, podľa § 243h ods. 1 Ex. por. sa na ňu použijú ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31. marca 2017.

6. Súd prvej inštancie v prerokúvanej veci zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. v spojení s § 243f ods. 6 Ex. por. Podľa cit. § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. súd zastaví exekúciu, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate znením citovaného ustanovenia, keďže exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz, pri ktorého vydávaní súd neprihliadal na kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným (pretože mu právo neumožňovalo). Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je výklad a uplatňovanie všetkých zákonov musí byť v súlade s ústavou. Z citovaného ustanovenia tak pre súdy vyplýva povinnosť tzv. ústavne súladného výkladu všetkých právnych predpisov. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (porov. napr. III. ÚS 341/07, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010, III. ÚS 72/2010). Ani v prerokúvanej veci si teda nemožno vystačiť len s doslovným textom zákona, ale je potrebné interpretovať ho konformne s ústavou a najmä s ohľadom na účel, ktorý sa ním sleduje.

7. Exekučným titulom v prerokúvanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný 20. septembra 2006, teda podľa vtedy účinného § 175 Občianskeho súdneho poriadku. Z ods. 1 tohto paragrafu vyplývalo, že ak navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, o ktorej pravdivosti niet dôvodu pochybovať, súd na jeho návrh vydá zmenkový platobný rozkaz. Oprávnený prostriedkom proti nemu boli námietky, na ktorých podanie bola ustanovená 3 dňová lehota. Ak odporca v tejto lehote námietky nepodal, podľa § 175 ods. 3 O.s.p. mal zmenkový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Takýto zmenkový platobný rozkaz tým jednak vytváral aj prekážku rozhodnutej veci aj pre civilné sporové konanie (porov. § 159 O. s. p., § 230 C.s.p.). V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je princíp stability súdnych rozhodnutí (vyjadrený jeho právoplatnosťou) dôsledkom princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu (porov. nález III. ÚS 179/2013). Znamená to, že právoplatné súdne rozhodnutia môžu byť preskúmané len v rámci vytvoreného systému mimoriadnych opravných prostriedkov. Princíp právnej istoty vylučuje, aby ktorýkoľvek iný súd opätovne posudzoval vecnú správnosť vydaného súdneho rozhodnutia a tým v

podstate popieral právnu istotu účastníkov konania založenú právoplatným rozhodnutím. Ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f ods. 6 Ex. por. tak predstavujú v podstate prelomenie tohto dôležitého princípu. Už preto je nevyhnutné pri ich aplikácii neprekračovať účel, ktorému majú slúžiť, a snažiť sa vyvážiť nimi sledovaný záujem so záujmom na stabilite právoplatných súdnych rozhodnutí.

8. Z tohto hľadiska treba prisvedčiť námietkam oprávnenej, že výklad § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. zo strany súdu prvej inštancie vedie k absurdnému záveru. Ako už bolo uvedené, podľa § 175 ods. 1 O.s.p. účinného do 22. decembra 2015 bol súd pri predložení prvopisu zmenky povinný vydať zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému sa povinný mohol brániť len odôvodnenými námietkami v 3dňovej lehote. Súd nemal možnosť skúmať žiadne iné predpoklady než existencia pochybnosti nevzbudzujúceho prvopisu zmenky, prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie zmenkového práva (protesty a pod.). Nemohol a nesmel teda skúmať ani kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na ktorého krytie zmenka slúžila. Logicky teda nemohol „prihliadnuť“ na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. účinného od 23. decembra 2015. Ak by bol správny výklad súdu prvej inštancie, znamenalo by to, že všetky exekúcie vedené na základe zmenkových platobných rozkazov začaté pred 23. decembrom 2015 by museli byť zastavené, a to bez ohľadu na to, či nároky v nich vymáhané materiálne spĺňajú podmienky § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. Potom ale nie je logické, načo zákonodarca v § 234f „vyplytval“ celkovo štyri odseky na podrobnú úpravu postupu v doterajších exekúciách. Pokiaľ by na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. postačovalo, aby exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz (pri ktorého vydávaní súd podľa zákona v zásade nesmel skúmať nič iné než existenciu zmenky), bolo by pre oprávneného celkom zbytočné dopĺňať návrh na vydanie exekúcie o opis vlastných vzťahov k povinnému a celkom zbytočné by bolo ustanoviť, že súd má po tomto doplnení preskúmať, či tu je dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por.

