Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/55/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcov: 1.) D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, W., 2.) U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W., obaja zastúpení JUDr. Sylviou Švecovou, advokátkou, Štefunkova 9, Bratislava, proti žalovaným: 1.) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2.) Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35919001, zastúpená JUDr. Martou Urbánkovou, advokát, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý o veľkosti podielu X/ X, nehnuteľností - pozemkov registra ". O., vedených Okresným úradom W. - katastrálny odbor, k.ú. A., obec W. - m.č. H.,

a) evidovaných na LV č. XXXX ako parcely č.: XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1030 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 16 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 251 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 57 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 32 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1430 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 6 m2, XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2146 m2, XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 2149 m2, XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 88 m2, XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 32 m2, XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 135 m2, XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 431 m2, XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 148 m2, XXXX/XXX- ostatné plochy o výmere 721 m2, XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 160 m2,

b) evidovaných na LV č. X ako parcely č.: XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 267 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 3093 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 34 m2,

XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2446 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1349 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 2 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1177 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 569 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 117 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 135 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 51 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 766 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 55 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 502 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 68 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 3 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 77 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 20 m2,

c) evidovaných na LV č. XXXX ako parcely č.: XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 43 m2, XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 2 m2, XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 233 m2, XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 7 m2, XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 88 m2, XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 86 m2, XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 14 m2,

d) evidovaných na LV č. XXXX ako parcely č.: XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 9 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2,

e) evidovaných na LV č. XXX ako parcely č.: XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 1 m2, XXXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 6 m2, XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 4 m2.

II. Žalobcovia majú proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.05.2014 domáhali, aby súd určil vlastnícke právo k pozemkom v prospech žalobcu v 1. rade vo výške podielu ?, v prospech žalobcu v 2. rade vo výške podielu ?, a to:

- k pozemkom pôvodnej parcely č. XXXXX vo výmere 1167 m2 v súčasnosti usporiadanej v časti registra I. katastra nehnuteľností ako parcela č. XXXXX/X a č. XXXXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. X vedených v prospech žalovaného 1 a parcela č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX vedenej v prospech žalovaného 1,

- k pozemkom z pôvodnej parcely č. XXXXX vo výmere 20182 m2 v súčasnosti usporiadanej v časti registra I. katastra nehnuteľností nasledovne:

- ako pozemky s parc. č. XXXXX/XX, zapísané na LV č. X vedené v prospech žalovaného 1, a pozemky s parc. č. XXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/X zapísané na LV č. XXXX vedené v prospech žalovaného 1,

- ako parcely s parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX vedené v prospech žalovaného 2. Alternatívne sa žalobcovia domáhali určenia, že nesprávnym postupom a rozhodnutím príslušných orgánov štátnej a verejnej správy (alebo absenciou legitímneho rozhodnutia alebo konania príslušných orgánov štátnej a verejnej správy) došlo k neoprávnenému odňatiu vlastníckeho práva žalobcov k uvedeným pozemkom v prospech Československého štátu.

1.1. Uznesením č. k. 11C/55/2014-143 zo dňa 10.06.2016 súd konanie v časti o určenie, že nesprávnym postupom a rozhodnutím príslušných orgánov štátnej a verejnej správy (alebo absenciou legitímneho rozhodnutia alebo konania príslušných orgánov štátnej a verejnej správy) došlo k neoprávnenému odňatiu vlastníckeho práva navrhovateľa v 1. rade v podiele ? a navrhovateľa v 2. rade v podiele ? k pozemkom označeným v žalobnom návrhu v prospech Československého štátu, ako vtedajšieho predchodcu Slovenskej republiky. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2016.

1.2. O zmene žalobného návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 11C/55/2014-254 zo dňa 06.03.2017 a naposledy na pojednávaní dňa 20.04.2018.

2. Svoju žalobu navrhovatelia odôvodnili tým, že sú bratia, dedičia po zosnulom U. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, počas života trvale bytom P. D. XX, W.. Na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 38D/249/2007, Dnot 32/2007, ktoré bolo realizované ako konanie o novoobjavenom dedičstve, je preukázané, že žalobcovia sú priamymi dedičmi poručiteľa vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Nivy, pôvodne evidované v pozemkovo knižnej vložke č. XXXX ako pozemok s parc. č. XXXXX, druh pozemku - roľa, vo výmere 20182 m2 a ako pozemok s parc. č. XXXXX, druh pozemku - roľa, vo výmere 1167m2, ktorých podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu ? bol poručiteľ. Sporné pozemky sa nachádzajú pod F.P. P. Q. W.. Pre účely tohto konania žalobcovia uskutočnili viaceré lustrácie v príslušných archívoch dotknutých subjektov za účelom vydania a predloženia listín preukazujúcich skutočnosti, o ktoré opierajú svoje nároky. Pri preverovaní a šetrení dokumentácie žiaden z relevantných štátnych orgánov a inštitúcií nepredložil dokumenty preukazujúce skutočnosť, že by bolo voči právnemu predchodcovi žalobcov zahájené vyvlastňovacie konanie, skončené vyvlastňovacie konanie, či uzavreté výkupné zmluvy. Naopak, z vyjadrení žalovaného v 1. rade vyplýva, že nadobúdacím titulom pre prechod vlastníckeho práva sporných pozemkov v prospech Československého štátu (právneho predchodcu žalovaných) bolo vtedy platné ustanovenie § 453 Občianskeho zákonníka o čom svedčí Osvedčenie zo dňa 08.07.1988. Naliehavý právny záujem je podľa žalobcov daný tým, že sú ako domnelí vlastníci v neistej právnej pozícii vo vzťahu k sporným pozemkom. Rozhodnutie súdu bude mať priamy, bezprostredný vplyv na právne postavenie žalobcov a odstránenie spornosti vlastníckych vzťahov k sporným pozemkom.

3. Dňa 01.12.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcov, nakoľko má k dispozícii Osvedčenie zo dňa 08.07.1988, z ktorého vyplýva, že parc. č. XXXXX a XXXXX zapísané v PK vložke č. XXXX k. ú. W., ako opustené nehnuteľnosti pripadli v zmysle § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka do vlastníctva Československého štátu. Predmetné nehnuteľnosti sú identifikované ako časti pozemkov evidovaných ako parcely registra ". v k. ú. A., parc. č. XXXXX/X a XXXXX/XX, zapísaných na LV č. X ako vlastníctvo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a parc. č. XXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/X Y. XXXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX ako vlastníctvo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Pozemky evidované ako parcely registra ". v k. ú. A., parc. č. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 20986 m2 a parc. č. XXXXX/ XX - ostatné plochy o výmere 4975 m2 boli zapísané na LV č. X položkou výkazu zmien č. XXX/XX v prospech Československého štátu na základe Hospodárskej zmluvy č. B.-XXXX/XX-X/Oh/DŽM, na základe ktorej Riaditeľstvo diaľnic Bratislava ako odovzdávajúca organizácia previedlo k 01.08.1988 správu na Obvodný národný výbor Bratislava II. Pozemky evidované ako parcely registra ". v k. ú A., parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 58473 m2, parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. č. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 5848 m2 a parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2 boli zapísané na LV č. XXXX položkou výkazu zmien č. XX/XX zapísaná v prospech Československého štátu - Komunikačné a technické závody hl. mesta SSR Bratislavy, a to na základe Hospodárskej zmluvy č. B.-XXXX/XX-X/Oh, na základe ktorej Riaditeľstvo diaľnic Bratislava

