Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/147/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: K.. arch. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, F., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, 851 05 Bratislava proti žalovanému: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, sídlom Primaciálne nám č. 1, Bratislava IČO: 00 603 481, 2/ Mestská časť Staré mesto, sídlom Vajanského nábr. č. 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, o určenie povinnosti uzavrieť kúpni zmluvu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

X. Žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2008 sa žalobca domáhal určenia povinnosti žalovaným v I. a II. uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu podľa zákona č. 182/19993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorej predmetom bude prevod vlastníctva ateliéru č. 21, pozostávajúceho z dvoch miestností, jednej kuchyne, kúpeľne a WC, nachádzajúceho sa v Bratislave v suteréne bytového domu na ulici H. rad č. XX, súpisné číslo XXXXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Staré mesto, okres Bratislava I, obec BA-m.č. Staré mesto.

2. Procesnými podaniami doručenými súdu dňa 6.2.2018 a 18.4.2018 upravil žalobný návrh, tak, že žiada nahradiť prejav vôle alternatívne žalovaného 1/ alebo 2/ uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva iného nebytového priestoru, pričom uviedol aj jej znenie. Zmenu žalobného návrhu súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 13.2.2018, podanie 18.4.2018 bolo obsahovo totožné z predchádzajúcim podaním žalobcu s tým, že žalobca v ňom odstránil chyby v písaní. Súd vzhľadom na stav konania a predchádzajúce rozhodnutie o tomto podaní osobitne nerozhodoval.

3. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím Obvodného národného výboru v Bratislave I, bytový odbor - dislokačné oddelenie č. D/69-444/89/Ma zo dňa 17.4.1989 bol žalobcovi v zmysle § 196 a § 197 pridelený nebytový priestor - ateliér na H. rade č. XX. Občianskeho zákonníka. Pôvodne bol predmetný priestor pridelený K.. E.. U. W. a to rozhodnutím zo dňa 21.3.1988, pričom pán W. sa ateliéru vzdal v prospech žalobcu a pridelenie ateliéru odporučila aj ateliérová komisia SFVU. Obe uvedené rozhodnutia označovali predmetnú nehnuteľnosť- nebytový priestor ako ateliér. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti - ateliéru č. XX nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu na H. rade č. XX, súpisné č. XXXXXX, postaveného na parcele č. XXXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Staré Mesto, okres Bratislava I, obec Bratislava m. č. - Staré mesto. podľa výpisu z listu vlastníctva č XXXX je žalovaný. MÚ Bratislava Staré mesto listom zo dňa 2.6.1994 zn. 10028-1994 vyzval žalobcu , aby v prípade záujmu podal žiadosť o prevod bytu do vlastníctva žiadateľa v zmysle tzv. „Zásad prevodu bytov a nebytových priestorov...“, podľa ktorých mali byť realizované prevody bytov a nebytových priestorov.

4. Žalobca listom zo dňa 8.7.1996 požiadal o prevod ateliéru do osobného vlastníctva, na ktorý reagoval Žalovaný listom MČ BA - Staré mesto zo dňa 10.7.1996, že jeho žiadosť evidujú pod evidenčným číslom XXXXX a budú ju posudzovať individuálne pri realizácii jednotlivých prevodov. Následne listom zo dňa 3.10.1996, č. A2241/96/33 bolo žalobcovi oznámené, že vlastník pristúpil k prevodu bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na H. rade č. XX a zároveň mu bolo oznámené, že prevod o ktorý žiadal (ateliéru) nie je možné uskutočniť z dôvodu, že nespĺňa podmienky zákona č. 182/1993 Z.z., z dôvodu, že nebytovým priestorom je len taký priestor, ktorý je rozhodnutím stavebného úradu určený na iné cely ako na bývanie. Predmetným listom bolo žalobcovi oznámené, že po predložení príslušného rozhodnutia stavebného úradu bude spracovaná zmluva o prevode vlastníctva k ateliéru na žalobcu. Žalobca tvrdí, že ako nájomca nemal oprávnenie konať pred stavebným úradom, preto listom zo dňa 15.7.2002 opätovne požiadal o prevod ateliéru do jeho vlastníctva, na čo mu žalovaný oznámil, že k prevodu pristúpi až po predložení potrebných dokladov a to kolaudačného rozhodnutia a nájomnej zmluvy. Žalobca na základe postoja žalovaného má za to, že tento nemá záujem pristúpiť k prevodu ateliéru do vlastníctva žalobcu. Žalobca dlhodobo predmetný ateliér užíval a zveľaďoval. Žalobca opakovane poukazuje na to, že ako nájomca nie je oprávnený dať návrh na konanie, ktorého dôsledkom by bolo nové kolaudačné rozhodnutie a sám žalovaný v tomto smere nevykonal žiadne kroky, ktorým by tento nedostatok odstránil. Žalobca má za to, že všetky zákonom predpokladané podmienky prevodu ateliéru do jeho vlastníctva sú splnené, absentuje tu len vôľa žalovaného ateliér predať. Po právnej stránke žalobca svoj nárok odôvodnil ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom ku dňu podania prvej žiadosti.

