Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17Cb-61-2017.pdf
PDF · 248.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/61/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci: Samsung Electronics Europe Logistics, B.V., reg. číslo 27 252 366, so sídlom Olof Palmestraat 10, 2616 LR Delft, Holandsko, právne zast.: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2. Bratislava, proti žalovaným: 1/ IMKOTRANS, s.r.o., IČO: 44 403 372, so sídlom Dolnobarská 1117, Trhová Hradská, právne zast.: JUDr. Ildikó Uleklová, advokátka, so sídlom Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, 2/ Samsung SDS Global SCL Netherlands Coöperatief U.A., reg. č. 53842316, so sídlom Olof Palmestraat 10, 2616 LR Delft, Holandsko, právne zast.: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, 3/ GVT Transport & Logistics B.V., reg. č. 18028971, so sídlom Gesworenhoekseweg 4, 5047 TM Tilburg, Holandsko, a 4/ GVT Intermodal Freightmanagement B.V., reg. č. 57635420, so sídlom Gesworenhoekseweg 4, 5047 TM Tilburg, Holandsko, žalovaní 3/ a 4/ spoločne právne zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného 1/: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, právne zast.: JUDr. Danuše Tichá, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie 114.553,19 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.826,72 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.826,72 € od 06.04.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanému 1/ a v celom rozsahu vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ a 4/ z a m i e t a .
III. Žalovanému 1/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 95,08 %.
IV. Žalovaným 2/, 3/ a 4/ s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
O výške náhrad trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
V. Súd priznáva svedkovi: N.. H. C., B.. XX.XX.XXXX, svedočné v celkovej výške 50,17 €, ktorú sumu sú povinní mu zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na bankový účet č. IBAN: SK50 5600 0000 0098 0262 8001 žalobca v rozsahu sumy 48,94 € a žalovaný 1/ v rozsahu sumy 1,23 €.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa predmetnou žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.09.2017 domáhal pôvodne len voči žalovanému 1/ zaplatenia istiny 114.553,19 € s úrokmi z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne
od 06.04.2017 až do úplného zaplatenia, a to titulom škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená na prepravovanom tovare v medzinárodnej doprave. V žalobe žalobca uviedol: Žalobca je obchodná spoločnosť založená podľa holandského práva, ktorá vyrába a obchoduje s elektronikou s označením SAMSUNG. Žalobca je vlastnený spoločnosťou Samsung Electronics Co. Limited, so sídlom Maetan 3-Dong, Paldal-Ku 416, Suwon City, Kyungki-Do, Južná Kórea, registrovaná v registri spoločností v Seoule, Južná Kórea. Žalobca je entitou, ktorá pre Samsung Electronics Co. Limited zabezpečuje logistiku na európskom trhu. Spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistics B.V. - organizačná zložka, so sídlom 318, Gáň, IČO: 36 360 864, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Po, vložka č.: 10130/T (ďalej len „Odosielateľ“) je organizačná zložka žalobcu, prostredníctvom ktorej žalobca realizoval dodanie elektroniky - náhradných dielov v predmetnom prípade v množstve 17 paliet a v hmotnosti 1654 kg (ďalej len „Zásielka”). Špecifikácia náhradných dielov, ktoré tvorili Zásielku je uvedená vo faktúrach č. XXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (č.l. 9-19 spisu). Miestom dodania bol sklad patriaci žalobcovi v meste Breda v Holandskom kráľovstve, na adrese N. XXXX XXXX G. X., (ďalej len „Miesto dodania”). Prepravu Zásielky zabezpečoval žalovaný 1/, čo potvrdzuje nákladný list CMR č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2017 (ďalej len „Nákladný list CMR”), na ktorom je uvedená pečiatka žalovaného 1/, podpis jeho vodiča p. T. T. a EČV nákladného auta a jeho prívesu (J. H. J.). Nákladný list CMR (č.l. 41 spisu) preukazuje, že Zásielka - 17 paliet o hmotnosti 1654 kg bola na nákladné auto žalovaného riadne naložená v utorok 21.03.2017. Príves nákladného auta bol zabezpečený plombou č. XXXXX. Ako odosielateľ (Sender) je na Nákladom liste CMR uvedený žalobca, resp. jeho výrobňa v R.. Ako príjemca (Consignee) je uvedené skladisko žalobcu v meste Breda v Holandskom kráľovstve. Ako prepravca je uvedený žalovaný 1/. Vodič žalovaného p. T. T. bol informovaný o tom, že čas dodania Zásielky je štvrtok 23.03.2017 o 7:00 hod. v Mieste dodania. Vodič dorazil do Holandska už v stredu 22.03.2017 v poobedných hodinách. Vodič sa rozhodol prenocovať na parkovisku pri diaľnici H. v blízkosti mesta Molenheide („Miesto incidentu”). V nasledujúci deň ráno vodič pri kontrole vozidla odhalil dieru v plachte a poškodenú plombu, ktorou bol príves uzamknutý. Následnou kontrolou nákladu zistil, že chýba 1 zo 17 paliet. Vodič následne privolal políciu, ktorá s ním spísala záznam. Po tomto vodič pokračoval na Miesto dodania a zvyšnú Zásielku doručil. Zásielka bola prevzatá spoločnosťou SDS na základe Zmluvy o skladovaní dňa 23.03.2017, čo preukazuje Nákladný list CMR. Na základe uvedeného došlo pri preprave Zásielky na Miesto dodania k čiastočnej strate Zásielky, a to 3573 ks náhradných dielov, spolu o hmotnosti 269,32 kg. Stratou uvedenej časti Zásielky mala byť žalobcovi spôsobená škoda v žalovanej výške 114.553,19 €. Prepravu tovaru si žalobca zabezpečoval prostredníctvom spoločnosti SAMSUNG SDS Global SCL Netherlands Coöperatief U.A., reg. č. 53842316, so sídlom Olof Palmestraat 10, 2616 LR Delft, Holandsko (neskorší žalovaný 2/ - aj ako „SDS“), s ktorou dňa 26.05.2016 uzavrel Logistics Service Agreement, teda rámcovú zmluvu o logistike (ďalej len „Zmluva o preprave SDS“ - č.l. 20-33 + č.l. 63-78). Táto zmluva v článku 7 umožňuje SDS zabezpečiť plnenie povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy prostredníctvom subdodávateľa. Žalobca a žalovaný 2/ uzavreli dňa 26.05.2016 aj Warehousing Agreement - Contract No. 963 (č.l. 34-40), teda zmluvu o skladovaní, na základe ktorej sa SDS - žalovaný 2/ zaviazal pre žalobcu vykonávať, mimo iné aj preberanie zásielok, skladovanie, manipuláciu a odosielanie tovaru (ďalej len „Zmluva o skladovaní”). Žalobca ako spoločnosť, ktorá zabezpečuje prepravu zásielok tovaru (logistiku) na území celej Európy pre spoločnosť Samsung Electronics Co. Limited vytvoril štandardizované bezpečnostné podmienky, ktoré musia prepravcovia spĺňať a sú nimi pri preprave viazaní. Štandardizované bezpečnostné požiadavky v zásade zodpovedajú pravidlám preventívnej opatrnosti a starostlivosti prepravcu v prípade ak transportuje po ceste hodnotný náklad. Tieto štandardizované požiadavky sú obsiahnuté napríklad aj v Prílohe 4 Zmluvy o preprave SDS uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 2/ (ďalej len „Bezpečnostné požiadavky”). Na trasy a parkoviská sú zamerané ich časti: • 2.7 Prepravca použije trasy a cestovné poriadky, ktoré sú zverejnené a pravidelne využívané s maximálnou priemernou bezpečnosťou nákladu. Neplánované zastavenia alebo odklony od predpísaných trás sú dovolené výlučne z vážnych dôvodov (napr. mechanická porucha, práca na ceste, nehody atď.), avšak musí byt' okamžite nahlásené dispečerskému centru; • 2.8 Prepravca inštruuje svojich vodičov aby parkovali na čo najbezpečnejšom mieste, teda na mieste kde je prítomný strážnik, pod dobrým osvetlením, pod kamerovou ostrahou a spolu s inými vozidlami, nikdy osamotene alebo na tzv. HOT SPOTS. Za účelom dosiahnutia týchto podmienok je prepravca povinný vykonávať posúdenie rizík trás a poskytnúť trasový štandard pre konkrétne destinácie a to spolu
s bezpečnostne schválenými parkoviskami a s HOT SPOTS. Prepravca je povinný informovať svojich vodičov a subdodávateľov o týchto trasách písomne. Ďalej prepravca sa zaväzuje posudzovať tieto trasy opakovane, najmenej dva krát za rok. Prepravca je povinný výsledok posúdenia oznámiť Samsungu a to spolu s prehľadom bezpečnostného vybavenia na každom parkovisku. • 2.9 Hot SPOTS, spomínané v bode 2.8 sú definované ako miesta kde je dôvodné od prepravcu očakávať vedomosť o kriminálnych incidentoch (najmä tých týkajúcich sa krádeže zásielok), ktoré sa na daných miestach páchajú. • 2.18 Ak dôjde k strate, zmiznutiu alebo k nevypátrateľnosti produktov Samsungu a bezpečnostné požiadavky v tomto dokumente neboli splnené, považuje sa to za vedomú / hrubú nedbanlivosť.
Žalobca v podanej žalobe s poukazom na vyššie uvedené body Bezpečnostných požiadaviek argumentoval nasledovne: Prepravca resp. vodič je povinný parkovať iba na vopred vybraných a žalobcom schválených parkoviskách, predovšetkým je povinný sa vyhnúť parkoviskám, ktoré sú označené ako HOT SPOTS. Miesto incidentu, teda parkovisko pri meste T. na diaľnici H. nebolo žalobcom schválené ako bezpečné parkovisko v zmysle Bezpečnostných požiadaviek žalobcu. Vodič zaparkovaním vozidla na parkovisku, ktoré nebolo schválené ako bezpečné parkovisko, nesplnil Bezpečnostné požiadavky žalobcu na prepravcov a tým sa podľa žalobcu dopustil (vedomej) hrubej nedbanlivosti, čím spôsobil situáciu, ktorá vyústila do krádeže časti Zásielky. Žalovaný 1/ notifikoval žalobcu o incidente prostredníctvom formulára (Samsung Incident Notification Form - č.l. 61-62), v ktorom uviedol, že došlo ku krádeži náhradných dielov. V uvedenom formulári žalovaný uviedol mimo iné aj to, že parkovisko, ktoré vodič použil nie je certifikovaným parkoviskom. V zmysle bodu 1.6 Bezpečnostných požiadaviek žalobcu, ak dôjde k strate zásielky, ktorej hodnota presahuje 35.000 €, je potrebné zabezpečiť správu z bezpečnostného vyšetrovania a vyšetrovanie na mieste. Túto vyšetrovaciu správu č. XXXXXXXXX zo dňa 16.05.2017 v danom prípade vytvorila spoločnosť INTERLLOYD AVERIJ B.V., Cargo Surveyors at Amsterdam (ďalej len „Vyšetrovacia správa”
- č.l. 82-107). V záveroch tejto správy bolo na strane 5 uvedené, že parkovisko pri meste T.B. - Miesto incidentu bolo žalobcom kvalifikované ako HOT SPOT a teda nemalo byť prepravcami resp. ich vodičmi využívané, najmä nie pre dlhšie prestávky na prenocovanie. Vo vyšetrovacej správe sa ďalej uvádza, že zabezpečené parkovisko, ktoré spĺňa Bezpečnostné požiadavky žalobcu sa nachádzalo len 12 km od Miesta incidentu v meste O., blízko logistického centra žalobcu. Vyšetrovacia správa uzatvára, že ku krádeži mohlo dôjsť počas prepravy zabezpečovanej prepravcom. Páchatelia získali prístup do prívesu tak, že rozrezali plombu. Následne mohli ukradnúť 3573 ks náhradných dielov. V dôsledku absencie dostatočného kamerového systému na parkovisku samotná krádež nebola zaznamenaná. Ak by vodič oznámil svoj skorý príchod do Holandska, mohlo byť vyloženie tovaru zabezpečené ešte v ten deň, prípadne mohlo byt' vodičovi odporučené parkovať na zabezpečenom parkovisku. Nerešpektovaním Bezpečnostných štandardov, inštrukcií žalobcu, prípadne žalovaného ako prepravcu, a neoznámením svojho skorého príchodu vytvoril vodič situáciu, ktorá vyústila do krádeže časti Zásielky. Žalobca si touto žalobou uplatňuje nároky z prepravnej zmluvy v zmysle čl. 13 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) uverejnenej v Zbierke zákonov pod číslom 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“) v spojení s jeho ďalším článkami 1, 4, 17, 27. Nákladný list CMR preukazuje, že žalobca v tomto prípade vystupuje ako odosielateľ a aj ako príjemca. Zásielka bola riadne naložená do nákladného auta, resp. prívesu žalovaného a bola zabezpečená plombou č. XXXXX. Ďalej je nespochybniteľné, že žalovaný 1/ vykonával prepravu Zásielky a že Zásielka bola v jeho dispozícii v čase kedy došlo k odcudzeniu časti Zásielky, čím je daná pasívna legitimácia žalovaného v tomto spore. To, že vodič aj napriek vedomosti, že Miesto incidentu nie je certifikovaným parkoviskom (vyplýva to zo správy o incidente - Samsung Incident Notification Form) a bolo žalobcom označené ako HOT SPOT, vozidlo na Mieste incidentu odstavil, je podľa názoru žalobcu potrebné považovať za nepriamy úmysel, resp. za vedomú (hrubú) nedbanlivosť.
