Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12CoE-16-2018.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/16/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky v sume 3.603,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9Er/131/2008-60 zo dňa 23.05.2017 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. g) a m), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods.1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež v odôvodnení poukázal aj na Smernicu Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196 Exekučného poriadku tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože si ich priznať nežiadal.
2. Exekučné konanie sa začalo dňa 12.02.2008 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciovi Baďurovi, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom Nitra dňa 05.05.2008 na základe exekučného titulu - právoplatného rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-61/07/GR zo dňa 02.02.2007. V rozhodcovskom rozsudku bola povinnej uložená povinnosť na zaplatenie sumy 108.563 Sk so 6% úrokom ročne od 29.12.2006 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 377 Sk a náhrady trov rozhodcovského konania 1.500 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže povinná neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca vyplnil blankozmenku v súlade so zmluvou a dohodnutými podmienkami. Dňa 22.01.2017 doručil oprávnený cestou súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.01.2016 podľa § 243e) Exekučného poriadku, prílohou ktorého bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000017344 zo dňa 13.02.2006, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným následne tiež posúdil ako spotrebiteľský.
3. Súd preskúmaním Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Zmluvné dojednania“) zistil, že v bode č. 18: Riešenie sporov - rozhodcovská doložka, je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Vzhľadom na uvedené na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodol s odkazom na § 57 ods. 1 písm. g), m) Exekučného poriadku o neprípustnosti exekúcie a následne o jej zastavení.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii. Alternatívne navrhol prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a podanie návrhu na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, t.j. konanie o súlade ustanovení § 243f Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu a súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Uvedené znamená, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o revolvingovom úvere. Prípustnosť prejednania a rozhodnutia veci zo spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť tak z vnútroštátnej právnej úpravy i z komunitárneho právneho rámca. Z formulácie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 18 ods. 18.1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z obsahu rozhodcovskej doložky je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Zmluva spĺňa požiadavku na dokument podpísaný zmluvnými stranami, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku, pretože rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvných dojednaní sa nachádza na rube papiera, a teda sa aj rozhodcovská doložka považuje za podpísanú. Zákon nevyžaduje osobitné podpisovanie každej strany zmluvy. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 23.12.2015 nebol exekučný súd povinný, a ani oprávnený, preskúmavať exekučné tituly z toho hľadiska, t.j. či ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, či tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a či v základnom konaní bolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznil, že ak by súdy za právnej úpravy platnej pred 23.12.2015 v zmenkových konaniach ex offo preskúmavali vlastný kauzálny vzťah medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom, konali by v príkrom rozpore s touto právnou úpravou, a zasiahli by do práv oprávnených subjektov garantovaných v siedmom oddiele Ústavy SR.
5. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a skutkovým stavom zistený súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil, a na dôvažok dodáva:
7. Exekučné konanie bolo začaté dňa 12.02.2008 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/131/2008-60 a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupovali v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 16.02.2006 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3 písm. a), ods. 4 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
11. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo Zmluvných dojednaniach ako súčasti zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská doložka pritom nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v § 53 ods. 1,2,3 písm. a), ods. 4 Občianskeho zákonníka a spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná
adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy a Zmluvných dojednaní ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v takmer nečitateľných Zmluvných dojednaniach, bola dojednaná individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá
- ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
12. Odvolací súd sa zaoberal aj návrhom oprávneného na prerušenie konania, pričom sa predovšetkým zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 162 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má okrem iného za následok aj, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5), o čo však v danom prípade nejde.
13. Vo všeobecnosti ak súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie, musí aj tak počas celého exekučného konania dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Ustanovenia § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku umožňujú súdu exekúciu zastaviť z taxatívne uvedených dôvodov práve po vydaní poverenia. V danom prípade bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. g), m) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku svojím uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. S ohľadom na to odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a rozhodnutie je nulitným aktom, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v odvolaní.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).