Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/1140/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: J.. C. V., nar.XX.X.XXXX, bytom C., A. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ T.. R. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom C., W. XXXX/X, zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, 2/ J.. P. Q., nar.XX.X.XXXX, bytom C., W. XXXX/X, zastúpená JUDr. Jánom Juríkom, bytom Levická 39, 942 01 Šurany, o určenie hranice medzi pozemkami, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 7C/210/2013-251 zo dňa 16.10.2015, takto

1. vanýmyákovej.edok, že súd dospel k nesprávnemu konečnom de vyjadrenieed ich spoločnej studne. Koncový bod priamky (hranice)

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že hranica medzi pozemkami v kat.úz. C., zapísanými na LV č.XXXX ako parc.č.5640 zastavané plochy a nádvoria o výmere 313 m2, parc.č.5642 záhrady o výmere 228 m2, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca a medzi pozemkami zapísanými na LV č.XXXX ako parc.č.5638 záhrady o výmere 240 m2, parc.č.5639 zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele 10/12-ín a v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1/rade v podiele 2/12-iny je stanovená geometrickým plánom č.7C/210/2013 vyhotoveným znalkyňou Ing. Ľudmilou Mužíkovou dňa 19.7.2014, ktorý bol overený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor dňa 18.8.2014 pod č.532/2014, a ktorý je súčasťou znaleckého posudku č.10/2014 a tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 1.019,70 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 465,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.2 Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 123, § 124, § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia hranice medzi jeho pozemkami a susediacimi pozemkami žalovaných z dôvodu, že uvedená hranica je sporná a susedské vzťahy medzi nimi sú zlé, pričom problém vznikol už v minulosti. So žalovanými sa môžu zhodnúť len na tom, že hranica prechádza cez stred spoločnej studne na týchto pozemkoch, ale nie na tom, ako má ďalej táto hranica viesť v dolnej aj hornej časti pozemkov. Nakoľko si chce vybudovať od susedov oplotenie potrebuje, aby bola pevne určená hranica. 1.3 Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili pretože hranica, ktorá je medzi pozemkami sa v takom stave ako je teraz nachádza už posledných 60 rokov a prechádzala cez stred studne. Po vykonanom

znaleckom dokazovaní nesúhlasili s vypracovaným znaleckým posudkom a navrhovali vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, pretože znalkyňa vychádzala z pôvodného geometrického plánu z roku 1947, na ktorom neboli žiadne lomové body a hranica by mala byť 38 cm od rohu garáže, avšak znalkyňa hranicu zamerala od rohu garáže. 1.4 Podľa znaleckého posudku č.10/2013 súdnej znalkyne Ing.Ľudmily Mužíkovej má vlastnícka hranica medzi spornými pozemkami podľa pôvodných technických podkladov v pozemkovej knihe pred vyhotovením technicko hospodárskeho merania iný priebeh ako je súčasný platný stav katastra nehnuteľností a podľa vyjadrenia účastníkov pletivový plot nachádzajúci sa medzi pozemkami bol vybudovaný pred 40 rokmi a pri vyhotovení THM bol chybne zameraný priebeh hranice medzi pozemkami registra "C KN" parc.č.5642 a 5638 a teda chybne určené súradnice podrobného bodu 209-292. Priebeh vlastníckej hranice by mal byť obnovený podľa pôvodných technických podkladov

