Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_25C-188-2015.pdf
PDF · 207.93 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/188/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I sudkyňou M.. V. V. v spore žalobkyne: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX K., zastúpená: JUDr. Dagmar Valentová, advokátka, so sídlom Panská 15, 811 01 Bratislava a JUDr. Jozef Boris, advokát, so sídlom Dopravná 3121/4, 831 06 Bratislava, proti žalovanej: JUDr. P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/X, XXX XX K., zastúpená: JUDr. Vladimír Janák, advokát, so sídlom Lermontovova 9, 811 04 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 18.08.2015, doplnenou na výzvu tunajšieho súdu písomným podaním doručeným súdu dňa 08.03.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 137.960,31 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 137.960,31 eur od 06.09.2010 až do dňa právoplatnosti rozsudku a vrátiť žalobkyni všetky nehnuteľnosti. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaná - správca konkurznej podstaty je podozrivá zo spáchania úmyselného prečinu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania ako aj z nezákonného obohatenia. Žalobkyňa týmto podáva žalobu vo veci konkurzu 2K/48/2010, vyhlásený Okresným súdom Bratislava I uznesením zo dňa 30.08.2010. Dňa 07.11.2011 žalobkyňa trvala na poskytnutí informácií a dokladov ohľadom osobného konkurzu. Uvedených dokladov sa nedočkala a žalovaná jej nedovolila nahliadnuť do jej spisu, bola hysterická a arogantná. Materiál, ktorý si chcela žalobkyňa pozrieť, jej žalovaná vytrhla z ruky a odmietla s ňou komunikovať. Žalobkyňa zároveň trvá na vykonaní kontroly činnosti, nakoľko prichádza ku kráteniu konkurznej podstaty na základe nereálne účtovných dokladov proti podstate. Navyše sa žalobkyňa dozvedela o nekalej činnosti žalovanej zo stránok obchodného registra, kde táto pôsobila ako konateľka v spoločnosti: DRAGAN COMMERCE spol. s r.o., IČO: 31 399 398, majiteľ p. V., ktorý sa žalobkyni vyhrážal v prípade dražby jej bytu - A. XX, K., ktorá je nelegálna, a následne jej opäť volal, že jej pomôže v tejto situácii, ale žalobkyňa stále očakáva pomoc od orgánov činných v trestnom konaní. Žalobkyňa verí, že žalovaná je súčasťou bytovej mafie, ktorá pracuje na Slovensku. Preto žalobkyňa trvá na pozastavení jej činnosti a manipulácie s jej majetkom, až do vyriešenia celého problému v danej veci a so spätnou platnosťou zrušiť všetky rozhodnutia, ktoré boli dané počas činnosti žalovanej ako správkyne konkurznej podstaty v konkurze žalobkyne. Žalobkyňa trvá na neplatnosti dražieb, ktoré prebiehali aj napriek tomu, že na danú skutočnosť upozorňovala, žalovaná nereagovala na jej pripomienky a dražby realizovala (dražba byt W. 1, K., dražba byt A. XX, K., dražba Z., dražba K.). Za právny priebeh celého konkurzu prebral zodpovednosť p. B.. I., ktorému žalobkyňa uhradila čiastku 7.000,- eur za vyporiadanie jej finančnej situácie. Podľa jej dohody s menovaným advokátom celý konkurz mal prebiehať formou zápočtu záväzkov a pohľadávok. Žalobkyňa má za to, že žalovaná mala v úmysle poškodiť jej a ako aj jej rodine a konala cielene. Hodnota konkurzu podľa žalovanej činí - 86.668,01 eur
Reálna hodnota dlhu - konkurz : 52.457,99 eur Reálna hodnota majetku žalobkyne: 367.946,07 eur Celková škoda na majetku žalobkyne: 315.488,08 eur (367.946,07 - 52.457,99). Právne odôvodnila žalobkyňa žalobu s poukazom na ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
2. Tunajší súd uznesením č.k. 25C/188/2015-77 zo dňa 12.09.2016 podanie v časti, v ktorej sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala vrátenia všetkých nehnuteľností odmietol, keďže žalobkyňa nedoplnila neúplné podanie vo veci samej - žalobu v časti týkajúcej sa vrátenia všetkých nehnuteľností, a to ani na základe uznesenia súdu, pričom išlo o také nedostatky, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré však následne vzala späť, a preto Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/154/2017 - 178 zo dňa 31.08.2017 odvolacie konanie zastavil.
3. Žalovaná žiadala žalobu žalobcu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že jedinou osobou, ktorá marila konkurzné konanie, bola práve žalobkyňa. V súdnom konaní vedenom na OS Bratislava II pod sp. zn. 10C/180/2010 v právnej veci navrhovateľky: B.. P. M. proti odporcom: 1) ČSOB, 2) Aukčný dom, s.r.o., 3) EURO REAL INVEST, s.r.o. o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktoré sa týkalo bytu na A. XX v K., žalobkyňa uviedla, že "celej dražbe predchádzala trestná činnosť, ktorá do dnešného dňa nebola doriešená. Išlo o rôzne vyhrážky zo strany osoby menom O., búchanie na dvere, telefonáty, ktoré jej oznamovali, že sa má z bytu vysťahovať a podobne. Všetko sa to udialo ešte pred termínom konania dražby". V rozsudku v tejto právnej veci súd uvádza: "Tvrdenia navrhovateľky o údajnej trestnej činnosti, ktorá mala byť spáchaná zo strany konateľky vydražiteľa (EURO REAL INVEST, s.r.o. - p. T. V.) ešte v období pred uskutočnením dražby teda preukázané neboli." Súd ich vyhodnotil "iba ako účelové najmä potom ako navrhovateľka na konkrétnu otázku súdu uviedla, že sama si nevie vysvetliť prečo vydražiteľ vykonával na ňu nátlak v súvislosti s dražbou už v období pred jej uskutočnením, hoci vtedy ešte nemohol tušiť, že sa stane vydražiteľom. Skutočnosti, ktoré nastali po dražbe, s jej výkonom uskutočnením a platnosťou priamy súvis nemajú a sú v prejednávanej veci irelevantné". Žalovaná v čase vykonania dobrovoľnej dražby bytu na A. ulici v K. nemohla ani tušiť, že sa stane konkurznou správkyňou majetku žalobkyne. Keď si žalobkyňa zistila, v ktorej spoločnosti bola žalovaná konateľkou, mala si zistiť aj meno majiteľa tejto spoločnosti, ktoré nie je DRAGAN. Rovnako si mala zistiť, že uvedená spoločnosť bola zrušená od 22.09.2006. Žalovaná uvedené tvrdenia žalobkyne považuje za úmyselné a vedomé klamstvá, s cieľom dosiahnuť jej odvolanie a menovanie správcu, ktorý bude "ochotný spolupracovať". K tvrdeniam žalobkyne o dražbe bytu na A. ulici v K. žalovaná uviedla, že žalobkyňa dňa 13.08.2003 uzatvorila s ISTROBANKOU hypotekárny úver, na základe ktorého jej bolo poskytnutých 980.000,- Sk. Na základe zmluvy o zriadení záložného práva z toho istého dňa sa žalobkyňa zaviazala, že ISTROBANKA ako záložný veriteľ je oprávnená domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky dobrovoľnou dražbou zálohu, t.j. vyššie uvedeného bytu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa prestala splácať hypotekárny úver, záložný veriteľ dňa 26.09.2006 písomne oznámil žalobkyni, že sa úver stal splatným a vyzval ju na dobrovoľné plnenie. Záložný veriteľ dňa 07.01.2010 písomne oznámil žalobkyni, že sa mu v exekučnom konaní nepodarilo žiadnym iným spôsobom vymôcť dlh a že pristúpi k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Záložný veriteľ dňa 17.03.2010 uzatvoril s dražiteľom zmluvu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Dňa 24.03.2010 prevzala žalobkyňa výzvu dražiteľa na umožnenie obhliadky bytu potrebnej k vypracovaniu znaleckého posudku. Žalobkyňa byt nesprístupnila a preto dal dražiteľ vypracovať znalecký posudok podľa pomôcok. Ako podklad pre určenie ceny predmetu dražby poslúžil ZP č. 17/2008 vypracovaný znalcom Ing. Otom Pisoňom, ktorý poskytol záložný veriteľ. Na základe uvedeného ZP bol vypracovaný ZP č. 19/2010 znalcom Ing. Martinom Kralovičom dňa 04.05.2010. Podľa tohto posudku bola všeobecná hodnota určená na 41.500,- eur. Dňa 02.06.2010 prevzala žalobkyňa oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa mala konať dňa 02.07.2010. To bolo podnetom, aby žalobkyňa podala dňa 08.07.2010 návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Dobrovoľná dražba uvedeného bytu sa konala dňa 02.07.2010 za prítomnosti 11 účastníkov a vydražiteľ spoločnosť EURO REAL INVEST s.r.o. ho vydražil za 56.000,- eur. Vydražiteľ zaplatil celú kúpnu cenu v zákonom stanovenej lehote dňa 17.07.2010. Výťažok z dražby dražiteľ poukázal záložným veriteľom dňa 04.08.2010. Konkurz na majetok žalobkyne bol vyhlásený dňa 30.08.2010. Žalobkyňa podala dňa 30.07.2010 návrh na OS Bratislava II, aby súd určil, že osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 02.07.2010 je neplatné. Zároveň sa domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. P. v K.. Žalobkyňa zobrala v priebehu konania vlastnícku žalobu späť a uplatňovala si ju samostatným návrhom. O uvedených konaniach
