Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-19-2022.pdf
PDF · 96.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 84, proti žalovanej: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, právne zast. JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Čadca, Mierová 1725, IČO: 33 916 071, o zaplatenie 13.500,- eur s príslušenstvom a zaplatenie sumy 377,23 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 27. septembra 2021 č.k. 5C/53/2020-102, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 13.500,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a na zaplatenie sumy 377,23 eur ako príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka titulom uplatnených nákladov spojených vo vypracovaní predžalobnej výzvy právnym zástupcom žalobcu v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. (výrok I.). Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP (výrok II.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Čadca z 15.02.2018 č.k. 4C/247/2015-197 súd vyporiadal BSM medzi stranami tak, že uložil povinnosť žalobkyni (v tomto konaní žalovanej) titulom vyporiadania BSM vyplatiť žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) sumu 13.500,- eur v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Na základe podaného odvolania žalobkyňou, Krajský súd v Žiline uznesením z 31.07.2018 č.k. 6Co/159/18 odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, na základe ktorého Najvyšší súd SR uznesením z 18.12.2019 č.k. 4Cdo/42/2019-340 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Žiline uznesením z 28.08.2020 sp.zn. 8Co/41/2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 15.02.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu z 31.07.2018 sp.zn. 6Co/159/2018 žalobca zaslal titulom vyporiadania BSM žalovanej sumu 13.500,- eur, ktorá je predmetom tohto konania. Právny zástupca žalobcu dňa 24.11.2020 zaslal žalovanej predžalobnú výzvu na úhradu sumy 13.500,- eur z dôvodu, že pokiaľ bol Krajským súdom v Žiline zrušený rozsudok Okresného súdu v Čadci o vyporiadanie BSM, odpadol dôvod, pre ktorý mala byť suma vo výške 13.500,- eur uhradená. Na uvedenú predžalobnú výzvu žalovaná nereagovala, preto žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 13.500,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a na zaplatenie sumy 377,23 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vznesenú námietku premlčania žalovanou na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 Obč. zák. nepovažoval za dôvodnú. Po tom, čo dovolací súd zrušil uznesenie krajského súdu, následne krajský súd dňa 28.08.2020 uznesením (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2020) zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca z 15.02.2018 č.k. 4C/247/2015-197, na základe ktorého žalobca plnil, pričom odpadol dôvod na takéto plnenie, od ktorého dátumu (kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu) začala plynúť premlčacia lehota. Vzhľadom k tomu, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola na súde podaná dňa 04.12.2020, k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia tak nedošlo. Vychádzal aj zo skutkových a právnych záverov vyslovených v rozhodnutiach NS ČR sp.zn. 33Odo 781/2005 zo dňa 14.12.2005 a NS ČR sp.zn. 31Cdo 3309/2011, v ktorom bola riešená otázka premlčania práva v prípade zrušenia rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým odpadol právny dôvod, podľa ktorého strana plnila, ktoré okolnosti prejednávanej veci sa vzťahujú aj na danú prejednávanú vec o vydanie bezdôvodného obohatenia, v odpadnutí dôvodu, pre ktorý bolo plnené. Nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 377,23 eur považoval za dôvodný, keďže sa jedná o nárok podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., keď záver v obdobnej právnej veci zaujal Ústavný súd SR v uznesení z 18.03.2021 č.k. II.ÚS 112/2021, v zmysle ktorého, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré spočívajú vo vypracovaní predžalobnej výzvy, nie je možné v zmysle § 251 CSP zahrnúť do trov konania. Návrhy žalovanej a jej právneho zástupcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP nepovažoval za dôvodné a tieto zamietol, nakoľko rozhodnutie súdu na základe podanej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nezávisí od otázky, ktorá je riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca sp.zn. 4C/247/2015 o vyporiadanie BSM, keďže sa jedná o dve rôzne konania.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že petit rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje rozhodnutie o jej návrhoch na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP a podľa § 164 CSP. V konaní vôbec nebol vypočutý žalobca, hoci to navrhovala prostredníctvom právneho zástupcu. Ku konaniu na jej návrh nebol pripojený spis Okresného súdu Čadca sp.zn. 4C/247/2015, po návrate z NS SR sp.zn. 14C/51/2020. Namieta, že by sa dostala do omeškania s výplatou žalovanej sumy, keďže spochybnila výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Už po rozhodnutí NS SR uznesením z 18.12.2019 č.k. 4Cdo 42/2019 sa žalobca dozvedel, že výplata titulom vyporiadania BSM nebola správna. Už dňa 24.11.2020 (6 dní pred právoplatnosťou zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/41/2020 zo dňa 28.08.2020) zaslal jej žalobca predžalobnú výzvu, pričom jej poskytol lehotu na plnenie do 01.12.2020 a následne od 02.12.2020 žiada úrok z omeškania. Rozporne vyznieva rozsudok súdu prvej inštancie v bodoch 14. až 16. odôvodnenia v posúdení účinkov - okamihu plnenia, na jeho základe ktorého právny dôvod odpadol. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 377,23 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s poukazom na uznesenie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 112/2021 zo dňa 18.03.2021, ktorým bola sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodná zamietnutá. Naviac žalobca v konaní nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy, nakoľko nesedia čísla podaní, ktoré eviduje Slovenská pošta. Ona samotná takú predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 377,23 eur nezobdržala. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že je posúdením súdu, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, a nie je to na vôli sporových strán. Ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie v konaní postupoval s princípom hospodárnosti konania, vec rozhodol bez zbytočných prieťahov a v primeranom časovom horizonte. Tvrdenie žalovanej, že nebola ním riadne vyzvaná výzvou z 24.11.2020 na úhradu sumy 13.500,- eur, je tvrdením, ktoré nekorešponduje s podacím lístkom. Uplatnený nárok na zaplatenie sumy 13.500,- eur správne súd prvej inštancie posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže uznesením NS SR z 18.12.2019 č.k. 4Cdo 42/2019 bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31.07.2018 č.k. 6Co/159/2018, keď na základe rozsudku Okresného súdu Čadca z 15.02.2018 č.k. 4C/247/2015, ktoré bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline z 28.08.2020 č.k. 8Co/41/2020, plnil titulom vyporiadania BSM sumu 13.500,- eur. Žalovaná sa teda dostala do omeškania na základe výzvy z 24.11.2020, na ktorú nereagovala a ktorú si prevzala dňa 27.11.2020. Nárok na zaplatenie nákladov titulom predžalobnej výzvy je potrebné v súlade s názorom vysloveným v uznesení ÚS SR sp.zn. II.ÚS 112/2021 z 18.03.2021 považovať za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako správny potvrdiť.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. replike) opätovne poukázala na porušenia jej procesných práv, keď na jej návrh v konaní nebol vypočutý žalobca. Opätovne namietala vedomosť žalobcu posudzujúc túto skutočnosť vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/41/2020 a skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že jej zasielal predžalobnú výzvu, ktorá jej mala byť doručená dňa 27.11.2020. Odôvodnenie rozsudku v bodoch 13., 14. a 16. považuje za rozporné. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
6. Žalobca vo vyjadrení v tzv. duplike poukazoval na všetky skutočností, ktoré uviedol vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej. Zdôraznil, že žalovaná skutkové tvrdenia o údajnom nedoručení predžalobnej výzvy produkovala až na pojednávaní dňa 30.08.2021, t.j. po uplynutí súdom uložených koncentračných lehôt v zmysle ust. § 253 CSP.
7. Žalovaná vo svojom stanovisku z 22.12.2021 uviedla, že súdom prvej inštancie nebola určená koncentračná lehota a všetky dôkazy boli súdu riadne a včas predložené.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.
9. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 13.500,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák. a na zaplatenie sumy 377,23 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., je vecne správny.
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva skutkové zistenie, že rozsudkom Okresného súdu Čadca z 15.02.2018 sp.zn. 4C/247/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 11.07.2018 sp.zn. 6Co/159/2018 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.10.2018) žalobca bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanej sumu 13.500,- eur titulom vyporiadania BSM. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca povinnosť uloženú mu súdom si splnil dňa 25.10.2018 tým, že sumu 13.500,- eur žalovanej uhradil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie (v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania) predstavuje rovnocenný právny dôvod k plneniu, t.j. právom uznaný dôvod záväzku, ktorým je zaplatenie sumy 13.500,- eur titulom vyporiadania BSM na základe podmienok § 149 Obč. zák. Ak žalobca žalovanej na základe rozsudku Okresného súdu Čadca z 11.07.2018 sp.zn. 6Co/159/2018 plnil a uhradil čiastku 13.500,- eur, splnil si povinnosť, ktorú mu citované rozhodnutie ukladalo. Ak bol následne uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR z 18.12.2019 sp.zn. 4Cdo/42/2019, odpadol tým právny dôvod, podľa ktorého žalobca plnil. Rozhodnutie súdu v takom prípade je totiž v prípade vyporiadania BSM inou skutočnosťou uvedenou v zákone (§ 489 Obč. zák.), na základe ktorého dochádza k vzniku záväzku, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bodoch 15. až 18. odôvodnenia rozsudku. Bezdôvodným obohatením sa teda môže stať plnenie prijaté na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, pričom k bezdôvodnému obohateniu dochádza v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve. V konečnom dôsledku správnosť vysloveného právneho záveru o vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Obč. zák. nie je žalovanou na základe podaného odvolania spochybňovaný.