- geometrického plánu č.11/1947 zo dňa 24.2.1947, nakoľko žiadna zmena polohy vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami nebola zrealizovaná, okrem chybného zamerania tohto priebehu pri vyhotovení THM. Následne znalkyňa vypracovala znalecký posudok č.10/2014 a vyhotovila geometrický plán za účelom grafického zákresu priebehu vlastníckej hranice podľa pôvodných technických podkladov, t.j. GP č.11/1947 zo dňa 24.2.1947, pričom geometrický plán má číslo 7C/210/2013 a bol overený dňa 18.8.2014 a zároveň tvorí neoddeliteľnú súčasť uvedeného znaleckého posudku. 1.5 Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu o určenie hranice medzi susediacimi pozemkami je dôvodná, nakoľko medzi účastníkmi je hranica pozemkov sporná a jediná možnosť, ako vyriešiť tento spor, je určovacia žaloba. Do 14.apríla 2004 spory o hranice pozemkov riešil katastrálny úrad, avšak po novelizácii zákona č.162/1195 Z.z. zákonom č.173/2004 Z.z. došlo k zrušeniu ustanovení katastrálneho zákona o určovaní priebehu hranice správou katastra a uvedené spory je potrebné riešiť súdnou cestou. Pri týchto sporoch môžu nastať dve situácie a to keď priebeh hranice nie je sporný a druhá v prípade, keď priebeh hranice je sporný a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva suseda. Žaloba o určenie hranice pozemkov je v podstate vlastníckou žalobou a preto v súdnom konaní je potrebné preukázať vlastnícke právo k pozemku, ktorého sa žaloba týka a keďže návrh na určenie hranice pozemkov je druhom určovacej žaloby, tak žalobca musí uviesť a preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe. Naliehavým právnym záujmom by mala byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne. Vytýčenie hranice pozemkov nemá konštitutívny účinok, pretože nevznikajú, nemenia sa a ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam a vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter. Ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou na tvar miesta. 1.6 Žalobca sa domáhal určenia hranice pozemkov z dôvodu, že táto je sporná a so žalovanými sa vedia zhodnúť len na tom, že hranica pozemkov prechádza cez stred existujúcej studne a tvorí ju aj oplotenie vybudované už pred viacerými rokmi, pričom pozemky boli zamerané pri ich prideľovaní ešte v roku 1947 a znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z geometrického plánu z uvedeného roku a podľa tohto určila hranicu pozemkov. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení hranice, keďže táto je sporná, čo mu bráni v tom, aby pokračoval v stavebnom konaní pri nadstavbe rodinného domu a teda bez určenia hranice pozemkov je jeho právne postavenie neisté. Je nesporné, že medzi účastníkmi ako susedmi sú dlhoročné spory o hranicu pozemkov, pričom nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva suseda avšak vytýčenie hranice je nutné k tomu, aby následne žalobca mohol vybudovať oplotenie rešpektujúc hranicu pozemkov a zabrániť tak vzniku ďalších sporov. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe a stanovil hranicu medzi pozemkami podľa vypracovaného znaleckého posudku a geometrického plánu znalkyne Ing.Ľudmily Mužíkovej tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko nemal pochybnosti o správnosti znaleckého posudku a tým aj priebehu hranice pozemkov. Žalovaní síce namietali hranicu zistenú znalkyňou, avšak ich námietky boli iba subjektívneho charakteru a neboli podporené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, pre ktoré by bolo potrebné vypracovať kontrolný znalecký posudok a preto súd návrh žalovaných na doplnenie dokazovania v tomto smere zamietol. Ďalšie znalecké dokazovanie podľa názoru súdu potrebné nebolo a vypracovanie kontrolného znaleckého posudku vzhľadom na zistený skutkový stav považoval súd za nadbytočné. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu voči žalovaným. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP tak, že žalovaných, ktorí nemali vo veci úspech zaviazal na náhradu trov štátu, ktoré vznikli vyplatením znalečného znalkyni za znalecký posudok. 1.7 K námietke žalovaných, že svedok V. bol prítomný na predchádzajúcich pojednávaniach, ktoré viedla predchádzajúca zákonná sudkyňa a napriek tomu bol vypočutý ako svedok, súd uviedol, že o tejto skutočnosti sudca prejednávajúci vec teraz, nemal vedomosť ( zo spisu táto skutočnosť nevyplýva a

