Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/75/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Detský domov Spišské Vlachy, Lipová 13, Spišské Vlachy, IČO: 450 058 77, zastúpeného JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou, Prešov, Volgogradská 13, proti žalovanej Q.. S. P., K.. XX.X.XXXX, bytom W. K. B., O. X, o návrhu žalobcu, poručníka mal. X. I. K.. XX.X.XXXX, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 2C/118/2017-67 z 10.1.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania informácií o súkromí maloletého X. I., K. XX.X.XXXX, predovšetkým mena, priezviska a podobizne v médiách a na sociálnych sieťach a podľa § 337 ods. 1 poučil strany, že žalovaná môže podať žalobu vo veci samej proti žalobcovi Detský domov Spišské Vlachy s predmetom konania týkajúcim sa ochrany osobnosti maloletého dieťaťa s tým, že ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami a ďalším výrokom žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

2. Vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaný domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania informácií o súkromí maloletého X. I., K.. XX.X.XXXX, čo odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia súdu je poručníkom maloletého X. I., ktorý na podklade právoplatného uznesenia z 5.1.2017 bol zverený do predosvojiteľskej starostlivosti manželov A. U. Q. Q., oboch bytom v Maltskej republike, keď pôvodne žalovaná pracovala u neho na základe pracovnej zmluvy ako profesionálny rodič a bol jej zverený do výchovy aj maloletý Jozef, a to v období od r. 2011 do 10.10.2016, pričom žalovaná ešte 7.4.2016 deklarovala, že nemá záujem o pestúnsku starostlivosť ohľadom maloletého a že pre neho najlepšie bude sprostredkované medzištátne osvojenie. Neskôr však žalovaná svoj postoj prehodnotila a spolu s manželom 1.12.2016 podala návrh na zverenie dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Žalobca vytýkal žalovanej, že 4.11.2017 a 8.11.2017 v denníku Plus jeden deň zverejnila meno maloletého dieťaťa, celý rad jeho fotografií, ako aj skreslené informácie z jeho súkromia a iniciovala aj petíciu na zabránenie protiprávnej medzištátnej adopcie, čím svojvoľne bez súhlasu medializovala fotografie maloletého dieťa, jeho meno a priezvisko, ako aj údaje zo súkromia, napriek skutočnosti, že ako bývalý profesionálny rodič bola viazaná mlčanlivosťou. Súd prvej inštancie citoval § 4, § 11 a § 12 ods. 1 Obč.zákonníka, ako aj § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 336 ods. a § 337 ods. 1,2 a charakterizoval i podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dospel k záveru, že žalobca preukázal a osvedčil základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana a osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zdôraznil, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce vyhovel, ale nejde o konečné rozhodnutie a neprejudikujú sa ním práva strán, čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je viazaný a v prípadnom konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Úspešnému žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zrušiť ako nedôvodné a priznať jej náhradu trov konania. Charakterizovala pojem zverejňovania osobných údajov a mala za to, že osobné údaje maloletého boli zverejnené, t.j. publikovaného prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov a verejne prístupných počítačových sietí, avšak nie ňou. Autorkou článkov v denníku Plus jeden deň zo dňa 4.11. a 8.11.2017 v tlačenej aj elektronickej podobe bola P. V. a práve tá, ako zamestnanec samotného denníka, naplnila legálnu definíciu pojmu „zverejňovať“ a tak zasiahla do práv maloletého. Zverejnenie osobných údajov dieťaťa nemôže byť kladené za vinu potencionálnemu zdroju osobných údajov. Poprela, aby bola autorkou predmetnej petície týkajúcej sa maloletého dieťaťa, pričom jeho osobné údaje ona na verejnosti alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov nepublikovala. Z jej strany preto neexistuje reálne nebezpečenstvo hroziacej ujmy, keď osobné údaje dieťaťa nezverejňovala. Vydané neodkladné opatrenie je tak založené na chybnom právnom posúdení veci. Neodkladné opatrenie podľa jej názoru smeruje voči zjavne nesprávnej osobe a nemá reálne právny účinok voči osobám a subjektom, ktoré osobné údaje maloletého už zverejnili a v budúcnosti zverejniť môžu. Poukázala ďalej na význam a zmysel § 17 až 22 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov a uviedla, že maloletý Jozef bol od svojho narodenia bezprostrednou súčasťou jej najužšieho rodinného života, a preto aj jej povinnosť mlčanlivosti ohľadom osobných údajov dieťaťa nemôže platiť absolútne, a preto zásah do jej rodinného života nemôže byť neproporcionálny a musí obstáť v teste primeranosti. Mala tiež za to, že na psychologický posudok Q.. J., ktorý žalobca priložil k návrhu, by súd vôbec nemal prihliadať.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť v plnom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná podľa neho nepoprela, že zverejnením údajov zo súkromia maloletého dieťaťa došlo k porušeniu jeho osobnostných práv, len sa snažila preniesť zodpovednosť za toto porušenie na tretie osoby. Žalovaná preukázateľne aktívne vystupovala v médiách poskytnutím rozhovorov a údajov zo súkromia maloletého dieťaťa, ako aj poskytnutím jeho fotografií a tým porušila právo na ochranu jeho súkromia. Zdôraznil, že žalovaná preukázateľne svojvoľne bez súhlasu medializovala fotografie maloletého dieťaťa, jeho meno a priezvisko a údaje zo súkromia napriek skutočnosti, že ako bývalý profesionálny rodič bola viazaná mlčanlivosťou v zmysle pracovnej zmluvy.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobca osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1,2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Povinnosť navrhovateľa označiť dôkazy vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a 3 C.s.p.. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a výsluchu strán.

13. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

14. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

15. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.

16. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

17. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

18. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

19. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca ako poručník maloletého X. I. osvedčil skutočnosť,

že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach maloletého, ktoré bez neodkladnej úpravy pomerov budú v ohrození.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobca preukázal, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Len osvedčenie odôvodnenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov (prípadne osvedčenie odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená) pritom umožňovala súdu pred začatím konania vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie. Táto potreba (alebo obava) však musela byť konkrétna a musela byť stranou sporu hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami tak, aby bolo možné označiť ju za odôvodnenú.

21. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací súd uvádza: V danom prípade žalobca osvedčil, že existujú opodstatnené a vážne dôvody pre uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania informácií o súkromí maloletého dieťaťa, hlavne jeho mena a priezviska, ako aj jeho podobizne v médiách a na sociálnych sieťach. V prípade osoby, na ochranu ktorej žalobca vystupuje, ide o maloleté dieťa, ktorého ochrana (v zmysle článku 1) je zabezpečovaná aj Dohovorom o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb., ďalej aj len „Dohovor o právach dieťaťa“ alebo „Dohovor“), podľa ktorého článku 16 ods. 1 žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Podľa ustanovenia článku 16 ods. 2 Dohovoru má dieťa právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. Žalovaná, pritom v minulosti pôsobiaca u žalobcu ako profesionálny rodič, mala v starostlivosti maloletého X. I., (nar. XX.X.XXXX), ktorý na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5.1.2017 bol zverený do predosvojiteľskej starostlivosti manželov A. a Q. Q., oboch bytom v Maltskej republike.