žalobkyňa žalovanú neinformovala a žalovaná sa o nich dozvedela až na základe výzvy súdu na zaplatenie SP a či sa má pokračovať v súdnom konaní zo dňa 09.02.2010. Žalovaná splnomocnila na právne zastupovanie v uvedených konaniach B.. Z. B. - advokáta, ktorý po nahliadnutí do spisu požiadal žalobkyňu, aby mu uviedla, prečo považuje dražbu za neplatnú. Žalobkyňa mu poskytla informácie, na základe ktorých pokračoval v konaní sp. zn. 10C/180/2010, len zmenil petit žaloby a žiadal, aby súd určil, že nie uznesenie o dobrovoľnej dražbe, ale samotná dobrovoľná dražba je neplatná. Žalobkyňa sa zúčastnila všetkých pojednávaní v uvedenom konaní, mala možnosť dokázať svoje tvrdenia. V konaní sa listinnými dôkazmi preukázalo, že tvrdenia žalobkyne, prečo mala byť dobrovoľná dražba neplatná, sú nepravdivé. OS Bratislava II rozsudkom č.k. 10C/180/2010-155 zo dňa 13.11.2012 žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol a zaviazal žalovanú zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 351,78 eur. Právny zástupca žalovanej mal právny názor, že uvedené rozhodnutie súdu je správne a nemá zmysel sa voči nemu odvolávať. Napriek tomu dal možnosť žalobkyni, aby mu doniesla právny názor iného právnika, podľa ktorého by sa mal rozhodnúť inak. Žalobkyňa napriek sľubom žiadny iný právny názor žalovanej nepriniesla a tak sa stal uvedený rozsudok právoplatným. Na základe uvedeného rozsudku žalovaná návrh, aby súd určil, že žalobkyňa je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti zobrala späť. Žalobkyňa vychádzala zo scestnej predstavy, že keby bola v tomto spore úspešná, tak by jej predmetný byt zostal. Úspech by však znamenal, že by bol byt zahrnutý do majetkovej podstaty úpadcu a správca by ho musel predať v dražbe, aby z výťažku dražby uspokojil veriteľov úpadcu, predovšetkým záložného veriteľa, ktorý by sa stal oddeleným veriteľom. V akejkoľvek dražbe nehnuteľností, hlavne bytov, sa v 90 % prípadov dosahuje nižšia cena, ako by sa dosiahla pri jej riadnom predaji. Vyplýva to z toho, že vydražiteľ máva problém s bývalým vlastníkom a z tohto, že vydražiteľ na kúpu nehnuteľnosti nemôže využiť hypotekárny úver. Na to mala žalobkyňa dosť času, skoro štyri roky od oznámenia záložného veriteľa o splatnosti úveru a výzve na dobrovoľné plnenie. Právny nástupca záložného veriteľa na pojednávaní potvrdil, že uprednostňujú predaj nehnuteľností priamo dlžníkom pred dobrovoľnou dražbou, to navrhovali aj žalobkyni a výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby realizovali ako krajné riešenie uspokojenie svojej pohľadávky. S hnuteľnými vecami uvedenými v zozname predloženom žalobkyňou nemá žalovaná nič spoločné. K. na A. ulici v K. nebol v konkurznej podstate a navyše uvádzané hnuteľné veci mali byť majetkom rodiny syna žalobkyne. V zozname sú tiež uvedené hnuteľné veci vo vlastníctve žalobkyne slúžiace na jej osobnú potrebu. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 2K/48/2010-544 zo dňa 16.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2010, začal na návrh dlžníka konkurzné konanie na majetok žalobkyne. Uznesením č.k. 2K/48/2010-549 zo dňa 29.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2010, súd ustanovil náhodným výberom za predbežného správcu žalovanú. Žalobkyňa hrubo porušila zákon tým, že si nesplnila svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedela alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o svojom úpadku, keďže žalobkyňa bola v úpadku minimálne už v roku 2006, pričom týmto porušením zákona žalobkyňa spôsobila svojim veriteľom škodu. Žalobkyňa predložila súdu dňa 16.08.2010, dňa 20.08.2010 spolu 3 priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch. Žalobkyňa v zozname majetku "zabudla" uviesť vlastníctvo bytu na A. ulici v K.. Žalobkyňa až do záverečnej správy žalovanej na výzvu o poskytnutie súčinnosti žalovanej nereagovala. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že má ku dňu podania návrhu 17 veriteľov, pričom jej celkový záväzok predstavoval 118.238,78 eur. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 2K/48/2010 zo dňa 30.08.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 09.09.2010 vyhlásil konkurz na majetok žalobkyne a za správcu ustanovil žalovanú. Žalovaná požiadala žalobkyňu o vyjadrenie k svojim záväzkom listom zo dňa 17.09.2010. Žalobkyňa nijako nereagovala a ani neposkytla správkyni súčinnosť pri sprístupnení nehnuteľností, ktoré sa podarilo žalovanej zistiť z dostupných dokladov a evidencií. Hodnotu uvedených nehnuteľností urobila žalovaná predbežne odhadom na 105.915,56 eur. Do ukončenia lehoty na podávanie prihlášok prihlásilo svoje pohľadávky 11 veriteľov, ktorí podali 14 prihlášok. Celkovo bolo uplatnené právo na pohľadávky v hodnote 95.613,26 eur. Žalovaná porovnala prihlásené pohľadávky s údajmi, ktoré uviedla žalobkyňa do návrhu na konkurzné konanie a zistila ostatné odlišnosti v počte a personifikácii veriteľov ako aj vo výške dlhov. Žalovaná požiadala úpadcu listom zo dňa 27.10.2010 o vyjadrenie k svojim záväzkom. Žalobkyňa neoznámila žalovanej adresu na doručovanie a zásielky nepreberala na adrese trvalého pobytu uvedeného v návrhu. Žalovaná viackrát upozornila žalobkyňu na možnosť uloženia pokuty ako aj na trestnoprávne následky pre prípad marenia konkurzného konania. Žalobkyňa napriek týmto upozorneniam so žalovanou nespolupracovala, neposkytovala jej súčinnosť v konaní a tým marila a sťažovala konkurzné konanie podávaním neúplných a mylných informácií. Žalovaná poprela dve prihlásené pohľadávky č. 8 Slovenská sporiteľňa, a.s. v hodnote 8.008,38 eur a č. 9 General faktoring
a.s. v hodnote 936,87 eur. Celková suma uznaných prihlásených pohľadávok bolo 86.668,01 eur, 10 veriteľov. Žalobkyňa požiadala žalovanú o vrátenie spisového materiálu, týkajúceho sa konkurzu s tým, že berie svoj návrh na konkurz späť. Žalovaná to oznámila súdu a zistila, že je to ďalšie klamstvo žalobkyne. Dňa 26.10.2010 dala žalobkyňa žalovanej ústny príkaz a správala sa opakovane drzo a arogantne. Žalovaná vo svojej tretej správe zo dňa 27.10.2010 navrhla súdu uloženie pokuty žalobkyni za podávanie nepravdivých informácií a jeho neprimerané chovanie. Okresný súd Bratislava I dňa 15.11.2010 vyzval žalobkyňu na poskytnutie súčinnosti žalovanej. Dňa 12.11.2010 sa žalobkyňa dostavila do kancelárie žalovanej s tým, že naliehala na žalovanú, aby dala byt v K. V. jej synovi B. W., lebo vraj veľa investoval do jeho rekonštrukcie pred začatím konkurzného konania. Žalovaná vysvetľovala žalobkyni, že to nie je možné a informovala ju o zákonnej možnosti speňažovania uvedeného bytu. Žalobkyňa sa s tým neuspokojila a opakovane na žalovanú naliehala, aby byt dala jej synovi. Potom neprimeraným spôsobom označila žalovanú za "neochotnú spolupracovať" a oznámila jej, že požiada súd o jej výmenu. Keď jej žalovaná oznámila, že jej poslala poštu na adresu C. XX, E., začala žalobkyňa na žalovanú kričať s tým, že byt na A. je jej, už sa o tento byt súdi a tam jej treba doručovať poštu. Vzhľadom k takémuto správaniu žalovaná žalobkyni oznámila, že ďalej nech s ňou komunikuje písomnou formou. Na základe uvedených incidentov so žalobkyňou, žalovaná vo svojej štvrtej správe požiadala súd, aby vyzval žalobkyňu k primeranému správaniu a uložil jej pokutu za podávanie nepravdivých informácií a neprimerané správanie voči nej. Dňa 26.11.2010 sa konala prvá schôdza veriteľov, kde bol zvolený veriteľský výbor. Pri speňažovaní majetku žalovaná postupovala v zmysle záväzného pokynu veriteľského výboru zo dňa 03.12.2010, na základe ktorého "Správca speňaží majetok úpadcu v zmysle § 92 ods. 1 ZKR a to dražbou, resp. iným vhodným spôsobom, pričom pre každé kolo jednotlivej formy predaja správca stanoví podmienky kola, dražby. Správca speňažuje majetok v prvom kole za jeho trhovú hodnotu a v ďalších kolách za najvyššiu ponúknutú hodnotu. Žalovaná po speňažení všetkého majetku žalobkyne zaslala dňa 07.11.2011 návrh konečného rozvrhu výťažku, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 235/2011. Proti uvedenému návrhu neboli vznesené žiadne námietky a bol schválený veriteľským výborom dňa 22.11.2011 bez pripomienok. Na základe toho žalovaná požiadala súd o skončenie konkurzného konania. Na základe námietok právneho zástupcu žalobkyne, že nie sú ukončené spory o neplatnosť dobrovoľnej dražby bytu na A. ulici v K. a určenie vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti súd rozhodol, že konkurz bude môcť byť zrušený až po skončení všetkých súdnych sporov. Tieto dva súdne spory boli skončené koncom roku 2012, počas ktorého OS Pezinok oznámil žalovanej, že dňa 28.11.2011 bola podaná na uvedenom súde žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. K., obec K., okres O. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne jedna sedmina. Žalobu podali traja spoluvlastníci uvedených nehnuteľností z dôvodu, že im vraj nebolo umožnené využiť svoje predkupné právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalovaná uvedenú žalobu, ktorá je vedená na Okresný súd Pezinok pod sp. zn. 6C 307/2011, považuje za účelovú a podanú na nepríslušnom súde. Doteraz v uvedenej veci neprebehlo ani jedno konanie. V zmysle rozhodnutia súdu do skončenia aj tohto súdneho konania nebude môcť byť zastavené konkurzné konanie proti žalobkyni. Podľa zákona je správca konkurznej podstaty povinný strhávať zákonom povolenú čiastku aj z dôchodku žalobkyne. Z tohto príjmu bude musieť vyhotoviť žalovaná dodatok návrhu konečného rozvrhu výťažku a tento dodatok bude musieť schváliť veriteľský výbor. Dražbu bytu č. XX na W. X v K. V. zrealizovala dražobná spoločnosť na základe zmluvy so žalovanou, vzhľadom na správanie žalobkyne a ignorovanie súčinnosti zo strany žalobkyne. Cena bytu bola stanovená ZP č. 6/2011 zo dňa 27.02.2011 znalca Ing. Marina Kraloviča, ktorý všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovil na sumu 34.500,- eur. Znalec nemal možnosť vstúpiť do uvedeného bytu a tak ju stanovil podľa zákona s pomocou archívu. Najnižšie podanie v dražbe bolo 40.000,- eur. Dražba sa uskutočnila dňa 03.05.2011 a nehnuteľnosť bola vydražená za 42.500,- eur. O vykonaní dražby bola spísaná notárska zápisnica N 291/2011, NZ 15855/2011 notárkou JUDr. Q. Z.. Na dražbe sa zúčastnila aj žalobkyňa. Žalobkyňa podala na žalovanú sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré svojím listom zo dňa 05.06.2012 oznámilo žalobkyni a žalovanej výsledok prešetrenia podnetu žalobkyne so záverom, že zistené skutočnosti preukazujú, že správkyňa sa nedopustila porušenia svojich povinností. Ministerstvo spravodlivosti SR dospelo k záveru, že správkyňa svojím postupom v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2K 48/2010 neporušila ZKR, zákon o správcoch alebo súvisiace predpisy, v dôsledku čoho ministerstvo považovalo podnet žalobkyne za vybavený a bez ďalšieho ho odložilo.