žalovaný jeho výsluch nenamietali) a výpoveď uvedeného svedka nebola rozhodujúca pre rozhodnutie v tejto veci, pretože súd vychádzal vyložene zo znaleckého posudku. K nevykonaniu navrhovaného dôkazu- výsluchu svedka súd uviedol, že žalovaný 1/ nežiadal výsluch konkrétnej osoby, ale len dával súdu na zváženie, že by si nemal zavolať geodeta z katastra a keďže sa nejednalo o konkrétny dôkaz, tak súd sa týmto ďalej ani nezaoberal a o vykonaní tohto dôkazu nerozhodoval. Po zamietnutí návrhu žalovaných na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku nebol z ich strany žiaden ďalší návrh na doplnenie dokazovania a z toho dôvodu súd ďalšie dôkazy vo veci nevykonával . 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalovaní a navrhli , aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a súčasne im prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a rozhodnutie súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že znalec vo svojom posudku vychádzal z nesprávnych údajov katastra, ktoré boli nesprávne zaznamenané do katastrálnej mapy pri THM v roku 1982, na čo žalovaných upozornili pracovníci katastra a práve GP znalca mal túto skutočnosť napraviť. Úlohou znalkyne bolo vypracovať GP za účelom grafického zákresu vlastníckej hranice podľa pôvodných technických podkladov, t. j. obnova vlastníckej hranice podľa GP č. 11/47 zo dňa 24.02.1947, čo sa nestalo. Tieto skutočnosti mohli potvrdiť ako svedkovia pracovník katastra a sused žalobcu, p. A. S., ktorý si je vedomý, že pozemok má širší ako má byť, a preto si aj zadné oplotenie pozemku vybudoval iba po uvedený vytyčovací kolík. Žalovaní preto navrhli ustanoviť znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, čo však súd nepripustil, ale vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho určenia hranice pozemkov v znaleckom posudku znalkyne, ktorý je nepresvedčivý z dôvodu použitia nedôveryhodných a nesprávnych podkladov. Poukázali na skutočnosť, že súd prvej inštancie vydal uznesenie o ukončení dokazovania v tejto veci bez toho, že by rozhodol o všetkých skutočnostiach, ktoré účastníci konania predkladali počas celého pojednávania. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz a to konkrétne vypočutie svedka - zástupca Okresného úradu Topoľčany, odbor katastrálny, ktorý navrhli z dôvodu, aby mal súd k dispozícii stanovisko správneho orgánu k celému administratívnemu spisu. Ako je uvedené aj v ich písomnom stanovisku zo dňa 08.04.2015 súdu predkladali konkrétny návrh, ktorý zostal nepovšimnutý. Svoje odvolanie odôvodnili aj tým, že v danom prípade došlo k zmene zákonného sudcu, ku ktorej sa nemali možnosť vyjadriť, čo považujú za vadu konania. Ďalej poukázali na skutočnosť, že v konaní bol vypočutý svedok ( otec žalobcu), ktorý bol pred svojím výsluchom viackrát prítomný na pojednávaniach, a teda nemohol podať nezávislý objektívny svedecký pohľad. Žalovaní poukázali taktiež na vážne nedostatky súdu k predloženému znaleckému posudku., ktoré neodstránilo ani vypočutie znalkyne. Preto žiadali nariadiť nové znalecké dokazovanie ustanovením súdneho znalca , nakoľko doterajší súdu dostupný znalecký posudok nedáva právne záruky k tomu, že je riadne a spoľahlivo zistený skutkový stav, pričom pri svojom znaleckom posudku súdna znalkyňa zrejme opomenula si podrobnejšie všimnúť historický základ existujúcej nehnuteľnosti, ako aj pochybnosti, ktoré mal stavebný úrad v súvislosti s umiestneným sporných stavieb. Z tohto dôvodu znalecký posudok nechtiac legalizoval porušenie stavebného zákona zo strany žalobcu. Žalovaní sú toho názoru, že stanovisko katastrálneho úradu by súdu len napomohlo riešiť odbornú stránku veci, nakoľko je tu rozpor medzi dvoma správnymi orgánmi, a to medzi katastrálnym úradom a stavebným úradom. Napadnutý rozsudok považujú z dôvodov vyššie uvedených za predčasný a preto za nezákonný , lebo vychádza zo znaleckého posudku, ktorý je absurdný, nakoľko vôbec nevychádza z historických dokumentov.

3. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaní vyčítali súdu prvej inštancie, že nevypočul konkrétne nešpecifikovaného svedka Okresného úradu Topoľčany, odbor katastrálny. Od 15. apríla 2004 kompetencia rozhodovania o spornej hranici medzi pozemkami prešla úplne do kompetencie súdov. Žalovaní spochybnili legitimitu pojednávania zo dňa 12.9.2015 z dôvodu, že žalovaným nebola daná možnosť zaujatia stanoviska k osobe nového sudcu. Samosudca ich v predvolaní riadne poučil, o možnosti vzniesť námietku zaujatosti. Právny zástupca žalovaných mal takmer 3 mesiace na vznesenie námietky zaujatosti Námietku zaujatosti žalovaní a ani ich vtedajší spoločný právny zástupca neuplatnili. Žalovaní počas celého pojednávania nepredložili súdu žiadny odborný dôkaz, ktorý by čo len vzbudil u súdu pochybnosť o správnosti predložených znaleckých posudkov. Žalobca je toho názoru, že stavebný úrad nemá kompetenciu posudzovať spornosť priebehu hranice medzi pozemkami. Nespornou skutočnosťou je, že sporná hranica je priamka a vedie cez stred spoločnej studne. Krajný bod tejto priamky z ulice W. je v znaleckom posudku označený číslom 209-199. Tento bod je jasný a dokonca

ho nespochybňujú ani žalovaní. Koncový bod priamky (hranice) znalkyňa namerala zhodný s užívacím stavom v teréne. Žalovaní nedokázali predložiť súdu odborný dôkaz o nesprávnosti predložených znaleckých posudkov. Žalobca poukázal na výpoveď svedka, jeho otca V., ktorý žiadnym spôsobom nespochybňoval znalecký posudok. 4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí považujú vyjadrenie žalobcu za právne irelevantné. Uviedli, že v konaní vypovedala osoba, ktorá zo zákona vypovedať nesmie a nemá postavenie svedka, konkrétne na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.09.2015, bol vypočutý svedok, ktorý bol v pojednávacej miestnosti prítomný pred vypočutím na troch predchádzajúcich pojednávaniach. Žalovaní sú toho názoru, že napadnutý rozsudok trpí inými právnymi vadami, ktoré majú v konečnom dôsledku za následok, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil . Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po prejednaní odvolania vychádzajúc z odvolacích dôvodov urobil záver, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania urobil správne právne závery a svoje rozhodnutie z tohto aspektu dostatočne odôvodnil. 7. Predmetom konania bola žaloba o určenie hranice medzi pozemkami strán sporu z dôvodu, že medzi nimi existujú dlhoročné spory o tom, kadiaľ táto hranica vedie. Súd prvej inštancie prejednal podanú žalobu , vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a navrhnutého svedka V. V., nariadil znalecké dokazovanie na zistenie hranice pozemkov, vypočul na pojednávaní znalkyňu Ing. Ľudmilu Mužíkovú a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým určil hranicu pozemkov. Svoje rozhodnutie oprel o znalecký posudok súdnej znalkyne ustanovenej v tomto konaní, ktorá vo svojom posudku jasne a zrozumiteľne vysvetlila z akých podkladov pri určení hranice vychádzala . Tento znalecký posudok súd prvej inštancie považoval za dostatočný pre rozhodnutie vo veci a žalovanými navrhovaného kontrolné znalecké dokazovanie preto nenariadil. 8. Z vykonaného dokazovania možno mať za preukázané a nepopierajú to ani žalovaní, že ešte v roku 1947 pri kúpe pozemkov ich právnymi predchodcami bola vytýčená hranica pozemkov a v minulosti ani v súčasnosti nie je sporný stred hranice , ktorý tvorí spoločná studňa. Žalovaní však tvrdia, že podľa výmery majú menší pozemok o 10 m2 ako mal ich právny predchodca pri kúpe v roku 1947 . Súd na určenie hranice medzi susediacimi pozemkami pribral súdnu znalkyňu Ing. Ľudmilu Mužíkovú, ktorá podala písomný znalecký posudok č. 10/2013 v ktorom zodpovedala na uloženú jej znaleckú úlohu určiť hranicu medzi susediacimi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu a žalovaných. V posudku uviedla, že prvý zápis o hranicu pozemkov pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX a XXXX je na základe geometrického plánu č. 11/1947 zo dňa 22.02.1947. V roku 1982 bolo v katastrálnom území C. vykonané technicko hospodárske mapovanie, pri ktorom bol geodetmi zameraný priebeh užívacej hranice v teréne a pôvodne označené pozemky v pozemkovej knihe boli prečíslované na súčasné označenie parciel a zapísané do