5. Obaja žalovaní popreli nárok žalobcu. Zároveň obaja žalovaní namietli nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na ich strane. Žalovaný 1/Podľa zákona č. 138/1991 Z.z o majetku obcí v znení neskorších predpisov dňom 1.5.1991 prešli bytové domy spravované podnikmi bytového hospodárstva prípadne národnými výbormi z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako vlastník nehnuteľnosti - stavby, bytového domu na H. rade č. XX v F. súp. č. XXXXXX, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. Staré Mesto, na základe „Protokolu č. 55/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 13.1.1992 zverilo tento nehnuteľný majetok do správy mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na základe čl. 82 a 83 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa čl. 81 štatútu, pod správou majetku hlavného mesta sa rozumie oprávnenie mestských častí zverený majetok držať, užívať, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade so štatútom a osobitnými uzneseniami mestského zastupiteľstva. Na základe uvedeného bol nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom tohto konania zverený do správy mestskej časti Bratislava Staré Mesto so všetkými právami a záväzkami, aby s týmto majetkom nakladal v súlade so štatútom a právnym poriadkom, preto je žalovaný 2/ výlučne kompetentný na prijatie stanoviska k žalobnému návrhu. Žalovaný 2/ namietal, že je oprávnený predmetnú nehnuteľnosť iba spravovať, nie je jej vlastníkom, preto má za to, že pasívne legitimovaným je žalovaný 1/. V ostatnom konaní sa žalovaný v 1/ rade osobitne v postate nevyjadroval, iba sa pripojil k argumentácii žalovaného v 2/ rade.

6. Žalovaní okrem vyššie uvedeného nedostatku pasívnej legitimácie považujú žalobu za nedôvodnú z dôvodu, že medzi stranami neexistuje nájomný vzťah na predmetnú nehnuteľnosť, nehnuteľnosť nie je ateliérom a v prípade, že by aj boli tieto nároky splnené, nárok žalobcu považujú za premlčaný.

7. Po právnej stránke sa žalobca domáhal svojich práv, ktoré mu mali vyplývať z ustanovení § 2, § 16 ods. 4, § 16 ods. 6 a § 29a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o vlastníctve bytov“), v znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobcu o prevod nebytového priestoru do jeho vlastníctva (žalobca tvrdí, že tomuto došlo listom zo dňa 8.7.1996).

8. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o vlastníctva bytov, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

9. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o vlastníctva bytov, nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na

bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

10. Podľa § 16 ods. 6 Zákona o vlastníctva bytov, Nájomca garáže alebo ateliéru vo vlastníctve štátu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce a bytového družstva má právo na prednostný prevod garáže alebo ateliéru do vlastníctva.

11. Podľa § 29a ods. 2 Zákona o vlastníctva bytov, Obec je povinná previesť ateliér do vlastníctva nájomcu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod ateliéru.

12. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že základným predpokladom pre úspech podanej žaloby je preukázanie kumulatívneho splnenia troch základných podmienok a to: 1/ existencia nájomného vzťahu na predmetný nebytový priestor medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, 2/ musí ísť o ateliér (teda nie akýkoľvek nebytový priestor), 3/žiadosť nájomcu o prevod vlastníctva.

13. Žiadosť žalobcu o prevod sporného priestoru do jeho vlastníctva nebola stranami spochybňovaná, k tej došlo prvý krát listom z 8.7.1996 a túto podmienku súd považuje za splnenú

14. K existencii nájomného vzťahu súd zistil, že medzi stranami nebolo sporné tvrdenie o existencii nájomného vzťahu k predmetnému nebytovému priestoru ku dňu podania žaloby. Podstatnou okolnosťou, ku ktorej prišlo v priebehu konania bola výpoveď predmetného nájmu zo strany žalovaného 2/, ktorá bola predmetnom súdneho prieskumu v konaní Okresného súdu Bratislava I vedenom pod sp. zn. 25C 220/2009. Konanie 26C/147/2008 bolo až do právoplatného rozhodnutia v uvedenej veci prerušené. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.11.2011, sp. zn. 25 C 220/2009, súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 30.3.2009. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.12.2013, sp. zn. 8Co 37/2012, rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil ako vecne správny. Na dôvažok súd uvádza, že dovolanie podanie žalobcom vo veci 25C 220/2009 bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky odmietnuté. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.11.2011, sp. zn. 25C 220/2009 súd zistil, že došlo k zániku nájomného vzťahu medzi stranami sporu.

15. Napriek výsledku konania 25C 220/2009 žalobca tvrdil, že sa žalovaný do toho času nesprával tak ako by k zrušeniu nájmu došlo, ale bez prerušenia od roku 2009 vystavoval žalobcovi faktúry znejúce na nájom a každý rok vystavil aj vyúčtovanie služieb spojených s užívaním ateliéru, kde je uvádzaný nájom. Má za to, že v zmysle judikatúry (bez konkretizácie) je potrebné vzťah medzi žalobcom a žalovanými vnímať ako nájomný vzťah. K uvedenému žalobca predložil súdu faktúry vystavené Miestnym úradom mestskej časti Bratislava Staré mesto (teda žalovaným 2/) žalobcovi za obdobie od 3. kvartálu roku 2009 do 1. kvartálu roku 2018, z obsahu ktorých vyplýva, že žalovaný 2/ fakturoval žalobcovi nájom a zálohové platby s nájmom spojené za nebytové priestory - za priestor H. rad XX, vždy za príslušný štvrťrok.

16. Žalovaní popreli, že by žalobcovi vznikol nový nájomný vzťah, tento bol podľa ich názoru platne vypovedaný a skočil uplynutím výpovedne doby dňa 30.9.2009, čo potvrdil aj okresný súd Bratislava I rozsudkom vo veci 25C/220/2009. Uhrádzanie predmetných faktúr nenahrádza nájomnú zmluvu, ktorá musí byť písomná, keďže ide o nájom nehnuteľnosti a poukázal na osobitné nároky kladené na nájomnú zmluvu, pokiaľ je prenajímateľom obec s poukazom na § 9a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

17. Podľa § 1 písm. a /zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, sa tento zákon vzťahuje na a nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. (s odkazom na § 85 ods. 1 zákona č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových

priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

21. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) b) dobrovoľnou dražbou (ďalej len "dražba") alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, Ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci okrem a) hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur,

b) nájmu majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,

c) pri nájmoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer prenajať majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby,

d) nájmu nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci.

23. Podľa § 217 ods. 1 CSP, Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

24. Na základe vyššie uvedených zistení, teda platného skončenia nájomného vzťahu a následného konania strán súd s poukazom na citované ustanovenia zákona dospel k záveru, že je možné, aby medzi žalobcom a žalovaným (1/ či 2/) vznikol konkludentne nájomný vzťah, už len pre nedostatok písomnej formy a náležitosti nájomnej zmluvy predpokladaných ustanoveniami § 3 zákona č. 116/1990 Zb., ktorý nesplnenie týchto podmienok sankcionuje neplatnosťou nájmu.

25. Súd teda zistil, že pôvodný nájomný vzťah zanikol, pričom následne nebola uzatvorená nová písomná nájomná zmluva (medzi stranami nesporná skutočnosť) a s poukazom na § 217 ods. 1 Z. už samotná táto skutočnosť je dostatočná na to, aby súd žalobu zamietol, keďže podmienky predpokladané zákonom o vlastníctve bytov musia byť splnené kumulatívne. Nesplnením čo i len jednej z nich v čase vyhlásenia rozhodnutia má za následok zamietnutie žaloby a súd v tomto zmysle aj rozhodol.

26. K ostatným nastoleným podstatným otázkam v konaní sud už v stručnosti uvádza nasledovné.

27. Či predmetný nebytový priestor je ateliérom.

28. Nebytový priestor č. XX, pozostávajúceho z dvoch miestností, jednej kuchyne, kúpeľne a WC, nachádzajúceho sa v F. v suteréne bytového domu na ulici H. rad č. XX, súpisné číslo XXXXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Staré mesto, okres Bratislava I, obec BA-m.č. Staré mesto je vedený ako „iný nebytový priestor“.

29. Súd poukazuje aj na už citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.12.2013, sp. zn. 8Co 37/2012, kde sa na strane 7 odôvodnenia zaoberá otázkou, či je predmetný nebytový priestor ateliérom.

30. Krajský súd v tomto rozsudku uviedol, že v preskúmavanej veci je predmetom konania určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 30.03.2009 danej žalobcovi žalovaným v 2. rade bez udania dôvodu, keď spornou zostala otázka, či predmetný priestor je nebytovým priestorom, resp. iným nebytovým priestorom. Keď na LV č. XXXX pre katastrálne územie Staré Mesto, okres Bratislava I, obec BA-m.č. Staré Mesto je tento označený ako „iný nebytový priestor“, a preto sa naň vzťahuje právny režim zákona č. 116/1990 Zb., a teda či bola výpoveď zo zmluvy o nájme zo dňa 30.03.2009 daná navrhovateľovi platne; alebo sa jedná o „ateliér“, keď rozhodnutím ONV zo dňa 17.04.1989 bol predmetný priestor navrhovateľovi pridelený ako „nebytový priestor - ateliér“.

31. Krajský súd dal do pozornosti, že Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 18.04.1989 nie je dokument, ktorý určuje charakter nehnuteľnosti alebo účel užívania nehnuteľnosti, je to len záznam o tom, že určitá nehnuteľnosť bola odovzdaná jedným subjektom druhému subjektu, pričom účel užívania nehnuteľnosti možno záväzne určiť len v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne stavebnom povolení. Preto, ak je predmetný priestor na LV označený ako „iný nebytový priestor“, a teda aj zo stavebného hľadiska je nebytovým priestorom, nie ateliérom, vzťahuje sa naň právny režim zákona č. 116/1990 Zb., pričom rozhodnutie ONV zo dňa 17.04.1989, resp. Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu (bez ohľadu na označenie predmetného priestoru) nemôže nahrádzať rozhodnutie v zmysle § 85 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“).

32. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.

33. Konajúci súd si osvojil názor krajského súdu v citovanom rozsudku, že žiadne so žalobcom predložených rozhodnutí, nie je rozhodnutím nahrádzajúcim kolaudačné rozhodnutie v zmysle stavebného zákona, ktorý by určil stavebný účel sporného nebytového priestoru, evidovaného na LV ako „iný nebytový priestor“ za ateliér. Teda nie je ani splnená podmienka toho, že nebytový priestor by bol ateliérom ako ďalšieho predpokladu prípadného úspechu žaloby.

34. Záverom k námietke premlčania súd uvádza, že túto by bolo na mieste posudzovať v prípade, že by právo vzniklo a bolo by možné ho uplatniť. Vzhľadom na citované závery súdu, najmä že predmetný priestor nie je ateliérom, čo aj žalovaní po celý čas namietali, nikdy neboli splnené podmienky na prevod vlastníctva v zmysle ustanovení zákona o bytoch a teda ani nemohla začať plynúť premlčania lehota. V tomto smere súd zastáva názor, že aj v prípade, ak by prijal argumentáciu žalobcu v tom, že predmetný nebytový priestor je ateliérom (a boli splnené všetky zákonné podmienky), sa javí nárok ako premlčaný vzhľadom na nespornú skutočnosť, že žalobca prvý krát požiadal o prevod vlastníctva už dňa 8.7.1996 a s prihliadnutím na dvojročnú lehotu obce na uzatvorenie zmluvy stanovenú zákonom o vlastníctve bytov, táto by uplynula dňom 8.7.1998, kedy by začala plynúť premlčacia lehota (t.j. viac ako 10 rokov pred podaním žaloby).

35. Na základe vyššie uvedených úvah súd žalobu zamietol.

36. Podľa § 262 ods. 1 Z., O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 Z., O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 255 ods. 1 Z., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 257 Z., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Podľa čl. 4 ods. 1 Z. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

41. S poukazom na § 255 ods. 1 Z. by vznikol žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak zástupcovi žalovaných na pojednávaní náhradu trov konania nežiadali a výslovne uviedli, že žalovanej žiadne trovy nevznikli. Súd preto s poukazom na čl. 4 ods. 1 Z. a § 257 Z., s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, napriek absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia

V Bratislave, dňa 20.4.2018

Mgr. Martin Jenis

sudca