V záujme právnej istoty, na uplatnené nároky žalobkyne z titulu náhrady škody, žalovaná namietla ich premlčanie. Žalobkyňa podala žalobu dňa 01.08.2015. Subjektívna premlčacia doba uplynula ku dňu 01.08.2013 a objektívna ku dňu 01.08.2012. Za začiatok plynutia subjektívnej, resp. objektívnej premlčacej doby žalovaná považuje deň po zverejnení návrhu konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku č. 235/2011 zo dňa 08.12.2011, t.j. 09.12.2011. Záverom žalovaná uviedla, že žalobkyňa podala návrh na vyhlásenie konkurzu účelovo, aby zvrátila výsledok dobrovoľnej dražby bytu na A. ulici v K.. Vychádzala z predstavy, že konkurzným konaním bude oddlžená a zostanú jej vo vlastníctve nehnuteľnosti, prípadne tieto budú "spolupracujúcim" správcom odovzdané resp. lacno predané jej synovi. Žalobkyňa uvádza, že si myslela, že jej záväzky budú započítané a na majetok sa jej nesiahne. Neuvádza však s čím by mali byť započítané.
4. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 18.08.2017 tak, že na základe predložených listinných dôkazov podľa názoru žalobkyne je zrejmé, že si voči žalovanej uplatňuje škodu, ktorá pozostáva z hodnoty jej celkového majetku a sumy záväzkov, ktoré mali byť predmetom konkurzného konania. Hodnotu majetku žalobkyňa v podanej žalobe ako aj v následných písomných vyjadreniach špecifikovala nasledovne:
- súpisná hodnota nehnuteľného majetku žalobkyne v katastrálnom území Báhoň v zmysle zverejnených údajov v OV č. 182/2010 ako aj druhej správy žalovanej - 26.119,71 eur,
- súpisná hodnota nehnuteľného majetku žalobkyne v katastrálnom území Z. Z., M. Z. v zmysle zverejnených údajov v OV č. 182/2010 - 13.408,85 eur,
- trhová hodnota bytu nachádzajúceho sa v K. - V. - 66.387,- eur,
- suma zrazená Sociálnou poisťovňou zaradená do konkurznej podstaty - 5.426,95 eur,
- trhová hodnota bytu v K. na ulici A. - 90.000,- eur,
- hodnota hnuteľného majetku nachádzajúceho sa v nehnuteľnostiach žalobkyne - 161.630,48 eur,
- hnuteľný majetok, ktorý sa nachádzal v byte A. XX - 15.408,49 eur, t.j. spolu 378.381,48 eur. Z tejto sumy žalobkyňa odrátala sumu vo výške 56.135,72 eur, čo tvorí sumu žalobkyňou uznaných záväzkov v rámci konkurzu, keďže suma pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. vo výške 30.532,29 eur mala byť žalovanou popretá. Celková škoda, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej tak predstavuje sumu vo výške 322.245,76 eur. Podľa žalobkyne je zrejmé, že žalovaná napriek značnej hodnote majetku žalobkyne si nepočínala s odbornou starostlivosťou pri speňažovaní majetku žalobkyne patriaceho do konkurzu. Súpisná hodnota bytu v V. ako aj nehnuteľnosti v k.ú. K., Z. Z. a M. Z. predstavovala celkovo sumu 105.915,56 eur, avšak žalobkyňa tento majetok speňažila iba za sumu 43.534,22 eur, čo nie je ani polovica trhovej hodnoty nehnuteľností. Najvýraznejšie je pochybné konanie žalovanej pri speňažovaní majetku žalobkyne zrejmé pri nehnuteľnostiach v k.ú. K., Z. Z. a M. Z., ktoré napriek počiatočnej odhadnej hodnote vo výške 39.528,56 eur predala žalovaná iba za sumu 1.034,22 eur, čo podľa žalobkyne nemožno hodnotiť za konania s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 30.12.2011. Žalobkyňa má za to, že žalovaná týmto jednoznačne konala v rozpore s ustanovením § 91 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 30.12.2011. Rovnako aj dražba bytu v V. realizovanej žalovanou vychádza zo ZP, ktorý nezhodnotil reálnu trhovú cenu danej nehnuteľnosti vyplývajúcej predovšetkým z rekonštrukcie daného bytu ako aj hodnotného hnuteľného majetku, ktorý sa v ňom nachádzal či už priamo zabudovaný v byte alebo ako nábytok žalobkyne. Ak by žalovaná postupovala s odbornou starostlivosťou, v ZP mal znalec oceniť a zahrnúť do hodnoty danej nehnuteľnosti aj tieto skutočnosti, čo sa však nestalo a žalovaná nariadila dražbu na základe ZP, ktorý uvedené nezohľadňoval. Je taktiež nepochopiteľné, že žalovaná napriek skutočnosti, že jej ako správkyni bola poukázaná celkovo suma vo výške 5.426,95 eur ako vyplýva z predloženého potvrdenia Sociálnej poisťovne, do záverečného návrhu celkového rozvrhu výťažku zahrnula výlučne príjem 796,29 eur zo Sociálnej poisťovne. Zvyšok poukázanej sumy vo výške 4.630,66 eur žalovaná z neznámeho dôvodu nezahrnula do príjmov konkurzu aj keď tento príjem tam zahrnutý mal byť. Žalobkyňa má ďalej za to, že žalovaná nepostupovala v súlade s ust. § 32 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 30.12.2011, keďže pohľadávka veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. mala byť popretá z dôvodu nepredloženia súhrnného prehľadu v zmysle ust. § 29 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 30.12.2011. Žalovaná rovnako nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keď napriek tomu, že prebiehalo konanie o určenie, že byt na A. ulici patrí do vlastníctva žalobkyne, tento návrh zobrala späť. Týmto vedomým úmyselným konaním jednoznačne poškodila žalobkyňu a spôsobila jej škodu vo výške trhovej hodnoty
tohto bytu, ktorú žalobkyňa odhaduje na sumu 90.000,- eur, keďže týmto zmarila možnosť domáhať sa uplatnenia svojho vlastníckeho práva k danému bytu. Okrem toho žalovaná týmto krokom znížila aj výšku uspokojenia veriteľov v konkurze, keďže v prípade úspechu v tomto konaní by aj tento byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty a vyporiadanie veriteľov by prebiehalo v rámci konkurzu. V nadväznosti na námietku premlčania vznesenú žalovanou žalobkyňa poukázala na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď žalobkyňa má za to, že konanie žalovanej v súvislosti so vznikom škody bolo jednoznačne úmyselné, a teda objektívna premlčacia doba nemohla uplynúť. Žalobkyňa sa o celkovej výške škody dozvedela až na základe poskytnutia informácie od Sociálnej poisťovne, t.j. nie skôr ako 18.03.2014, a je teda zrejmé, že žaloba bola podaná včas a v rámci subjektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu (žalobkyne a žalovanej) a výsluchom svedkov - advokátov B.. B. I., B.. B. K., B.. O. H..
5. Žalovaná sa vyjadrila k obsahu podania žalobkyne písomne tak, že podľa jej názoru je žaloba žalobkyne jednoznačným zneužitím práva, má šikanózny charakter, je podložená písomne preukázateľnými polopravdami, klamstvami a účelovými právnymi výkladmi zákona. Žalobkyňa nemá, ak sa jedná o spor vyplývajúci z konkurzného konania, v tomto konaní aktívnu legitimáciu, lebo prípadná škoda mohla byť spôsobená veriteľom a nie úpadcovi. Žalobkyňa nekonkretizovala, aké právne povinnosti porušila žalovaná a príčinnú súvislosť medzi týmito porušeniami a vzniknutými škodami, podľa jednotlivých položiek uvedených v žalobe. Žalovaná písomnými dokladmi preukázala, že žalobkyňa jej počas celého konkurzného konania neposkytla súčinnosť, svojím konaním chcela mariť resp. sťažiť konkurzné konanie a z uvedeného dôvodu platí, že poškodenej strane nevznikne nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola povinná. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že o celkovej výške škody sa dozvedela až z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 18.03.2014 žalovaná uviedla, že napriek tomu, že sama potvrdzuje, že sa o celkovej výške sumy zrazenej Sociálnou poisťovňou z uvedeného listu, začala si ju súdne vymáhať až vo svojom vyjadrení vo veci samej zo dňa 18.08.2017. Žalobkyni však k uvedenému dátumu márne uplynula subjektívna a objektívna premlčacia doba pre uplatnenie práva na náhradu škody vo výške 5.426,85 eur, a preto žalovaná v záujme právnej istoty vzniesla námietku premlčania takéhoto práva. Tvrdenie žalobkyne o tom, že suma 56.135,72 eur tvorí sumu žalobkyňou uznaných záväzkov v rámci konkurzu, považuje žalovaná za preukázateľne nepravdivé. Žalobkyňa vzniesla námietku proti pohľadávke ČSOB a.s., o ktorej tvrdila, že je už splatená, avšak žiadny relevantný dôkaz o jej zaplatení nepredložila. Proti pohľadávke Slovenskej sporiteľne a.s. žalobkyňa nič nenamietala. Prihlásená pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. v celkovej výške 30.532,29 eur obsahovala súhrnný prehľad, korešpondovala so zoznamom záväzkov predložených žalobkyňou a nebola čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia sporná. Žalovaná poprela pohľadávku uvedeného veriteľa v hodnote 8.008,38 eur. Pri porovnávaní zoznamu pohľadávok došlo k chybe, keď bol chýbajúci súhrnný prehľad k prihláškam veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. založený pri prílohách prihlášok veriteľa všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Uvedený súhrnný prehľad sa našiel na súde už na druhý deň. Žalovaná vyhotovila konečný zoznam pohľadávok a predložila ho súdu dňa 25.11.2010. V uvedenom konečnom zozname je zapísaná Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ s celkovou výškou pohľadávky 30.532,29 eur. Súd v rámci svojej dohliadacej právomoci nič nenamietal proti zaradeniu tejto pohľadávky do konečného zoznamu pohľadávok. Rovnako proti jej zaradeniu nič nenamietali ani ostatní účastníci konkurzného konania. Podľa § 31 ods. 5 ZKR konečný zoznam pohľadávok je pre ďalšie konkurzné konanie právne rozhodujúci a pre správcu záväzný. Žalovaná žiadala, aby žalobkyňa jednoznačne vysvetlila, kto je resp. bol vlastníkom hnuteľných vecí v hodnote 177.038,97 eur, ktoré uvádza vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.08.2017 a aby predložila ich zoznam. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nikdy nebola v byte na A. ulici XX, v byte na W. X v K. Dúbravke a ani v dome v K., aj keď žalobkyňu na ich sprístupnenie márne vyzývala, žalovaná ďalej žiadala, aby žalobkyňa uviedla, aký má resp. mala žalovaná právny vzťah k týmto hnuteľným veciam a akým spôsobom jej na týchto veciach spôsobila škodu. Zároveň opätovne žiadala, aby žalobkyňa predložila všetky trestné oznámenia, ktoré podala na žalovanú a s akým výsledkom skončili. Nehnuteľnosti žalobkyne sa dražili bez nábytku, lebo ten vraj nebol vo vlastníctve žalobkyne. V návrhu na vyhlásenie konkurzu žalobkyňa predložila zoznam majetku, kde pri byte na W. X v K. V. bolo uvedené, že všetky hnuteľné veci uložené v predmetnom byte sú vo vlastníctve nájomcu. Žalobkyňa však napriek žiadosti žalovanej žiadnu nájomnú zmluvu nepredložila. Ak žalobkyňa disponovala iným znaleckým posudkom, tak ho mala predložiť. Napriek výzvam žalovanej, resp. dražobnej spoločnosti,
žalobkyňa byt nesprístupnila, neposkytla žiadnu súčinnosť pri jeho oceňovaní ani neumožnila jeho obhliadku záujemcom o dražbu. Trhová cena - všeobecná hodnota bytu by bola možno vyššia. Nie žalovaná, ale žalobkyňa týmto svojím konaním mohla spôsobiť škodu, nielen konkurzným veriteľom, ale aj žalovanej. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C/180/2010, hlavným dôvodom zamietnutia tejto žaloby bolo, že žalobkyňa nepodala žalobu o určenie neplatnosti dražby v zákonnej prekluzívnej lehote, ale podala žalobu o určenie neplatnosti osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby. O tejto skutočnosti žalobkyňa žalovanú vôbec neinformovala a týmto jej konaním žalovanú pripravila o možnosť uspieť v tomto spore. Nie žalovaná, ale žalobkyňa tým spôsobila žalovanej a konkurzným veriteľom škodu. Na základe uvedeného rozsudku bola žalovaná nútená zobrať návrh o určenie vlastníctva späť, lebo bola v dôkaznej núdzi. Vlastníctvo úpadcu nevedela preukázať, keď súd svojím rozsudkom potvrdil platnosť dobrovoľnej dražby a tým aj zákonnosť prevodu vlastníctva na vydražiteľa. Žalovaná si nemohla dovoliť pokračovať v tomto spore pre jeho zrejmú bezúspešnosť, inak by zaťažila konkurznú podstatu o trovy právneho zastúpenia z hodnoty nehnuteľnosti (za jeden úkon právnej služby vyše 532,- eur). Vzhľadom k tomu, že žalovaná zobrala žalobu o určenie vlastníctva späť, súd nerozhodoval o merite veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nepremlčuje a žalobkyňa si môže podať žalobu o určenie vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti, najneskôr do 10 rokov od udelenia príklepu vydražiteľovi. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná tým, že zobrala žalobu na určenie vlastníctva späť, nespôsobila žalobkyni žiadnu škodu. Pri speňažovaní majetku v k.ú. K., Z. Z. a M. Z. žalovaná postupovala v zmysle zákona a v zmysle záväzného pokynu veriteľského výboru zo dňa 03.12.2010. Žalovaná poukázala na to, že je rozdiel predať nehnuteľnosti, kde je jeden vlastník, alebo predať spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, vo veľkosti 1/7-iny, resp. 1/32-iny. O probléme predať spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam svedčí aj to, že sa to žiadnemu exekútorovi nepodarilo už od roku 2006. Žalovaná o tomto probléme informovala konkurzných veriteľov už na prvej schôdzi. V prípade, že by pri speňažovaní uvedených nehnuteľností vznikla škoda, tak by určite nevznikla žalobkyni, ale konkurzným veriteľom. Konkurzní veritelia mali záujem na urýchlenom ukončení konkurzu a s takýmto postupom žalovanej súhlasili. Žalovaná po speňažení všetkého majetku žalobkyne zaslala dňa 07.11.2011 návrh konečného rozvrhu výťažku, ktorý bol zverejnený v OV č. 235/2011. Proti uvedenému návrhu neboli vznesené žiadne námietky a bol schválený veriteľským výborom dňa 22.11.2011 bez pripomienok. Ani žalobkyňa nemala proti uvedenému návrhu žiadne pripomienky.
6. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 02.02.2018 súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že po zmene sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 322.245,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 322.245,76 eur od 06.09.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania v plnej výške.
7. Žalobkyňa a ani jeden jej právny zástupca sa na pojednávanie nariadené na deň 20.04.2018 nedostavili. Žalobkyňa dňa 19.04.2018 doručila súdu elektronicky žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, pričom uvádzané dôvody žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd dňa 19.04.2018 elektronicky oznámil žalobkyni i právnym zástupcom žalobkyne B.. Z. a B.. K., že žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania posúdil ako nedôvodnú a túto z dôvodu nepreukázania uvádzaných dôvodov neakceptuje. V deň pojednávania bola súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne B.. Z. o odročenie pojednávania z dôvodu, že jej termín pojednávania nebol doručený a s klientkou sa zo zdravotných dôvodov nemohla stretnúť a dôkladne oboznámiť s vecou. Súd ešte pred začiatkom pojednávania elektronicky oznámil právnej zástupkyni žalobkyne, že jej žiadosť o odročenie pojednávania posúdil ako nedôvodnú a pojednávanie z uvádzaných dôvodov neodročí, keďže z obsahu spisu podľa pripojenej doručenky mal súd preukázané, že predvolanie na pojednávanie bolo právnej zástupkyni žalobkyne riadne doručené dňa 22.03.2018.
8. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Súd aplikoval ustanovenie § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla; strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu
na odročenie pojednávania. Súd poukazuje na to, že ani uvedenú povinnosť žalobkyňa nesplnila, keď žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania bola doručená súdu z e-mailovej adresy Copy centra spolu so správou, že v prípade potreby nereagovať na odosielateľa, ale na vlastníka dokumentov. Napriek tomu súd o posúdení žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania upovedomil žalobkyňu na jej elektronickú adresu, ktorá vyplývala zo spisu v súvislosti s podaním žaloby a tiež elektronicky upovedomil aj právnych zástupcov žalobkyne. Ustanovenie § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti strany, prípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti. Pre legitímne pojednávanie v neprítomnosti strany sporu teda musia byť splnené súčasne dve podmienky - strana bola riadne predvolaná a absentuje žiadosť strany o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Druhá podmienka je splnená nielen vtedy, ak strana nepožiada o odročenie pojednávania, ale aj vtedy, ak požiada, ale existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania nepreukáže. Opodstatnenosť takéhoto dôvodu posudzuje príslušný súd. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania predmetnej žiadosti o odročenie termínu pojednávania (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014). Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu alebo jej zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Ak však návrh na odročenie pojednávania neobsahuje takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára, nemôže súd žiadosti vyhovieť a môže pojednávať v neprítomnosti strany sporu. Keďže žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov bez toho, aby k svojej žiadosti pripojila akékoľvek lekárske potvrdenie, súd dôvody prezentované žalobkyňou na odročenie pojednávania neuznal za také, ktoré by boli právne významné pre to, aby pojednávanie (stanovené dopredu s časovým odstupom mesiac a pol) muselo byť odročené. Súd preto vzhľadom na nedostatočne podloženú žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania a taktiež s poukazom na nedôvodnosť žiadosti právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie pojednávania vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
9. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi sporových strán, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Žalobkyňa dňa 08.07.2010 podala na Okresný súd Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., keďže nebola schopná splácať svoje dlhy a mala za to, že jej majetok postačuje na vyhlásenie konkurzu. K návrhu pripojila zoznam majetku, zoznam záväzkov, zmluvný prehľad a zoznam spriaznených osôb.
11. V zozname majetku žalobkyňa uviedla byt v K. - mestská časť V., na W. ulici spolu s poznámkou, že všetky hnuteľné veci uložené v predmetnom byte sú vo vlastníctve nájomcu. Zároveň žalobkyňa vyhlásila, že všetky údaje uvedené v zozname majetku sú pravdivé a úplné a že si je vedomá trestnoprávnych následkov v prípade úmyselného uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov, čo potvrdila svojím osvedčeným podpisom.
12. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.07.2010, č.k. 2K/48/2010-544, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2010, začal na návrh dlžníka konkurzné konanie na majetok dlžníka Z. W.. Vzhľadom na to, že súd po začatí konkurzného konania mal pochybnosti o majetnosti dlžníka, teda mal pochybnosti o tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, uznesením zo dňa 29.07.2010, č.k. 2K/48/2010-549, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2010, ustanovil dlžníkovi predbežnú správkňu B.. P. M. a uložil jej zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložil súdu priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch a poslednú zo správ predložiť súdu najneskôr do 28 dní od ustanovenia do funkcie.
13. Predbežná správkyňa listom zo dňa 09.08.2010 vyzvala žalobkyňu k poskytnutiu potrebnej súčinnosti za účelom zistenia výšky majetku dlžníka, za účelom informovania o stave majetku dlžníka a o údajoch o nakladaní s akýmkoľvek majetkom.
14. Z prvej správy predbežnej správkyne konkurzu zo dňa 13.08.2010 vyplýva, že žalobkyňa na výzvu správkyne žiadnym spôsobom nereagovala.
15. Predbežná správkyňa opätovne listom zo dňa 18.08.2010 vyzvala žalobkyňu k poskytnutiu potrebnej súčinnosti za účelom zistenia výšky majetku dlžníka, za účelom informovania o stave majetku dlžníka a o údajoch o nakladaní s akýmkoľvek majetkom.
16. Z druhej a tretej písomnej správy predbežnej správkyne zo dňa 19.08.2010 vyplýva, že žalobkyňa na listy správkyne neodpovedala a na správkyňu sa nekontaktovala žiadnym spôsobom. Predbežná správkyňa navrhla súdu rozhodnúť o vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne, nakoľko dospela k tomu, že zistený majetok žalobkyne bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu.
17. Okresný súd Bratislava I na základe priebežných správ predbežnej správkyne uznesením zo dňa 30.08.2010, sp. zn. 2K/48/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2010, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - žalobkyne a do funkcie správcu ustanovil B.. P. M., so sídlom kancelárie L. 9, XXX XX K..
18. Okresný súd Bratislava I výzvou zo dňa 15.11.2010 vyzval žalobkyňu na poskytnutie súčinnosti správkyni konkurznej podstaty.
19. V prvej správe konkurznej správkyne zo dňa 22.09.2010 správkyňa konštatovala, že úpadca - žalobkyňa nemá žiadne vlastné pohľadávky. Ďalej konštatovala, že nakoľko sa úpadkyňa vyjadrila, že žiadny hnuteľný majetok nevlastní, nie je potrebné vykonávať jeho fyzickú inventarizáciu.
20. Z druhej správy konkurznej správkyne zo dňa 07.10.2010 vyplýva, že majetok úpadkyne pozostáva len z nehnuteľností. Správkyňa vykonala prehliadku dostupných nehnuteľností úpadkyne v k.ú. Z. a M. Z.. Nehnuteľnosti v k.ú. K. a k.ú. K. - V., ktoré správkyňa požiadala úpadkyňu sprístupniť, sprístupnené neboli. Správkyňa bez súčinnosti úpadkyne zinventarizoval jej majetok - nehnuteľnosti v k.ú. K. IV, k.ú. K., okr. O., k.ú. Z. Z., okr. O., M. Z., okr. O. - na základe dostupných verejných informácií. Z obsahu správy ďalej vyplýva, že správkyňa viackrát upozornila úpadkyňu písomne na možnosť uloženia súdnej pokuty, ako aj na prípadné trestnoprávne následky pre prípad marenia konkurzného konania. Úpadkyňa napriek tomu so správkyňou nespolupracuje, neposkytuje jej súčinnosť v konaní a marí konkurzné konanie podávaním neúplných a mylných informácií. Úpadkyňa sa dostavila do kancelárie správkyne a požiadala o vrátenie celého spisového materiálu, týkajúceho sa konkurzu, s tým, že berie svoj návrh na konkurz späť, čo už napísala aj súdu. Správkyňa zistila, po nazretí do spisového materiálu na súde, že úpadkyňa ju oklamala a žiadny list o späťvzatí žiadosti na začatie konkurzného konania alebo o prerušení konkurzu sa v spisovom materiáli nenachádza. Vzhľadom na uvedené správkyňa navrhla súdu, aby vyzval úpadkyňu k poskytnutiu požadovanej súčinnosti s možnosťou uloženia pokuty a predvedenia, nakoľko správkyňa nemá možnosť zhodnotiť byt úpadkyne v k.ú. K. - V. ani dom v k.ú. K. bez toho, aby nehnuteľnosti videla a určila ich hodnotu. Správkyňa zároveň poukázala na to, že konaním úpadkyne dochádza k poškodzovaniu veriteľov tým, že nie je možné určiť reálnu hodnotu jej majetku a predlžuje sa aj konkurzné konanie. Prílohou správy bol súpis nehnuteľného majetku, ktorého celková cena bola odhadnutá v hodnote 105.915,56 eur.
21. Z tretej správy konkurznej správkyne zo dňa 27.10.2010 vyplýva, že do ukončenia lehoty na podávanie prihlášok prihlásilo svoje pohľadávky 11 veriteľov, ktorí podali 14 prihlášok. Celkovo bolo uplatnené právo na pohľadávky v hodnote 95.613,26 eur. Správkyňa porovnala prihlásené pohľadávky s údajmi, ktoré uviedla úpadkyňa do návrhu na konkurzné konanie a zistila podstatné odlišnosti v počte a personifikácii veriteľov ako aj vo výške dlhov. Správkyňa viackrát upozornila úpadkyňu písomne na možnosť uloženia súdnej pokuty, ako aj na prípadné trestnoprávne následky pre prípad marenia konkurzného konania. Úpadkyňa napriek tomu so správkyňou nespolupracuje, neposkytuje jej súčinnosť v konaní a marí naďalej konkurzné konanie podávaním neúplných a mylných informácií. Správkyňa sa snažila o prevzatie majetku od úpadkyne, telefonovala jej za tým účelom, avšak neúspešne. Odkedy sa úpadkyňa dostavila naposledy do kancelárie správkyne a žiadala o vrátenie celého spisového
materiálu, týkajúceho sa konkurzu, s tým, že berie svoj návrh na konkurz späť, viackrát sa so správkyňou nekontaktovala až do 26.10.2010. Vtedy úpadkyňa vydala správkyni telefonický ústny príkaz, aby správkyňa "Okamžite oznámila exekútorovi, aby nesiahal na dôchodok úpadcu". Ktorý exekútor by to mal byť, na to uviedla úpadkyňa do telefónu: "Vy ste môj správca, vy to máte vedieť, vy máte u seba moje spisy". Správkyňa z uvedených dôvodov navrhla súdu, aby vyzval úpadkyňu k poskytnutiu požadovanej súčinnosti a aby súd uložil úpadkyni pokutu za podávanie nepravdivých informácií správkyni, neprimerané chovanie úpadkyne voči správkyni. Prílohou správy boli prihlášky pohľadávok veriteľov a porovnanie prihlášok podaných veriteľmi s nahlásenými údajmi od úpadkyne.
22. Zo štvrtej správy konkurznej správkyne zo dňa 17.11.2010 vyplýva, že dňa 12.11.2010 sa dostavila úpadkyňa do kancelárie správkyne a žiadala ju o získanie bytu v K. - V. pre svojho syna - B. W., ktorý podľa udania úpadkyne investoval do rekonštrukcie bytu pred začatím konkurzného konania. Správkyňa informovala úpadkyňu, že požadovaný byt je súčasťou konkurznej podstaty a pán B. W. sa môže zúčastniť dražby predmetného bytu, keď sa bude speňažovať majetok úpadkyne. Na to úpadkyňa opätovne začala naliehať na správkyňu, aby "pomohla získať synovi byt v V., lebo tam býva a má zdravotné problémy a do bytu už investoval pred konkurzom". Správkyňa zopakovala informáciu o budúcej dražbe, na čo úpadkyňa neprimeraným spôsobom označila správkyňu za "neochotnú spolupracovať" a oznámila, že požiada súd o výmenu správcu. Úpadkyňa potom požiadala správkyňu, aby jej ukázala list zo Sociálnej poisťovne, v ktorom poisťovňa informuje úpadkyňu o vykonávaní zrážok z dôchodku. Po prezretí listu prikázala úpadkyňa neprimeraným spôsobom správkyni zariadiť, "aby išiel správca do Sociálnej poisťovne alebo napísal, nech nestrháva exekútor peniaze z dôchodku", lebo úpadca "nemá z čoho žiť". Po informácii správkyne, že exekučné konanie sa prerušuje zo zákona a prípadne zadržanú časť dôchodku je exekútor povinný vydať do konkurzného konania, úpadkyňa opätovne oznámila neprimeraným spôsobom správkyni, že nakoľko s ňou nechce spolupracovať, požiada súd o jej výmenu. Zároveň dodala, že správkyňa je asi "pracovne veľmi zaťažená a tento konkurz jej pôsobí problémy". Na to správkyňa odpovedala, že tento konkurz jej zatiaľ žiadne problémy nepôsobí, okrem problémov komunikácie s úpadkyňou a spýtala sa jej, na akej adrese prijíma doručovanú poštu. Na to úpadkyňa uviedla, že jej adresa pre doručovanie pošty je v Bratislave, A. XX. Správkyňa jej oznámila, že z tejto adresy sa vracala pošta ako "neznámy adresát": Na to úpadkyňa vyskočila a začala na správkyňu kričať, že podá trestné oznámenie, lebo byt na A. v K. je jej, už sa "o tento byt súdi" a tam jej treba doručovať poštu. Správkyňa oznámila úpadkyni, že vzhľadom na jej vystupovanie bude s ňou komunikovať iba písomnou formou. Správkyňa z uvedených dôvodov navrhla súdu, aby vyzval úpadkyňu k primeranému správaniu sa voči správkyni a žiadala súd, aby uložil úpadkyni pokutu za podávanie nepravdivých informácií správkyni, neprimerané chovanie úpadkyne voči správkyni.
23. Z konečného zoznamu prihlášok pohľadávok veriteľov zo dňa 22.11.2010 vyplýva, že celkovo boli prihlásené pohľadávky vo výške 95.613,26 eur, z toho boli popreté 2 pohľadávky v súhrnnej výške 8.945,25 eur, a teda zostali pohľadávky vo výške 86.668,01 eur.
24. Podľa zápisnice z 1. zasadnutia veriteľského výboru konaného dňa 03.12.2010 veriteľský výbor uložil správkyni záväzný pokyn nasledovne: Správca speňaží majetok úpadcu v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. (ZKR) § 92 ods. 1 a to dražbou, resp. iným vhodným spôsobom, pričom pre každé kolo jednotlivej uvedenej formy predaja správca stanoví podmienky kola, dražby. Správca speňažuje majetok v prvom kole za jeho trhovú hodnotu a v ďalších kolách za najvyššiu ponúknutú hodnotu.
25. Konkurzná správkyňa listom zo dňa 07.11.2011 predložila predsedovi veriteľského výboru návrh konečného rozvrhu výťažku. Z uvedeného návrhu vyplýva, že správkyňa poprela 2 pohľadávky v plnom rozsahu, a to pohľadávku č. 8 - Slovenská sporiteľňa a.s., vo výške 8.008,38 eur, jednalo sa o splátkový úver pre B. W. z roku 2004, pričom dlžníčka Z. W. nebola dlžníkom ani ručiteľom tejto pohľadávky, a ďalej pohľadávku č. X - General Factoring a.s., vo výške 936,87 eur, jednalo sa o premlčanú pohľadávku, postúpenú od Tatra banky a.s., s ktorou uzavrel dlžník zmluvu v roku 2004. Všetky ostatné pohľadávky boli uznané v plnom rozsahu. Príjem z konkurzu bol 44.507,42 eur, výdavky konkurzu 16.044,13 eur, úhrada pohľadávky proti podstate 660,84 eur a na rozdelenie veriteľom ostalo 28.299,45 eur.
