Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci žalobcu: M. O., G.. XX.X.XXXX, K. Š., L.. G. XXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 , so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Bratislava, Krížna 56 vydaný dňa 2.12.2016 pod sp. značkou 367/04/2016.

II. Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.3.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 2.12.2016 Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., pod sp. zn. 367/04/2016. V podanej žalobe žalobca namietal, že stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol' mať vplyv na výsledok sporu. Žalobca uviedol, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. V neposlednej rade žalobca namietal, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že ad l) rozhodcovská doložka je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ) ako neurčitý právny úkon neplatná, ad 2) rozhodcovská doložka je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ad 3) žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. a) OZ. Žalobca teda popiera platnosť rozhodcovskej doložky a podľa neho je táto neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská doložka vzťahovať. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo zmluvy o úvere.

Rozhodcovskú zmluvu žalobca považuje za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, v zmysle námietky absencie právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. Uznesenie NS SR vo veci 6 MCdo 9/2012). V danom prípade nie je hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby sa prípadné spory riešili v rozhodcovskom konaní (predformované na tlačive dodávateľa - typová rozhodcovská zmluva, keďže bola vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu), preto má žalobca za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca nevedel, že podpisuje aj takúto zmluvu, ktorá je aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora, je ako zmluvná podmienka neprijateľná a absolútne neplatná. Žalobca konanie pred rozhodcovským súdom považuje za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov, no taktiež aj Súdneho dvora Európskej, únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, a teda sa domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX (spotrebiteľská zmluva), na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (najmä adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru , údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), čo spôsobuje že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalobcovi zmluvou poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že za neprijateľnú podmienku považuje aj nárok na zmluvnú pokutu, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 0,45 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, z ktorej je dlžník v omeškaní, je neprimerane vysoká a tiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ustanovenia § 9 ods. 2 písm. p) a písm. q) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V Zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška, všetko je uvedené len v Zmluvných dojednaniach zmluvy (čl. 14 bod 14.1). Zmluvné dojednania (tzv. úverové podmienky, resp. všeobecné obchodné podmienky) majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých sa predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť. Zároveň predmetná zmluva obsahuje neprimerane vysokú ročnú úrokovú sadzbu, RMPN. Žalobca má za to, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. Vzhľadom na to, že sám rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo v zmysle vyššie uvedených námietok a rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, žalobcovi ako spotrebiteľovi, v prípade, že by sa začal nútený výkon predmetného rozsudku formou exekúcie, hrozí ujma na jeho právach. Preto sa žalobca obrátil na tunajší súd, kde sa podanou žalobou domáha ochrany svojich práv.

2. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej boli zaslané žalovanému, ktorý sa k uvedenému vyjadril v podaní, súdu doručenom dňa 17.8.2017. Žalovaný v podaní cestou svojho právneho zástupcu poukázal na to, že žalobca a v kontexte podanej žaloby a pripojených listín nesprávne používa pojem „rozhodcovská doložka“, nakoľko medzi stranami sporu bola uzavretá rozhodcovská zmluva ako osobitná zmluva uvedená na samostatnej listine, a ktorá priamo nadväzuje na hlavný zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX. Za rozhodcovskú doložku sa pritom považuje jednoduché zmluvné ustanovenie nachádzajúce sa v hlavnej zmluve upravujúcej zmluvný vzťah. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o neurčitosti rozhodcovskej zmluvy. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy presne vyplýva, že textová skratka „Zmluva o RÚ“ je určená v nadväznosti na konkrétnu zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú priamo nadväzuje rozhodcovská zmluvy (s rovnakým číslom ako zmluva o RÚ). Spôsob určenia sporov je plne v súlade so zákonom - § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy (t.j. ku dňu 21.3.2014). Žalovaný tu poukázal na to, že rozhodcovská zmluva čo do obsahu sa riadi

právom platným v čase jej uzavretia (§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z,). Ako je možné identifikovať z priložených dôkazov, označenie Zmluvy o revolvingovom úvere na náklade, ktorej rozhodcovský súd rozhodol o splnení záväzku je rovnaké ako označenie rozhodcovskej zmluve, a teda právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve nemôže byť kvalifikovaný ako neurčitý, nakoľko z daného právneho úkonu je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Z jej obsahu totiž vyplýva alternatíva pre riešenie sporov (dáva možnosť výberu rozhodcovského súdu). Žalovaný poukázal na fakt, že v súčasnosti platný zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ktorým sa rozhodcovské konanie sp. zn. 367/04/16 riadilo, pričom rozhodcovská zmluva sa v zmysle § 73 ods. 3 zákona riadi ustanoveniami právnych predpisov účinných v čase jej uzavretia) vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží žalobcovi, a tým môže byť tak veriteľ ako aj spotrebiteľ. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalobca sa nemal možnosť sa skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Niektoré z podmienok konania sú priamo uvedené v rozhodcovskej zmluve (bod 6 a nasl.) a navyše rozhodcovské súdy sú v zmysle zákona povinné svoje vnútorné predpisy publikovať na svojich webových stránkach, pričom odkazy na webové stránky sa nachádzajú priamo v rozhodcovskej zmluve. Štatút a rokovací poriadok súdu je zverejnený v obchodnom vestníku, a teda ak by žalobca mal reálny záujem s uvedeným sa oboznámiť, mohol tak urobiť prostredníctvom internetu. Podľa názoru žalovaného však vnútorné predpisy rozhodcovského súdu podľa § 53 ods. 4 písm. a) nie sú súčasťou zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou zmluvného vzťahu sú zmluvné dojednania zmluvy, v rámci ktorých sú taxatívne uvedené prílohy zmluvy, bez zmienky o vnútorných predpisoch rozhodcovského konania. Absenciu individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy žalovaný v podaní poprel a uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, a ktorá spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom, platným a účinným v čase jej uztvorenia. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Spor rozhodoval súd určený v súlade s § 73 ods. 5 ZoSRK, ktorý v priebehu konania preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy, pričom nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva. Podľa žalovaného zmluva o revolvingovom úvere má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Výšku dojednanej zmluvnej pokuty ako aj RPMN považuje žalovaný za primeranú.

3. V danej veci bolo pojednávanie vytýčené na deň 19.4.2018, pričom osobne sa ho zúčastnil len žalobca. Žalovaný svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu, a to podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky, dňa 6.4.2018. V danom podaní žalovaný uviedol, že súhlasí, aby súd vo veci konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd teda pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

4. Pred súd predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že žalobu mu vypracovala oddlžovacia spoločnosť. Zmluvu so žalovaným uzatváral v Šali, pričom žalobca nevedel presne uviesť koľko finančných prostriedkov obdržal, pretože od spoločnosti žalovaného mal niekoľko pôžičiek. Presne sa už nepamätá, ale rozhodcovskú zmluvu pravdepodobne podpísal. Rovnako tak si žalobca nepamätal či mu niekto hovoril o tom, čo to rozhodcovské konanie vlastne znamená.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX, Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 21.3.2014, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania, rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. pod sp. zn. 367/04/2016 zo dňa 2.12.2016, pripojený rozhodcovský spis sp. zn. 367/04/06, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:

6. Dňa 2.12.2016 vydal Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozsudok sp. zn. 367/04/16, v ktorom uložil žalovanému (žalobca v tomto konaní) povinnosť zaplatiť sumu vo výške 899,36 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne, zo sumy 40,88 Eur od 2.5.2014 do 18.5.2014, zo sumy 40,88 Eur od 2.9.2015 do 8.11.2015, zo sumy 40,88 Eur od 2.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 40,88 Eur od 2.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 40,88 Eur od 2.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 40,88 Eur od 2.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 735,84 Eur od 8.1.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 720,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 720,- Eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 899,36 Eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,08 Eur. Predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 23.12.2016. Žalobca v lehote stanovenej zákonom (§ 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.) podal dňa 2.3.2017 na tunajší súd žalobu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu, že bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola dojednaná neplatne, nakoľko osobitne sa nevyjednala a bola vopred naformulovaná, a tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, znevýhodňujúcu jeho postavenie, t.j. postavenie spotrebiteľa. Žalovaný okrem iného k žalobe uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať bola založená nie rozhodcovskou doložkou, ale rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola dojednaná samostatne, pričom žalobca mal možnosť od nej odstúpiť, a tým ju zrušiť, prípadne ju neuzatvoriť, nakoľko jej uzatvorenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru.

7. Súd z pripojeného rozhodcovského spisu zistil, že dňa 21.3.2014 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. 8500043656, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 720,- Eur, ktorý úver sa žalobca zaviazal splatiť prostredníctvom 36-tich mesačných splátok vo výške po 40,88 Eur. Splatnosť prvej splátky bola 1.5.2014 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 1.4.2017. Predpokladaná RPMN úveru bola vo výške 70,03 % a priemerná RPMN 46,30 %. Ročná úroková sadzba úveru bola 70,03 %. Dňa 21.3.2014, t.j. toho istého dňa ako bola podpísaná zmluva o úvere, podpísal žalobca aj rozhodcovskú zmluvu. V zmluve sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzatvorenej zmluvy o úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov, uvedených v zmluve. Nakoľko žalobca poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, dostal sa s jeho plnením do omeškania a voči žalovanému mu tak vznikol dlh. Tento sa stal splatným a žalovaný sa obrátil so svojím nárokom na rozhodcovský súd, ktorý si sám zvolili, na základ dojednanej rozhodcovskej zmluvy.

8. Na základe rozhodcovského rozsudku, o zrušení ktorého sa v danom konaní koná, bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému peňažnú povinnosť tak ako je uvedené už vyššie, pričom rozhodca takto rozhodol na základe tvrdení žalobcu (v tomto konaní žalovaného) uvedených v žalobe a z dôkazov, ako aj na základe tvrdení žalovanej (v tomto konaní žalobkyňa). Rozhodca dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a jeho nárok je oprávnený, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodcovského rozsudku. Zároveň rozhodca aplikoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a v súlade s týmto posudzoval, či sankcie dojednané zmluvou uplatnené žalobcom v tomto rozhodcovskom konaní nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 a tiež, či zmluva obsahuje všetky náležitosti o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v rozhodnom čase. Z poučenia rozhodcovského rozsudku súd zistil, že žalovaný bol poučený o možnosti podať žalobnú odpoveď, na základe ktorej dôjde k zrušeniu rozhodnutia a rozhodcovský súd opätovne vo veci rozhodne alebo sa môže obrátiť na príslušný súd v lehote 30 dní.

9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

10. Po oboznámení sa s vecou súd zistil, že rozhodcovský súd bol oprávnený vydať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom spore, nakoľko predmetom nebol spor vylúčený z jeho rozhodovania v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, ktorá obsahovala doložku, na základe ktorej sa odvinula právomoc rozhodcovského súdu alebo všeobecného súdu vo veci konať, táto bola stranami sporu uzatvorená platne, podpísaná obidvomi zmluvnými stranami a rozhodcovský súd bol v nej presne identifikovaný, pričom výber rozhodcovského alebo všeobecného súdu bol ponechaný na stranu, ktorá podá žalobný návrh.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 písm. a) až o) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Rozhodca v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uviedol ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ktorá vo veci aplikoval, a teda posudzoval, či sankcie dojednané zmluvnou a uplatnené v rozhodcovskom konaní nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 a nasl. Rozhodca pritom dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom. Súd k tomuto záveru rozhodcu uvádza, že rozhodca síce uviedol aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy v rozpore s platnými predpismi a nesprávne aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy. Z predloženej zmluvy súd zistil, že žalobca požiadal o poskytnutie úveru vo výške 720,- Eur s počtom splátok 36 mesiacov, výškou mesačnej splátky úveru 40,88 Eur. Žalobca sa teda zaviazal k splateniu sumy celkom vo výške 1 471,68 Eur, t.j. navýšenie o sumu vo výške 751,68 Eur. V zmluve nie sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z. presne uvedené termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. a) z.č. 129/2010 Z.z.). Žalovaný nepreukázal, že uplatnená zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná, je obsiahnutá vo vopred pripravenom formulári, ktorý je napísaný malým a ťažko čitateľným písmom. Súd ďalej z predložených listinných dôkazov zistil, že zmluva o úvere obsahuje nejednoznačný údaj o RPMN (v zmluve je uvedená výška predpokladanej RPMN a priemernej RPMN).

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko boli splnené podmienky § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z., na základe, ktorých je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná aj včas, v zákonom stanovenej lehote ( § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vyhovel jej v plnom rozsahu. V rámci rozhodcovského konania neboli chránené práva spotrebiteľa, ktorý tak bol zaviazaný k plneniu, ktoré sa prieči dobrým mravom. Súd uvádza, že ani rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej zmluvy odporuje dobrým mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou doložkou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia ( § 52 a nasl. a ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS). Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd zároveň poukazuje na to, že rozhodca v rozhodcovskom konaní nepostupoval v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, neskúmal zmluvu o úvere a nezohľadnil s tým spojené následky, v dôsledku ktorých mohlo dôjsť k tomu, že úver bol poskytnutý bez úroku a bez akýchkoľvek poplatkov, pretože zmluva neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Súd má zato, že rozhodcovský súd pri svojom postupe nezohľadnil právne predpisy na ochranu spotrebiteľov, hoci ich zohľadniť mal.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalobcovi v konaní nijaké trovy vznikli, žiadne mu nevyplývali ani zo spisu a žiadne si žalobca ani neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.