2. Žalobca podaním z 31.07.2018 rozšíril svoju žalobu a v zmysle § 79 C.s.p navrhol, aby súd pripustil pristúpenie ďalších žalovaných do predmetného konania, a to žalovaného 2/ - Samsung SDS Global SCL Netherlands Cooperatief U.A., žalovaného 3/ - GVT Transport & Logistics B.V. a žalovaného 4/ - GVT Intermodal Freightmanagement B.V. s tým, že podľa rozšíreného petitu žaloby žalobca naďalej požadoval zaviazať všetkých žalovaných k zaplateniu istiny 114.553,19 € s úrokmi z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 06.04.2017 do zaplatenia spoločne a nerozdielne. Súd tomuto návrhu žalobcu vyhovel uznesením č.k. 17Cb/61/2017-500 z 21.01.2020. Žalobca predmetné rozšírenie žaloby odôvodnil nasledovne:
Pred uzavretím Zmluvy o preprave SDS mal žalobca uzavretú zmluvu o preprave zo dňa 18.08.2015 so spoločnosťou GVT Transport & Logistics B.V. - žalovaným 3/ (ďalej aj ako „GVT Transport“). Na základe tejto zmluvy bola vykonávaná preprava tovaru žalobcu do 06.06.2016 (ďalej len „Zmluva o preprave GVT Transport“ - č.l. 161-194 + 339-371). Dňa 10.05.2016 bola uzavretá zmluva o postúpení práv a povinností v súvislosti so Zmluvou o preprave GVT Transport (ďalej len „Zmluva o postúpení“ - č.l. 158-160 + 330-338). V zmysle tejto Zmluvy o postúpení došlo k postúpeniu práv a povinností žalobcu na žalovaného 2/ - spoločnosť SDS. Táto Zmluva o postúpení nadobudla účinnosť dňa 06.06.2016. Od tohto momentu teda v Zmluve o preprave GVT Transport nastúpila na miesto žalobcu spoločnosť SDS. Zmluva o postúpení podľa názoru žalobcu potvrdzuje existenciu Zmluvy o preprave GVT Transport a preukazuje aj vedomosť žalovaného 3/ - spoločnosti GVT Transport & Logistics B.V. (ďalej len „GVT Transport“) o Bezpečnostných požiadavkách žalobcu na prepravcov. Nakoľko žalovaný 1/ bol za účelom využívania jeho služieb kontaktovaný žalovaným 4/ - spoločnosťou GVT Intermodal Freightmanagement B.V. (ďalej len „GVT Intermodal“), ktorá tak nesporne urobila na základe požiadavky žalovaného 3/ - spoločnosti GVT Transport, s ktorou je spoločnosť žalovaného 4/ personálne prepojená, pričom spoločnosť žalovaného 3/ má uzavretú Zmluvu o preprave GVT Transport so žalovaným 2/ - spoločnosťou SDS, žalobca mal za to, že spoločnosť GVT Intermodal je vo vzťahu k GVT Transport subdodávateľom, pričom celý subdodávateľský vzťah prepravcov vyzerá nasledovne: 1. žalovaný 2/ - spoločnosť SDS ako hlavný prepravca na základe Zmluvy o preprave SDS, 2. žalovaný 3/ - spoločnosť GVT Transport na základe Zmluvy o preprave GVT Transport, 3. Spoločnosť GVT Intermodal na základe nespornej zmluvy/objednávky s GVT Transport, 4. Spoločnosť IMKOTRANS, s.r.o. na základe zmluvy/objednávky s GVT Intermodal a prepravného listu CMR. Prostredníctvom tejto subdodávateľskej štruktúry došlo k preprave zásielky žalobcu, ktorej čiastočná strata je predmetom žaloby. Za dopravcu v zmysle vyššie uvedenej subdodávateľskej štruktúry s poukazom na čl. 3 Dohovoru CMR tak možno označiť všetkých žalovaných 1/ až 4/, ktorí za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Žalobca opätovne poukázal na to, že vytvoril štandardizované Bezpečnostné podmienky, ktoré musia bez rozdielu všetci prepravcovia spĺňať a sú nimi pri preprave viazaní. Predmetné Bezpečnostné požiadavky na prepravu boli súčasťou tak Zmluvy o preprave SDS, ako aj Zmluvy o preprave GVT Transport. Žalobca mal za to, že Bezpečnostné požiadavky na prepravu museli byť rovnako súčasťou zmluvných vzťahov aj medzi spoločnosťou GVT Transport a GVT Intermodal, ako aj súčasťou zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou GVT Intermodal a IMKOTRANS, s.r.o. Z bodu 1.1. Prílohy č. 4 Zmluvy o preprave SDS a z bodu 1.1 Prílohy E Zmluvy o preprave GVT Transport (Security Requirements - Bezpečnostné požiadavky na prepravu) jednoznačne vyplýva zodpovednosť prepravcu za dodržanie týchto bezpečnostných požiadaviek jeho subdodávateľmi a povinnosť zaručiť sa, že subdodávateľ zabezpečí rovnakú úroveň kvality ochrany ako SDS. Žalobca mal za to, že všetci vyššie uvedení dopravcovia boli povinní sa vzájomne o bezpečnostných podmienkach informovať a tieto dodržiavať. Zodpovednosť za stratu zásielky žalobcu tak ako bola popísaná v žalobe preto zaťažuje všetkých dopravcov spoločne a nerozdielne a nedodržanie týchto Bezpečnostných podmienok predstavuje hrubú nedbanlivosť všetkých prepravcov.
3. K žalobe a jej rozšíreniu sa žalovaný 1/ vyjadril svojimi podaniami z 19.04.2018 a z 04.12.2018, pričom potvrdil, že spoločnosť žalovaného 1/ dňa 21.03.2017 uskutočnila prepravu 17 paliet v hmotnosti 1654 kg, ktorá bola zabezpečená plombou č. XXXXX a že odosielateľom tejto zásielky bol žalobca. Žalovaný 1/ vak spochybňoval svoju zodpovednosť, ako aj výšku škody uplatnenú žalobcom za stratenú časť tovaru, a to z niekoľkých dôvodov: Žalovaný 1/ potvrdil, že začiatkom roka 2017 ho oslovila holandská spoločnosť GVT Intermodal B.V. (žalovaný 4/ - aj ako „sprostredkovateľ“) s dopytom na zabezpečenie prepravných služieb. Žalovaný 1/ spočiatku bez nejakých komplikácií prevážal (podľa udania sprostredkovateľa) nehodnotné súčiastky zo Samsungu v U. J. X.. Z popisu nakládky v objektoch spoločnosti Samsung uvedeného v predmetnom vyjadrení žalovaného 1/ vyplýva, že po skončení nakládky je o tom vodič dovtedy čakajúci v kabíne kamiónu informovaný, pričom šofér následne v sprievode zamestnanca SAMSUNG-u zatvorí zadné dvere, zatiahne colné lano a zamestnanec SAMSUNG-u zaplombuje náves bez toho, aby mal šofér kedykoľvek počas tejto manipulácie možnosť preskúmať tovar. V tomto prípade vodič dostal len CMR, t.j. nie aj dodací list a kópiu faktúry, čo je bežnou praxou pri preprave, a teda šofér nemohol vedieť akú hodnotu má prevážaný tovar. Žalovaný 1/ sa v tomto konkrétnom prípade mohol spoliehať len na informácie od svojho objednávateľa a teda od spoločnosti GVT Intemodal B. V. (žalovaný 4/), podľa udania ktorého malo ísť o prepravu nehodnotného tovaru - konkrétne o prepravu súčiastok
k televízorom, ktoré samy o sebe mali byť nehodnotné v tom smere, že tieto sú nepoužiteľné pre konečného spotrebiteľa, keďže sú určené na zabudovanie do spotrebičov (televízorov). Žalovaný 1/ v žiadnom smere nekomunikoval so spoločnosťou SAMSUNG a ich interakcia sa prejavovala len pri odstavení nákladného vozidla na tej-ktorej prevádzke tejto spoločnosti. Vo všetkých ostatných prípadoch komunikácia žalovaného 1/ prebiehala prostredníctvom spoločnosti GVT Intermodal B.V., a to konkrétne prostredníctvom jej zamestnanca N.. H. C.. Podľa uvedeného potom žalovaný 1/ rozhodne odmietal, že by mal stanovené či už zo strany sprostredkovateľa alebo spoločnosti SAMSUNG parkoviská alebo trasu, ktoré by boli povolené a na ktorých by sa mal pohybovať s prepravovaným tovarom, t.j. ktoré by považoval odosielateľ za dôveryhodné, bezpečné, resp. za „štandardizované“, a na strane druhej parkoviská a trasy, ktoré by považoval odosielateľ za HOT SPOT - „nebezpečné“. Žalovaný 1/ nemal vedomosť o žiadnych takýchto bezpečnostných požiadavkách, pričom zároveň poukazoval na to, že žalobcom uvádzané zmluvy o preprave vrátane ich príslušnej prílohy sú súkromnými listinami, ktoré nikdy neboli žalovanému 1/ predložené a žalovaný 1/ s nimi nebol nijako oboznámený, t.j. tieto žalovaného 1/ nezaväzujú. Tiež doplnil, že parkovisko, na ktorom sa stal incident, žalovaný 1/ využíva bežne bez toho, aby sa predtým niekedy v minulosti hocijaká nepríjemnosť stala. Žalovaný 1/ rázne odmietal akékoľvek konštatovania žalobcu o nepriamom úmysle, resp. o vedomej (hrubej) nedbanlivosti žalovaného 1/, resp. jeho vodiča, nakoľko pri plnení predmetu nepísanej prepravnej zmluvy so žalovaným 4/ postupoval žalovaný 1/ s odbornou starostlivosťou, pričom osobitné požiadavky, ako ani predmet prepravy a jeho skutočná povaha neboli žalovanému 1/ po celý čas prepravy známe. Žalovaný 1/ ďalej argumentoval, že on predmetný Samsung Incident Notification Form nikdy nevyplnil vo forme ako bol predložený súdu. Po predložení formulára po incidente p. N.. H. C. boli podľa jeho inštrukcií vyplnené zo strany žalovaného 1/ len základné údaje o jeho firme a o nákladnom vozidle: „Notification Details“, „Shipment Details“, „Incident Details“, „Vehicle Details“, „Driver Details“, pričom formulár bol takto preposlaný žalovanému 4/ - spoločnosti GVT Intermodal, a to p. N.. H. C., ktorý mal údaje doplniť, avšak nie v predloženom rozsahu. Výsledok „vyšetrovacej správy“ je podľa názoru žalovaného 1/ z hľadiska konania irelevantný aj z toho dôvodu, že neboli dané zvláštne bezpečnostné požiadavky zo strany objednávateľa. Ku skutočnosti vyplývajúcej z „vyšetrovacej správy“ a to, že „ak by vodič oznámil skorý príchod do Holandska, mohlo byť vyloženie tovaru zabezpečené ešte v ten deň, príp. mohlo byť vodičovi odporučené parkovať na zabezpečenom parkovisku“, žalovaný 1/ uviedol, že z vlastnej skúsenosti vie, že to tak nie je. Z nákladného listu nevyplýva, že by išlo o prepravu hodnotného tovaru, resp. z neho vyplývajú len údaje, ktoré naznačujú zodpovednosť prepravcu výlučne podľa čl. 23 Dohovoru o CMR, t.j. len do výšky hmotnostne limitovanej škody, ktorá by potom bola krytá z poistenia žalovaného 1/, keďže poistnú udalosť riadne svojej poisťovni nahlásil. Napriek tomu že už jediná paleta z prepravovaných 17 paliet (ktorá bola odcudzená) sama prevyšovala niekoľkonásobne hodnotu 35.000,- € (pri ktorej sa podľa vnútorných pravidiel žalobcu vyžaduje správa z bezpečnostného vyšetrovania), žalobcovi príp. jeho sprostredkovateľovi neprišlo vhodné upozorniť žalovaného 1/ na to, že má prepravovať medzinárodne tovar, ktorého hodnota sa v žiadnom prípade nemôže považovať za štandardnú alebo bežnú. Žalovaný 1/ zdôraznil, že nebol v žiadnom priamom zmluvnom vzťahu so žalobcom, žalovaný 1/ nemá žiadne vedomosti o zmluvných vzťahoch medzi „ďalšími pristupujúcimi” žalovanými a žalobcom a bol v kontakte iba so žalovaným 4/. Prepravy vykonávané žalovaným 1/ (vrátane predmetnej) boli založené na báze osobitných objednávok zo strany spoločnosti GVT Intermodal (žalovaný 4/), pričom ich zmluvný vzťah nebol zachytený v žiadnej (písomnej) zmluve, tzn. išlo o jednotlivé prepravy na základe požiadaviek prepravcu. Žalovanému 1/ neboli dané zo strany žalobcu, ako ani zo strany jeho zmluvných partnerov (subdodávateľov) a osobitne spoločnosťou GVT Intermodal žiadne bezpečnostné požiadavky na prepravu, a to ani žiadny zoznam „bezpečných parkovísk“, na ktorých by sa žalovaný 1/ mal pri preprave do miesta určenia zastavovať, pričom žalovaný 1/ taktiež nemá vedomosť o tom, že by akýkoľvek zoznam bezpečných parkovísk alebo naopak HOT SPOT-ov existoval a má za to, že aj na parkovisku, kde sa stal incident, boli zabezpečené bezpečnostné prvky, ktoré sa od takéhoto parkoviska za bežných okolností môžu očakávať. Podaním z 27.05.2019 oznámil subjekt KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, svoj vstup do konania v postavení intervenienta na strane žalovaného 1/ z dôvodu, že ako poisťovateľ má právny záujem na výsledku sporu vo vzťahu k žalovanému 1/.
4. K žalobe a jej rozšíreniu sa žalovaný 2/ vyjadril svojim podaním z 28.06.2021, ktorým navrhol žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania nároku z predmetnej prepravy, na ktorý sa vzťahuje Dohovor CMR, a to podľa jeho čl. 32 ods. 1, keďže nárok nebol voči žalovanému 2/ uplatnený v jednoročnej premlčacej dobe. K vykládke a tým k ukončeniu prepravy predmetného tovaru došlo dňa 23.3.2017 a tak premlčacia doba skončila dňa 24.3.2018, pričom žalobca rozšíril okruh žalovaných o žalovaného 2/ až podaním zo dňa 31.7.2018, čo sa nepochybne stalo až po uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ ide o vecné posúdenie nároku, tak žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca mu žiadnym spôsobom neindikoval povahu a hlavne hodnotu prepravovaného tovaru, nikde v zmluve si nevymienil osobitný záujem na dodaní zásielky v zmysle čl. 23 ods. 6 CRM a za takéto dojednanie ani nezaplatil osobitne dohodnutý príplatok k prepravnému v zmysle čl. 26 ods. 1 CMR (rovnako takáto skutočnosť nie je v nákladnom liste CMR vyznačená a ani v žalobe tvrdená), preto mal žalovaný 2/ za to, že žalobca sa sám dopustil pri obstarávaní prepravy hrubej nedbanlivosti tým, že pred dopravcami zatajil mimoriadne vysokú hodnotu zásielky. Uvedené podľa názoru žalovaného 2/ odôvodňuje aplikáciu limitácie náhrady škody v danom prípade podľa ustanovenia čl. 23 Dohovoru CMR, ktoré práve na takéto prípady slúži a taktiež môže znamenať zanedbanie povinností žalobcu podľa čl. 17 ods. 2 a 4 Dohovoru CMR.