9. Práve zo systematickej súvislosti § 243f ods. 1 a 6 Ex. por. treba podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. treba vykladať v tom zmysle, že exekučný súd musí v konaní zistiť konkrétnu existenciu neprijateľnej podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na ktoré v pôvodnom konaní nebolo prihliadnuté. Formuláciu „nebolo prihliadnuté“ teda nemožno vykladať abstraktne, teda že sa na tieto okolnosti neprihliadalo (nemohlo prihliadať), ale konkrétne, teda že sa na ne neprihliadlo v danej konkrétnej veci, hoci sa v nej takéto okolnosti existujú. Zároveň musí exekučný súd preskúmať kauzalitu medzi vymáhaným nárokom a okolnosťami podľa § 57 ods. 1 písm. m) prvého a tretieho bodu Ex. por. (existencia neprijateľných zmluvných podmienok a rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom). Aj pre zastavenie exekúcie podľa tohto ustanovenia totiž platí § 57 ods. 3 Ex. por., podľa ktorého sa exekúcia zastaví len čiastočne, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti. Úlohou exekučného súdu teda je preskúmať, či v rámci celého vymáhaného nároku sú vymáhané aj časti založené na neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne rozporné s dobrými mravmi alebo zákonom. Naopak, v prípade dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) druhého bodu Ex. por. bude spravidla postačovať zistenie, že zmenka, na základe ktorej bol exekučný titul získaný, bola v danom prípade neprípustná alebo jej použitie bolo právnymi predpismi obmedzené. Po takomto zistení bude treba zastaviť exekúciu vcelku.

10. Súd prvej inštancie však v dôsledku svojho nesprávneho výkladu § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. tieto skutočnosti vôbec nezisťoval. Vzhľadom na dátum uzavretia Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0014300805RSU zo 16. mája 2005) pritom nateraz nemožno spoľahlivo uzavrieť, že by právne predpisy zakazovali zabezpečiť záväzok zo spotrebného úveru zmenkou [porov. § 4 ods. 3 písm. c) a ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 1. marcu 2005]. V dôsledku toho nemožno nateraz spoľahlivo dospieť k záveru, že tu je daný dôvod na zastavenie exekúcie vcelku podľa § 57 ods. 1 písm. m) druhého bodu Ex. por. Súd prvej inštancie teda musí zisťovať existenciu dôvodov podľa prvého a tretieho bodu tohto ustanovenia, teda, či sa vymáhaný nárok zakladá na existencii neprijateľných zmluvných podmienok, rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie poukázal na § 243f ods. 4 Ex. por., ktorý prezumuje dôvod na zastavenie exekúcie, ak sa „nepreukáže opak“. Citované ustanovenie však opäť treba vykladať v súvislosti s čl. 152 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR tak, aby sa zabezpečilo, že oprávnenému sa vytvorí priestor na to, aby toto svoje dôkazné bremeno mohol uniesť (porov. v tomto smere inštruktívny nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012). Z § 243f ods. 4 ani ods. 6 Ex. por. totiž nevyplýva, že exekučný súd je pri skúmaní dôvodov zastavenia exekúcie obmedzený len na skúmanie návrhu, doplnenia návrhu a exekučného titulu. Naopak, § 243f ods. 4 Ex. por. vyslovene hovorí, že opak sa má dokázať „v konaní“. Oprávnený však nemôže predvídať úvahy exekučného súdu bez toho, aby sa mu vytvoril priestor na

