Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-611-2007.pdf
PDF · 72.78 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/611/2007
Uznesenie
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, Exekútorský úrad v Bratislave, Vazovova 9, 811 07 Bratislava, pod číslom EX 530/2010 (pôvodne EX 786/2007), na návrh oprávneného: J. P. I..J.., B. XX, XXX XX T., O.Z.: XXXXXXXX, proti povinnému: M. J..S..Z.. R. A., O.: XXXXXXXX, T. X, XXX XX E., pre vymoženie istiny 551,35 € (16.610,- Sk) s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 65,94 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd vydal dňa 12.12.2007 na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie istiny 16.610,- Sk s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, nakoľko svojím šetrením zistil, že v súčasnosti majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže povinný nevlastní žiaden reálne speňažiteľný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok ani účty v bankách a v záujme nezvyšovania trov exekúcie dáva podnet na zastavenie exekúcie, keďže nie je reálny predpoklad vymoženia pohľadávky.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní súdnym exekútorom nesporne preukázaná z obsahu exekútorského spisu, v ktorom sa nachádzajú lustrácie a správy o majetkových pomeroch povinného, ktoré preukazujú, že nemá resp. nevlastní exekúciou reálne postihnuteľný resp. speňažiteľný majetok. Z uvedeného dôvodu ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti exekučného konania. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil.
6. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
7. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
8. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
9. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
10. Súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v ktorom účtuje odmenu a náhradu hotových výdavkov sumou 53 € a navrhol, aby súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
11. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorsky spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 26,68 €.
12. Súd nepriznal exekútorovi odmenu v ním vyúčtovanej minimálne výške 33,19 €, nakoľko exekučné konanie bolo začaté ešte dňa 19.11.2007, kvôli čomu sa pri výpočte trov súdneho exekútora vychádza zo znenia citovanej vyhlášky účinného do 30.4.2008. Kvôli tomu súd exekútorovi priznal odmenu tejto minimálne zákonnej výške 16,60 €.
13. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 5,63 €, ktorá pozostáva z preukázateľne vynaložených poštových poplatkov.
14. Súd nepriznal exekútorovi náhradu zvyšnej časti poštových výdavkov, pretože takéto výdavky neboli v predloženom exekútorskom spise žiadnym spôsobom relevantne zdokladované a exekútorovi nepatrí odmena za jeho budúce teoretické výdavky.
15. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 %, t.j. zo sumy 22,23 €, čo činí 4,45 €. Nevyhnutné trovy exekúcie teda predstavujú celkovú sumu 26,68 €.
16. Uznesením zo dňa 11.3.2009 súd pripustil zmenu súdneho exekútora z pôvodne povereného JUDr. Róberta Tutka na súčasne povereného súdneho exekútora a zároveň zaviazal povinného uhradiť pôvodne poverenému exekútorovi náhradu trov exekúcie. Toto uznesenie bolo v časti výroku o trovách exekúcie zrušené uznesením Krajského súdu Košice č.k. 2CoE/100/2009-35 zo dňa 25.11.2009 a súd následne opätovne rozhodol tak, že priznal pôvodne poverenému exekútorovi trovy exekúcie vo výške 12,94 €, avšak bez rozhodnutia o zaviazaní konkrétneho účastníka na ich náhradu. Z tohto dôvodu súčasne poverený súdny exekútor žiadal, aby súd zaviazal oprávneného nahradiť aj tieto trovy, nakoľko doposiaľ na ich náhradu nebol zaviazaný žiaden účastník. Súd sa s tým názorom stotožnil a zaviazal
oprávneného aj na náhradu týchto skôr vzniknutých trov exekúcie pôvodného exekútora do rúk súčasne povereného exekútora, ktorý ich bude povinný následne vyplatiť pôvodne poverenému exekútorovi. Súd preto zaviazal oprávneného nahradiť trovy v celkovej výške 39,62 €.
17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. O trovách súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.