5. K žalobe a jej rozšíreniu sa svojim podaním z 01.07.2021 vyjadrili žalovaní 3/ a 4/, ktorí takisto navrhli žalobu voči nim v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania nároku z predmetnej prepravy podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR, pretože jednoročná premlčacia doba počítaná od straty časti tovaru, resp. vykládky tovaru 23.03.2017 uplynula skôr (24.03.2018), než bola žaloba rozšírená aj voči žalovaným 3/ a 4/ (doplnenie žaloby je datované dňa 31.07.2018). Žalovaní 3/ a 4/ poukázali na to, že v zmysle článku 2 Zmluvy o preprave GVT Transport bol žalobca povinný poskytnúť zmluvnému partnerovi u ktorého si objednáva prepravu všetky relevantné informácie týkajúce sa prepravovaného tovaru, čo celkom logicky zahŕňa aj informovanie o jeho cene. Žalobca však žalovaných informoval tak, že predmetom prepravy sú výlučne náhradné diely nízkej hodnoty. Žalovaní preto nemali a ani nemohli mať vedomosť o tom, aká je skutočná hodnota prepravovanej zásielky. Žalovaní 3/ a 4/ kategoricky odmietali, že by pri predmetnej preprave došlo z ich strany alebo zo strany spoločnosti IMKOTRANS, s.r.o. k vedomej hrubej nedbanlivosti, pričom po skutkovej stránke poukázali na to, že žalobca vo vzťahu k bodom 2.8 a 2.9 Zmluvy o preprave GVT Transport nepreukázal dôvod, prečo by na parkovisku pri meste T. bolo možné rozumne očakávať, že sa na ňom pácha trestná činnosť súvisiaca s prepravou nákladu a prečo by ho bolo potrebné v zmysle uvedenej zmluvy považovať za HOT SPOT a žalobca taktiež nepreukázal, že by oznámil žalovaným 3/ a 4/, že na parkovisku pri meste T. nemožno parkovať, pretože je to tzv. HOT SPOT. Po právnej stránke žalovaní 3/ a 4/ poukázali na to, že nakoľko signatárske štáty Dohovoru CMR sa pri koncipovaní znenia Dohovoru CMR nevedeli dohodnúť na definícii úmyslu ani zavinenia, ktoré sa považuje za rovnocenné úmyslu, ponechali túto definíciu na právnu úpravu jednotlivých štátov. V slovenskom právnom systéme je zavinenie definované v jedinom právnom predpise a to v zákone č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný zákon“). Žalovaní 3/ a 4/ ďalej s poukazom na správu z obhliadky č. 20170501 (ktorú predložil žalobca ako dôkaz), ako aj na vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 03.04.2018 argumentovali, že vodič kamiónu, ktorý zaparkoval na parkovisku, ktoré sa nachádza pri čerpacej stanici a je projektované tak, že sa počíta, že na ňom budú parkovať kamióny, pričom toto parkovisko je sčasti monitorované kamerami a spoločnosť IMKOTRANS ho predtým bežne a bezproblémovo používala na parkovanie: a) nechcel spôsobiť krádež prepravovaného tovaru, a ani b) nevedel, že môže spôsobiť krádež prepravovaného tovaru, t.j. nie je možné skonštatovať u žalovaného 1/, resp. u jeho vodiča žiadnu z dvoch foriem úmyselného zavinenia (priamy - nepriamy). Podľa právneho názoru žalovaných 3/ a 4/ zaparkovanie kamiónu na parkovisku pri meste T. nemožno dokonca vykladať ani ako vedomú alebo nevedomú nedbanlivosť, tak ako ich definuje Trestný zákon. Z dôvodu, že žalobca neuviedol cenu zásielky, ani osobitný záujem na dodaní a nezaplatil príplatok k prepravnému, na predmetnú prepravu sa v zmysle článku 23 bod 3 Dohovoru CMR aplikuje limitácia náhrady škody. S týmito vyjadreniami žalovaných 2/, 3/ a 4/ súhlasil vo svojom podaní z 25.08.2021 i žalovaný 1/, ktorý naďalej zastával názor, že sa žalobcovi nepodarilo v tomto konaní uviesť žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od (hmotnostnej) limitácie náhrady škody, a teda sa mu nepodarilo preukázať, že by mali žalovaní niesť zodpovednosť za údajne vzniknutú „skutočnú” škodu v zmysle čl. 29 Dohovoru CMR.
6. Žalobca vo svojej replike z 09.08.2022 reagujúc na dovtedajšie vyjadrenia žalovaných doplnil, že hrubú nedbanlivosť možno definovať ako vyšší stupeň intenzity nedbanlivosti (vedomej aj nevedomej),
a to na základe prístupu osoby, ktorá škodu spôsobila, k požiadavke náležitej opatrnosti, teda ako zjavnú bezohľadnosť. V súvislosti s výkladom pojmu „hrubá nedbanlivosť“ v praxi v rámci jednotlivých súdnych sporov o náhradu škody z nárokov vyplývajúcich z CMR poukazoval žalobca pri nedostatku ustálenej rozhodovacej praxe v rámci SR na teoretický výklad pojmu „hrubá nedbanlivosť“ v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. Rv II 284/24 - Za hrubú nedbanlivosť možno považovať takú formu porušenia náležitej opatrnosti, pri ktorej bolo možné vznik škody bez námahy predvídať a ľahko sa ho vyvarovať a na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, konkrétne na jeho rozsudky sp. zn. 23Cdo/2702/2012, 32Cdo/995/2013. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že ním uplatnený nárok na náhradu škody nepodlieha hmotnostnej limitácii v zmysle článku 23 CMR, keď konanie dopravcu v tomto konkrétnom prípade nepochybne možno hodnotiť ako spôsobenie škody následkom hrubej nedbanlivosti dopravcu rovnocennej s úmyslom. Nárok na náhradu škody je tak možné uplatniť v plnej výške škody v zmysle článku 29 ods. 1 CMR. Žalobca zdôrazňoval, že celková hodnota prepravovanej zásielky bola 174.133,75 €, čo žalobca preukazuje viacerými listinami predloženými spolu so žalobou (faktúry č. XXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, Vyšetrovacia správa spoločnosti INTERLLOYDS AVERIJ B.V. s konkrétnym vyčíslením hodnoty prepravovanej zásielky). Skutočnosť, že tovar na odcudzenej palete svojou hodnotou prevyšoval hodnotu zvyšku prepravovaného tovaru v rámci zásielky, nie je s ohľadom na žalobcom predložené dôkazy sporná, a ani nijakým spôsobom nespochybňuje/neoslabuje nárok žalobcu. Žalobca odmietal, že by z jeho strany došlo pri obstarávaní prepravy k nedbanlivostnému konaniu. Z obsahu Štandardných požiadaviek ochrany pri preprave totiž vyplýva, že žalobca mal voči dopravcovi osobitnú notifikačnú povinnosť až pri celkovej hodnote zásielky nad 500.000,- €. Reálna celková hodnota prepravovanej zásielky (174.133,75 €) teda nedosahovala ani zďaleka sumu, pri ktorej by už žalobcovi vyplývala voči dopravcovi osobitná notifikačná povinnosť. S ohľadom na uvedené skutočnosti je v danom prípade možnosť aplikácie článku 17 ods. 2 a 4 CMR vylúčená. Žalobca vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ uviedol, že existenciu Zmluvy o preprave GVT Transport jednoznačne preukazuje aj obsah listiny označenej v doplnení žaloby ako „Contract takeover zo dňa 10.05.2016“ (Zmluva o postúpení). Obsah Zmluvy o postúpení sa totiž odvoláva na Zmluvu o preprave GVT Transport, pričom jednou z jej zmluvných strán je okrem žalobcu a žalovaného 2/ aj samotný žalovaný 3/. V zmysle bodu 2.8 Bezpečnostných podmienok sa za bezpečné na parkovanie okrem iného považovalo: a) miesto, na ktorom je aspoň príslušník ochrannej služby, b) miesto, ktoré je dobre osvetlené, c) miesto, ktoré je monitorované priemyselnými kamerami. Ako to vyplýva z obsahu Vyšetrovacej správy spoločnosti INTERLLOYDS AVERIJ B.V., na odpočívadle pri T. absentoval prakticky akýkoľvek systém ochranného dohľadu. Predmetné odpočívadlo nebolo vybavené ochrannou službou, a ani samotná parkovacia plocha na odpočívadle nebola monitorovaná kamerovým systémom. Za týchto okolností nemohla priemerne rozumovo zdatná osoba vyhodnotiť odpočívadlo pri meste T. ako bezpečné na parkovanie v zmysle Bezpečnostných podmienok. Pokiaľ ide o vôľovú stránku konania dopravcu, tento na základe znenia Bezpečnostných podmienok musel vedieť, že odpočívadlo pri meste T. svojím zabezpečením nezodpovedá nárokom kladeným ustanoveniami Bezpečnostných podmienok na bezpečný typ parkoviska. Dopravca sa však napriek tomu rozhodol na odpočívadle pri meste T. prenocovať. Dopravca sa tak buď bez primeraných dôvodov spoliehal, že počas noci nedôjde ku škodovej udalosti (vedomá nedbanlivosť), alternatívne dopravca bol s prípadným vznikom škodovej udalosti počas noci dokonca uzrozumený (nepriamy úmysel). Bez ohľadu na skutočnosť, či k vzniku škody došlo v danom prípade následkom vedomej nedbanlivosti alebo následkom nepriameho úmyslu, žalobca s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax v prípade praktickej aplikácie pojmu „hrubá nedbanlivosť“ v sporoch o náhradu škody z nárokov podľa CMR mal za to, že konanie dopravcu je možné v tomto konkrétnom prípade nepochybne hodnotiť ako spôsobenie škody následkom hrubej nedbanlivosti dopravcu rovnocennej s úmyslom. Žalobca v tejto súvislosti ešte poukázal aj na znenie bodu 2.18 Bezpečnostných podmienok, v zmysle ktorého nesplnenie Bezpečnostných podmienok bolo považované automaticky za hrubú nedbanlivosť. V danom prípade preukázateľne došlo k strate časti prepravovanej zásielky minimálne na základe hrubej nedbanlivosti dopravcu rovnocennej úmyslu, pričom žalovaní 2/, 3/ a 4/ za toto konanie v zmysle článku 3 CMR spoluzodpovedajú. Nie je preto možné aplikovať na vzniknutú situáciu prvú vetu článku 32 ods. 1 CMR, a teda uplatnený nárok nie je premlčaný voči žalovaným 2/, 3/ a 4/.
7. Žalovaný 2/ vo svojej duplike z 27.08.2021, ako aj žalovaní 3/ a 4/ vo svojej duplike z 25.08.2021 zotrvali na svojich stanoviskách, pričom žalovaný 2/ v súvislosti so žalobcom označenými rozhodnutiami NS ČR z danej oblasti zdôrazňoval, že záver o tom, či v konkrétnom prípade ide o hrubú nedbanlivosť
rovnajúcu sa úmyslu podľa čl. 29 ods. 1 CMR a čl. 32 ods. 1 CMR je potrebné vždy posúdiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V tejto súvislosti je potom potrebné zdôrazniť skutočnosti, ktoré vyplývajú tak z vyjadrení ostatných žalovaných, ako aj zo správy spoločnosti Interlloyd Averij B.V a zo záberov napr. Google maps - parkovisko pri meste T.:
- parkovisko je určené práve na prenocovanie kamionistov; - obsahuje potrebnú infraštruktúru a viacero zariadení určených pre vodičov (benzínová pumpa, kaviareň, reštaurácia atď.) čo nepochybne prispieva k zvýšenej bezpečnosti aj parkoviska, nakoľko je na ňom počas celého dňa vyšší ruch spôsobený prevádzkou týchto zariadení; - je udržiavané a dobre osvetlené; - je oplotené; - obsahuje iba jednu prístupovú a výjazdovú trasu, - na parkovisku sú bezpečnostné kamery (hoci miesto krádeže bolo nanešťastie mimo ich záberu); - nachádza sa v bezpečnej krajine - v Holandsku;
- vodič kamiónu prespával priamo v ťahači, teda kamión ani počas noci neopustil; - zrejme aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti došlo iba ku krádeži jedinej zo 17-tich prepravovaných paliet. Žalovaný 2/ mal za to, že konanie dopravcu v kontexte týchto konkrétnych okolností prípadu nemožno subsumovať pod „hrubú nedbanlivosť“. Aj žalovaní 3/ a 4/ v duplike poukázali na to, že parkovisko pri T. bezprostredne susedí s viacerými budovami, ktorá slúžia na zabezpečenie rôznych potrieb návštevníkov parkoviska (benzínová pumpa Shell, Starbucks, Burger king), je výborne osvetlené a je využívané na parkovanie (viacerých) vozidiel. Ako sa konštatuje v správe z obhliadky č. XXXXXXXX vyhotovenej spoločnosťou Interlloyd Averij B.V. vjazdová a výjazdová cesta na toto parkovisko je snímaná bezpečnostnými kamerami. V zmysle vyššie uvedeného parkovisko pri meste T. spĺňalo 3 zo 4 požiadaviek uvedených v bode 2.8 Štandardných požiadaviek ochrany pri preprave. Podľa právneho názoru žalovaných 3/ a 4/ ide o štandardne až nadštandardne vybavené a zabezpečené parkovisko, ktoré môže osoba konajúca s primeranou opatrnosťou vyhodnotiť ako bezpečné na parkovanie motorových vozidiel. Za HOT SPOT v zmysle bodu 2.9 štandardných požiadaviek ochrany pri preprave je možné podľa právneho názoru žalovaných 3/ a 4/ považovať len odľahlé miesta, na ktorých nie sú okrem možnosti odpočinku pre vodičov zabezpečené žiadne dodatočné služby. V zmysle vyššie uvedeného podľa právneho názoru žalovaných 3/ a 4/ parkovisko pri meste T. nie je možné v zmysle bodu 2.9 štandardných požiadaviek ochrany pri preprave vyhodnotiť ako HOT SPOT. Zaparkovaním kamiónu na parkovisku pri Molenheide sa teda žalovaní, ktorí neboli informovaní o vysokej cene predmetného tovaru, nedopustili vedomej nedbanlivosti (či dokonca nepriameho úmyslu). Na druhej strane sa žalobca hrubej nedbanlivosti dopustil tým, že dopravcu neupozornil na potrebu zvýšenej ochrany zásielky a na zvýšené nebezpečenstvo jej odcudzenia, na základe čoho je žalobca priamo zodpovedný za to, že došlo ku strate časti tovaru. Žalovaní 3/ a 4/ tu tiež poukázali na vybrané rozhodnutia rôznych európskych súdov k jednotlivým článkom Dohovoru CMR (najmä k jeho článku 29).
8. Žalobca počas ďalšieho konania, a to prostredníctvom ústneho prednesu svojho zástupcu na pojednávaniach uskutočnených 06.09.2021 a 16.03.2022, ako aj v písomných podaniach z 19.10.2021 a 09.03.2022 ešte doplnil:
- K pasívnej vecnej legitimácii žalovaných - s poukazom na Zmluvu o preprave SDS, ktorá bola uzavretá so žalovaným 2/ a na Zmluvu o preprave GVT Transport, ktorej zmluvnou stranou bol i žalovaný 3/ mal žalobca za preukázané, že títo účastníci boli oboznámení s Bezpečnostnými požiadavkami žalobcu. Žalobca pritom nemal vedomosť o tom ako fungoval ďalší informačný tok medzi žalovanými 3/ a 4/, resp. žalovaným 1/ ako subjektom, ktorý konkrétnu prepravu realizoval.