ako odovzdávajúca organizácia previedlo k 01.07.1988 správu na Komunikačné a technické závody hl. mesta SSR Bratislavy. V zmysle § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nadobudlo vlastnícke právo k predmetným pozemkom k 01.05.1991 Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Protokolom č. XX o zverení obecného majetku a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy mestskej časti W. - H. zo dňa 30.09.1991 žalovaný v 1. rade zveril pozemky evidované ako parcely registra ". v k. ú. A., parc. č. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 20986 m2 a parc. č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 4975 m2 zapísané na LV č. X do správy mestskej časti W. - H.. Žalovaný v 1. rade tiež poukazuje na zákonné ustanovenia týkajúce sa vydržania a uvádza, že časť sporných nehnuteľností mal v priamej držbe a tieto fakticky ovládal a nakladal s nimi ako so svojim vlastníctvom, pričom v oprávnenej držbe nebol po celú vydržaciu dobu nikým rušený, a preto je toho názoru, že v jeho prípade došlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých zákonných predpokladov nevyhnutných pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.03.2017, žalovaný v 1. rade zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku.

4. Dňa 14.04.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade, v ktorom opísal skutkový stav a uviedol, že v konaní bolo preukázané, že ONV Bratislava II dňa 08.07.1988 vydal Osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti v zmysle § 453 ods. 2 OZ. Týmto osvedčením len deklaroval splnenie zákonných podmienok, ktorých naplnením došlo k prijatiu majetku (aj sporných pozemkov p. č. XXXXX a XXXXX) do vlastníctva štátu. Uviedol, že predmet sporu týkajúci sa žalovaného v 2. rade, t.j. pozemky vymedzené v petite žaloby a zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX nadobudol žalovaný v 2. rade do svojho vlastníctva dňom svojho vzniku, t.j. ku dňu 01.02.2005. Predmetné pozemky, pôvodne vo vlastníctve štátu, predstavovali tzv. prioritný infraštruktúrny majetok podľa § 2 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorý bol vyňatý z majetku štátu (pôvodne v správe SSC) a vložený ako nepeňažný vklad do NDS, a.s. Od tohto momentu sa NDS, a.s. ujala dobromyseľnej držby k sporným pozemkom. Žalovaný v 2. rade má za to, že jeho dobromyseľnosť odo dňa jeho vzniku je preukázaná, nakoľko na neho pri jeho vzniku prešlo vlastníctvo k predmetu sporu zo štátu a nič nenasvedčovalo tomu, že by evidencia vlastníctva k nehnuteľnostiam nemala zodpovedať skutočnosti. V tejto súvislosti odkazuje na ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Má tiež za to, že k nadobudnutiu vlastníctva predmetných pozemkov došlo vydržaním, a to dokonca dávno predtým, ako boli tieto pozemky vložené do NDS, a.s. Domnieva sa, že za danej situácie, keď skutoční vlastníci pozemku o tento neprejavovali prakticky žiaden záujem, a to minimálne od roku 1988, by mal súd uprednostniť dobrú vieru dobromyseľného nadobúdateľa pozemku pred striktným uplatnením zásady nemo plus iuris. V tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky.

5. Dňa 06.06.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniam žalovaných, v ktorom poukázal na skutočnosť, že rozsah sporného vlastníctva v duplicite vyplýva z geometrického plánu č. XXXX/a/XXXX, ktorý bol vypracovaný dňa 31.08.2016 a ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností. Poukazuje tiež na to, že vlastnícke právo oboch žalovaných je odvodené od vlastníctva vtedajšieho Československého štátu, ktorý mal nadobudnúť vlastníctvo sporných pozemkov na základe ustanovenia § 453 ods. 2 vtedy platného Občianskeho zákonníka o opustení nehnuteľnosti. Osvedčenie zo dňa 08.07.1988 nepredstavuje nadobúdací titul, ale len deklaruje skutočnosti, ktoré mali tvoriť podklad k zákonnému prechodu vlastníckeho práva k sporným pozemkom, t.j. mali osvedčiť skutočnosť, že sporné pozemky boli ich pozemnoknižnými vlastníkmi opustené, pričom túto skutočnosť zisťoval príslušný orgán cestou FSVB a to zisťovaním pobytu pôvodných vlastníkov. Keďže sa nepodarilo pobyt týchto vlastníkov zistiť, mal ONV za to, že došlo ku konkludentnému prejavu vôle smerujúcemu k opusteniu predmetných nehnuteľností. Následne v prípade žalovaných nedošlo k štandardnému prevodu vlastníckeho práva zo strany štátu na základe prevodnej zmluvy, ale žalovaní vlastníctvo k sporným pozemkom nadobudli zo zákona. Uvádzajú tiež, že ich právny predchodca, U. F. X.., nar. XXXX, žil na adrese P. D. XX (A. F. na XX) a trénoval mládež v S. P., pričom celá jeho blízka rodina žila a pracovala v W.. Jeho manželka ešte viac ako 10 rokov po jeho smrti v roku 1985 žila a bývala na adrese P. D. XX Q. W.. Žalobca v 1. rade v relevantnom čase pracoval na polícii v II. Bratislavskom obvode, žalobca v 2. rade bol zamestnancom Dopravného podniku mesta Bratislavy. Sporné pozemky právny predchodca žalobcov v čase predtým ako zomrel neužíval na ich pôvodný účel (poľnohospodárstvo), nakoľko sa v tom čase na nich rozprestierala priemyselná zóna s presne definovaným investičným zámerom.

S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a tiež relevantné rozsudky Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Banskej Bystrici majú žalobcovia za to, že na základe Osvedčenia zo dňa 08.07.1988 neboli zistené a preukázané zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva štátu k sporným pozemkom a naviac takýto spôsob zákonného prechodu vlastníckeho práva je, a aj v danom období bol, v rozpore s vtedy platnými zákonnými podmienkami núteného odňatia pôdohospodárskeho alebo iného nehnuteľného majetku fyzickým osobám. V konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcov žil a zomrel na neznámom mieste alebo že by prejavil vôľu vzdať sa vlastníctva k sporným pozemkom. Z ničoho nevyplýva, že v prípade sporných pozemkov išlo o majetok opustený, a preto nie sú dané dôvody, aby tieto prešli do vlastníctva štátu v zmysle vtedy platných ustanovení Občianskeho zákonníka, t.j., že k zániku vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov opustením veci nedošlo podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu, kedy došlo k vydaniu osvedčenia, podľa ktorého vec opustená pripadá štátu.

6. Dňa 28.08.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k predchádzajúcemu vyjadreniu žalobcov, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcov, že sporné pozemky neboli opusteným majetkom. V čase vydania Osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti v zmysle § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo dňa 08.06.1988 bol U.D. F. X.. ako podielový spoluvlastník v podiele ? pozemkovoknižných parciel č. XXXXX a XXXXX zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pôvodne k.ú. W., už tri roky mŕtvy a tieto pozemky neboli predmetom dedičského konania v roku 1985. V čase vydania predmetného osvedčenia nemali pozemkovoknižné parcely č. XXXXX a XXXXX zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pôvodne k.ú. W., v spoluvlastníckom podiele ? po U. F. X.., žiadneho majiteľa, boli teda opustenými vecami, ktorých vlastník nebol známy, preto sa na ne vzťahovalo ustanovenie § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vydania predmetného osvedčenia.