11. Vo vzťahu k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, poukazujúc na rozhodnutie R 11/1977, v zmysle ktorého premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie neoprávneného majetkového prospechu z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol, keď právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o priznaní tohto plnenia bolo potom zrušené po preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, začne plynúť až od právoplatnosti tohto rozhodnutia o zrušení pôvodného preskúmavaného rozhodnutia. V prípade, že žalobca podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde dňa 04.12.2020, pričom uznesenie NS SR z 18.12.2019 sp.zn. 4Cdo/42/2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2020, v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák. k premlčaniu práva na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dôjsť nemohlo.
12. Odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k posúdeniu splatnosti pohľadávky žalobcu - nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. K omeškaniu s plnením peňažného dlhu dochádza uplynutím doby splatnosti a právo veriteľa požadovať úroky z omeškania, akonáhle došlo k omeškaniu dlžníka (§ 517 Obč. zák.). Vzhľadom k tomu, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je treba vychádzať z ust. § 563 Obč. zák., splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný k plneniu. Zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatovaným v bodoch 8., 13. odvolací súd považoval za preukázané, že žalobca (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) adresoval žalovanej podanie, ktorým ju vyzýval na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom podľa predložených listinných dôkazov
- podacieho hárku na č.l. 19 a potvrdenia o doručovaní zásielky poštou na č.l. 20 je zrejmé, že takáto zásielka bola žalovanej aj dňa 27.11.2020 doručená. Žalovaná v priebehu konania a v odvolaní netvrdila, aká iná zásielka by mala byť jej zo strany právneho zástupcu žalobcu adresovaná, ak sa nejednalo (podľa jej názoru a tvrdenia žalobcu) o predžalobnú výzvu na splnenie si povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia.
13. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, že súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu na výsluch žalobcu v konaní. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry, na ktorú poukázal vo vyjadrení k odvolaniu samotný žalobca (čl. II. odvolania), že je vždy vecou súdu a nie sporových strán, ktorý z vykonaných dôkazov vykoná, sa vzťahuje aj na okolnosti prejednávanej veci, keďže výsluch žalobcu nemal na výsledky vykonaného dokazovania žiadny vplyv z dôvodu, že právne posúdenie veci
- nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Obč. zák. bolo ustálené už na základe zistených nesporných skutočností, že tento nárok vznikol na základe toho, že bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie, na základe ktorého došlo k plneniu titulom vyporiadania BSM, ktorý bol neskôr zrušený a ktorá skutočnosť bola dôvodom pre založenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. k lneniu na základe právneho úkonu, ktorého právny dôvod neskôr odpadol.
14. Zo zápisnice o pojednávaní z 30.08.2021 vyplýva (č.l.90), že súd prvej inštancie návrhy na prerušenie konania zamietol za prítomnosti všetkých sporových strán. V takom prípade nastali procesné podmienky uvedené v § 235 v spojení s § 357 CSP, v dôsledku ktorých vyhlásené uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP nebolo potrebné doručovať stranám sporu a nebolo dôvodné ho následne uvádzať vo výroku rozsudku, ako nedôvodne namietala žalovaná v podanom odvolaní.
15. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe riadne zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák., odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny potvrdil.
16. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 19. odôvodnenia, v zmysle ktorého považoval za dôvodne uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 377,23 eur - spojený s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala nedôvodnosť odkazu súdu prvej inštancie v bode 20. odôvodnenia na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 112/2021 zo dňa 18.03.2021 z dôvodu, „že ústavná sťažnosť bola zamietnutá“, odvolací súd takúto nepovažoval námietku za dôvodnú, keďže ústavný súd konštatoval v obdobnej právnej veci dôvodnosť uplatneného a priznaného takéhoto nároku právnym dôvodom príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. a nie ako trov konania podľa § 151 ods. 3 Obč. zák. Vychádzajúc z toho, že základ nároku je daný a žalovaná výšku uplatneného nároku v odvolaní nenamietala, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o priznaní uvedenej pohľadávky žalobcovi ako správny potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)