- K bezpečnostným požiadavkám a k náležitej opatrnosti dopravcu pri preprave - Odpočívadlo pri T. nie je vybavené nijakou strážnou službou. Z verejne dostupných záberov odpočívadla pri T. je zrejmé, že odstavná plocha pre kamióny s rozmermi cca 40 x 80 metrov je osvetlená len minimálne, a to 8 lampami. Predmetné lampy sú navyše umiestnené len po okrajoch odstavnej plochy a ich osvetľovacie reflektory sú smerované výhradne na miesta priamo pod týmito lampami. Takto osvetlené odpočívadlo objektívne nemožno označiť pojmom „dobre osvetlené“. Parkovisko T. nie je zabezpečené kamerovým systémom. Kamery sú používané čerpacou stanicou, ktorých účelom nie je monitorovať priestor pre parkovanie. Monitorovací bezpečnostný systém na parkovisku neexistuje. Žalobca tu zdôrazňoval, že informácie poskytnuté žalovanými do spisu ohľadne parkoviska pri T. sú informáciami zodpovedajúcimi stavu parkoviska v roku 2021, t.j. nie je nimi možné dokumentovať stav parkoviska v roku 2017 kedy k incidentu došlo. Čo sa týka oplotenia parkoviska, žalobca poukazoval na to, že popri parkovisku vedie aj iná cesta (T.), z ktorej je možné sa dostať na parkovisko. V roku 2021 je táto vedľajšia cesta oddelená od parkoviska plôtikom vo výške 1 meter a nízkou bránkou, pričom žiadna bezpečnostná kamera priestor
tejto vedľajšej cesty nemonitoruje. Medzi oplotením odpočívadla a predmetnou bránkou je navyše voľne prístupný prechod. Parkovisko nie je strážené. Z verejne dostupných záznamov predmetnej odstavnej plochy zo septembra 2016 (t.j. krátko pred škodovou udalosťou) vyplýva, že priestor odstavnej plochy pre kamióny o celkovej rozlohe cca 3.200 m2 bol v tom čase okrajovo monitorovaný len dvoma kamerami. Žalobca namietal, že by bol vjazd na odpočívadlo pri T. vybavený akýmkoľvek vizuálnym označením, podľa ktorého by celý areál odpočívadla mal byť monitorovaný kamerami a že by šofér pri vjazde na predmetné parkovisko mohol byť presvedčený o tom, že priestor kde odparkuje náves je monitorovaný a poskytuje určitú mierou bezpečnosti pre neho samotného i pre ním prepravovaný náklad. Každopádne išlo o elektroniku zo závodu SAMSUNG do skladu SAMSUNG, a teda sama táto skutočnosť je dostatočná na to, aby žalovaný 1/ resp. jeho vodič realizovali také opatrenia, ktoré umožnia bezpečné prenocovanie. Uvedené platí aj pre žalovaných 3/ a 4/, od ktorých sa očakávalo, že budú riadne komunikovať bezpečnostné požiadavky fyzickému prepravcovi a teda usmernia ho v danom smere. Žalobca poukazoval na povinnosť podľa bodu 2.8 Bezpečnostných požiadaviek, ktorý zaväzoval žalovaného 2/ a následne i žalovaného 3/, resp. žalovaného 4/ preverovať využívané cesty prepravy, skúmať ich bezpečnostný profil, tieto informácie poskytnúť Samsungu, t.j. žalobcovi a na základe takto vyhodnotených bezpečnostných informácií definovať pre fyzického dopravcu cestu ako aj možnosti parkovania pre prípad prenocovania. Pritom sa nevyžadovalo schvaľovanie týchto trás zo strany Samsungu, resp. žalobcu, za dopravu zodpovedá výlučne dopravca. Žalovaní 2/ až 4/ podľa názoru žalobcu riadne neposúdili bezpečnostný profil trasy - parkoviska T. a taktiež neposkytli žalovanému 1/relevantné informácie v danom smere, a tak sa šofér bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že parkovisko pri T. je bezpečné. Objektívne je však možné skonštatovať, že využitím odpočívadla T. pri preprave dotknutej zásielky nebola zo strany žalovaných riadne dodržaná elementárna ostražitosť, a najmä ani jedna zo základných požiadaviek v zmysle Bezpečnostných podmienok žalobcu. Pri výbere odpočívadla T. na prenocovanie kamióna žalovaného 1/ došlo zo strany žalovaných k zásadnému zanedbaniu zmluvných povinností, hraničiacemu v prípade konania vodiča žalovaného 1/ až s ľahostajnosťou. Stratu časti prepravovanej zásielky za všetkých vyššie popísaných okolností nemožno podľa názoru žalobcu hodnotiť inak ako vznik škody následkom hrubej nedbanlivosti žalovaných rovnocennej úmyslu. Podľa vyjadrenia žalobcu na aprobovanú možnosť prenocovať s kamiónom naloženým zásielkou žalobcu museli byť v zmysle bodov 2.8 a aj 2.10 Bezpečnostných požiadaviek kumulatívne splnené nasledovné tri základné podmienky: a) prenocovanie je povinné/nevyhnutné - z vyššie uvedeného je zjavné, že v danom prípade prenocovanie kamióna so zásielkou žalobcu nebolo povinné ani nevyhnutné, resp. že vodič žalovaného 1/ nevyvinul akúkoľvek aktivitu, aby mohol zásielku žalobcu doručiť ešte v deň, kedy s kamiónom dorazil do blízkosti určeného miesta dodania. Z doterajšieho dokazovania vyplynulo, že vodič žalovaného 1/ zastavil na odpočívadle pri T. (bez ohľadu na nevyhnutnosť tejto zastávky) len na základe určitej vlastnej subjektívnej skúsenosti z iných prepráv. Vodič žalovaného 1/ takto konal bez toho, že by vyvinul akúkoľvek snahu o skoršiu vykládku tovaru žalobcu, aj keď sa nachádzal v tesnej blízkosti jednak miesta vykládky, ako aj v blízkosti oveľa lepšie zabezpečeného kamiónového parkoviska pri meste O.. b) na prenocovanie je zvolené tzv. schválené parkovisko, ktorého bezpečnosť predtým bola posúdená žalovaným 2/ (neskôr žalovaným 3/) - žalobca nemá vedomosť, že by odpočívadlo pri T. bolo zo strany žalovaného 2/ (neskôr žalovaného 3/) vyhodnotené ako tzv. schválené parkovisko. Aj v prípade, že by odpočívadlo T. zo strany žalovaného 2/ (neskôr žalovaného 3/) takto vyhodnotené bolo, je z vyššie uvedených skutočností zjavné, že takéto vyhodnotenie by bolo chybné a v rozpore s nárokmi uvedenými v bode 2.8 Bezpečnostných požiadaviek. c) parkovisko zvolené prepravcom nie je žalovaným 2/ (neskôr žalovaným 3/) označené ako HOTSPOT. To že určité parkovisko nebolo zaradené na zoznam tzv. HOTSPOT-ov pritom sama osebe ešte neaprobovala možnosť odstaviť kamión so zásielkou žalobcu na takom parkovisku v zmysle bodu 2.8 Bezpečnostných požiadaviek a v spojení s písm. b). V danom prípade je možné skonštatovať, že zo strany prepravcov objektívne došlo k porušeniu bodu 2.8 Bezpečnostných požiadaviek (také porušenie sa pritom považuje za hrubú nedbanlivosť v zmysle bodu 2.18 Bezpečnostných požiadaviek), keďže v ňom upravované bezpečnostné nároky v podobe prítomnosti príslušníka ochrannej služby, dobrého osvetlenia a kamerového monitoringu určitého parkoviska museli byť splnené kumulatívne. Žalobca uviedol, že svojim prepravcom síce zabezpečoval systém ACTS, avšak tento sa používa prakticky len v prípadoch, kedy dochádza k preprave hotových produktov (elektroniky) žalobcu
alebo v prípadoch, kedy celková hodnota prepravovanej zásielky žalobcu prevyšuje čiastku 325.000,- €. Systém ACTS je pritom naprogramovaný takým spôsobom, že vodiča dotknutého kamióna upozorní len v prípadoch, kedy je kamión zaparkovaný úplne mimo trasy, prípadne len voľne na ceste alebo na ulici alebo v prípadoch, kedy je kamión zaparkovaný na mieste označenom ako HOT-SPOT, t.j. tento systém by nijako nezabránil zaparkovaniu kamióna na neschválenom odpočívadle, resp. na chybne schválenom odpočívadle zo strany žalovaného 2/.
9. Žalovaný 1/ počas ďalšieho konania, a to prostredníctvom ústneho prednesu svojho zástupcu na pojednávaniach uskutočnených 06.09.2021 a 16.03.2022, ako aj v písomnom podaní z 23.01.2022 ešte doplnil: K bezpečnostným požiadavkám a k náležitej opatrnosti dopravcu pri preprave - Pokiaľ žalobca tvrdil, že 12 km od parkoviska kde sa stal incident existuje parkovisko, ktoré je v súlade s jeho vlastnými bezpečnostnými požiadavkami, tak žalobca zrejme má zoznam parkovacích miest, ktoré prichádzajú do úvahy ako bezpečné parkoviská. Parkovisko, na ktorom došlo k odcudzeniu časti tovaru žalovaný 1/vyžíval bežne a má za to, že s odbornou starostlivosťou preveril určité skutočnosti ešte v predchádzajúcom prípade, pričom toto parkovisko vzhľadom na bezpečnostné prvky, ktoré na ňom existujú - a to kamerový systém, parkovisko je dobre osvetlené, je pri diaľnici a je na ňom čerpacia stanica a prevádzka s rýchlym občerstvením - vyhodnotil žalovaný 1/ ako bezpečné. Už pri samotnom výjazde z diaľnice (tzn. pri vjazde na odpočívadlo) je veľkou tabuľou označené, že ide o odpočívadlo monitorované kamerovým systémom - pričom nejde o nové značenie - tak tomu bolo aj v roku 2017. Zamestnancovi žalovaného 1/, a teda šoférovi nákladného vozidla pritom neprináleží hodnotiť a skúmať ani kvalitu osvetlenia a ani umiestnenie označených kamier - nie je jeho povinnosťou vedieť koľko takých kamier je umiestnených na parkovisku, kde a za akým účelom boli tieto kamery umiestnené. Žalovaný 1/ mal za to, že pokiaľ takáto tabuľa značí prítomnosť kamier, konkrétna osoba sa právom domnieva, že je odpočívadlo v tomto smere dostatočne zabezpečené. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný 1/ mal napriek tomu, že vchod a východ na toto parkovisko sú označené tabuľou, že je parkovisko chránené kamerovým systémom, toto vyhodnotiť ako údaj nepravdivý, tak túto skutočnosť mal určitým spôsobom dať na vedomie žalovanému 1/, s ktorým ale nebol v kontakte. Parkovisko pri T. je okrem toho že je vybavené kamerovým systémom, je aj dobre osvetlené, je na ňom frekventovaný pohyb osôb, čo nepochybne môže znamenať menší priestor na páchanie trestnej činnosti, je oplotené, vedľa neho je jarok pre dažďovú vodu a v jeho blízkosti z bočnej strany sa nenachádza žiadna obývaná oblasť, z ktorej by bol reálny prístup na parkovisko. Žalobca nikdy v predchádzajúcom období v dôsledku svojho prísneho rozvrhu neumožnil vyložiť prepravovaný tovar v skoršom termíne, pričom vodičovi dopravcu by sa zrejme ani nepodarilo absolvovať zákonom stanovený čas na odpočinok po absolvovaní cesty aj spolu s vykládkou. Žalovaný 1/ tak mal naďalej za to, že jeho zamestnanec postupoval v súlade so svojim najlepším vedomím a svedomím pri výbere tohto odpočívadla za účelom absolvovania predpísanej prestávky, resp. prenocovania. Žalovaný 1/ sa so sprostredkovateľom - žalovaným 4/ dohodol na preprave tovaru, ohľadom ktorého mu bolo povedané, že ide o nehodnotné umelohmotné súčiastky zadnej strany TV Samsung. Žalovaný 1/ vychádzajúc z údajov ku ktorým mal prístup - nákladný list, na ktorom figurovala len hmotnosť tovaru - nemohol vedieť, že mal naložený hodnotný tovar. Žalovaný 1/ opätovne dôrazne odmietol, že by vyplnil formulárové hlásenie v častiach, ktoré sú značne direktívne a obsahujú skutočnosti, ktoré naznačujú, že by mal žalovaný 1/ o akýchkoľvek bezpečnostných požiadavkách vedieť. Na tomto hlásení okrem iného nie je ani podpis, pečiatka alebo iný identifikačný prvok, ktorý by pochádzal od žalovaného 1/.
10. Žalovaný 2/ počas ďalšieho konania, a to prostredníctvom ústneho prednesu svojho zástupcu na pojednávaniach uskutočnených 06.09.2021 a 16.03.2022, ako aj v písomnom podaní z 18.11.2021 ešte doplnil:
- K vzájomným hmotnoprávnym vzťahom medzi stranami sporu: Bezpečnostnými podmienkami na základe prepravnej zmluvy z roku 2015 bol viazaný aj žalovaný 4/ - GVT Intermodal ako zmluvná strana dokumentu Transportation agreement. č. XXX z 18.08.2015 podľa jeho znenia predloženého žalovaným 2/ (č.l. 1221-1253 + 1262-1281). Je teda zrejmé, že o týchto podmienkach vedel aj žalovaný 4/ ešte skôr, ako žalovaný 2/ do tohto vzťahu vstúpil zmluvou o prechode práv a povinností.
