Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cr-1-2017.pdf
PDF · 135.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobca: M. C., H.. XX.XX.XXXX, A. K. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zast. STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária, Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom: Kubániho 16, Bratislava 811 04, o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2145/13-LP zo dňa 29.10.2015 vydaný stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 13.01.2016 podala žalobu v spojení s jej doplnením zo dňa 28.01.2016, v ktorej žiadala zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-2145/13-LP zo dňa 29.10.2015 vydaný stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina. S uvedeným rozhodcovským rozsudkom nesúhlasila a považovala ho za nesprávny a vydaný v rozpore so zákonom, pretože mala za to, že tu nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať, spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z.z., v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu bol zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázala na § 53 ods. 1, 53 ods. 4 písm. r) a 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že už v čase vzniku zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola nútená uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu zo dňa. Podľa vtedy platnej legislatívy ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek tomu rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dojednané a ide o typickú formulárovú dohodu s predtlačenými podmienkami, bez možnosti z jej strany ako žalovanej ovplyvniť jej obsah. Samotná skutočnosť, že zmluva je podpísaná na osobitnom tlačive svedčí o tom, že zrejmý účel takéhoto konania je obchádzanie zákona. Ak je rozhodcovská zmluva považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku je zo zákona neplatná, a teda nie je tým daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor. Ďalej namietala, že rozhodcovská
zmluva nespĺňa ani náležitosti ustanovené zákonom č. 335/2014 Z.z.. V tejto súvislosti citovala § 3 ods. 2, 3 zákona č. 335/2014 Z.z. Ďalej citovala § 33 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. Následne uviedla, že dňa 01.01.2015 vstúpil do platnosti zákona č. 335/2014 Z.z., pričom predmetná rozhodcovská zmluva nespĺňa náležitosti ustanovené týmto zákonom a do dnešného dňa jej nebola predložená na súhlas a podpis rozhodcovská zmluva v súlade s týmto zákonom. Ďalej uviedla, že predmetná zmluva, aj keď je označená ako Zmluva o revolvingovom úvere je klasickou spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Bola názoru, že predmetná zmluva nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. Citovala § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. Ďalej citovala § 9 ods. 2 písm. j), k), § 2 písm. h), i) a § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Konštatovala, že údaj o RPMN ako aj o celkovej čiastke splatenej spotrebiteľom je v predmetnej zmluve uvedený v nesprávnej výške. Bola názoru, že zo strany žalovaného tak došlo pri podpise úverovej zmluvy k porušeniu zákona o spotrebiteľskom úvere. Daný úver je bezúročný a bezpoplatkov. Bola povinná vrátiť žalovanému sumu, ktorú si od žalovaného požičala. Napriek uvedeným skutočnostiam, ktoré z viacerých dôvodov spôsobujú bezodplatnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, rozhodcovský súd ju zaviazal na plnenie, na ktoré niet právneho nároku a z uvedeného je takéto plnenie v rozpore s dobrými mravmi a verejným poriadkom a zákonom.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva má charakter individuálneho ustanovenia a nebola podmienkou na získanie úveru. Žalobkyni bola daná možnosť jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy úkonom žalobkyne, a to odstúpením od zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, o čom bola žalobkyňa poučená. Namietal, že by žalobkyňa bola nútená rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Poukázal na § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Mal za to, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné posudzovať podľa aktuálnych právnych predpisov platných v danom čase, t.j. podľa zákona č. 244/2002 Z.z.. Nesúhlasil s tvrdenou absenciou obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy zo strany žalobkyne podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona. Bol názoru, že do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa nezahŕňa poplatok za odklad splátok. Tento poplatok sa nezahŕňa ani do výpočtu RPMN. Zdôraznil, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ, preto je vylúčený záver o povinnosti jej zápočtu do výšky RPMN. Mal za to, že úverová zmluva obsahuje aj obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C - 42/15.
3. Žalobkyňa v replike zo dňa 26.08.2016, namietala miestnu príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica z dôvodu, že tento nie je vecne a miestne príslušný na rozhodovanie vo veciach rozhodcovského konania a zotrvala na neplatnosti samotnej rozhodcovskej zmluvy, keď táto nebola individuálne dojednaná a je typickou formulárovou zmluvou s predtlačenými podmienkami bez možnosti ovplyvniť jej obsah zo strany žalobkyne. Zotrvala aj na tvrdenej absencii obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona, a teda na bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
4. Žalovaný v duplike doručenej súdu elektronicky dňa 11.11.2016 opätovne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C - 42/15. Pridržiaval sa obsahu svojich doterajších vyjadrení. Zopakoval, že zápočet poplatku za odklad splátok do celkových nákladov a do výšky RPMN nie je možný, nakoľko dohoda o poskytnutí služby predstavovala individuálne dojednanie zmluvných strán.
5. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.04.2018, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne. Právny zástupca žalovaného sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 06.04.2018, z dôvodu hospodárnosti zotrval na podaných vyjadreniach.
7. Právny zástupca žalobkyne pred súdom na pojednávaní konanom dňa 20.04.2018 vo svojej výpovedi zotrval na dôvodoch podľa písomnej žaloby pričom zdôraznil, že namieta najmä právomoc rozhodcovského súdu a skutočnosť, že rozhodnutie rozhodcovského súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, keď je v rozpore právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa. Pridržiaval sa doterajších písomných podaní doručených súdu.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisového materiálu, mal zistený nasledovný skutkový stav:
9. Podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500009225 zo dňa 13.01.2012 bolo zistené, že bola uzavretá zmluva medzi veriteľom Profi Credit Slovakia s.r.o. a dlžníkom M. C. a podľa bodu 5 žalobkyňa požiadala a podľa bodu 6 bol schválený úver (úverový limit) 960,- eur. Ďalej sa v tejto žiadosti/zmluve uvádza splatnosť úveru 42/15, počet splátok 42, splatnosť splátky 24 deň v mesiaci, výška mesačných splátok 51,70 eur, celková čiastka 1 551,00 eur, ktorú musí dlžník zaplatiť, predpokladaná RPMN 70,02 % a priemerná RPMN 45,66 % a poskytnutá čiastka revolvingu 506,17 eur, celková čiastka revolvingu 1.234,56 eur, predpokladaná RPMN 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Zmluva bola podpísaná žalobkyňou 10.01.2012 a žalovaným 13.01.2012.
10. Podľa rozhodcovskej zmluvy č. 8500009225 zo dňa 13.01.2012 bolo zistené, že bola uzavretá medzi totožným veriteľom a dlžníkom ako vyššie uvedená zmluva o revolvingovom úvere a v tejto rozhodcovskej zmluve podľa bodu 1 dlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 2 veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3 veriteľ pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzavretia, a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V ďalšej časti bod 5 sa uvádzajú spory, ktoré budú riešené v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo Stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov a uvádzajú sa dva rozhodcovské súdy, mimo iné Slovenský arbitrážny súd. Podľa bodu 7 je dlžník oprávnený od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Žalobkyňa podpísala predmetnú rozhodcovskú zmluvu v Žiline dňa 10.01.2012.
11. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500009225 zo dňa 13.01.2012 bola zistená schválená výška úveru 960,- eur. Ďalej sa v tomto oznámení uvádza splatnosť úveru, výška mesačnej splátky, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicita splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celková výška úveru, RPMN úveru, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere, schválená výška revolvingu, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška), úverový limit, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) odplata za poskytnuté služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody o poskytnutí služby, ročná úroková sadzba revolvingu, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere.
12. Podľa žaloby zo dňa 18.09.2013 bolo zistené, že žalovaný Profi Credit Slovakia s.r.o. ako žalobca podal žalobu proti žalovanej M. C. o zaplatenie pohľadávky 1.611,14 eur s príslušenstvom a táto bola doručená dňa 11.10.2013 rozhodcovskému súdu Victoria Arbiter.
13. Podľa rozhodcovského rozsudku Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-2145/13-LP zo dňa 29.10.2015 bolo rozhodnuté o povinnosti žalobkyne, ktorá bola v rozhodcovskom konaní žalovanou, zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 1.611,14 eur s príslušenstvom (prislúchajúcim úrokom z omeškania), zmluvnú pokutu a trovy konania.
14. Súd vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania návrhu na začatie konania: Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania návrhu na začatie konania: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1, 2,3 a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
15. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 13.01.2012 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je vzťahom občianskoprávnym. Žalovaný ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Uvedená zmluva má potom vzhľadom na tieto atribúty charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
16. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v 30- dňovej zákonnej lehote podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 08.01.2016, pričom žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde podala dňa 13.01.2016, preto sa súd zaoberal dôvodmi podanej žaloby.
17. Keďže predmetom sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd sa prioritne zaoberal otázkou, či vôbec bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva medzi stranami sporu, keďže žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že žalobkyňa mala možnosť dosiahnuť, že nebude viazaná rozhodcovskou zmluvou, pretože táto nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a navyše, aj po jej uzavretí mohla žalobkyňa v 14-dňovej lehote od nej odstúpiť.
18. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Slobodná voľba vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola musí platiť aj vtedy, keď zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvodu súdnu kontrolu formulárovej zmluvy vylúčiť iba preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázané vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali sami spotrebitelia.
19. Súd zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Veriteľ, teda žalovaný, z vyššie uvedených dôvodov nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si žalobkyňa osobitne vymienila jej dojednanie. Žalobkyňa nebola pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaná o náležitostiach, boli jej uvedené len údaje revolvingového úveru, aj to v nedostatočnej miere, nakoľko bola informovaná len o výške poskytnutého úveru a výške jednotlivých splátok. Rozhodcovská zmluva jej bola pri podpise o revolvingovom úvere len daná na podpis, bez ďalšieho oboznamovania. Žalobkyňa nevedela posúdiť za daného stavu svoje možnosti, ovplyvniť obsah takejto zmluvy, keďže s rozhodcovskou zmluvou podľa jej výpovede nikdy predtým skúsenosť nemala, nemala vedomosti, čo znamená rozhodcovská zmluva a rozhodcovský súd, a navyše, mnohé ustanovenia zmluvy či dojednaní boli naformulované takým drobným písmom, že ich bolo možné len s ťažkosťami dôsledne prečítať v rámci podpisovania viacerých listín súvisiacich s poskytovaným úverom.
20. Pokiaľ žalovaný tvrdil vo svojom vyjadrení, že rozhodcovská zmluva nemala byť podmienkou uzatvárania a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, je nutné podotknúť, že toto prehlásenie je zakomponované nevýrazne - malým písmom - do ostatného textu, ktorý má spolu cca 28 riadkov. Jej
súčasťou je aj, tiež malým písmom uvedené, prehlásenie, že žalobkyňa ako dlžník bola poučená o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, avšak žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že pri podpise zmluvy jej vôbec nebolo vysvetlené, čo je rozhodcovské konanie a rozhodcovská zmluva, že ani nevedela, čo znamená rozhodcovský súd a na osobitosti konania pred rozhodcovským súdom nebola vôbec upozornená. Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno toho, že žalobkyňa ako spotrebiteľku skutočne poučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.
21. Súd zároveň podotýka, že rozhodcovská zmluva bola žalobkyňou podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere, a teda nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale už na samotnom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobkyňa nemusela prikladať väčší význam, pretože vôľa žalobkyne bezpochyby primárne smerovala k uzatvoreniu úverovej zmluvy. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že žalobkyňa mohla od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní. Od spotrebiteľa nemožno spravodlivo žiadať, aby využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ktorej uzavretie ani primárne nesledoval (keďže predmetom jej záujmy bola hlavná - úverová zmluva), ak nerozumie obsahu tejto zmluvy, pretože jej v súvislosti s ňou nebolo poskytnuté vysvetlenie zo strany žalovaného a navyše za stavu, ak ju žalobkyňa uzavrela v čase, keď medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebol spor, z ktorého by hrozilo využitie rozhodcovskej zmluvy a tiež nepochybne za stavu, keď žalobkyňa v obdobnej situácii vo vzťahu so žalovaným predtým nebola. V tej súvislosti súd poukazuje aj na to, že z dojednaní obsiahnutých v rozhodcovskej zmluve týkajúcich sa práva spotrebiteľa odstúpiť od nej (bod 7) nevyplýva, že odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na platnosť zmluvy o revolvingovom úvere tak, ako to vo svojom vyjadrení tvrdil žalovaný, a preto žalobkyňa (ako bežný spotrebiteľ), ktorý je bez právnického vzdelania, sa nemohla jednoznačne domnievať, že odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na platnosť zmluvy o revolvingovom úvere.
22. Ďalej treba dodať, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu žalobkyne ako spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupovala na strane žalovanej (tak, ako tomu bolo aj v predmetnom rozhodcovskom konaní). O zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto podmienky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu, bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko- právnej ochrany pred štandardnými zmluvami (In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010, Kristián Csach).
23. Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Je známe, že existuje len minimum prípadov, v ktorých by nejaký spotrebiteľ vyvolal konanie pred rozhodcom a pokiaľ sa tak predsa len stalo, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o výnimočný prípad. Súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú dodávatelia, tak, ako tomu bolo aj v konkrétnom prípade. V takomto prípade potom spotrebiteľ
- žalobkyňa na základe rozhodcovskej doložky v takom znení, v akom bola do úverovej zmluvy vnesená, nemá inú možnosť, ako sa len podrobiť, na základe návrhu dodávateľa iniciovanému, rozhodcovskému konaniu. Pretože, ak má podľa znenia rozhodcovskej doložky právo voľby žalobca, čo je takmer výlučne vždy dodávateľ, potom uvedená doložka spotrebiteľovi, ktorý v drvivej väčšine prípadov vystupuje ako žalovaný, nedáva absolútne žiadnu možnosť voľby a núti ho podrobiť sa voľbe dodávateľa.
24. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva je potom celkom zrejme najmä v prospech dodávateľa, ktorý už pri koncipovaní rozhodcovskej doložky (ako, že táto nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná, ale bola jednostranne dodávateľom do formulára „predformulovaná“ vnesená, počítajúc s tým, že právne menej zdatný spotrebiteľ nebude môcť pri podpise zmluvy posúdiť dopad takto sformulovanej rozhodcovskej doložky) ráta s tým, že v drvivej väčšine prípadov bude práve dodávateľ v pozícii žalobcu majúceho možnosť podať žalobu na rozhodcovský súd bez toho, aby uvedený postup mohol spotrebiteľ akokoľvek ovplyvniť.
25. Na margo dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ súd považuje za potrebné ozrejmiť, že v dôvodovej správe sa uvádza, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.
26. Zároveň súd poukazuje i na to, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka nemôže požívať právnu ochranu ani podľa Smernice Rady 93/13/EHS.
27. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
28. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v /spotrebiteľských zmluvách, PODMIENKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 3 sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
29. Súd i s poukazom na uvedené konštatuje, že spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, len formálne napĺňa podmienku uvedenú v prílohe Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. I napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa potom už podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy).
30. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve bola v čase jej uzavretia neprijateľnou podmienkou (keďže ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ bolo do Občianskeho zákonníka zapracované od 01.01.2008, tj. už pred uzatvorením úverovej zmluvy) a ako taká bola už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Rozhodcovský rozsudok potom na základe uvedeného nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Keďže rozhodcovská zmluva je neplatná, rozhodcovské konanie nemalo prebehnúť a nemal byť vydaný ani rozhodcovský rozsudok, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. bez potreby ďalšieho skúmania prípadných iných namietaných dôvodov.
31. Súd však pre úplnosť dodáva, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch, preto by prichádzal do úvahy aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku § 40 ods. 1 písm. j / zák.č. 244/2002 Z.z..
32. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
34. Pokiaľ ide o samotnú úverovú zmluvu, vzhľadom na formu a spôsob akým sú úverové zmluvné dojednania písané, je súd toho názoru, že žalobkyňa nemala možnosť si ich riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda pochopiť ich význam a následky. Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.10.2012 13.01.2012 obsahuje neprimerané podmienky, najmä dojednanie o zmluvných sankciách o zmluvných pokutách (čl.14.1 zmluvných dojednaní), ktoré neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov - spotrebiteľov, pričom je zrejmé, že sa s nimi nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť ani zmeniť ich obsah. Takéto zmluvné pokuty sú pre bežného spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy, ale sú obsiahnuté v ťažko priehľadných a čitateľných zmluvných dojednaniach s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá možnosť dôsledne oboznámiť, preto možno usudzovať aj na nedostatok vôle žalovaného pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute, a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. I napriek uvedenému však rozhodcovský súd zmluvnú pokutu dodávateľovi v napadnutom rozhodcovskom rozsudku priznal. Ďalej samotná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o revolvingovom úvere č. 8500009225 zo dňa 13.01.2012 žalovaný neuviedol povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f ) zákona č. 129/2010 Z.z. t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konečnú splatnosť úveru a ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátok, bez toho, aby ju členil tak ako mu to určuje zákon. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedeným skutočnostiam bola žalobkyňa rozhodcovským rozsudkom zaviazaná zaplatiť sumu vo výške 1.611,14 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne ako aj úrok z omeškania.
35. Súd poukazujúc na všetky uvedené dôvody rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline RK- RK- PC-2145/13-LP zo dňa 29.10.2015 rozhodol tak podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) z dôvodu, že žalobkyňa ako účastník rozhodcovského konania poprela platnosť rozhodcovskej zmluvy a taktiež z dôvodu zistenia rozporu predmetného rozhodcovského rozsudku so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom aj samotné rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu.
36. Keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., bude v konaní pokračovať po právoplatnosti tohto rozsudku podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.