7. Na pojednávaní dňa 11.10.2017 žalobcovia zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalobca v 1. rade uviedol, že o novoobjavenom majetku sa dozvedeli tak, že po tom, ako jeho otec zomrel, mamu si presťahoval k sebe, bolo to po určitej dobe. Pri sťahovaní našli doklady, z obsahu ktorých vyplynulo, že jeho otec bol vlastníkom ? pozemkov vedených v PK vložke č. XXXX a tiež konfiškačné listiny. Na základe toho požiadali o prejednanie novoobjaveného dedičstva. Žalovaný v 1. rade tiež zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. K Osvedčeniu o nadobudnutí vlastníctva nehnuteľností v zmysle § 453 ods. 2 zo dňa 08.07.1988 uviedol, že toto osvedčenie nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom bol právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade, deklaruje len stav, ktorý nastal na základe splnení zákonných ustanovení § 453 ods. 3 OZ, účinného ku dňu vydania osvedčenia t.j. 08.07.1988. Právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade bol zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností tvoriacich predmet tohto súdneho konania, zomrel v roku 1985 a predmetom dedenia po právnom predchodcovi žalobcov bola len ? rodinného domu s príslušenstvom, dedičské konanie prebehlo v roku 1985, predmetom neboli pozemkovoknižné parcely XXXXX a XXXXX v spoluvlastníckom podiely 1/2, a preto je žalovaný v 1. rade toho názoru, že v čase vydania osvedčenia t.j. 08.07.1988 tieto nehnuteľnosti, nakoľko nemali žiadneho vlastníka, boli opustenými vecami a teda sa na ne vzťahoval § 453 ods. 2 OZ. Žalovaný v 2. rade sa rovnako pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení, mal tiež za to, že v prípade ak by súd neuznal nadobudnutie vlastníctva k sporným pozemkom prechodom vlastníctva zo štátu na žalovaného v 2. rade, tak došlo k nadobudnutiu sporných pozemkov vydržaním, a to ešte predtým ako boli tieto vložené do NDS. Žalovaný v 2. rade v tomto prípade iba nadviazal na dobromyseľnú držbu svojho právneho predchodcu t.j. štátu vtedy zastúpeného Slovenskou správou ciest. Opätovne poukázal na dobrú vieru žalovaného v 2. rade pri nadobudnutí predmetu sporu a mal za to, že údajní vlastníci o sporné pozemky minimálne od roku 1985 neprejavili záujem. Žalovaný v 2. rade predmetné pozemky užíval oprávnené a to aj z titulu zákonného vecného bremena podľa § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami žalobcov, vyjadreniami žalovaných a dôkazmi ako Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 38D/249/2007 zo dňa 09.11.2007 spolu s jeho opravou, Rozhodnutím č. k. D 757/85-17 zo dňa 31.10.1985 spolu so zápisnicou zo dňa 31.10.1985, LV č. X, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, Rozhodnutie konfiškačnej komisie č. XXX/XXXc/XXXX zo dňa 07.08.1946, Uznesenie Ústredného národného výboru zo dňa 12.05.1950, Pozemnoknižný výťah, Osvedčenie Obvodného národného výboru Bratislava II zo dňa 08.07.1988, Protokol č. XX o zverení obecného majetku a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy mestskej časti W. - H. zo dňa 30.09.1991, Identifikácia parciel po zápise geometrického plánu č. XXXX/

XXXX, Čestné prehlásenie D. L., Potvrdenie Dopravného podniku Bratislava a.s., Potvrdenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Soznam majiteľov nemeckej a maďarskej národnosti č. XXXXXX-G.-XX zo dňa 25.06.1948, Kúpna zmluva zo dňa 08.03.1976, Identifikácia parciel zo dňa 25.10.2017, celkový výpis z pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. XXXX spolu s ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Sporné pozemky registra ". katastra nehnuteľností vedených Okresným úradom W. - katastrálny odbor, k. ú. A., obec W. - m. č. H., sú v súčasnosti evidované na LV č. X, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXX, ako vlastníctvo žalovaných s poznámkou duplicitného vlastníctva v prospech žalobcov na základe Osvedčenia o dedičstve 38D/249/2007, Dnot 32/2007 zo dňa 09.11.2007 a opravným Osvedčením o dedičstve 38D/249/2007, Dnot 32/2007 zo dňa 05.08.2008. Právnym predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade bol Československý štát, ktorému predmetné nehnuteľnosti pripadli do vlastníctva na základe § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dňa 08.07.1988 bolo Obvodným národným výborom Bratislava II vydané Osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva nehnuteľností v zmysle § 453 ods. 2 OZ, v ktorom sa konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti boli pozemnoknižnými vlastníkmi opustené, ich pobyt sa nepodarilo zistiť ani cestou FSVB a sú v zabraných častiach súčasťou objektov mostu M. T. Q. W.. Žalovaný v 1. rade nadobudol časť týchto nehnuteľností od štátu v zmysle § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí k 01.05.1991. Žalovaný v 2. rade nadobudol časť týchto nehnuteľností od štátu dňom svojho vzniku, t.j. ku dňu 01.02.2005, v zmysle § 2 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti.