22. Postavenie dieťaťa v konaní o ochranu osobnosti je špecifické, vďake jeho vyššej zraniteľnosti. Postavením detí ako subjektov ochrany osobnosti (právo na podobizeň) sa zaoberal napr. Nemecký Spolkový ústavný súd v rozsudku z 15.12.1999 sp.zn. BVerfG, 1BvR 653/96, kde v bodoch 83. až 85. odôvodnenia vyslovil, že deti potrebujú osobitnú ochranu, pretože sa ešte len musia vyvinúť v osoby zodpovedné sami za seba. Táto potreba ochrany je daná aj s ohľadom na nebezpečenstvo, ktoré vychádza zo záujmu médií a ich odberateľov (adresátov) o fotografie detí. Ich samostatný vývoj môže byť narušený citeľnejšie, než je tomu u dospelých. Prostredie, v ktorom sa deti môžu rozvíjať, bez obavy z rušivého verejného pozorovania, musí byť preto chránené oveľa komplexnejšie, než u rodičov. Spolkový ústavný súd tiež vyvodil, že prejav ochrany osobnosti podľa článku 6 základného zákona nie je možné určiť vo všeobecnej a abstraktnej rovine. Ak sa ale rodičia s deťmi vedome obracajú na verejnosť - spoločne sa podieľajú na verejných podujatiach, alebo dokonca stoja v ich centre, pôjde spravidla o stratu potreby ochrany. V tomto ohľadne na seba prijímajú podmienky verejného vystupovania.

23. Ustanovenie článku Dohovoru poskytuje dieťaťu ochranu pred svojvoľnými zásahmi do jeho súkromia, bez rozlíšenia odkiaľ (kým) sú vykonávané. Ochrana dieťaťa teda vyžaduje, aby bolo chránené proti všetkým zásahom a je jedno, odkiaľ prichádzajú (pozri aj rozhodnutie NS ČR z 12.12.2012 sp.zn. 30Cdo/3770/2011).

24. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že ona sama nezverejňuje informácie o maloletom dieťati je nutné konštatovať, že podmienkou pre vyhovenie návrhu o upustenie od neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby nie je len to, aby neoprávnený zásah trval, ale stačí, aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia alebo opakovania v budúcnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obsahom článkov v denníku Plus jeden deň, vrátane fotografií, maloletý X. I. bol vystavený zo strany žalovanej svojvoľnému zasahovaniu do jeho súkromného života, teda do práv, ktoré sú chránené i Dohovorom o právach dieťaťa.

25. Aj keď autorkou článkov v Denníku Plus jeden deň z dňa 4.11. a 8.11.2017 v tlačenej aj elektronickej podobe bola redaktorka P. V., boli v nich použité vyjadrenia o maloletom a jeho fotografie, ktoré celkom evidentne redakcii mohla poskytnúť iba žalovaná. Hoci možno chápať snahu žalovanej upozorniť verejnosť na situáciu maloletého X. I., ani jej prípadný dobrý úmysel zmariť predosvojiteľskú starostlivosť dieťaťa v Maltskej republike a dieťa získať do svojej starostlivosti, nemôže ospravedlniť bezbrehú medializáciu mena a podobizne dieťaťa v médiách, či na sociálnych sieťach, keď toto, berúc do úvahy jeho vek, sa k situácii samo vyjadrovať nemôže a nie je schopné samostatne obhájiť svoje práva. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd v prebiehajúcom konaní nie je oprávnený v žiadnom prípade zaujímať stanovisko k možnostiam najvhodnejšieho umiestnenia maloletého dieťaťa do náhradnej rodiny v Maltskej republike, či na Slovensku, musí však mať na zreteli ochranu oprávnených záujmov dieťaťa a sledovať, aby sa jeho podobizeň a intímne (súkromné) údaje z jeho života bez rozumného dôvodu neobjavovali nekontrolovane v médiách. Aj keď teda žalovaná z minulosti disponuje podobizňami dieťaťa a informáciami z jeho detstva, je potrebné, aby s týmito nakladala citlivo, uvážlivo a nevystavovala ich do verejného priestoru bez možnosti dieťaťa sa k takejto medializácii vyjadriť a to tým skôr, že žalovaná v rámci výkonu funkcie profesionálneho rodiča sa zaviazala aj do budúcna zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch zverených detí.

26. Vzhľadom na uvedené preskúmavané neodkladné opatrenie možno pokladať za dôvodné, slúžiace záujmom chráneného dieťaťa a odvolací súd ho preto potvrdil ako vecne správne.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .