Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. Z. Š.Á., D.. XX.XX.XXXX, H.. Č.. W. W. H., N. XX, H., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: O. Š., D.. XX.XX.XXXX, H. N. W.. Š. XXXX/X, Z., H.. Č.. N. U. XXXX/XX, Z. a otca: v rodnom liste neuvedený, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje nad maloletým dieťaťom S. Z. Š., D.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove H., N. X.. XX, H..

II. Matka maloletého dieťaťa je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, splatného v čase splatnosti bežného výživného, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova H., N. X.. XX, H., počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením č. k. 19PPOm/3/2017-34 zo dňa 19.12.2017 súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom z dôvodu, že uznesením č. k. 19PPOm/3/2017-9 zo dňa 06.07.2017 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne umiestnil maloleté dieťa do Detského domova H., N. XX, H..

2. Súd v súlade s § 31 Civilného mimosporového poriadku a § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá sa na pojednávanie nedostavila. Matka maloletého dieťaťa mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou podľa Civilného sporového poriadku.

3. Súd sa čítaním oboznámil s podstatným obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 19PPOm/3/2017 a sp. zn. 19P/3/2018, listinnými dôkazmi, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 19PPOm/3/2017-9 zo dňa 06.07.2017 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne umiestnil maloleté dieťa do Detského domova H., N. XX, H.. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 19P/3/2018-40 zo dňa 12.03.2018 bola vyslovená osvojiteľnosť maloletého dieťaťa a matke maloletého dieťaťa bol obmedzený výkon rodičovských práv tak, že nie je oprávnená vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa, zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň súd ustanovil maloletému

dieťaťu za opatrovníka Detský domov H., ktorý je oprávnený maloleté dieťaťa zastupovať a spravovať jeho majetok a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30% sumy aktuálneho životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova H.. Uvedený rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť.

5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27.3.2018 vyplýva, že maloletá bola dňa 07.07.2017 zverená do starostlivosti detského domova z dôvodu, že matka ju zanechala v nemocnici. Ešte v ten deň bola umiestnená do profesionálnej rodiny, kde sa nachádza aj teraz. Matka maloletú od jej umiestnenia žiadnym spôsobom nekontaktovala v detskom domove. Zdržiava sa na neznámom mieste. Dňa 12.03.2018 bola nad maloletou vyslovená osvojiteľnosť. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Maloletá sa narodila matke predčasne ako tretie dieťa. Matka počas tehotenstva nenavštevovala prenatálnu poradňu. Je drogovo závislá na amfetamíne, metamfetamíne a marihuane. Matka niekoľkokrát navštívila maloletú v nemocnici, ale len na krátku dobu a vždy sa niekam ponáhľala. Maloletá sa ocitla bez záujmu a starostlivosti zo strany matky. Maloletá je veľmi dobré dieťa. Bola sledovaná v ambulancii pre rizikových novorodencov, z ktorej bola v decembri 2017 vyradená. Profesionálni rodičia s ňou navštívili neurologickú ambulanciu, kde jej odporučili rehabilitáciu z dôvodu ľahkej motorickej retardácie, preto s ňou chodia cvičiť. Podľa vyjadrenia psychológa detského domova v profesionálnej rodine pre maloletú vytvárajú podnetné prostredie, ktoré stimuluje jej vývin vo všetkých oblastiach. Maloletá veľmi dobre prospieva a napreduje. V profesionálnej rodine je o maloletú veľmi dobre postarané po každej stránke. Matka sa o maloletú od jej umiestnenia v detskom domove žiadnym spôsobom nezaujíma. O maloletú sa nezaujímal ani nikto z biologickej rodiny a nikto neprejavil záujem o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka maloletej má syna O. F. U., D.. XX.XX.XXXX, ktorý je v starostlivosti svojho biologického otca. Sporadicky ho navštevuje. Ďalší syn D. C., D.. XX.XX.XXXX je tiež súdom zverený do osobnej starostlivosti svojho biologického otca. U maloletej nie sú splnené podmienky na jej navrátenie do rodinného prostredia. Požiadali detský domov o prípravu spisovej dokumentácie maloletej z dôvodu zaradenia maloletej do zoznamu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť formou osvojenia. Na základe zistených aktuálnych skutočností navrhujú nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletou a matku zaviazať na platenie výživného mesačne v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa po právoplatnosti rozhodnutia súdu.