oboznámenie sa s tým, či exekučný súd považuje toto jeho bremeno za unesené alebo nie. Exekučný súd sa tu totiž zaoberá v podstate meritom veci, teda samotným vymáhaným nárokom, teda koná podobne ako súd v civilnom sporovom konaní. Z ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) C. s. p. možno pritom vyvodiť, že bez toho, aby sa stranám (účastníkom) dal priestor na prejednanie ich veci pred súdom, možno rozhodnúť len v prípadoch, ak otázka právneho posúdenia veci je jednoduchá, skutkové tvrdenia nie sú sporné a ide o spor nízkej hodnoty. Citované ustanovenie ako vyjadrenie princípu nadväzujúceho na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR možno použiť aj v konaní podľa § 243f ods. 6 Ex. por. Aj v exekučnom konaní totiž súd musí nariadiť (arg. „nariadi“) pojednávanie, ak je to nevyhnutné na vykonanie dôkazov alebo na objasnenie veci (§ 9b ods. 3 Ex. por.). Ak ustanovenie § 243f ods. 4 Ex. por. zakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por., oprávnený ju môže vyvrátiť len navrhnutím dôkazov opaku (porov. § 192 C. s. p.). Na takéto dokazovanie je potrebné podľa cit. § 9b ods. 3 Ex. por. nariadiť pojednávanie, na ňom zoznámiť oprávneného a povinného so spornými a nespornými skutočnosťami a názorom súdu (§ 181 ods. 2 Ex. por.) a dať oprávnenému možnosť navrhnúť dôkaz opaku. Výnimkou môže byť situácia, ak možno neprijateľné podmienky a ich kauzalitu pre vymáhaný nárok, prípadne rozpor vymáhaného nároku s dobrými mravmi alebo zákonom bezpochyby zistiť z listín predložených žalobcom, prípadne ak ide o jasný prípad zmenky použitej v rozpore so zákazom alebo obmedzením jej použitia. Musí ísť teda napospol o prípady, kedy je celkom zrejmé, že ani prípadná aktivita oprávneného nemôže vyvrátiť existenciu dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por.

11. Súd prvej inštancie tak v prerokúvanej veci vyšiel z nesprávneho výkladu § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. a v nadväznosti na to nedal oprávnenému priestor na unesenie jeho dôkazného bremena na vyvrátenie domnienky § 243f ods. 4 Ex. por., ktorú nesprávne videl naplnenú už v samotnej okolnosti, že exekučným titulom je tu zmenkový platobný rozkaz. Týmto svojím postupom súd prvej inštancie znemožnil povinnému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nie je možné naprávať v odvolacom konaní, pretože by sa tým odvolací súd stal v podstate prvou skutkovou inštanciou. Vzhľadom na to odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C. s. p.).

12. Súd prvej inštancie sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom odvolacieho súdu a nebude môcť zastaviť exekúciu len z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v osobitnom skrátenom konaní podľa § 175 O. s. p., takže znova preskúma existenciu (materiálnych) dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. Ak dospeje k názoru, že sú dané, resp. že ich existencia doteraz predloženými listinami nie je vyvrátená, nariadi pojednávanie (§ 9b ods. 3 Ex. por.), na ktoré riadne predvolá účastníkov a oboznámi ich so svojím názorom na existenciu týchto dôvodov zastavenia a dá im priestor navrhnúť dôkazy opaku, teda, že tieto dôvody neexistujú. Následne po takomto posúdení vo veci znova rozhodne.

13. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách exekúcie vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 200 ods. 5 Ex. por., § 396 ods. 3 C. s. p.), keďže ani v tomto smere nebolo napadnuté rozhodnutie správne. Súd prvej inštancie totiž o trovách vo výroku nič neuviedol (ani o nich nerozhodol, ani rozhodnutie o nich nevyhradil samostatnému uzneseniu), hoci mu to z § 200 ods. 5 Ex. por. zreteľne vyplýva.

14. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 419 a § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.