- K bezpečnostným požiadavkám a k náležitej opatrnosti dopravcu pri preprave - Správa v rámci interného auditu od spoločnosti INTERLLOYD Averij B.V., resp. jej príslušná časť s fotografiami obsahuje len letecký záber a fotografiu návesu. Žalovaný 2/ v konaní predložil o parkovisku fotografie z roku 2021, keďže vtedy sa o incidente dozvedel. Minimálne je zo snímok
parkoviska zrejmé, že je dostatok miesta pre kamióny, nie je to náhodne zvolené miesto na núdzové prenocovanie a je dostatočne osvetlené lampami pouličného osvetlenia. V súčasnosti sa tam nachádzajú aj mimo čerpacej stanice 2 kamery, a to priamo na parkovacej ploche, 1 sníma plot na vedľajšiu cestu a druhá je v strede parkoviska. Vodič motorového vozidla podľa dostupných informácií (z jeho trestného oznámenia, ktoré podal a zároveň aj zo správy INTERLLOYD Averij B.V) neopustil počas prestávky daný ťahač, ku ktorému bol náves pripojený, t.j. nenechal ho bez dozoru a sám sa v ňom zdržiaval. Zároveň aj prítomnosť reštauračného zariadenia na danom parkovisku zvyšuje prirodzený pohyb motoristov, a tým aj bezpečnosť daného miesta. Žalovaný 2/ ďalej argumentoval, že vodič kamiónu nemohol vedieť v akých uhloch a či kamery snímajú aj plochu na ktorej sa práve nachádza a keď sa spoľahol na to, že sa zdržiava na mieste, kde nejaké kamery sú, tak nemôžeme hovoriť o hrubej nedbanlivosti. K možnosti zaparkovať aj na prípadnom bezpečnejšom parkovisku, ktoré by sa malo nachádzať iba 12 km od toho miesta, žalovaný 2/ uviedol, že takýto postup kamionistov nie je bežný a na takých parkoviskách parkujú kamióny, u ktorých si klienti priplácajú na zabezpečenie osobitných bezpečnostných podmienok, keď parkovanie na takých parkoviskách je spoplatnené. Žalovaný 2/ bol toho názoru, že bezpečnostné požiadavky, ktoré požadoval žalobca neboli vymedzené takým spôsobom, že je možné parkovať iba na strážených parkoviskách. Bod 2.8 Bezpečnostných požiadaviek upravuje, že prepravca inštruuje svojich vodičov aby parkovali na najbezpečnejších miestach, avšak také miesto sa má vykladať tak, že šofér si musí v danej chvíli vybrať parkovisko ktoré sa ohľadom bezpečnosti najviac blíži k požiadavkám obsiahnutým v bode 2.8 Bezpečnostných požiadaviek. Parkovacie miesto opísané v bode 2.8 Bezpečnostných požiadaviek je ideál parkovacieho miesta, aké by mal vodič vyhľadávať. To ale neznamená, že ak by niektorá zo 4 ideálnych podmienok nebola naplnená, napr. pre objektívnu nemožnosť jej splnenia v danom čase a na danom mieste, tak by sa malo vybraté parkovisko nevyhnutne považovať za nevhodné miesto na parkovanie a zároveň za prejav hrubej nedbanlivosti alebo ľahkovážnosti zo strany vodiča. Aj podľa správy INTERLLOYD Averij B.V na č.l. 101 strana 5 je pritom zrejmé, že nejaké kamery boli na parkovisku už aj vtedy. Zo záberov z google maps je zrejmé, že samostatne je monitorovaný vjazd na čerpaciu stanicu a samostatne je monitorovaný aj vjazd na odstavnú plochu, pričom je tabuľou jasne označené, že areál je pod kamerovým dohľadom. V areáli parkoviska sa nachádzajú ešte minimálne tri ďalšie kamery s guľovou šošovkou (teda nie s fixným bodom snímania), ktoré snímajú výlučne odstavnú plochu a jej okolie. Podľa údajov spol. google boli vyššie uvedené zábery vyhotovené v septembri 2016, teda iba pol roka pred krádežou (23.3.2017). Žalobcom prezentované úvahy o údajnej ľahkej prekonateľnosti plotu a využití poľnej cesty T. nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k incidentu, ktorého priebeh je neznámy, pričom žalovaný 2/ predložil v konaní také fotografie, ktoré vyvracajú tvrdenia žalobcu o výške a rozmeroch plotu a bránky. Čo sa týka monitoringu trás a zásielok, tak žalovaný 2/ doplnil, že jeho pracovníci v prípade nesprávneho zaparkovania vozidla obratom informujú monitorovacie centrum LSP (LSP musí vykonávať monitorovanie v 1. línii a je povinné dodržiavať požiadavky na bezpečnosť dopravy). Oznámenie sa realizuje zvyčajne prostredníctvom e-mailu, ale je možné aj telefonicky a pod. Monitorovacie centrum LSP sa zvyčajne snaží vyriešiť poplach a vodič sa musí presunúť na bezpečnejšie miesto. S odstupom viac ako 4 rokov od incidentu sa žalovanému 2/ však už nepodarilo dohľadať konkrétne dáta tejto jazdy, pretože sa po takto dlhú dobu nearchivujú. Podarilo sa mu však dohľadať e-mailovú komunikáciu týkajúcu sa tzv. Hot spotov v priebehu roka 2017 (štvrťročný update), ktorú predložil ako dôkaz v tomto konaní. Z tejto komunikácie jednoznačne vyplýva, že parkovisko pri obci T. nebolo v čase krádeže vyhodnotené ako tzv. hot spot. Pokiaľ ho žalobca z nejakého dôvodu takto hodnotil - ako to naznačuje žaloba a report spoločnosti Interlloyd - potom je na žalobcovi, aby preukázal včasné zdieľanie tejto informácie so žalovanými.
11. Žalovaní 3/ a 4/ počas ďalšieho konania, a to prostredníctvom ústneho prednesu svojho zástupcu na pojednávaniach uskutočnených 06.09.2021 a 16.03.2022, ako aj v písomnom podaní z 18.11.2022 ešte doplnili:
- K bezpečnostným požiadavkám a k náležitej opatrnosti dopravcu pri preprave - tým, že žalovaný 1/ zaparkoval kamión na parkovisku pri meste T., nedopustil sa priameho ani nepriameho úmyslu a ani hrubej nedbanlivosti, a to z nasledovných dôvodov: parkovisko pri meste T. spĺňalo 3 zo 4 podmienok uvedených v bode 2.8 Bezpečnostných požiadaviek ochrany pri preprave: bolo osvetlené, parkovali tam aj iné kamióny a bolo monitorované pri vjazde a výjazde z toho parkoviska. Žalovaní 3/ a 4/ nemajú vedomosť o tom, že by boli z ich strany v nadväznosti na bod 2.8 Bezpečnostných podmienok vydávané aj nejaké ďalšie štandardy, ktoré má na mysli tento článok, avšak vzhľadom na obsah tohto bodu by takéto štandardy nevyhnutne museli byť schválené žalobcom a žalobca žiadne také štandardy
nepreukázal. Podľa názoru žalovaných 3/a 4/ žalobca taktiež doteraz nepreukázal na účely bodu 2.9 Bezpečnostných požiadaviek, prečo práve na parkovisku pri meste T. bolo rozumné očakávať, že dôjde ku krádeži tovaru (tzv. HOT SPOT). Vo vzťahu k bodu 2.9 Bezpečnostných požiadaviek pritom platí, že samotný žalobca by mal definovať konkrétne miesta, ktoré považuje za tzv. hotspoty. Žalovaní 3/ a 4/ však nemajú vedomosť, že by takýto zoznam hotspotov existoval a parkovisko pri meste T. za kritické miesto (HOT SPOT) nepovažujú. Podľa právneho názoru žalovaných 3/ a 4/ je celkom zrejmé, že tým, že vodič kamiónu zaparkoval na parkovisku pri meste T., ktoré sa nachádza pri čerpacej stanici a je projektované tak, že sa na ňom počíta s parkovaním kamiónov, je sčasti monitorované kamerami, je osvetlené a ide o parkovisko, ktoré spoločnosť IMKOTRANS v minulosti bežne využívala na parkovanie (minimálne 8 krát) bez toho, aby došlo k akýmkoľvek problémom, žalovaný 1/, resp. jeho vodič a) nechcel spôsobiť krádež prepravovaného tovaru a tiež b) nevedel, že môže spôsobiť krádež prepravovaného tovaru (a teda s tým ani nebol a nemohol byť uzrozumený).
12. Súd predmetnú vec prejednal v prítomnosti všetkých strán sporu na ústnom pojednávaní v termínoch 06.09.2021 a 16.03.2022 a vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba s prílohami č. l. 1-108, vyjadrenie žalovaného 1/ k žalobe s prílohami z 03.04.2018 č.l. 124-1474, doplnenie žaloby a návrh na pripustenie pristúpenia z 31.07.2018 s prílohami č.l. 153-197, vyjadrenie žalovaného 1/ k doplneniu žaloby z 30.11.2018 č.l. 222-224, podanie žalobcu a preklady z 16.04.2019 č.l. 247-371 a z 04.06.2019 č. l. 401-459, 488-493, oznámenie vstupu intervenienta do konania č. l. 379-380, listiny predložené žalobcom a preklady zaobstarané súdom č. l. 682-825, vyjadrenie žalovaného 2/ k žalobe z 28.06.2021 č. l. 1031-1034, vyjadrenie žalovaných 3/ a 4/ k žalobe z 01.07.2021 s prílohami č. l. 1053-1066, vyjadrenie žalobcu s prílohami č. l. 1149-1179, vyjadrenie žalovaného 1/ z 25.08.2021 č. l. 1191-1193, vyjadrenie žalovaných 3/ a 4/ z 25.08.2021 s prílohami č. l. 1198-1202, vyjadrenie žalovaného 2/ z 27.08.2021 s prílohami č. l. 1212-1261, preklad predložený na pojednávaní 06.09.2021 č. l. 1262-1283, ďalšie vyjadrenie žalobcu z 18.10.2021 s prílohami č. l. 1310-1326, ďalšie vyjadrenia žalovaného 2/ z 18.11.2021 s prílohami č. l. 1356-1388, vyjadrenie žalovaných 3/ a 4/ z 18.11.2021 s prílohami 1395-1408, ďalšie vyjadrenie žalovaného 1/ z 23.01.2022 č. l. 1446-1451, vyjadrenie intervenienta z 08.03.2022 č. l. 1468, vyjadrenie žalobcu z 10.03.2022, fotografia predložená PZ žalovaného 1/ na pojednávaní), ako aj prednesmi strán (prostredníctvom ich právnych zástupcov - podstatný obsah týchto prednesov je obsiahnutý v doterajších odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku) a výsluchom svedka N.. H. C..
13. Z výpovede svedka N.. H. C. (vrátane jeho odpovedí na položené otázky) vyplynulo, že v rozhodnom období v roku 2017 bol zamestnancom GVT Intermodal BV - žalovaného 4/ na pozícii v slovenskom preklade: plánovač transportov, kde pracoval až do roku 2018, pričom v oblasti logistiky už pracuje 14 rokov. Svedok nie je v žiadnom bližšom vzťahu s účastníkmi konania ako ani s ich právnymi zástupcami (dôveryhodnosť svedka aj vzhľadom na ukončenie jeho pracovného pomeru u žalovaného 4/ už v roku 2018 nebola v konaní nikým spochybnená a bola objektívne daná). Do kontaktu so žalovaným 1/, t.j. s IMKOTRANS s.r.o. sa dostal cez referencie. Medzi žalovaným 1/ a žalovaným 4/ bola mnohomesačná spolupráca, bol to asi jeden rok alebo o niečo viac. Žalovaný 1/ pre nich pracoval na základe týždenného rozpisu, pričom to bolo v intenzite asi tak tri krát do týždňa alebo aj viac. Svedok si nepamätal, že by pri iných zákazkách boli so spoločnosťou žalovaného 1/ nejaké problémy. Komunikácia medzi GVT Intermodal BV a IMKOTRANS s.r.o. prebiehala tak, že svedok bol jedinou dennou kontaktnou osobou, pričom komunikácia medzi nimi prebiehala telefonicky s tým, že objednávky konkrétnych prepráv boli vždy dokomunikované e-mailom. Svedok uviedol, že vo všeobecnosti nemali k dispozícii od zamestnávateľa žiadne písomné bezpečnostné požiadavky na prepravu, ani žiadnu inštruktáž, pričom v niektorých prípadoch bolo výslovne uvedené zo strany objednávateľa, aký typ prepravy sa má pre danú zákazku uskutočniť. Existovali dva typy prepráv, pre vysoko cenné „high value“ objednávky objednávateľ vždy požadoval kontajnerový typ prepravy (preprava vlakom), pre tzv. súčiastky „spare parts“ boli povolené aj cestné prepravy, pričom neboli kladené žiadne špeciálne bezpečnostné požiadavky na jeden alebo druhý typ prepravy. Keď to išlo kamiónom tak vždy to boli súčiastky. Svedok nemal vedomosť o prípadnej maximálnej hodnote „spare parts“. Objednávateľ bol vždy ten istý - Samsung z Bredy - miesto vykládky v Brede. Svedok kontroloval jednotlivé prepravy a bol v kontakte s prepravnou spoločnosťou, ktorá vykonávala konkrétnu prepravu, keďže to patrilo do náplne jeho práce. Svedok pracoval v kancelárii v sídle spoločnosti GVT Intermodal BV v Tilburgu. Nemal vedomosť o zmluvných vzťahoch medzi Samsungom a GVT Intermodal BV. On ako zamestnanec GVT Intermodal BV riešil všetko s vykládkou Samsungu v Breda.