10. Podľa § 453 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 08.07.1988 (ďalej len "OZ"), veci opustené alebo skryté, vlastník ktorých nie je známy, pripadajú do vlastníctva štátu. Kto si ich prisvojí alebo kto ich používa, je povinný ich štátu vydať, prípadne vydať aj neoprávnený majetkový prospech takto získaný.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov,6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu,7) prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

13. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 1 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o NDS"), tento zákon upravuje podmienky, spôsob založenia, vznik, postavenie a právne pomery Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (ďalej len "diaľničná spoločnosť"), založenej z prioritného infraštruktúrneho majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest, na vykonávanie správcovských, investorských a obchodných činností.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona o NDS, prioritným infraštruktúrnym majetkom sú diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vymedzené osobitným predpisom1) (ďalej len "diaľnice"), pozemky pod diaľnicami vo vlastníctve diaľničnej spoločnosti vrátane súčastí diaľnic a pozemkov pod nimi vo vlastníctve diaľničnej spoločnosti.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o NDS, na založenie diaľničnej spoločnosti sa použije prioritný infraštruktúrny majetok podľa § 2 a veci slúžiace na správu, údržbu, opravy a rozvoj diaľnic, ktoré ministerstvo vyjme z majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona sa nevyžaduje.

17. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

18. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

19. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

20. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

21. Súd mal preukázané, že na podklade identifikácie parciel zo dňa 25. 10. 2017, ktorá zohľadňuje aj Geometrický plán č. X-XXXX a tiež Geometrický plán č. XXX/XX, sporné nehnuteľnosti, pozemky pôvodne evidované na pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú. W., parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX sú nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. X, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXX, všetky vedené Okresným úradom W. - katastrálny odbor, k. ú. A., obec W., m. č. H., okres W. G., ako vlastníctvo žalovaných s poznámkou duplicitného vlastníctva v prospech žalobcov. Na tomto základe žalobcovia dňa 21.11.2017 navrhovali zmenu žalobného návrhu, o ktorej súd rozhodol na pojednávaní dňa 20.04.2018 tak, že túto zmenu pripustil. V priebehu konania, a to jednak v čase od podania žaloby, ale aj od vydania uznesenia č. k. 11C/55/2014-254 zo dňa 06.03.2017, ktorým súd pripustil zmenu žalobného návrhu, až do vyhlásenia rozsudku totiž došlo k viacerým zmenám v identifikácii parciel č. XXXXX a č. XXXXX pôvodne vedených na pozemnoknižnej vložke č. XXXX, a to zápisom vyššie uvedených geometrických plánov do katastra nehnuteľností.

22. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že sporné pozemky boli rozhodnutím Konfiškačnej komisie č. XXX/XXXc/XXXX zo dňa 07.08.1946, ktorým vyhovela žiadosti U. Y. O. F. a uvoľnila pôdohospodársky majetok, ktorý sa nachádzal v katastrálnom území v W. a bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, uvoľnené spod konfiškácie a súčasne nariadila bezplatný prevod tohto majetku v prospech žiadateľa. Aj uznesením Ústredného národného výboru v W., zn. XXX-XX/X-XXXX- G.-XXX/XXX zo dňa 12.05.1950 vo veci výkupu pôdohospodárskeho majetku, nachádzajúceho sa v kat. území Bratislava, zapísaného vo vložke XXXX sporné pozemky boli ponechané naďalej vlastníkovi.

23. Dňa 08.07.1988 bolo vydané Osvedčenie Obvodného národného výboru Bratislava II o nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti v zmysle § 453 ods. 2 OZ. Na základe § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripadli do vlastníctva Československého štátu tam uvedené nehnuteľnosti, medzi nimi aj parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX zapísané na pozemnoknižnej vložke XXXX k. ú. W.. V osvedčení sa konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti boli pozemnoknižnými vlastníkmi opustené, ich súčasný pobyt sa nepodarilo zistiť ani cestou FSVB a sú v zabraných častiach súčasťou objektov mostu M. T. Q. W.. Nie je však zrejmé, aké úkony boli vykonané na zistenie pobytu vlastníka predmetných nehnuteľností. Naopak, z predložených dôkazov má súd preukázané, že obaja žalobcovia mali hlásený pobyt na rovnakej adrese, P. D. XX, kde bývala aj ich matka, Y. F., ešte približne desať rokov po smrti manžela, právneho predchodcu žalobcov, U. F., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý žil na predmetnej adrese, a z ničoho nevyplýva, že by žil a zomrel na neznámom mieste. Z vyjadrenia žalobcov vyplýva, že právny predchodca žalobcov v čase predtým ako zomrel sporné pozemky neužíval na ich pôvodný účel, nakoľko sa už v tom čase na nich rozprestierala priemyselná zóna s presne definovaným investičným zámerom. Z toho však nevyplýva a nie je ani preukázané, že právny predchodca žalobcov sa o svoj majetok nestaral alebo že by sa prejavoval spôsobom, ktorý by naznačoval opustenie sporných pozemkov.

24. Súd mal tiež preukázané, že predmetom konania o dedičstve po právnom predchodcovi žalobcov, U. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo vedené pod sp. zn. D 757/85, bola len ? rodinného domu v W., P. D. XX. Osvedčenie o dedičstve č. k. D 757/85-17 zo dňa 31.10.1985 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.1985. Sporné pozemky žalobcovia nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 38D/249/2007, Dnot 32/2007 zo dňa 09.11.2007 v spojení s Opravou Osvedčenia o dedičstve. V predmetnom konaní bol na základe žiadosti o prejednanie novoobjaveného majetku, prejednaný nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v katastrálnom území W., vedený v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Nie je pritom právne relevantné, že sporné nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom

konaní sp. zn. D757/85. Zápisom týchto listín, Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 38D/249/2007, Dnot 32/2007 zo dňa 09.11.2007 a Opravy osvedčenia o dedičstve sp. z. 38D/249/2007, Dnot 32/2007 zo dňa 05.08.2008, došlo k spochybneniu hodnovernosti údajov katastra, ktoré boli zapísané na základe Osvedčenia zo dňa 08.07.1988, a z dôvodu duplicity vlastníctva.

25. Súd v predmetnom konaní skúmal aj naliehavosť právneho záujmu žalobcov na určení sporného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Súd má za to, že žalobcovia v danej veci osvedčili naliehavý právny záujem, nakoľko ohľadom sporného vlastníctva v súčasnosti je ich právne postavenie neistým. Na LV č. X, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX LV č. XXX je v poznámke zapísané spochybnenie hodnovernosti údajov katastra z dôvodu duplicity vlastníctva, a to na základe Osvedčenia zo dňa 08.07.1988 a Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 38D/249/2007, Dnot 32/2007 zo dňa 09.11.2007 a Opravy osvedčenia o dedičstve sp. z. 38D/249/2007, Dnot 32/2007 zo dňa 05.08.2008, je preto potrebné daný stav neistoty odstrániť. Skutočnosť, že na uvedených listoch vlastníctva je vyznačená poznámka o duplicite vlastníctva, podľa názoru súdu odôvodňuje naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníctva.

