Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/18/2018

Uznesenie

Okresný súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: F.. H. D., H.. P. A.. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom so sídlom Rázusova 21, Košice, proti žalovanému: F. D., A.. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. súd ukladá žalovanému, aby dočasne nevstupoval do 3-izbového bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na Q. ulici v F., vchod č. XX, so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX, ako aj do priestoru tvoriaceho spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu nachádzajúceho sa na Q. ulici vchod č. XX, súpisné číslo XXXX, k. ú. F., obec F., okres F., vedenom na LV č. XXXXX Okresného úradu F., katastrálneho odboru, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

II. súd zakazuje žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch v súdnom konaní, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

III. súd ukladá žalobkyni, aby v spore žalobkyne: F.. H. D., H.. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Č.. XX, F. XXX XX proti žalovanému F. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Č.. XX, F. XXX XX o vylúčenie žalovaného z užívania bytu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresný súd Prešov žalobu vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2018 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do X-G. bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na Q. J. Q. F., vo vchode č. XX, so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX, ako aj do priestoru tvoriaceho spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu nachádzajúcom sa v tomto bytovom dome. Zároveň žiadala určiť, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch v súdnom konaní.

2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný ako manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa so žalovaným zdieľa spoločnú domácnosť v predmetnom byte spolu s ich troma dcérami. Dôvodila, že u žalovaného došlo k radikálnej zmene v správaní, pričom správanie žalovaného sa vyznačovala aroganciou, agresivitou, veľa krát aj ponižovaním. Anomália v jeho správaní sa vyznačovala neprimeranou nespokojnosťou a výčitkami napr. s nákladmi vynakladanými na maloleté deti (strava, lieky, ošatenie, voľnočasové aktivity, kultúrne vyžitia a pod.). Neprimerané reakcie žalovaného sa vyznačovali jeho vulgárnosťou voči žalobkyni a nemal zábrany tieto prejavy jej adresovať aj za prítomnosti maloletých detí. Často používal nátlak, psychický, ekonomický, hrozbou a vyhrážkami neposkytnutia finančných prostriedkov, ale aj nátlak hrozbou fyzického útoku, čo sa mnohokrát udialo tiež pred očami maloletých detí. Nemal zábrany vulgárne nadávky adresovať aj maloletým deťom. Prostredie domácnosti a atmosféra rodiny a jej členov

je častokrát aj v súčasnosti poznamenaná frustráciou z nepredvídateľných útokov a reakcií žalovaného, pričom tento stav a agresívne správanie žalovaného zásadným spôsobom ovplyvňuje zdravotný stav členov domácností, t.j. žalobkyne a jej troch dcér. Konštatovala, že neznesiteľnosť situácie je umocnená aj skutočnosťou, že dcéry sú študentkami vysokých škôl a majú značné sťažené podmienky na prípravu na skúšky a pod.. Poukázala na to, že žalovaný už v minulosti a to v roku 2015 fyzicky zaútočil na žalobkyňu, pričom ju udrel päsťou do sánky s krátkou stratou vedomia, pričom bola ošetrená na neurologickej ambulancii. Útok nebol na políciu ohlásený kvôli strachu žalobkyne pred prípadnou reakciou žalovaného voči nej a dcéram. Poukázala na to, že pod vplyvom neúnosnej situácie žalobkyňa ako aj jej dcéry boli nútené vyhľadať odbornú psychologickú pomoc, pričom z nálezu zo dňa 26.2.2018 vyhotoveným PhDr. Ľubicou Zibrínovou Centrum klinicko-psychologickej starostlivosti s.r.o. vyplýva, že u žalobkyne je potvrdená prítomnosť výrazne narušenej afektívnej oblasti v zmysle depresívneho ladenia, pričom intenzita depresie je aktuálne silného charakteru, pridružuje sa k nej aj miera úzkosti a fóbického strachu, pričom je zjavné, že pacientka žije v permanentnom napätí. Dôvodila aj lekárskou správou vyhotovenou vyššie uvedenou psychologičkou vo vzťahu k najmladšej dcére, kde je konštatované, že pre pacientku je charakteristické úzkostné správanie s panickým pozadím, pričom pobyt v rodine nepriaznivo pôsobí na jej zdravý psychický vývoj a ponižovanie, zastrašovanie a vytváranie atmosféry nepokoja a neistoty zo strany otca možno považovať za psychické týranie dieťaťa. Uviedla, že najmladšia dcéra žalobkyne ťažko znáša útoky otca voči jej osobe ako aj voči osobe žalobkyne, pričom už samotné verbálne útoky žalovaného adresované žalobkyni formulované ako vyhrážky fyzickým násilím (,,vyhodím ťa z okna“, ,,rozbijem ti hlavu“, ,,prajem ti smrť“ a pod.) vzbudzujú u žalobkyne ale aj u jej dcér dôvodnú obavu z ich možnej realizácie. Poznamenala, že telesná a duševná integrita žalobkyne ako aj jej dcér je konaním a následným správaním žalovaného narušovaná. S poukazom na vyššie uvedené mala za to, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán a zabezpečiť tak bezodkladnú ochranu slabšej strany aj za cenu dočasného obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného.

3. Žalobkyňa pripojila k návrhu aj listinné dôkazy a to výpis z LV č. XXXXX, obce F., k. ú. F., okres F., sobášny list, rodné listy dcér F., X. a X., lekársku správu MUDr. U. M. PhD. zo 17.3.2015, lekársku správu MUDr. H. Q. z 27.3.2015, psychologické posúdenie PhDr. S. Zibrínovej z 6.3.2018 vo vzťahu k žalobkyni, psychologické posúdenie PhDr. S. N. psychologičky vo vzťahu k žalobkyni zo dňa 26.2.2018, psychologická intervencia vo vzťahu k X. D. zo dňa 13.3.2018 od PhDr. S. N., záver z psychologického vyšetrenia od PhDr. S. N. vo vzťahu k X. D. z 26.2.2018, záver z psychologického vyšetrenia od PhDr. S. N. vo vzťahu k F. D. z 26.2.2018, záver z psychologického vyšetrenia PhDr. S. N. vo vzťahu k X. D. z 26.2.2018.

4. Z čiastočného výpisu LV č. XXXXX obce F., k. ú. F., okres F. vyplýva, že na parcele č. XXXX je postavený bytový dom so súp. č. XXXX, pričom vo vchode XX tohto bytového domu na 4. poschodí, byt č. XX ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a žalovaného, ktorí uzavreli manželstvo v F. W. XX.X.XXXX (sobášny list č. l. X).

5. Z predložených rodných listov detí vyplýva, že z manželstva pochádzajú tri dcéry, konkrétne F. D., nar. XX.X.XXXX, X. D., nar. XX.X.XXXX a X. D., nar. XX.X.XXXX.

6. Z predloženej lekárskej správy MUDr. M. U. F.. - neurologická ambulancia, zo dňa 17.3.2015 vyplýva, že žalobkyňa mala byť ráno udretá manželom päsťou do sánky, pocítila prudkú bolesť, potom kolabovala, na chvíľu stratila vedomie a po precitnutí sa celá triasla, pričom jej bolo doporučené neurologické vyšetrenie so záverom stav po úraze hlavy.

7. Z lekárskej správy MUDr. H. Q. - chirurgická ambulancia zo dňa 27.3.2015 vyplýva, že pacientka sa dostavila po prekonaní úrazu, pričom je v tomto náleze konštatované, že oblasť dolnej pery sa postupne hojí.

8. Z lekárskej správy MUDr. H. Q. zo dňa 17.3.2015 vyplýva, že pacientka mala byť v tento deň ráno napadnutá manželom s úderom do sánky a preťatím sliznice dolnej pery, pričom chvíľu bola v bezvedomí a udávala bolesti hlavy, slabosť a závrat, našla sa na zemi.

9. Zo záveru z psychologického vyšetrenia psychologičky PhDr. S. N. vo vzťahu k žalobkyni zo dňa 26.2.2018 vyplýva, že pacientka prišla s prosbou o psychologické vyšetrenie z dôvodu neznesiteľných

podmienok na spolužitie v domácnosti s manželom s tým, že situácie je frustrujúca a doma sú permanentné hádky, pričom z jej pohľadu manžel nezvláda finančnú zodpovednosť za svoju rodinu a to spôsobuje jeho výbuchy hnevu a zlosti, pričom aktuálne sú útoky smerované už aj na najmladšiu dcéru X.. Zo záveru z tohto psychologického vyšetrenia vyplýva, že vyšetrovaná osoba - žalobkyňa je v depresii, kde sa pridružuje vysoká miera úzkosti a fóbického strachu, pričom pacientka žije v permanentnom napätí a s tým, že jej psychika začína byť riziková pre somatickú funkčnosť a oslabuje somatické zdravie pacientky, osobnosť pacientky výrazne submisívna, pričom nedokáže riešiť sociálnej kolízie priamo kvôli chýbajúcej odvahe. Najčastejšou stratégiou jej riešenia je únik a vyhnutie sa problému. Spúšťačom sa javí nezvládnutý manželský život a dôsledky vyplývajúce z opakovaných hádok.

10. Z psychologického posúdenia od vyššie uvedenej psychologičky vo vzťahu k žalobkyni zo dňa 6.3.2018 vyplýva, že vzhľadom na aktuálny stav a stupňovaniu verbálnych a neverbálnych útokov zo strany žalovaného smerom k ďalším členom rodiny, t.j. manželky - žalobkyne a dcéram bolo zo strany psychologičky odporučené jeho osobu vysunúť z domácnosti pre ochranu psychického a fyzického zdravia žalobkyne a jej troch dcér, pričom osoba žalovaného natoľko nepriaznivo vplýva na zdravie členov rodiny, že je nevyhnuté prejsť k tomuto opatreniu.

11. Zo záveru psychologického vyšetrenia psychologičky PhDr. S. N. vo vzťahu k X. D. (najmladšia dcéra manželov) zo dňa 26.2.2018 vyplýva, že pre pacientku je charakteristické úzkostné správanie s panickým pozadím, pričom sa desí konfliktov a výčitiek a chce žiť bez pocitov viny. Je u nej silná viazanosť na rodinné zázemie a vyvoláva sa u nej frustrácia z neuspokojivých vzťahov, pričom táto frustrácia sa transformuje až do silnej depresie, rizikom je znížený pracovný výkon a znížená imunita. Vyššia miera odvahy jej dovoľuje chrániť matku v ťažkých situáciách, ale dopláca na to výrazne zhoršenou pozíciou v rodine. Pobyt v rodine nepriaznivo pôsobí na jej zdravý psychický vývoj, slovné útoky, nadávky, ponižovanie, zastrašovanie, očierňovanie a vytváranie atmosféry nepokoja neistoty zo strany otca vo vzťahu k osobe pacientky možno považovať za psychické týranie dieťaťa.

12. Z psychologickej intervencie vyššie uvedenej psychologičky vo vzťahu k X. D. zo dňa 13.3.2018 vyplýva, že pacientka prichádza na intervenciu z dôvodu intenzívneho strachu a zároveň silnej miery bezmocnosti vo vzťahu k aktuálnej rodinnej situácii. Nedokáže sa v škole sústrediť, len tak sa rozplače bez možnosti korigovať emócie. Má veľký strach o mamu. Odvaha, ktorou predtým disponovala sa mení na strach.

13. Zo záveru z psychologického vyšetrenia psychologičky PhDr. S. N. vo vzťahu k X. D. (prostredná dcéra manželov) zo dňa 26.2.2018 vyplýva, že psychologické vyšetrenie potvrdzuje prítomnosť silnej formy depresie, ktorej obsahom je smútok, pesimizmus, strata radosti, sklamanie, bezcennosť a strata koncentrácie. Depresiu ďalej sýtia obsesívne myšlienky, pesimistického ladenia smerované k nepokoju v domácnosti. U pacientky je silná túžba k štúdiu, ktorá je rušená dekoncentráciou a finančnou frustráciou. Pacientka má myšlienky o svojom nebytí. Zamýšľa sa nad tým, že keby tu nebola možno by to bolo lepšie. Inklinuje k svojej mame ale nedokáže jej pomôcť. Svoje myšlienky smeruje k tomu, že keby sa stalo niečo hrozné, možno by sa jej otec konečne uvedomil. Celou situáciou jej psychika výrazne trpí.

14. So záverov z psychologického vyšetrenia psychologičky PhDr. S. N. vo vzťahu k F. D. (najstaršia dcéra manželov) zo dňa 26.2.2018 vyplýva, že psychologické vyšetrenie poukázalo na osobnosť s akcentom úzkosti a zlosti, pričom nevyjadrená zlosť má tendenciu k oslabeniu fyzického zdravia. Pacientka nevie zvládať kolízie v interpersonálnych vzťahoch a už vôbec nie vo vzťahoch v jej rodine. Ich nespracovanie vedie pacientku k strate dôvery a častému sklamaniu čo pacientku rovnako oslabuje. Aktuálne nemá miesto kde by sa mohla cítiť bezpečne a isto.

15. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

26. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

27. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

28. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

29. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

30. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí mať za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa a je súčasne potrebné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického násilia, poťažne psychického. V takomto prípade môže ísť o lekárskej správy, prípadne trestné oznámenia. V danom

prípade práve nastala situácia, keď na základe správania sa žalovaného žalobkyňa usúdila, že chovanie žalovaného vykazuje znaky fyzického ako aj psychického násilia, keď sa jej mal vyhrážať. Stačí preto podozrenie, ktoré vo vzťahu k navrhovateľke neodkladného opatrenia môže vzbudzovať obavu o porušenie práv, do ktorých žalovaný môže svojím chovaním zasiahnuť a môžu vzbudzovať obavu o zdravie, život. Chovanie a možné podozrenie je potrebné vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti k doterajším vzájomným vzťahom ako aj ku skutočnosti, že síce sa hľadí na žalovaného ako na nevinného, čo však samo osebe nevylučuje naplnenie predpokladov pre aplikáciu príslušných ustanovení o neodkladnom opatrení. Treba dodať, že toto má len dočasný charakter.

31. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

32. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pre rozhodnutie súdu je v tomto smere významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.

33. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.5MCdo 10/2012).

34. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený, keďže dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zo žalobkyňou preložených dôkazov vyplýva, že vzhľadom na hrubé správanie žalovaného voči žalobkyni, resp. ich spoločným deťom je namieste takáto forma dočasnej úpravy vzťahov medzi členmi rodiny - manželmi.

35. Súd v tomto smere poukazuje tiež na to, že pojem násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou (i keď podľa lekárskych správ uvedené tvrdenie je osvedčené), pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť aj na správanie žalovaného nielen k žalobkyni, ale aj vo vzťahu k ďalším členom rodiny, konkrétne k jeho deťom - dcéram. Ako vyplýva z psychologického posúdenia správanie žalovaného pociťovali členovia rodiny ako príkorie a psychický teror.

36. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi podľa názoru súdu dostatočne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku. Preukázané násilné správanie zo strany žalovaného spočívajúce nielen vo fyzickom,

ale aj psychickom násilí, nepochybne dostatočne osvedčuje dosiahnutie takého stupňa intenzity, ktorý objektívne znamená neakceptovateľnosť ďalšieho spolužitia s takouto osobou.

37. O strachu žalobkyne z prítomnosti žalovaného svedčí aj tá časť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala určiť, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch v súdnom konaní. Súd prvej inštancie návrhu aj v tejto časti vyhovel, pretože vzhľadom na výsledky psychologického posúdenia žalobkyne ako aj s poukazom na vyššie uvedené lekárske správy svedčiace o ataku žalovaného na žalobkyňu mal za preukázané, že intenzita strachu žalobkyne dosahuje úroveň, kedy prijatie takéhoto opatrenia je minimálny zásah pre dočasnú úpravu vzťahov a eliminovanie žalobkyňou pociťovanej hrozby z prítomnosti/blízkosti žalovaného.

38. Ak žalobkyňa subjektívne pociťuje hrozbu z násilného chovania a ohrozovania zo strany žalovaného s prihliadnutím k predchádzajúcim skúsenostiam s ním a vzhľadom k tomu, že tvrdené skutočnosti netreba preukazovať, ale postačuje ich osvedčenie, nie je namieste námietka, že žalobkyňa tvrdené skutočnosti nepreukázala. (viď uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 1247/08).

39. Naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami bola podľa názoru súdu osvedčená. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli preto splnené. Intenzita týchto zásahov je osvedčená do tej miery, že proporcionalita zásahu medzi základnými právami strán pri jeho nariadení bola dodržaná.

40. Súd prvej inštancie zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter. V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 ods. 3 aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (§ 332 ods. 2 .