Svedok pred incidentom tiež nemal vedomosť, že Samsung má dokument o jeho bezpečnostných predpokladoch pre prepravu - Standard transport security requirements. Svedok nevyhodnocoval a neposudzoval trasu, ktorou sa prepravuje tovar z Galanty do Bredy, t.j. že ktorá trasa je bezpečná, keďže to nie je potrebné pri kamiónovej doprave. Taktiež osobne nemal vedomosť o nejakom zozname GVT Intermodal BV ohľadom bezpečných parkovísk na trasách z Galanty do Bredy. Svedok neevidoval bezpečnostné incidenty na trasách, taktiež nepoznal výraz „HOT SPOT“, ale mal poňatie o tom ako to na najfrekventovanejších trasách funguje. Podľa jeho vedomostí sa nevhodné parkoviská označovali ako blacklist a tie poskytujú firmy firmám. V spoločnosti GVT Intermodal BV nepoužívali žiadne blacklisty alebo podobné výrazy. Na nakládku v Gáni boli vždy time sloty, t.j. nevedeli ovplyvniť ani nakládku. Niekedy sa stalo, že na Slovensku nemali hotový produkt. Svedok uviedol, že je možné a štandardné, že keď vodič „naložil“ tovar 21.03.2017 v Gáni a vykládku mal dohodnutú na 23.03.2017 o 07:00 hod. v Brede, tak v predchádzajúci deň o 15:00 hod. už bol blízko vykládky, je to na šikovnosti vodiča a dopravcu. Podľa vyjadrenia svedka objednávateľ k možným skorším vykládkam pristupoval tak, že tie neboli umožnené, nakoľko objednávateľ pracuje s vopred zadanými časovými limitmi. Vždy boli prepravcovia objednaní na konkrétny čas. Bolo jasné, že vozidlá, ktoré prídu skôr nebudú vybavené a nemôžu zostať v priemyselnej zóne, kde sa nachádzala vykládka (pri vchode do priemyselnej zóny sú nainštalované dopravné značenia v tomto smere). Keď sa vyskytol prípad, že niektorý prepravca chcel vyložiť tovar skôr, čo sa napokon nestalo, bola to pre žalovaného 4/ výnimočná situácia, v ktorej pomáhal dopravcovi nájsť riešenie, napr. kde prenocovať. Svedok si pamätal, že dňa 22.03.2017 dostal od spoločnosti IMKOTRANS s.r.o. telefonát, že už sú v blízkosti Bredy a či je možné kontaktovať sa s vykládkou a či môžu vyložiť tovar skôr. Kamión sa vtedy ešte nenachádzal na vykládke, ale dali dopyt počas cesty, boli blízko. Svedok zavolal do vykládky, kde mu povedali, že nie je to možné a že majú dodržať vopred stanovený harmonogram. Túto informáciu svedok hneď posunul aj prepravcovi. Bolo to niekedy popoludní. Svedok sa dopravcu spýtal, že ako chcú vyriešiť prenocovanie a kde, na čo sa dopravca opýtal svedka, či môžu nocovať na parkovisku pri T., ktoré poznajú a svedok im to dovolil, keďže aj on ho poznal bežne ako motorista ako parkovisko veľmi dobre osvetlené, rušné a podľa možnosti vybavené kamerou. Svedok však podotkol, že v tejto situácii nebolo nevyhnutné nájsť bezpečné parkovisko nakoľko náhradné dielce sa nepovažovali za vysoko hodnotný typ prepravy, a pri tomto type svedok ani nemal povinnosť akékoľvek bezpečnostné požiadavky nariadiť. V danom čase a mieste nemal svedok vedomosť o iných vhodných parkoviskách v blízkosti, keďže auto bolo v pohybe. Dňa 22.03.2017 svedok prišiel na predmetné parkovisko ráno okolo 6:00 hod., aby incident zdokumentoval podľa vnútorných predpisov žalovaného 4/ a pomáhal pri informovaní príslušných subjektov o incidente a pri ďalšom postupe, ktorý sa v daných prípadoch vyžaduje. V čase jeho príchodu parkovali na parkovisku viaceré kamióny a parkovisko bolo rušné. Bola tma resp. šero. Boli tam dva vjazdy, jeden pre nákladné autá a druhý pre osobné autá, pričom tieto dve časti boli od seba oddelené betónovou bariérou. Bol tam výškomer. Boli tam reflektory, bolo to dobre osvetlené. Zaregistroval hneď pri vchode guľovú kameru. Potom si už kamery nevšímal. Kamery videl aj na čerpacej stanici kde ho úplne odignorovali a nepomohli. Kamera sledovala cestu pre osobné autá. Kamión stál asi tak 200-250 metrov od čerpacej stanice. Bolo to miesto druhé alebo tretie od konca. Kamión nestál na okraji parkoviska, ale na mieste na to určenom. Z druhej strany je možnosť parkovania iba v núdzi. Svedok za čerpacou stanicou už nevidel resp. nezaregistroval žiadnu kameru. Svedok potvrdil, že ohľadne vyplňovania formulára, ktorý potrebovali k zdokladovaniu predmetnej udalosti, kontaktoval spoločnosť IMKOTRANS s.r.o., pričom sa jednalo hlavne o údaje, ktoré sa týkali vodiča, vozidla, ŠPZ, detailov firmy. Ostatné vyplnil svedok tak, že to so spoločnosťou IMKOTRANS s.r.o. neskonzultoval. Svedok mal popísať z jeho pohľadu situáciu tak ako sa stalo. Tento formulár odoslal na ich oddelenie likvidácie poistnej udalosti a zakázali mu ďalej komunikovať s IMKOTRANS s.r.o.
14. Súd na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Z obsahu spisu jasne vyplýva (viď predovšetkým Nákladný list CMR č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2017 vystavený v zmysle čl. 4 Dohovoru CMR - č.l. 17) a nebolo ani medzi stranami sporné, že žalovaný 1/ ako prepravca vykonal pre žalobcu ako odosielateľa a zároveň príjemcu (k tomu viď nesporný skutkový opis prípadu podľa odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku) medzinárodnú prepravu tovaru (dodanie náhradných dielov pre elektroniku značky SMASUNG) s tým, že prepravovaná Zásielka v množstve 17 paliet a v hmotnosti 1654 kg bola riadne naložená dňa 21.03.2017 na nákladné auto žalovaného 1/ vo výrobni žalobcu v Gáni, pričom Miestom dodania bol sklad patriaci žalobcovi v meste Breda v Holandskom kráľovstve. Taktiež nebola medzi stranami sporná a bola jednoznačne zistená aj
z obsahu spisu (viď napr. č.l. č.l. 49-59, 82-107) tá skutočnosť, že počas prepravy Zásielky v rámci prenocovania vodiča žalovaného 1/ 22.03.2017 na parkovisku pri meste T., Holandské kráľovstvo, na diaľnici H. bola časť Zásielky, a to 1 zo 17 paliet tovaru vlámaním do návesu zaparkovaného nákladného auta odcudzená. Zvyšná Zásielka bola následne dňa 23.03.20217 riadne doručená do Miesta dodania a prevzatá spoločnosťou SDS (žalovaný 2/ konajúci za žalobcu), čo preukazuje predovšetkým Nákladný list CMR. Žalovaní ako dopravcovia všeobecne podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR zodpovedali za čiastočnú stratu uvedenej Zásielky.
15. Podľa žalobcom v jeho podaní z 31.07.2018 doplnených skutkových okolností prípadu, ktoré vo svojej podstate neboli žalovanými namietané a popierané (t.j. považujú sa za nesporné podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p.) a korešpondujú aj s obsahom listín založených v spise, ako aj s podanými vyjadreniami žalovaných (§ 186 ods. 2 C.s.p.) bolo možné v danom prípade ustáliť celý subdodávateľský vzťah dopravcov, ktorý vyzeral tak, že na základe Zmluvy o preprave SDS (č.l. 20-33 + č.l. 63-78) tu bol hlavným dopravcom žalovaný 2/ (Samsung SDS Global SCL Netherlands Coöperatief U.A.), v poradí druhým a tretím subjektom v reťazci tu boli žalovaný 3/ - (GVT Transport & Logistics B.V.) a žalovaný 4/ - (GVT Intermodal Freightmanagement B.V.) na základe ich postavenia poddopravcu na základe subdodávateľskej Zmluvy o preprave GVT Transport (č.l. 161-194 + 339-371) v spojení so Zmluvou o postúpení práv a povinností žalobcu na žalovaného 2/ (č.l. 158-160 + 330-338) a s nepochybným v konaní bližšie neskúmaným vzájomným vzťahom medzi žalovanými 3/ a 4/ (k tomu viď nesporný skutkový opis prípadu podľa odseku 2 odôvodnenia tohto rozsudku) a posledným v poradí štvrtým subjektom v reťazci bol nepochybne žalovaný 1/ ako konečný dopravca Zásielky na základe individuálnej objednávky jeho prepravných služieb žalovaným 4/ (k tomu viď nesporný skutkový opis prípadu podľa odseku 3 odôvodnenia tohto rozsudku).
16. Podľa uvedeného mal súd preukázané, že v predmetnom konaní je žalobca ako príjemca Zásielky aktívne legitimovanou osobou v zmysle čl. 13 Dohovoru CMR pri uplatňovaní nároku z prepravnej zmluvy, resp. nároku na náhradu škody zo straty časti Zásielky a žalovaní ako dopravcovia (žalovaný 2/ ako hlavný prepravca a žalovaný 3/, 4/ a 1/ ako poddopravcovia) sú pasívne legitímnymi osobami v zmysle čl. 13 v spojení s čl. 3 Dohovoru CMR. Právomoc (medzinárodná príslušnosť) a vnútroštátna príslušnosť konajúceho súdu je daná vo vzťahu k žalovanému 1/ (ktorý bol podľa pôvodnej žaloby jediným žalovaným) v zmysle čl. 31 ods. 1 písm. a) Dohovoru CMR v spojení s ust. § 13 a § 15 ods. 1 C.s.p. a vo vzťahu k následne pristúpeným žalovaným 2/, 3/ a 4/ v zmysle čl. 31 ods. 1 písm. b) Dohovoru CMR v spojení s ust. § 18 C.s.p. /veci (žaloby) tu boli kumulované samotným žalobcom v žalobe a jej rozšírení z 31.07.2018, teda žalobca si v jednom konaní uplatnil nárok voči viacerým subjektom (dopravcom / poddopravcom), ktoré mohli byť žalované aj samostatne/, ďalej s ust. § 36 a § 37 C.s.p. (ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich; príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania) a s ust. § 40, § 41 C.s.p. (súd by tu skúmal miestnu príslušnosť pristúpených žalovaných 2/, 3/ a 4/ len na ich námietku uplatnenú pri prvom procesnom úkone, ktorá však nebola z ich strany vznesená).
17. Z obsahu listinných dôkazov je nesporné, že žalobca vytvoril štandardizované Bezpečnostné požiadavky pre prepravu, ktoré boli súčasťou tak Zmluvy o preprave SDS, ako aj Zmluvy o preprave GVT Transport. Z bodu 1.1. Prílohy č. 4 Zmluvy o preprave SDS a z bodu 1.1 Prílohy E Zmluvy o preprave GVT Transport jednoznačne vyplývala zodpovednosť prepravcu za dodržanie týchto bezpečnostných požiadaviek jeho subdodávateľmi a povinnosť zaručiť sa, že subdodávateľ zabezpečí rovnakú úroveň kvality ochrany. V konaní nevyšlo najavo a ani strany sporu konkrétne netvrdili, že by predmetné Bezpečnostné požiadavky pre prepravu boli akýmkoľvek spôsobom premietnuté aj do zmluvných vzťahov medzi žalovaným 3/ - spoločnosťou GVT Transport a žalovaným 4/ GVT Intermodal a ďalej do zmluvného vzťahu medzi žalovaným 4/ - spoločnosťou GVT Intermodal a žalovaným 1/ IMKOTRANS, s.r.o.
18. Na základe vykonaného dokazovania predovšetkým žalobcom predloženými listinami a listinnými dôkazmi (ktoré boli v súlade so skutkovými tvrdeniami žalobcu prednesenými v danom smere) bolo v konaní dostatočne spoľahlivo ustálené, že Zásielku tvorili náhradné diely, ktorých špecifikácia je uvedená vo faktúrach č. XXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (č.l. 9-19), pričom celková hodnota prepravovanej zásielky bola 174.133,75 € a v dôsledku vyššie uvedeného incidentu stratená (odcudzená) časť Zásielky predstavovala 3573
ks náhradných dielov na 1 palete, spolu o hmotnosti 269,32 kg a v hodnote 114.553,19 € (viď okrem uvedených faktúr najmä Vyšetrovaciu správu spoločnosti INTERLLOYDS AVERIJ B.V. s konkrétnym vyčíslením hodnoty prepravovanej zásielky a vzniknutej škody na č.l. 82-107). O pravdivosti a hodnovernosti skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov v uvedených otázkach súd nemal dôvod pochybovať, pričom žalovaní v tomto smere nedokázali počas celého konania uvedené skutkové zistenia účinne spochybniť a ohľadom nich len rozvíjali rôzne ničím konkrétnym nepodložené teórie, ktoré súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako bezpredmetné.
19. V konaní tiež nebolo sporné (ani samotný žalobca netvrdil opak), že žalobca pri realizácii predmetnej prepravy žiadnym spôsobom neinformoval žalovaného 2/ ako hlavného prepravcu a ani ostatných žalovaných o predmete, resp. skutočnej povahe (predmetnej časti) prepravovanej Zásielky a ani o jej skutočnej hodnote. Žalobca informoval žalovaných v tom zmysle, že predmetom prepravy sú výlučne náhradné diely nízkej hodnoty (nepoužiteľné pre konečného spotrebiteľa, keďže sú určené na zabudovanie do spotrebičov - televízorov), ktorá informácia sa dostala aj k žalovanému 1/ ako konečnému dopravcovi cez jeho objednávateľa - žalovaného 4/. V danej súvislosti sa súd stotožnil s názorom vyjadreným v spore zo strany (niektorých) žalovaných, že takýmto postupom zrejme nebol naplnený obsah záväzku žalobcu v zmysle článku 2 Zmluvy o preprave SDS a Zmluvy o preprave GVT Transport, keďže podľa tohto článku zmlúv bol žalobca povinný poskytnúť zmluvnému partnerovi, u ktorého si objednáva prepravu všetky relevantné informácie týkajúce sa prepravovaného tovaru, čo celkom logicky zahŕňa aj informovanie o jeho povahe a cene. Podľa názoru súdu /odlišného od názoru (niektorých) žalovaných/ však opomenutie povinnosti osobitne informovať / usmerniť dopravcu (dopravcov) vo vzťahu k povahe a hodnote v tomto konkrétnom prípade prepravovanej Zásielky zo strany žalobcu môže mať relevanciu výlučne z hľadiska posúdenia možného porušenia záväzku žalobcu v rámci jeho zmluvných vzťahov s niektorými (sub)dopravcami, a to na účely uplatnenia prípadných sankcií podľa vyššie uvedených vzájomných zmlúv, celkom iste však nemôže znamenať vznik možnosti oslobodenia dopravcu vrátane subdopravcov za čiastočnú stratu Zásielky tak ako to má na mysli čl. 17 ods. 2, resp. ods. 4 Dohovoru CMR. Je tomu tak hlavne preto, že žalobca vopred pripravil a aplikoval vo svojich zmluvných vzťahoch (tak v Zmluve o preprave SDS, ako aj v Zmluve o preprave GVT Transport) štandardizované Bezpečnostné požiadavky (nepochybne známe žalovaným 2/, 3/ a 4/), ktoré všeobecne upravovali žalobcom vyžadované podmienky na zachovanie bezpečnosti pri preprave v kategórii celkovej hodnoty zásielky do 500.000,- € (nad túto sumu sa povinne aplikovali podľa uvedených zmlúv dodatočné požiadavky pre prepravu - pre zásielky vysokej hodnoty, čo správne počas konania poznamenával žalobca). Preto v danej súvislosti nemožno hovoriť o takom hrubom zanedbaní povinností žalobcu ako oprávneného z hľadiska predmetu a účelu úpravy obsiahnutej v príslušných odsekoch čl. 17 Dohovoru CMR, čo by mohlo spôsobiť úplné oslobodenie (pod)dopravcov od ich zodpovednosti. Nespornú skutočnosť o osobitnom neinformovaní žalovaných o predmete, resp. skutočnej povahe (predmetnej časti) prepravovanej Zásielky a o jej skutočnej hodnote v tomto jednotlivom prípade však ale súd vzhľadom na všetky okolnosti predmetného prípadu posúdil ako významnú okolnosť z hľadiska následného konania subjektov konajúcich na druhej strane záväzkového vzťahu (záväzkových vzťahov), t.j. samotných (pod)dopravcov, a to v medziach čl. 29 Dohovoru CMR.