26. Podľa zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru konaného dňa 22.11.2011 veriteľský výbor schválil návrh konečného rozvrhu výťažku zo dňa 07.11.2011 predložený správkyňou konkurznej podstaty B.. P. M..
27. Návrh konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. OV 235/2011 vydanom dňa 08.12.2011 pod K013736.
28. V čestnom prehlásení zo dňa 09.09.2010 žalobkyňa čestne prehlásila, že v čase od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka dňa 08.07.2010 do právoplatného uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka dňa 24.07.2010 ako dlžník prišla o majetok, a to nehnuteľnosť v k.ú. Ružinov, zapísanú v Katastri nehnuteľností, Správa katastra pre Hlavné mesto SR K., LV č. XXXX, byt č. XX na druhom poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome na A. XX v K., súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX, a to tak, že v čase podania návrhu bola na liste vlastníctve XXXX zapísaná ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti, avšak dňa 02.07.2010 bola predmetná nehnuteľnosť vydražená v dobrovoľnej dražbe a až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo vlastníctvo k bytu prevedené v Katastri nehnuteľností na súčasného vlastníka spoločnosť EURO REAL INVEST s.r.o., so sídlom A. 3, Z..
29. V čestnom prehlásení zo dňa 09.09.2010 žalobkyňa čestne prehlásila, že nemá žiadnych dlžníkov a teda neeviduje žiadne pohľadávky voči iným osobám.
30. Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: B.. P. M., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Z. W. proti odporcom: I. Československá obchodná banka, II. Aukčný dom, s.r.o., III. EURO REAL INVEST, s.r.o., v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby rozhodol rozsudkom č.k. 10C/180/2010-155 zo dňa 13.11.2012 tak, že návrh zamietol, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 351,78 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a odporcom v I. rade a III. rade náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 30.07.2010 sa Z. W. domáhala určenia neplatnosti osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 02.07.2010 a ďalej určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. P. v K.. Navrhovateľka v neskoršom priebehu konania zobrala vlastnícku žalobu späť a uplatnila si ju samostatným návrhom. Na pojednávaní súdu dňa 25.09.2012 dala správkyňa konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní, pričom následne na pojednávaní dňa 13.11.2012 navrhla zmenu petitu na určenie, že dražba vykonaná dňa 02.07.2010 je neplatná. Primárnym dôvodom zamietnutia návrhu súdom bola preklúzia nároku. Súd však zároveň preskúmal aj zásadné námietky navrhovateľky voči samotnej dražbe, na základe ktorých bola podaná žaloba o jej neplatnosť, pričom aj tieto vyhodnotil ako nedôvodné.
31. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 18.03.2014 poisťovňa za obdobie od 24. mája 2011 do 23. apríla 2014 vykonala zrážky z dôchodku žalobkyne v celkovej výške 5.426,96 eur, ktoré poukázala na účet správkyne konkurznej podstaty B.. P. M..
32. Z úradného záznamu spísaného sudkyňou B.. A. K. v konaní sp. zn. 2K/48/2010 vyplýva, že súd nahliadnutím do prihlášok doručených do konkurzného konania zistil, že chýbajúci súhrnný prehľad k prihláškam veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. sa nachádzal nesprávne založený pri prílohách prihlášok veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Nakoľko správkyňa v konkurznom konaní konala s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. ako s účastníkom konania, súd má za to, že súhrnný prehľad bol rovnako doručený aj správkyni, preto sa na prihlášky veriteľa prihliada.
33. Z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 05.06.2012 na podnet žalobkyne voči správkyni B.. P. M. vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti SR po prešetrení podnetu dospelo k záveru, že správkyňa B.. P. M. svojím postupom v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava I pod sp. zn. 2K 48/2010 neporušila zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o správcoch alebo súvisiace predpisy, v dôsledku čoho podnet žalobkyne bez ďalšieho odložilo.
34. Žalobkyňa predložila v konaní zoznam hnuteľného majetku s popisom, že ide o predmety, ktoré sú majetkom rodiny syna žalobkyne P. W., ktorý má na adrese: A. XX, K. prechodný pobyt už od čias štúdia na VŠ, obsahujúci pri každej položke popis predmetu, jeho cenu v Slovenských korunách a cenu po prepočte v eurách. Celková hodnota týchto vecí je uvedená 155.921,13 eur. Ďalej predložila i zoznam hnuteľného majetku s popisom, že ide o predmety osobnej spotreby žalobkyne - A. XX, K. v celkovej hodnote 5.709,35 eur.
35. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že jej správkyňa konkurznej podstaty úmyselne spôsobila škodu, zneužila právomoc ako verejný činiteľ, nezákonne sa obohatila a dražby, ktoré boli realizované, boli dohodnuté a organizované, vyplýva to z výpovedí jej právnych zástupcov. Podľa tvrdení B.. K. boli dané dôvody na začatie trestného konania, keďže žalovaná postupovala úmyselne a nezákonne. Po prieťahoch a vyhrážkach, strate dokumentov žalobkyňa opätovne žiadala o výmenu správkyne, tejto jej žiadosti bolo vyhovené až teraz, kedy došlo aj k zmene sudkyne, aj k zmene správkyne. Novou správkyňou žalobkyne, ktorú určilo MS SR je B.. I., ktorá pokračuje v zrážkach z jej dôchodku. K otázke, prečo žalobkyňa podávala návrh na vyhlásenie konkurzu, keď tvrdí, že jej majetok bol v značne vyššej hodnote ako záväzky, uviedla, že to prekvapilo aj ju samotnú. Všetky materiály odovzdala JUDr. Hadrbulcovi a on rozhodol podať návrh na konkurz. Žalobkyňa má za to, že by jej stačilo predať jednu nehnuteľnosť a tým by uhradila všetky záväzky. Úmyselné konanie žalovanej vidí v prvom rade v tom, že jej siahla na celý majetok (hnuteľný aj nehnuteľný), načo z jej pohľadu nemala právo. Žalovaná ju počas konkurzného konania pravidelne osočovala a odmietala komunikovať, keď ju žalobkyňa prosila, aby bol jej druhému ťažko chorému synovi ponúknutý na predaj byt v Dúbravke, kde bol v prenájme, nakoľko on si tento byt rekonštruoval a investoval do neho, táto možnosť mu bola zo strany žalovanej zamietnutá. Potom následne, ako jej bolo povedané, vždy oslovovala právneho zástupcu žalovanej. Odvtedy nadobudla strašný strach o svoj vlastný život a život svojej rodiny. Bála sa pištoľníka, ktorého mal právny zástupca žalovanej vždy pri sebe. K objasneniu úlohy pána V. W. v rámci konkurzu uviedla, že konateľkou spoločnosti, v ktorej je menovaný spoločníkom, bola práve žalovaná. V júli 2010 sa realizovala dražba bytu na A., vtedy žalobkyňa nebola ešte v konkurze, keď sa jej niektorý deň po dražbe ohlásil okolo polnoci pán V. W. a povedal, aby dala pokoj pani V.. Následne dňa 06.09.2010, keď sa vrátili zo zahraničia, našli byt vykradnutý, vymenený zámok. Žalobkyňa išla rovno na políciu do P., ktorá na jej trestné oznámenie nereagovala, v ničom jej nepomohla. V schránke mali list, rukou napísané "byt sme vám vypratali" a telefónne číslo, na ktoré sa majú obrátiť. Viackrát na toto číslo volala, no nik sa jej nehlásil. Následne sa ohlásil opäť vyššie menovaný pán a ponúkol jej pomoc, že polícia jej nepomôže, ale on jej vie pomôcť, s tým, že sa priznal, že on financoval dražbu bytu na A. a o vykradnutí veci nevedel, takže sa ospravedlnil. Žalobkyňa jeho pomoc odmietla a povedala mu, že trestné oznámenie podala hneď 06.09.2010. Menovaný sa žalobkyni predstavil ako je uvedené v Obchodnom registri, čiže V., ak žalobkyňa do písomného podania uviedla meno V., ide o pisársku chybu. Žalobkyňu prekvapilo, že konateľka predmetnej spoločnosti DRAGAN COMMERCE spol. s.r.o. sa mesiac po vyhrážkach pána V. W. stala správkyňou v jej konkurznom konaní. K zoznamu hnuteľných vecí, ktorý predložila súdu uviedla, že tento hnuteľný majetok sa nachádzal v byte na A. XX, nadobudnutý bol kúpou s manželom a následným dedením po smrti manžela, ktorý zomrel dňa 22.02.2002 a bol spoločným majetkom žalobkyne a jej syna M.. art. P. W., ktorý mu plánovala nechať. Tieto hnuteľné veci neboli predmetom dedičského konania po manželovi žalobkyne. Pri určení ceny vecí žalobkyňa vychádzala z nadobúdacej hodnoty, žiadne bločky preukazujúce nadobúdanú cenu však nemám, všetko im zmizlo. Nemá vedomosť, kde sa tieto veci nachádzajú, dodnes sa k nim nedostala. Na polícii Bratislava II, kde je záznam vyšetrovateľa, sa dozvedela, že veci sa nachádzali v nejakej neexistujúcej garáži, ktorá je momentálne zamurovaná. K uplatňovanej sume 15.408,49 eur, ktorá má predstavovať cenu hnuteľného majetku v byte A. XX, uviedla, že tento majetok do dnešného dňa používa pani K., na ktorú bol postupne prevedený predmetný byt aj napriek tomu, že tam bolo predbežné opatrenie a ona tento byt užíva, je to vlastne dcéra spolumajiteľa spoločnosti, ktorá tento byt vydražila. Hnuteľný majetok, ktorého zoznam predložila žalobkyňa v tomto konaní, neuviedla v zozname majetku, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, uvedený hnuteľný majetok nebol predmetom dražby ani konkurzu. Žalobkyňa nevie, prečo by tento hnuteľný majetok nemal byť predmetom konkurzu, všetko mal na starosti JUDr. Hadrbulec. Náhradu za uvedené hnuteľné veci žiada od žalovanej preto, lebo boli tieto veci ukradnuté a potvrdzuje to pani V. a pán V.. Žalobkyňa nie je orgán činný v trestnom konaní, preto nevie uviesť a definovať, kto a na aký podnet veci ukradol. Ohľadom dražby bytu na A. ulici uviedla, že po dohode s pani C., riaditeľkou ČSOB, čakala na jej vyjadrenie, keďže táto jej sľúbila predložiť postup pri splácaní hypotekárneho úveru. Odvtedy sa ale nič nedialo, menovaná im sľúbený materiál neposlala a medzičasom bola dražba. Žalobkyňa nevie, ako dlho v tomto období už bola v omeškaní so splácaním úveru, ale určite to nebolo viac ako 2 roky. Žalobkyňa o dražbe nevedela, konaním poverila JUDr. Hadrbulca, aby ju zastupoval vo finančných záležitostiach. Nepamätá si, že by žiadali o odklad dražby z dôvodu pobytu v zahraničí. V zahraničí boli a ak by žiadali o odklad, tak by to žiadal právny zástupca, a to z toho dôvodu, že sa čakalo na zlúčenie banky ČSOB a ISTROBANKA a ich vyjadrenie k uvedenej hypotéke. Uvedený byt na A. ulici, ktorý bol vydražený mimo konkurzu, si uplatňuje preto, lebo podľa názoru právneho zástupcu v rámci odvolacieho konania byt spadal do konkurzného konania.
36. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že žalobu žalobkyne o náhradu škody neuznáva v plnom rozsahu. V písomných vyjadreniach jej právneho zástupcu písomnými dôkazmi vyvrátili ničím nepodložené výmysly žalobkyne. Predpokladá, že žalobkyňa pri podávaní návrhu na konkurz vychádzala z mylnej predstavy, že jej ostanú vo vlastníctve nehnuteľnosti a všetok majetok bez toho, aby musela uspokojiť svojich veriteľov. Žalobkyňa ju žiadala, aby byt v V. na W. ulici previedla na jej syna, lebo do rekonštrukcie investoval a je zdravotne postihnutý. Vysvetlila žalobkyni, ako bude prebiehať konkurz, povedala jej, aby si syn prihlásil pohľadávku a byt sa bude dražiť. Na to na ňu žalobkyňa zaútočila, že nie je ochotná spolupracovať, prestala s ňou komunikovať a poskytovať súčinnosť. Povedala, že berie žiadosť o konkurz späť, neskôr však žalovaná zistila, že ju oklamala, že nezobrala žiadosť späť. Žalobkyňa neplatila nájomné za byt v Dúbravke a neskôr počas konkurzu musela nájomné zaplatiť žalovaná z konkurznej podstaty. Žalobkyňa na jej výzvy do kancelárie nechodila, prišla až keď ju súd vyzval na spoluprácu, pod hrozbou uloženia pokuty. Po tej výzve súdu chodila do kancelárie, kedy si zmyslela, snažila sa vyvolávať konflikty, stále sa jej vyhrážala, a došlo to až do štádia, keď jej násilne vytrhla z ruky koncept konečnej správy. Z jej slovných útokov a náznakov fyzického útoku začala mať žalovaná obavy o svoj život a zdravie. Žalobkyňa svoje vyhrážky realizovala rôznymi podaniami na súd, na políciu, prokuratúru a MS SR. Chodili jej do kancelárie v mene žalobkyne rôzni právni zástupcovia, ktorí jej asi vypracovávali právne analýzy a spracovávali rôzne podania a sťažnosti. Z výzvy Okresného súdu Bratislava II sa dozvedela, že na tomto súde prebieha konanie o neplatnosť dražby bytu na A. ulici v K. a o určenie vlastníctva uvedeného bytu. Žalobkyňa to pred ňou zatajila. V uvedených konaniach žalovanú zastupoval JUDr. Vladimír Janák, advokát, ktorému žalobkyňa povedala, že z uvedeného bytu jej boli ukradnuté vydražiteľkou jej osobné veci a veci, ktoré patrili jej synovi. V tom čase žiadneho V. ani V. žalobkyňa nespomínala, až do podania tejto žaloby. Možno sa naučila vyhľadávať na internete. Pri tejto žalobe uvádza žalobkyňa meno V., ktoré bolo obchodným menom spoločnosti. Po písomnom vyjadrení žalovanej si zistila žalobkyňa skutočné meno spoločníka, a preto to žalovaná nepovažuje za gramatickú chybu, ale výmysel žalobkyne. Myslieť si, že by komukoľvek volal celkom cudzí človek a predstavil sa ako V. by znamenalo asi toľko, keby sa právny zástupca žalovanej predstavoval v telefóne cudzím ľudom ako Z.. Keby žalobkyňa počas konkurzu poskytovala súčinnosť, možno by podľa žalovanej dosiahli aj vyššiu cenu. Žalobkyňa bola asi presvedčená, že sa žalovanej nepodarí predať spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach tak, ako sa to nepodarilo ani jednému exekútorovi. Pri predaji majetku žalobkyne postupovala v zmysle zákona, záväzného pokynu veriteľského výboru, s odbornou starostlivosťou a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. O žiadnych hnuteľných veciach, ktoré sa mali podľa žalobkyne nachádzať v dražených nehnuteľnostiach a mali byť odovzdané vydražiteľom, žalovaná nevie.
37. Podľa § 12 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správca zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo osoby poverenej vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá. Ak osobitný predpis neustanovuje inak, správca sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať.
38. Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
39. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
40. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
41. Podľa § 7 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len "ZKR"), konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
42. Podľa § 12 ods. 4 prvá veta ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb.
43. Podľa § 29 ods. 4 ZKR, ak veriteľ podáva viacero prihlášok, k prihláškam pripojí aj súhrnný prehľad údajov uvedených v jednotlivých prihláškach (ďalej len "súhrnný prehľad"). Ak veriteľ podáva ďalšiu prihlášku dodatočne, súhrnný prehľad pripojí k poslednej podanej prihláške; na súhrnné prehľady pripojené k prihláškam podaným skôr sa v konkurze neprihliada. Ak veriteľ k svojim viacerým prihláškam nepripojí súhrnný prehľad, súhrnný prehľad nepredloží na datovanom a ním podpísanom predpísanom tlačive alebo súhrnný prehľad neobsahuje údaje uvedené v podaných prihláškach, na jeho prihlášky sa v konkurze neprihliada.
44. Podľa § 32 ods. 1, 3 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
45. Podľa § 72 ods. 1 ZKR, konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu, ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.
46. Podľa § 73 ods. 2 ZKR, zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote doplnenie tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis úpadcu musí byť úradne osvedčený. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu.
47. Podľa § 74 ods. 1 ZKR, úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti.
48. Podľa § 82 ods. 1 ZKR, príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.
49. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) ZKR, príslušným orgánom na účely tohto zákona je veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu.
50. Podľa § 91 ods. 2 ZKR, účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.
51. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa dňa 08.07.2010 podala na súd návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, keďže nebola schopná splácať svoje dlhy a mala za to, že jej majetok postačuje na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 30.08.2010, sp. zn. 2K/48/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2010, vyhlásil konkurz na majetok žalobkyne a do funkcie správcu ustanovil žalovanú. Žalovaná po speňažení všetkého majetku žalobkyne zaslala dňa 07.11.2011 návrh konečného rozvrhu výťažku, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 235/2011 a bol schválený veriteľským výborom dňa 22.11.2011 bez pripomienok, na základe čoho žalovaná požiadala súd o skončenie konkurzného konania, konkurzné konanie nebolo skončené z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní. Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanej náhrady škody,
ktorú jej mala žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty spôsobiť svojím postupom, resp. porušením svojich povinností v rámci konkurzu vyhláseného na jej majetok. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne uplatnený nárok pozostáva zo sumy majetku žalobkyne, ktorý mal byť a aj bol predmetom konkurzu, po odpočítaní sumy záväzkov, ktoré mali byť predmetom konkurzného konania.
52. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobkyne súd skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady pre náhradu škody, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie kumulatívneho splnenia základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konkurz vyhlásený na majetok žalobkyne nie je ešte stále ukončený, a teda v tomto štádiu nie je možné určiť, v akom rozsahu bude majetok žalobkyne do konkurzu zahrnutý a ani to, v akom rozsahu dôjde k uspokojeniu veriteľov. Žalobkyňa predovšetkým v konaní nepreukázala, že by žalovaná v rámci konkurzného konania porušila akúkoľvek právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by žalobkyni spôsobila nejakú škodu. Ostatne skutočnosť, že žalovaná sa v rámci konkurzného konania nedopustila porušenia svojich povinností konštatovalo aj Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci prešetrenia podnetu žalobkyne.
53. K žalobkyňou tvrdenému porušeniu povinností spočívajúcemu v tom, že pri speňažovaní majetku si žalovaná nepočínala s odbornou starostlivosťou, keď nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. K., Z. Z. a M. Z. boli predané za podstatne nižšiu cenu ako bola ich počiatočná odhadná hodnota, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná pri speňažovaní majetku postupovala v zmysle zákona, záväzného pokynu veriteľského výboru, s odbornou starostlivosťou a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Taktiež v tomto smere neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že znalecký posudok týkajúci sa bytu v V. nezhodnotil reálnu trhovú cenu danej nehnuteľnosti vyplývajúcej predovšetkým z rekonštrukcie daného bytu ako aj hodnotného hnuteľného majetku, ktorý sa v ňom nachádzal či už priamo zabudovaný v byte alebo ako nábytok žalobkyne. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že v priebehu celého konkurzného konania žalobkyňa napriek opakovaným upozorneniam či už zo strany žalovanej alebo aj súdu neposkytovala žalovanej potrebnú súčinnosť, ktorú bola povinná podľa zákona poskytovať, neumožnila obhliadku nehnuteľností za účelom ich ocenenia a taktiež v zozname majetku pripojenom k návrhu na vyhlásenie konkurzu žalobkyňa výslovne uviedla, že všetky hnuteľné veci uložené v predmetnom bytu sú vo vlastníctve nájomcu. Pokiaľ by teda aj určením nižšej ceny bytu v znaleckom posudku než bola jeho reálna cena škoda vznikla, táto by vznikla veriteľom a bola by to práve žalobkyňa, ktorá by ju svojou nečinnosťou, resp. neposkytovaním povinnej súčinnosti spôsobila.
54. Súd má za to, že žalovaná konala s odbornou starostlivosťou aj pri posudzovaní všetkých prihlásených pohľadávok, a v prípade, ak zistila skutočnosti, na základe ktorých bolo nutné pohľadávku poprieť, pohľadávku poprela. K takejto situácii došlo pri pohľadávke Slovenskej sporiteľne a.s., vo výške 8.008,38 eur, kde bolo žalovanou zistené, že žalobkyňa nebola dlžníkom ani ručiteľom tejto pohľadávky (jednalo sa o splátkový úver pre B. W. z roku XXXX), a ďalej pri pohľadávke General Factoring a.s., vo výške 936,87 eur, ktorá bola žalovanou popretá z dôvodu premlčania pohľadávky. Súd nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého mala byť popretá i pohľadávka veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. vo výške 30.532,29 eur, a to z dôvodu nepredloženia súhrnného prehľadu. Z úradného záznamu spísaného sudkyňou v konaní sp. zn. 2K/48/2010 mal súd preukázané, že súd nahliadnutím do prihlášok doručených do konkurzného konania zistil, že chýbajúci súhrnný prehľad k prihláškam veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. sa nachádzal nesprávne založený pri prílohách prihlášok veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Z uvedeného vyplýva, že menovaný veriteľ si splnil povinnosť podľa § 29 ods. 4 ZKR, k prihláškam pripojil aj súhrnný prehľad, a preto žalovaná tým, že uvedenú pohľadávku z namietaného dôvodu nepoprela, ale na ňu v rámci konkurzu prihliadala, postupovala v súlade so zákonom.
55. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, ktorá porušenie povinnosti zo strany žalovanej ďalej videla v tom, že žalovaná napriek skutočnosti, že jej ako správkyni bola podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne poukázaná celkovo suma vo výške 5.426,95 eur, do záverečného návrhu celkového rozvrhu výťažku zahrnula výlučne príjem 796,29 eur zo Sociálnej poisťovne s tým, že zvyšok poukázanej sumy vo výške 4.630,66 eur žalovaná z neznámeho dôvodu nezahrnula do príjmov konkurzu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že podľa oznámenia Sociálnej poisťovne suma vo výške 5.426,95 eur bola zrazená za obdobie 24.05.2011- 23.04.2014, pričom žalovaná návrh končeného rozvrhu výťažku vypracovala v novembri 2011, a teda je logické, že do príjmov konkurzu nemohla zahrnúť zrážky
vykonané Sociálnou poisťovňou až po tomto dátume. Napriek tomu, že žalovaná zaslala dňa 07.11.2011 návrh konečného rozvrhu výťažku, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 235/2011 a bol schválený veriteľským výborom dňa 22.11.2011 bez pripomienok, na základe čoho žalovaná požiadala súd o skončenie konkurzného konania, konkurzné konanie nebolo skončené z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní. Správca konkurznej podstaty je teda podľa zákona povinný pokračovať v zrážkach z dôchodku žalobkyne, pričom ako uviedla samotná žalovaná, z tohto príjmu bude musieť správca vyhotoviť dodatok návrhu konečného rozvrhu výťažku a tento dodatok bude musieť následne schváliť i veriteľský výbor.
56. Podľa názoru súdu žalovaná postupovala s odbornou starostlivosťou i v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C/180/2010 o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktoré sa týkalo bytu na A. ulici 20 v K.. V predmetnom konaní sa žalobkyňa návrhom podaným na súd dňa 30.07.2010 domáhala určenia, že osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 02.07.2010 je neplatné a zároveň sa domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. P. v K.. Žalobkyňa zobrala v priebehu konania vlastnícku žalobu späť a uplatňovala si ju samostatným návrhom. O uvedených konaniach žalobkyňa žalovanú neinformovala a žalovaná sa o nich dozvedela až na základe výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku a či sa má pokračovať v súdnom konaní. Žalovaná splnomocnila na právne zastupovanie v uvedených konaniach advokáta JUDr. Vladimíra Janáka, ktorý následne zmenil petit žaloby a žiadal, aby súd určil, že nie uznesenie o dobrovoľnej dražbe, ale samotná dobrovoľná dražba je neplatná. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 10C/180/2010-155 zo dňa 13.11.2012 žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol a zaviazal žalovanú zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 351,78 eur. Hlavným dôvodom zamietnutia tejto žaloby bolo, že žalobkyňa nepodala žalobu o určenie neplatnosti dražby v zákonnej prekluzívnej lehote, ale podala nesprávne žalobu o určenie neplatnosti osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby. Napriek tomu, že primárnym dôvodom zamietnutia žaloby súdom bola preklúzia nároku, súd zároveň preskúmal aj zásadné námietky žalobkyne voči samotnej dražbe, pričom aj tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Na základe uvedeného rozsudku bola žalovaná nútená zobrať návrh o určenie vlastníctva späť, lebo bola v dôkaznej núdzi, vlastníctvo úpadcu nevedela preukázať, keď súd svojím rozsudkom potvrdil platnosť dobrovoľnej dražby a tým aj zákonnosť prevodu vlastníctva na vydražiteľa. Súd má naopak za to, že práve pokračovanie v tomto spore s ohľadom na jeho zrejmú bezúspešnosť by bolo možné hodnotiť ako nekonanie žalovanej s odbornou starostlivosťou, ktorá by takýmto pokračovaním v spore zaťažila konkurznú podstatu o ďalšie trovy právneho zastúpenia. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v prípade úspechu v tomto spore by bol predmetný byt zahrnutý do konkurznej podstaty úpadkyne a správkyňa by ho musela predať v dražbe, aby z výťažku dražby uspokojila veriteľov úpadkyne, predovšetkým záložného veriteľa, ktorý by sa stal oddeleným veriteľom. Napriek tomu, že žalobkyňa pri vyčíslovaní výšky uplatňovanej náhrady škody zahrnula hodnotu tohto bytu do celkovej sumy majetku, ktorý mal byť podľa nej predmetom konkurzu (s odôvodnením, že v rámci odvolacieho konania byt spadal do konkurzného konania), pohľadávku záložného veriteľa už do sumy záväzkov, ktoré mali byť predmetom konkurzného konania nezahrnula. Z vyššie uvedeného je však zrejmé, že v prípade, ak by bol do konkurznej podstaty úpadkyne zahrnutý predmetný byt, bola by do konkurzu zahrnutá aj pohľadávka záložného veriteľa.
57. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by žalovaná v rámci konkurzného konania porušila akúkoľvek právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by spôsobila žalobkyni škodu na hnuteľných veciach, ktorých zoznam s uvedením ich hodnoty predložila žalobkyňa v tomto konaní. Podľa tvrdení žalobkyne sa uvedené hnuteľné veci mali nachádzať v byte na A. ulici XX v K., ktorý bol však vydražený mimo konkurzu. Napriek tomu, že podľa tvrdení žalobkyne žalobou uplatnený nárok pozostáva zo sumy majetku žalobkyne, ktorý mal byť a aj bol predmetom konkurzu, po odpočítaní sumy záväzkov, ktoré mali byť predmetom konkurzného konania, treba zdôrazniť, že uvedené hnuteľné veci neboli predmetom konkurzu, navyše ohľadom týmto hnuteľných vecí nebola preukázaná ani ich existencia a ani vlastníctvo žalobkyne k nim (s ohľadom i na zmätočné a rozporné vyjadrenia žalobkyne pri jej výsluchu), pričom v predloženom zozname sa nachádzajú aj hnuteľné veci slúžiace na osobnú potrebu, ktoré sú z konkurzu vylúčené. Náhradu za uvedené hnuteľné veci žalobkyňa žiadala preto, lebo jej boli tieto veci ukradnuté, avšak nevedela uviesť, kto a na aký podnet veci ukradol. Pokiaľ ide o hnuteľný majetok v sume 15.408,49 eur, ktorý sa podľa tvrdení žalobkyne mal nachádzať v byte A. XX, k tomuto žalobkyňa pri svojom výsluchu výslovne uviedla, že tento majetok do dnešného dňa používa pani K., na ktorú bol postupne prevedený predmetný byt. Napriek uvedeným skutočnostiam si žalobkyňa uplatnila náhradu za hnuteľný majetok od žalovanej. V tejto súvislosti treba zdôrazniť i to, že samotná žalobkyňa v zozname
majetku tvoriaceho prílohu jej návrhu na vyhlásenie konkurzu žiadne hnuteľné veci neuviedla, pričom zároveň výslovne vyhlásila, že všetky údaje uvedené v zozname majetku sú pravdivé a úplné a že si je vedomá trestnoprávnych následkov v prípade úmyselného uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov, čo potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Pokiaľ by teda žalobkyňa v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bola vlastníčkou hnuteľných vecí tak ako tvrdila v tomto konaní a tieto hnuteľné veci neuviedla v zozname majetku tvoriaceho prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, opätovne by to zasa bola len žalobkyňa, ktorá by týmto svojím postupom spôsobila škodu, a to svojím veriteľom.
58. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti, keď žalobkyňa nepreukázala už ani naplnenie prvého z kumulatívne stanovených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, čiže porušenie povinnosti zo strany žalovanej, žalobu žalobkyne nepovažoval súd za dôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Keďže súd v danom prípade dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu škody nevznikol, prípadným premlčaním nároku sa z dôvodu jeho neexistencie nezaoberal.
59. Z dôvodu hospodárnosti konania, s ohľadom na zásadu procesnej ekonómie súd nevykonal žalobkyňou navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov B.. Juraj Hadrbulec, B.. B. K., B.. O. H., M.. art. P. W. a V. W., keďže mal za to, že vykonané dokazovanie predstavuje dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu. V prípade navrhovaných svedkov B.. Juraj Hadrbulec, B.. B. K., JUDr. O. H., malo ísť o právnych zástupcov, ktorí zastupovali žalobkyňu v iných konaniach, pričom ich výsluch žalobkyňa navrhovala na preukázanie toho, že jej škoda zo strany žalovanej bola spôsobená úmyselne. Keďže ako bolo uvedené vyššie, v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná v rámci konkurzného konania porušila akúkoľvek právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by žalobkyni spôsobila škodu, súd uvedené dokazovanie navrhované za účelom preukázania, že malo ísť o škodu spôsobenú úmyselne nevykonal. Pokiaľ ide o navrhovaných svedkov B.. B. K. a syna žalobkyne, súd mal z obsahu spisu preukázané, že títo boli v priebehu konania nazerať do spisu (keď B.. K. dňa 16.04.2018 založil do spisu splnomocnenie na zastupovanie žalobkyne v tomto konaní zo dňa XX.XX.XXXX), čiže sa oboznámili s predmetom konania, a teda ich výsluch v konaní už ani neprichádzal do úvahy. O. ide o navrhovaného svedka p. V. W., v súvislosti s týmto návrhom na vykonanie dokazovanie žalobkyňa ani presne nešpecifikovala na preukázanie akých sporných skutkových tvrdení, s odôvodnením ich relevancie k predmetu sporu by mal byť výsluch menovaného svedka vykonaný.
60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspechu strany sporu v konaní. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, žalovaná bola teda v spore plne úspešná, a preto súd priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.