6. Zo Záznamu o fyzickom, psychickom a sociálnom vývine dieťaťa z Detského domova H. zo dňa 16.03.2018 vyplýva, že maloletá bola prijatá do detského domova dňa 07.07.2017. V ten istý deň bola zverená do starostlivosti profesionálnej rodiny, v ktorej sú umiestnené aj ďalšie deti. Adaptovala sa veľmi dobre, pôsobí spokojným dojmom. Má vytvorené pozitívne vzťahy k profesionálnym rodičom a aj k ostatným deťom. Matka sa s maloletou nekontaktuje. Výživné na maloletú neplatí. Profesionálni rodičia vytvárajú pre maloletú podnetné prostredie, ktoré stimuluje jej vývin vo všetkých oblastiach. Maloletá navštevuje neurologickú ambulanciu kvôli ľahkej motorickej retardácii.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 20.04.2018 uviedol, že od poslednej správy neboli zistené žiadne nové skutočnosti ohľadom maloletej. Maloletá bude tento mesiac zaradená do náhradnej rodinnej starostlivosti a budú ju pripravovať na osvojenie. Na základe vykonaného dokazovania trvá na nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou, nakoľko nie je možný návrat maloletej do biologickej rodiny. Navrhujú, aby súd zaviazal matku maloletej platením výživného v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu.

8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

9. Podľa § 44 ods. 2 ZR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

10. Podľa § 44 ods. 3 písm. ZR, náhradnou starostlivosťou je: a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť) b) pestúnska starostlivosť a

c) ústavná starostlivosť.

11. Podľa § 44 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 54 ods. 1 ZR, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.

13. Podľa § 54 ods. 2 ZR, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

14. Podľa § 54 ods. 3 ZR, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 54 ods. 5 ZR, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

16. Podľa § 55 ods. 1 ZR, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

17. Podľa § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 81 ods. 1 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

19. Podľa § 81 ods. 2 ZR, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

20. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s Opatrením MPSVaR

SR č. 173/2017 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 1.7.2017 suma 27,32 Eur.

21. Súd v danej veci začal z úradnej povinnosti konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom. Náhradnou starostlivosťou sa rozumie náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo ústavná starostlivosť. Pred zverením dieťaťa do ústavnej starostlivosti je súd povinný skúmať, či maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. V danom prípade mal súd za preukázané, že maloleté dieťa sa od 07.07.2017 nachádza v Detskom domove H., nakoľko matka maloleté dieťa opustila v nemocnici, nekontaktovala maloleté dieťa a nemá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Toho času sa nachádza na neznámom mieste. Otca maloleté dieťa nemá zapísaného v rodnom liste. V rodine maloletého nie je nikto iný, kto by mal záujem a vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. Umiestnenie maloletého dieťaťa do Detského domova H. navrhuje tiež kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa, nakoľko je to v jeho najlepšom záujme. Jedinou možnosťou bolo nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené v I. vete výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a je v záujme maloletého dieťaťa.

22. Súčasne súd určil, ako má matka prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom pri určení výšky výživného zo strany matky súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného opatrenia MPSVaR SR, a to s poukazom na majetkové, sociálne a zárobkové pomery matky, nakoľko matka maloletého dieťaťa sa nachádza na neznámom mieste, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, s tým, že platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Platenie výživného v minimálnej výške navrhla aj kolízna opatrovníčka. Takto určené výživné je matka povinná poukazovať po právoplatnosti rozsudku na účet detského domova.

23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Kolízny opatrovník sa odvolania vzdal, preto by podanie odvolania z jeho strany bolo právne neúčinné.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.