20. Nakoľko si žalobca v tomto konaní uplatňoval náhradu škody v plnej výške 114.553,19 €, čo je jedine možné uplatnením dôvodu vylučujúceho obmedzenie zodpovednosti (pod)dopravcov podľa čl. 23 Dohovoru CMR, a to prostredníctvom jeho čl. 29 (v prípade, že škoda bola spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu), čo žalovaný 1/ rozhodne odmietal a na druhej strane žalovaní 2/, 3/ a 4/ práve z dôvodu absencie takéhoto dôvodu sa dožadovali uplatnenia čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR o premlčaní nároku proti nim, súd sa pri dokazovaní zameriaval na zistenie všetkých významných skutočností, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na posúdenie existencie uvedeného dôvodu. Súd pritom úmysel, resp. zavinenie, ktoré by sa podľa práva štátu konajúceho súdu považovalo za rovnocenné úmyslu, skúmal a hodnotil v daných súvislostiach tak z hľadiska dodržania všeobecných (obvyklých) bezpečnostných požiadaviek na prepravu a dodržania primeranej opatrnosti a starostlivosti pri vykonaní prepravy žalovaným 1/ ako konečným dopravcom v reťazci viacerých (pod)dopravcov (žalovaných 2/, 3/ a 4/), ako aj z hľadiska súčasného zaistenia i takého stupňa bezpečnosti a ochrany pri preprave, ktorý by bol v súlade, resp. by nebol v rozpore so štandardizovanými Bezpečnostnými požiadavkami žalobcu, a to ďalej aj z hľadiska súčasného skúmania stupňa preukázania skutočnosti, do akej miery mohli jednotliví žalovaní o týchto bezpečnostných požiadavkách a podmienkach prepravy vedieť a s tým súvisiacej
otázky prípadnej zodpovednosti v skoršom poradí vystupujúcich žalovaných za informovanosť ďalších poddopravcov v rámci subdodávateľského reťazca.
21. Súd už v odseku 19 odôvodnenia tohto rozsudku uzavrel, že jednou z významných skutočností podľa odseku 20 odôvodnenia tohto rozsudku bolo práve opomenutie žalobcu informovať žalovaných o predmete, resp. skutočnej povahe (predmetnej časti) prepravovanej Zásielky a o jej skutočnej hodnote v tomto konkrétnom prípade. Ide o takú významnú skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť v prospech všetkých žalovaných. Pokiaľ ide o informovanosť žalovaných o štandardizovaných Bezpečnostných požiadavkách žalobcu (vrátane ich bodov predovšetkým 2.8, 2.9, 2.10 a 2.18), tak súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru zhodnému so skutkovými tvrdeniami žalovaného 1/ v uvedených otázkach, a to že požadovaná informovanosť nepochybne absentovala minimálne u konečného dopravcu, ktorý fyzicky vykonával prepravu, t.j. u žalovaného 1/. Tento dopravca nebol v žiadnom priamom zmluvnom vzťahu so žalobcom a taktiež nemal žiadne vedomosti o zmluvných vzťahoch medzi „ďalšími do konania pristúpenými“ žalovanými a žalobcom. Žalovaný 1/ v žiadnom smere nekomunikoval so spoločnosťou žalobcu a ich interakcia sa prejavovala len pri odstavení nákladného vozidla na tej-ktorej prevádzke tejto spoločnosti. Prepravy vykonávané žalovaným 1/ (vrátane predmetnej) boli založené na báze osobitných objednávok zo strany spoločnosti GVT Intermodal (žalovaný 4/), pričom ich zmluvný vzťah nebol zachytený v žiadnej (písomnej) zmluve, tzn. išlo o jednotlivé prepravy na základe konkrétnych objednávok. Žalovanému 1/ neboli poskytnuté zo strany žalobcu, ako ani zo strany jeho zmluvných partnerov (subdodávateľov) a osobitne zo strany spoločnosti GVT Intermodal ako objednávateľa jednotlivých prepráv u žalovaného 1/ žiadne bezpečnostné požiadavky na prepravu (t.j. ani Bezpečnostné požiadavky žalobcu), a to ani žiadny zoznam „bezpečných trás cesty alebo parkovísk“, na ktorých by sa žalovaný 1/ mal pri preprave do miesta určenia pohybovať a zastavovať, alebo naopak zoznam HOT SPOT-ov (zoznam nebezpečných parkovísk), pričom žalovaný 1/ taktiež nemal vedomosť o tom, že by takéto zoznamy existovali. Súd v danej súvislosti súhlasil so stanoviskom žalovaného 1/, že vyššie uvedené zmluvy o preprave, a to Zmluva o preprave SDS a Zmluva o preprave GVT Transport vrátane ich príslušných príloh s Bezpečnostnými požiadavkami sú súkromnými zmluvami (listinami), kde žalovaný 1/ nie je zmluvnou stranou, nikdy mu tieto zmluvy a jej prílohy neboli predložené a žalovaný 1/ s nimi ani inak nebol nijako oboznámený, t.j. tieto listiny s predmetnými Bezpečnostnými požiadavkami žalovaného 1/ nemôžu zaväzovať. Z vykonaného dokazovania v danej súvislosti tiež vyplynulo to, že žalovaný 1/ žalobcom v konaní predložený Samsung Incident Notification Form vyplnil po predmetnom incidente na základe inštrukcií zástupcu žalovaného 4/ p. Ing. Alexandra Ollého len v častiach týkajúcich sa základných údajov o firme žalovaného 1/ a o nákladnom vozidle: „Notification Details“, „Shipment Details“, „Incident Details“, „Vehicle Details“, „Driver Details“, pričom formulár bol takto preposlaný žalovanému 4/ - spoločnosti GVT Intermodal, konkrétne jeho zamestnancovi p. N.. H. C., ktorý doň podľa vlastného vyjadrenia doplnil popis situácie z jeho pohľadu, pričom ako vyplynulo z výsluchu svedka, tento nemal vedomosť o akýchsi Bezpečnostných požiadavkách, ako ani o posudzovaní predmetného parkoviska ako necertifikovaného - HOT SPOT, a preto tieto údaje tam nemohol doplniť on. Žalovaný 1/ síce takýmto spôsobom notifikoval žalobcu o incidente prostredníctvom uvedeného formulára, avšak uvedené údaje v tomto formulári neboli vyplnené ani žalovaným 1/ a ani uvedeným svedkom ako zamestnancom 4/, t.j. z hľadiska predmetu konania zostali tieto časti formulára a tam uvádzané údaje nepoužiteľné a tým aj právne irelevantné.
22. Uvedenú neinformovanosť je pritom potrebné nepochybne pričítať na ťarchu žalovaných 2/, 3/ a 4/, ktorí v zmysle obsahu odseku 17 odôvodnenia tohto rozsudku niesli zodpovednosť za dodržanie Bezpečnostných požiadaviek ich subdodávateľmi, u ktorých mali rovnakú úroveň kvality ochrany zabezpečiť nepochybne ich náležitým oboznámením s uvedenými Bezpečnostnými požiadavkami žalobcu. Podľa názoru súdu však opomenutie splnenia uvedenej informačnej povinnosti zo strany niektorého, resp. niektorých zo žalovaných 2/, 3/ a 4/ (a takisto aj opomenutie splnenia i prípadných súvisiacich povinností podľa bodu 2.8 Bezpečnostných požiadaviek, napr. vyhodnotenie rizík trás, vypracovanie štandardov trás) zostalo na účely výsledku tohto konania napokon bezpredmetné /a tým aj určenie konkrétneho (pod)dopravcu zo skupiny žalovaných 2/, 3/, 4/, u ktorého malo prvýkrát v subdodávateľskom reťazci dopravcov dôjsť k porušeniu predmetnej povinnosti/ vzhľadom na skutkové závery súdu v nasledujúcich odsekoch 23 a 24 odôvodnenia tohto rozsudku. Na účely čl. 29 a aj čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR totiž platí, že priama príčinná súvislosť tu musí nevyhnutne vzniknúť medzi stratou Zásielky a v toho dôsledku medzi vznikom škody a výlučne len zavineným konaním žalovaného 1/ ako konečného dopravcu spočívajúcim v jeho fyzickej preprave Zásielky, ktoré samo musí vykazovať znaky
úmyslu alebo hrubej nedbanlivosti rovnocennej úmyslu podľa tohto článku Dohovoru CMR (t.j. nestačí tu len predchádzajúce opomenutie splnenia informačnej povinnosti ostatnými (sub)dopravcami, čo ešte priamo nespôsobuje stratu Zásielky v konkrétnom prípade), pričom však v nasledujúcich odsekoch 23 a 24 odôvodnenia tohto rozsudku bolo jednoznačne ustálené, že zo strany žalovaného 1/ ako konečného dopravcu pri vykonaní predmetnej prepravy nedošlo k takému zavinenému konaniu, ktoré by v zmysle čl. 29 Dohovoru CMR spočívalo v úmysle alebo vo vedomej hrubej nedbanlivosti. Porušenie povinnosti informovať aj ďalších (pod)dopravcov o Bezpečnostných požiadavkách a o potrebe ich dodržania aj následnými subdodávateľmi (rovnako ako aj porušenie informačnej povinnosti žalobcu popísané v odseku 19 odôvodnenia tohto rozsudku) preto môže mať relevanciu výlučne z hľadiska posúdenia možného porušenia záväzku dotknutých žalovaných v rámci tých zmluvných vzťahov, ktoré majú/mali so žalobcom alebo navzájom, a to na účely uplatnenia prípadných sankcií podľa vyššie uvedených vzájomných zmlúv.
23. V nadväznosti na odsek 20 odôvodnenia tohto rozsudku súd skúmal a posudzoval prípadnú existenciu úmyselného konania, resp. zavineného konania u žalovaného 1/, ktoré by sa podľa práva štátu konajúceho súdu považovalo za rovnocenné úmyselnému konaniu (v slovenskom právnom systéme je zavinenie definované v jedinom právnom predpise a to v zákone č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon), prvotne z hľadiska dodržania všeobecných (obvyklých) bezpečnostných požiadaviek na prepravu a dodržania primeranej opatrnosti a starostlivosti pri vykonaní prepravy žalovaným 1/ ako konečným dopravcom v reťazci viacerých (pod)dopravcov (žalovaných 2/, 3/ a 4/). Súd pritom vykonaným dokazovaním nezistil, že by v konaní žalovaného 1/, resp. jeho vodiča došlo k naplneniu charakteristických znakov úmyslu, resp. vedomej hrubej nedbanlivosti v zmysle čl. 29 Dohovoru CMR, t.j. takých znakov, ktoré by spôsobili, že jeho konanie by bolo potrebné aj pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu, považovať za zrejme neprimerané, neuvážené, až ľahkomyseľné vo vzťahu k všeobecne vyžadovanej, obvyklej miere opatrnosti a starostlivosti pri vykonávaní nákladnej cestnej prepravy tovaru a k zaisteniu primeranej úrovne bezpečnosti a ochrany tovaru počas prepravy. V rámci uvedeného zohľadňoval súd predovšetkým tieto skutočnosti a okolnosti: a) Parkovisko, na ktorom došlo k odcudzeniu časti tovaru žalovaný 1/ (prostredníctvom svojho zamestnanca - vodiča nákladného auta) využíval bežne, t.j. poznal jeho charakteristiku z vlastných skúseností z predchádzajúcich prípadov parkovania na tomto parkovisku. Žalobca mal vlastnú skúsenosť z predchádzajúceho obdobia aj ohľadom toho, že žalobca, resp. jeho sklad v Brede kvôli svojho prísneho rozvrhu spravidla neumožňuje vyložiť prepravovaný tovar v skoršom termíne. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo aj to (viď svedeckú výpoveď v odseku 13 odôvodnenia tohto rozsudku), že žalovaný 1/ sa dopytovaním príslušného zamestnanca žalovaného 4/ pokúsil o skoršie vyloženie tovaru aj v tomto konkrétnom prípade, avšak na tento dopyt prišla od žalobcu, resp. jeho skladu v Brede záporná odpoveď. Prenocovanie vodiča v Holandsku, kde sa už dňa 22.03.2017 v poobedňajších hodinách nachádzal, preto bolo nepochybne namieste, pričom taktiež je potrebné prisvedčiť v tejto súvislosti aj argumentu žalovaného 1/, že celodennú cestu a aj vykládku by sa vodičovi zrejme nepodarilo absolvovať do začiatku zákonom stanoveného času na odpočinok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemal súd pochybnosti o tom, že v danom prípade boli splnené podmienky 2.10 Bezpečnostných podmienok (bez ohľadu na vedomosť žalovaného 1/ o nich v čase vykonania prepravy). V konaní boli nesporne zistené tieto charakteristické znaky parkoviska: b) Pri vjazde na odpočívadlo a pri výjazde z neho je veľkou tabuľou označené, že odpočívadlo je vybavené kamerovým systémom - nejde pritom o nové značenie - tak tomu bolo aj v roku 2017. Parkovisko obsahuje iba jednu vjazdovú (prístupovú) a výjazdovú trasu, ktoré sú snímané bezpečnostnými kamerami. Zo záberov z google maps (č.l. 1362-1363) je zrejmé, že v areáli parkoviska sa nachádzajú ešte minimálne dve / tri ďalšie kamery s guľovou šošovkou (teda nie s fixným bodom snímania), ktoré snímajú výlučne odstavnú plochu a jej okolie. Podľa údajov spoločnosti google boli tieto zábery vyhotovené v septembri 2016, teda iba pol roka pred krádežou (23.3.2017). Aj zo správy INTERLLOYDS AVERIJ B.V. na č.l. 101 strana 5 je pritom zrejmé, že už v čase incidentu mali byť na parkovisku aj nejaké iné kamery okrem 2 kamier pri vjazde a výjazde, čo aj samotný žalobca potvrdil v zmysle odseku 8 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd sa pri tomto charakteristickom znaku parkoviska stotožnil s názorom (niektorých) žalovaných, že zamestnancovi žalovaného 1/, a teda šoférovi nákladného vozidla neprináležalo hodnotiť a skúmať umiestnenie označených kamier - nemohol vedieť a ani nebolo jeho povinnosťou vedieť, koľko takých kamier je umiestnených na parkovisku, kde a za akým účelom boli tieto kamery umiestnené, resp. že v akých uhloch kamery snímajú parkovaciu plochu a či snímajú aj plochu, na ktorej sa práve nachádza. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že pokiaľ pri vjazde na parkovisko informačná tabuľa označovala prítomnosť kamier, ktoré
boli rozmiestnené aj na parkovacej ploche (aj keď miesto krádeže žiaľ bolo mimo ich záberu), tak vodič žalovaného 1/ sa právom domnieval, že odpočívadlo je v tomto smere primerane a dostatočne zabezpečené. c) Parkovisko pri T. je dobre osvetlené pouličnými svietidlami a je rušné, keďže sa nachádza pri frekventovanej diaľnici a je na ňom čerpacia stanica, ako aj prevádzka s rýchlym občerstvením, ktoré výrazne zvyšujú frekvenciu návštev parkoviska, čo na druhej strane objektívne vedie k poklesu rizika páchania trestnej činnosti. Z vykonaných dôkazov je jasné, že parkovisko je oplotené, vedľa neho je jarok pre dažďovú vodu, z bočnej strany sa v tesnej blízkosti parkoviska nenachádza žiadny priestor, z ktorého by bol reálny prístup na parkovisko motorovým vozidlom umožňujúcim manipuláciu s paletou tovaru vážiacou 269,32 kg - okrem jedinej posuvnej brány, ktorá však bráni nepovolenému vjazdu a výjazdu vozidiel, pričom blízko parkoviska je vojenské letisko, v čoho dôsledku sa pri tomto parkovisku často premávajú vojenskí policajti. Podľa názoru súdu pritom zamestnancovi žalovaného 1/, t.j. šoférovi nákladného vozidla taktiež neprináležalo v danej súvislosti nad mieru primeranú obvyklým pomerom hodnotiť a skúmať kvalitu osvetlenia pri nepochybnom zabezpečení určitého stupňa osvetlenia na celej parkovacej ploche, ako ani parametre oplotenia parkovacej plochy na hranici so susednými pozemkami a parametre v rámci tohto oplotenia umiestnenej bránky umožňujúcej prechod len osôb pohybujúcich sa pešo v tomto areáli. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že pokiaľ bolo odpočívadlo nepochybne zabezpečené určitým stupňom osvetlenia a oplotenia pozdĺž celej parkovacej plochy, tak vodič žalovaného 1/ sa právom domnieval, že je odpočívadlo v tomto smere primerane a dostatočne zabezpečené proti krádeži nákladu, ktorého hmotnosť na jednej palete je v priemere cca 100 kg (v prípade predmetnej palety ešte viac, a to nad 250 kg). d) Vodič žalovaného 1/ zaparkoval nákladné auto na parkovisku pri čerpacej stanici a prevádzke s rýchlym občerstvením, kde sa počíta s parkovaním viacerých kamiónov, pričom skutočne aj 23.03.2017 nadránom podľa výpovede svedka N.. H. C. parkovalo na tomto parkovisku viac nákladných áut. Podľa uvedenej svedeckej výpovede kamión stál asi tak 200-250 metrov od čerpacej stanice; bolo to miesto druhé alebo tretie od konca; kamión nestál na okraji parkoviska, ale na mieste na to určenom. Vodič kamiónu prespával priamo v ťahači, teda kamión ani počas noci neopustil, nenechal ho bez dozoru a sám sa v ňom zdržiaval.