evidencie nehnuteľností na LV. Č. XXXX na LV č. XXXX. Pri vypracovaní znaleckého posudku vykonala znalkyňa na mieste v teréne dňa 19.11.2013 meranie metódou navigačných systémov a predmetom zamerania boli trvalo označené všetky lomové body existujúcich plotov a murovaných stavieb. Identifikáciou takto zameraných bodov s bodmi určenými v roku 1982 pri technicko hospodárskom mapovaní , ktoré sú v súčasnosti platnými údajmi v katastri nehnuteľností zistila, že tvar pozemku a rozmer je stále rovnaký, ale je posunutý , čo sa týka polohy na inom mieste. Zidentifikovaním a porovnaním zameraného stavu, stavu katastra nehnuteľností a stavu podľa geometrického plánu č. 11/ 1947 zistila, že vlastnícka hranica podľa pôvodných podkladov v pozemkovej knihe v roku 1947 mala iný priebeh ako má v súčasnosti v katastri nehnuteľností , po vyhotovení technicko hospodárskeho mapovania v roku 1982, kedy došlo k chybnému zameraniu priebehu hranice. Pretože zameraný stav na mieste samom 19.11.2013 je identický s priebehom hranice určenej geometrickým plánom č. 11 /1947 bolo potrebné obnoviť priebeh hranice v katastri nehnuteľností podľa pôvodného geometrického plánu č. 11/1947, nakoľko k žiadnej zmene polohy hranice medzi spornými pozemkami nedošlo, okrem chybného zamerania tohto priebehu v roku 1982 pri

vyhotovovaní THM. Vzhľadom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku a po vypočutí znalkyne na pojednávaní k námietkam žalovaných , súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom a určil hranicu medzi susediacimi pozemkami podľa geometrického plánu vyhotovenom znalkyňou Ing. Ľudmilou Mužíkovou dňa 19.07.2014, overenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor dňa 18.08.2014 pod č. 532/2014, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 10/ 2014. 9. K námietke žalovaných o nevykonaní nimi navrhnutého kontrolného znaleckého posudku a nevypočutie zástupcu Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor ako svedka odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 predtým § 120 ods. 1 OSP) a nie strany sporu. Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) ( predtým § 221 ods. 1 písm f/ OSP). Nevykonaním žalovanými navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k nesprávnemu procesnému postupu znemožňujúcemu strane aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Žalovaní v odvolaní ďalej namietali , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365 ods. 1 písm. d/ . Za takúto vadu považovali procesný postup súdu, ktorý vypočul na pojednávaní ako svedka otca žalobcu napriek tomu, že tento sa zúčastnil predchádzajúcich pojednávaní ako verejnosť a pri rozhodovaní súd vychádzal z jeho svedeckej výpovede. S touto námietkou žalovaných sa vysporiadal v odôvodnení už súd prvej inštancie a odvolací súd odkazuje na jeho odôvodnenie , ku ktorému len dodáva, že odhliadnuc od výpovede tohto svedka ( na ktorú ale súd prvej inštancie ani neprihliadal) súd založil svoje rozhodnutie na znaleckom posudku. 11. Žalovaní odvolanie odôvodnili aj tým, že došlo k zmene zákonného sudcu, o čom neboli riadne oboznámení a k osobe sudcu sa nemohli vyjadriť. Túto skutočnosť už namietali žalovaní aj pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s ňou vysporiadal v napadnutom rozsudku a preto odvolací súd nepovažuje procesný postup súdu pri zmene zákonného sudcu za odvolací dôvod ani podľa § 365 ods. 1 písm. c/ ( vada v obsadení súdu), pretože rozhodoval zákonný sudca , ktorému bola vec pridelená podľa rozvrhu práce a žalovaní boli poučení o možnosti namietať osobu sudcu, čo nevyužili a preto rozhodoval nevylúčený sudca. 12. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaných, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku nezohľadnila geometrický plán z roku 1947. Práve tento plán je podkladom z ktorého znalkyňa pri porovnaní hraníc vychádzala a v súlade s ním určila hranicu pozemkov, čím odstránila chybu pri meraní v roku 1982. 13. Odvolací súd dospel k záveru, že námietky vznesené žalovanými v odvolaní nie sú dôvodné, právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní , pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 216 /2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si tento nárok neuplatnil, nakoľko mu žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .