Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42C-75-2018.pdf
PDF · 70.58 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/75/2018
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľov: 1/ H.. H. H., X. XX.XX.XXXX, L. R. X, L., X/ H.. J. H., X. XX.XX.XXXX, L. R. X, L. obaja zastúpení Mgr. Alicou Mendlovou, advokátom so sídlom Riečna 2, Bratislava proti povinnej osobe z návrhu: H.. Š. F., X. XX.XX.XXXX, L. O.. J.. G. X, J., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 22.03.2018 domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia ich pohľadávky vo výške 15.500 eur judikovanej rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/143/2016-87 zo dňa 24.1.2018 (ďalej len „rozsudok 8C/143/2016-87“). Žiadali zriadiť záložné právo na obchodný podiel povinnej osoby v spoločnosti AUTO EXPO PREMIUM, s.r.o. so sídlom F. P. Drobiševa 6, Pezinok, IČO: 47 778 857.
2. Navrhovatelia na odôvodnenie svojho návrhu uviedli, že navrhovateľ v 1. rade ako kupujúci uzatvoril s povinnou osobou ako predávajúcim dňa 04.06.2013 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla Volkswagen Touareg, čiernej farby, EVČ: L., Y.: W. za kúpnu cenu 15.500 eur. V predmetnej zmluve povinná osoba v článku III. vyhlásila, že vozidlo nemá právne vady, nie je predmetom leasingu alebo inej ťarchy ani inej trestnej činnosti a pre prípad, že sa preukáže opak, je povinná tieto závady do 7 dní odstrániť. Polícia následne dňa 26.04.2016 toto vozidlo zaistila z dôvodu, že jeho skutočným vlastníkom nie sú navrhovatelia ale rumunská leasingová spoločnosť.
3. Navrhovatelia majú obavu, že povinná osoba si v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku 8C/143/2016-87 nebude dobrovoľne plniť svoje povinnosti, čo vyplynulo z jej postoja v konaní predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku (t.j. že sa so zaplatením žalovanej sumy v predmetnom konaní nestotožňuje). Z uvedených dôvodov podľa navrhovateľov hrozí ujma a ohrozenie ich nároku a preto žiadajú súd, aby vydal zabezpečovacie opatrenie na obchodný podiel povinnej osoby.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je z procesného hľadiska zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Je to teda práve navrhovateľ (navrhovatelia), ktorý by mal z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Jedným zo základných (a nevyhnutných) predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená - v prípade že sa navrhovateľovi nepodarí osvedčiť obavu budúceho zmarenia exekúcie, návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno v intenciách § 343 ods. 1 CSP vyhovieť. Súd po riadnom vyhodnotení skutkových okolností obsiahnutých v návrhu dospel k záveru, že tento je nutné práve z tohto dôvodu zamietnuť.
8. Súd zistil, že súd skutočne rozsudkom 8C/143/2016-87 priznal navrhovateľom pohľadávku voči povinnej osobe a taktiež zistil, že voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a teda tento ešte nenadobudol právoplatnosť. Uvedené by však nebolo na ujmu veci, pretože formou zabezpečovacieho opatrenia možno zriadiť záložné právo aj v prospech osoby, ktorej pohľadávka ešte nebola právoplatne judikovaná. Navrhovateľom sa však nepodarilo osvedčiť existenciu obavy, že exekúcia (na pohľadávku, o ktorej dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté) bude ohrozená. Jediným argumentom, ktorý vo vzťahu k tejto zákonnej podmienke použili, je tvrdenie, že: z postoja žalovaného v konaní o zaplatenie 15.500 eur vedenom na vašom súde jasne vyplývalo, že sa so zaplatením tejto sumy v prospech nás žalobcov nestotožňuje; čo rozhodne žiadnym spôsobom neosvedčuje dôvodnosť ich návrhu, pretože samotná procesná obrana povinnej osoby (žalovaného) v základnom konaní nezakladá obavu zmarenia exekúcie. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú bežné procesné úkony strán sporu pred súdom a nemožno ich logicky spájať s nevôľou neúspešnej strany podriadiť sa meritórnemu rozhodnutiu súdu. Súd sa aj napriek uvedenému oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Pezinok vedeného pod sp. zn. 8C/143/2016 a zistil, že z tohto nemožno vyvodiť žiadne náznaky, že by povinná osoba v prípade neúspechu v spore (resp. právoplatnosti rozsudku 8C/143/2016-87) neakceptovala záväznosť exekučného titulu. Okrem toho súd považuje za potrebné konštatovať, že zákonodarca má pod hrozbou zmarenia exekúcie mysli najmä prípady, keď sa dlžník (povinný z návrhu, žalovaný) cielene zbavuje majetku, čo i legálnym spôsobom, resp. reálne hrozí, že jeho životná situácia v budúcnosti mu neumožní plniť si svoje záväzky (i formou exekúcie). Navrhovatelia však žiadne takéto skutočnosti netvrdili a už vôbec neosvedčili. Z ich tvrdení nevyplynulo, že by sa povinná osoba plánovala zbaviť svojho obchodného podielu alebo iného svojho majetku, že by bola zadĺžená alebo jej z rôznych iných dôvodov hrozilo zmenšenie majetku. Okrem toho zo spisu Okresného súdu Pezinok vedeného pod sp. zn. 8C/143/2016 vyplynulo, že povinná osoba vykonáva lekársku prax a je teda osobou s pravidelným príjmom.
9. Súd o trovách konania v rozpore v § 262 ods. 1 CSP rozhodol v tomto uznesení, pretože toto konanie nie je viazané na meritórne konanie, navrhovatelia boli v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neúspešní a z tohto dôvodu nemajú nárok na náhradu trov konania, povinnej osobe žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).