24. Súd po vykonanom dokazovaní zdieľal názor žalovaného 1/, že jeho vodič postupoval v predmetnom prípade v súlade so svojim najlepším vedomím a svedomím pri výbere uvedeného odpočívadla za účelom absolvovania predpísanej prestávky, resp. prenocovania, pričom vzhľadom na bezpečnostné prvky predovšetkým podľa písm. b) a c) predchádzajúceho odseku odôvodnenia rozsudku, ktoré boli na odpočívadle nepochybne zistené aj v rozhodnom období (v čase incidentu) , právom vyhodnotil žalovaný 1/ predmetné parkovisko pri meste T. ako dostatočne bezpečné, a to z hľadiska dodržania všeobecných (obvyklých) bezpečnostných požiadaviek na prepravu a dodržania primeranej opatrnosti a starostlivosti pri vykonaní prepravy z jeho strany. Podľa týchto hľadísk teda určite nemožno konštatovať, že by zo strany žalovaného 1/ ako konečného dopravcu došlo v daných súvislostiach k úmyselnému konaniu, resp. zavinenému konania, ktoré by sa podľa práva štátu konajúceho súdu považovalo, resp. za určitých podmienok mohlo považovať za rovnocenné úmyselnému konaniu, a to vrátane prípadnej (vedomej) hrubej nedbanlivosti. Podľa názoru súdu ide o štandardne vybavené a zabezpečené parkovisko, ktoré môže osoba konajúca s primeranou opatrnosťou / ostražitosťou vyhodnotiť ako bezpečné na parkovanie motorových vozidiel.
25. Vzhľadom na konkrétne bezpečnostné prvky, ktoré boli pri predmetnom parkovisku zistené predovšetkým podľa písm. b) a c) odseku 23 odôvodnenia tohto rozsudku je potrebné zároveň konštatovať aj to, že zistený stupeň ochrany a bezpečnosti uvedeného parkoviska je v súlade, resp. nie je v rozpore ani so štandardizovanými Bezpečnostnými požiadavkami žalobcu, keďže - ako bolo vyššie uvedené - predmetné parkovisko je dobre osvetlené, je využívané a aj v danom prípade bolo využité na parkovanie viacerých vozidiel a je snímané bezpečnostnými kamerami. Na základe tohto uvedené parkovisko pri meste T. spĺňalo 3 zo 4 požiadaviek uvedených v bode 2.8 Štandardných požiadaviek ochrany pri preprave. Bod 2.8 Bezpečnostných požiadaviek upravuje, že prepravca inštruuje svojich vodičov aby parkovali na najbezpečnejších miestach, avšak podľa názoru súdu /zhodného s názorom (niektorých) žalovaných/ sa také miesto má vykladať tak, že šofér si musí v danej chvíli vybrať parkovisko ktoré sa ohľadom bezpečnosti najviac blíži k požiadavkám obsiahnutým v bode 2.8 Bezpečnostných požiadaviek. Parkovacie miesto opísané v bode 2.8 Bezpečnostných požiadaviek je akýsi ideál parkovacieho miesta, aké by mal vodič vyhľadávať. To ale neznamená, že ak by niektorá zo 4 ideálnych podmienok nebola naplnená, napr. pre objektívnu nemožnosť jej splnenia v
danom čase a na danom mieste, tak by sa malo vybraté parkovisko nevyhnutne považovať za nevhodné miesto na parkovanie a zároveň za prejav hrubej nedbanlivosti alebo ľahkovážnosti zo strany vodiča. Žalobcom v tejto súvislosti tvrdená nutnosť kumulatívneho splnenia všetkých podmienok podľa bodu 2.8 bezpečnostných podmienok nevyplýva zo samotného textu príslušného odseku Bezpečnostných podmienok, kde nie sú jednotlivé podmienky bez pochýb spojené so spojkou a / aj, a taktiež to nevyplýva ani z kontextu a obsahu úpravy vyšších stupňov ochrany /viď napr. Dodatočné požiadavky pre zásielky vysokej hodnoty úroveň 1 - bod 4.6 Bezpečnostných požiadaviek na č.l. 76 spisu, kde aj pri tejto zvýšenej úrovni ochrany postačuje pokrytie priemyselnými kamerami (minimálne) na vjazde a výjazde a až tu sa vyžaduje napr. oplotenie/. V konaní zároveň nijako nebolo preukázané, že by predmetné parkovisko pri T. bolo označené v zmysle bodu 2.9 Bezpečnostných požiadaviek ochrany pri preprave ako HOT SPOT, resp. že by ho za také parkovisko bolo potrebné považovať, keďže vzhľadom na zistené bezpečnostné prvky tohto parkoviska objektívne nebolo a nie je možné na ňom predpokladať zvýšené riziko páchania trestnej činnosti, a to nad mieru primeranú obvyklým pomerom. Pokiaľ ho žalobca z nejakého dôvodu takto hodnotil - ako to naznačoval žaloba a report spoločnosti INTERLLOYDS AVERIJ B.V., tak bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal včasné zdieľanie tejto informácie so žalovanými, čo sa však nestalo. Na druhej strane zo žalovaným 2/ predloženej e- mailovej komunikácie týkajúcej sa tzv. Hot spotov v priebehu roka 2017 (štvrťročný update) na č.l. 1369-1388 spisu jednoznačne vyplýva, že parkovisko pri obci T. nebolo v čase krádeže vyhodnotené ako tzv. hot spot. Na predmetnom parkovisku, kde sa stal incident, boli zabezpečené také bezpečnostné prvky, ktoré od takéhoto parkoviska za bežných okolností možno očakávať. Taktiež je možné v danom ohľade súhlasiť s tým, že parkovanie na prípadnom bezpečnejšom parkovisku (ktoré podľa udania žalobcu by sa malo nachádzať iba 12 km od miesta parkovania) zrejme nie je bežným postupom, pretože na takých parkoviskách spravidla parkujú kamióny, u ktorých si klienti priplácajú na zabezpečenie osobitných bezpečnostných podmienok, keď parkovanie na takých parkoviskách je spoplatnené. Predmetné podmienky parkovania pritom neboli vymedzené takým spôsobom, že by bolo možné parkovať iba na strážených parkoviskách. Zároveň je z vykonaného dokazovania zrejmé, že v danom čase a mieste nemal žalovaný 1/, a ani príslušný pracovník žalovaného 4/ (vypočutý svedok), s ktorým bol žalovaný 1/ v kontakte, vedomosť o iných vhodnejších a bezpečnejších parkoviskách v blízkosti, keďže auto bolo v pohybe. Z uvedených dôvodov teda súd nevzhliadol u žalovaného 1/ ani žiadny úmysel, a ani žiadnu (vedomú) hrubú nedbanlivosť na účely čl. 29 Dohovoru CMR v spojení s definíciami foriem zavinenia uvedenými v ust. § 15 a § 16 Trestného zákona, a to ani v spojení s bodom 2.18 Bezpečnostných požiadaviek.
26. Na základe všetkých uvedených dôvodov a skutočností (posúdením všetkých dôkazov podľa odseku 12 a 13 jednotlivo ako aj v ich súhrne) dospel súd v konečnom dôsledku vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ a 4/ k záveru o opodstatnenosti ich námietky premlčania uplatneného nároku žalobcu podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR, keďže nárok nebol voči nim uplatnený v jednoročnej premlčacej dobe. K vykládke a tým k ukončeniu prepravy predmetného tovaru došlo dňa 23.3.2017 a tak premlčacia doba skončila dňa 24.3.2018, pričom žalobca rozšíril okruh žalovaných o žalovaného 2/, 3/ a 4/ až podaním zo dňa 31.7.2018, čo sa nepochybne stalo až po uplynutí premlčacej doby. Súd preto žalobu voči týmto žalovaným v celom rozsahu zamietol a podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že žalovaní 2/, 3/ a 4/ majú právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže títo žalovaní boli v tejto veci úspešní na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalovaných 2/, 3/ a 4/ predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výroky II a IV rozsudku).
27. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov teda neboli v tomto prípade splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody v plnej výške podľa čl. 29 Dohovoru CMR, resp. na vyššiu náhradu podľa čl. 23 ods. 6 Dohovoru CMR, ktorú by bolo možné požadovať iba vtedy, ak by bola podľa článku 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/11/20080520> a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/11/20080520> Dohovoru CMR udaná cena zásielky alebo osobitný záujem na dodaní, ktoré podmienky neboli v tomto prípade splnené, súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ ako konečnému dopravcovi, voči ktorému bola žaloba podaná včas v zmysle čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR, nárok na náhradu škody na základe jeho objektívnej zodpovednosti za stratu časti Zásielky počas prepravy podľa čl. 17 a čl. 3 Dohovoru CMR vo výške limitovanej článkom 23 Dohovoru CMR, najmä v jeho odsekoch 3 a 7 (v ktorých je uvedený spôsob výpočtu náhrady škody), čo predstavuje sumu 2.826,72 € vzhľadom na to, že ku dňu vyhlásenia rozsudku 14.04.2022 bol kurz eura k zvláštnym
právam čerpania 1,26 (výpočet: 269,32 x 8,33 x 1,26). Súd zároveň v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (pri súčasnom neuplatňovaní nároku na úroky podľa čl. 27 Dohovoru CMR) priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z priznanej istiny vo výške 5 % ročne od 06.04.2017 (t.j. od žalobcom určeného dátumu nepochybne až po vykládke a ukončení prepravy predmetného tovaru 23.3.2017, po ktorom predmetný nárok vznikol) až do zaplatenia, keďže žalovaný 1/ sa nepochybne dostal do omeškania s plnením tohto svojho peňažného záväzku. Na povinnosť plnenia v uvedenom obmedzenom rozsahu, a tým na oprávnenosť vzniku nároku na úroky z omeškania z tohto nesplneného záväzku pritom objektívne nemajú žiadny vplyv skutočnosti uvedené žalovaným 1/ v závere jeho vyjadrenia 25.08.2021. Súd preto žalovaného 1/ zaviazal k zaplateniu sumy 2.826,72 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.826,72 € od 06.04.2017 do zaplatenia, pričom žalobu voči nemu vo zvyšnej časti z rovnakých dôvodov zamietol. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. dospel súd k záveru, že žalovaný 1/, ako aj intervenient vystupujúci na jeho strane (nepochybne majúci záujem na výsledku tohto konania z hľadiska úspechu/neúspechu žalovaného 1/) majú právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 95,08 %, keďže žalovaný 1/ bol v predmetnej veci úspešný na 97,54 % a neúspešný na 2,46 %, t.j. čistý úspech žalovaného 1/ predstavuje 95,08 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výroky I a III rozsudku).
28. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci (napr. výsluch vodiča alebo autora Vyšetrovacej správy INTERLLOYDS AVERIJ B.V. p. H. X., ktorí by už svojimi výpoveďami nemohli podstatne ovplyvniť závery súdu podľa predchádzajúcich odsekov odôvodnenia tohto rozsudku, prijaté na základe (aj) objektívne zistiteľných a preverených informácií
- viď napr. google zábery z roka 2016 - č.l. 1362-1363, čo potvrdil aj žalobca (vyjadrenie z 09.03.2022 č.l. 1476), to všetko v spojení aj s výpoveďou svedka N.. H. C., ako aj s predmetnou Vyšetrovacou správou) a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Súd zároveň vo výroku V rozsudku priznal svedkovi: IB.. H. C., B.. XX.XX.XXXX, svedočné podľa ust. § 258 C.s.p. v celkovej výške 50,17 €, ktorú sumu sú povinní mu zaplatiť podľa konečného celkového neúspechu v spore žalobca v rozsahu sumy 48,94 € (neúspech v rozsahu 97,54 %) a žalovaný 1/ v rozsahu sumy 1,23 € (neúspech v rozsahu 2,46 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).