26. K obrane žalovaných, ktorí vo svojich vyjadreniach poukazovali na to, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním, súd uvádza, že k takémuto spôsobu nadobudnutia vlastníctva v danom prípade dôjsť nemohlo, a to z dôvodu, že v prejednávanom prípade nebola splnená podmienka vydržania, a to dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníctva. Právnym predchodcom oboch žalovaných bol štát. Žalovaný v 1. rade sporné pozemky nadobudol od štátu k 01.05.1991, na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Žalovaný v 2. rade sporné pozemky nadobudol do svojho vlastníctva dňom svojho vzniku, k 01.02.2005.

27. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej právnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti." Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere "so zreteľom ku všetkým okolnostiam". Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen so subjektívneho hľadiska osobného presvedčenia samotného účastníka a je treba brať vždy do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa však nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu môže byť síce v dobrej viere, avšak nie "so zreteľom ku všetkým okolnostiam," a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny (to, že môže ísť o omyl skutkový, je možné považovať za nepochybné).

28. Súd pri posúdení otázky dobrej viery žalovaných o tom, že im sporné nehnuteľnosti patria, vychádzal z právne významných okolností, ktoré vyšli v konaní najavo a prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Súd má za to, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Z obsahu spisu je zrejmé, že držiteľom, ktorý mal spĺňať kategóriu "dobromyseľného držiteľa" je štát, ktorý však už sám pri vydaní osvedčenia prostredníctvom Obvodného národného výboru Bratislava II zo dňa 08.07.1986 konštatoval, že

predmetné nehnuteľnosti boli pozemnoknižnými vlastníkmi opustené a ich súčasný pobyt sa nepodarilo zistiť, pričom právny predchodca žalobcov zomrela už dňa XX.XX.XXXXX, v dôsledku čoho nie je možné ani vyvodiť, že sa o majetok, ktorý vlastnil, nestaral a tento opustil. Uvedené nie je možné konštatovať ani vo vzťahu k žalobcom, ak následne vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti prebehlo dedičské konanie o novoobjavenom majetku po U. F., ako právnom predchodcovi žalobcov, ktorí sa na základe dedičského konania stali vlastníkmi sporných nehnuteľnosti. Z rozhodnutia o dedičstve č. k. D 757/85-17 zo dňa 31.10.1985 je zrejmé, že posledná adresa pobytu U. F. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bola P. D. XX, W., teda nie na neznámom mieste a boli známi i jeho právni nástupcovia, teda dedičia, jednak jeho manželka, ktorá rovnako ako jeho synovia, žalobcovia, na uvedenej adrese žili ešte niekoľko rokov po jeho smrti. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri zvyčajnej opatrnosti vyhnúť. Právny predchodca oboch žalobcov, a aj žalobcovia, preto mohol užívať sporné nehnuteľnosti v dobrej viere, avšak nie "so zreteľom ku všetkým okolnostiam", a preto možno konštatovať, že nebol oprávneným držiteľom.

29. Súd sa nestotožnil s argumentom žalovaného v 2. rade, že za danej situácie, keď skutoční vlastníci pozemku o tento neprejavovali prakticky žiaden záujem, a to minimálne od roku 1988, by mal súd uprednostniť dobrú vieru dobromyseľného nadobúdateľa pozemku pred striktným uplatnením zásady nemo plus iuris, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky. Má totiž za to, že Nález ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.03.2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015 a závery v ňom uvedené, nie je možné v danom prípade aplikovať. V predmetnom náleze totiž ide o ochranu vlastníka a posudzovanie dobrej viery, avšak v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva, a to kúpnymi zmluvami. V prejednávanej veci však nedošlo k prevodu sporných pozemkov zo štátu na žalovaných, najmä žalovaného v 1. rade, žalovaní vlastníctvo nadobudli na základe zákona.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Opustenie veci ako spôsob zániku práva vlastníka predpokladá prejav vôle vlastníka (hoc aj konkludentný), naďalej nebyť vlastníkom veci. Samotné fyzické opustenie veci takýto právny následok mať nemôže. V konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcov, alebo samotní žalobcovia prejavili vôľu vzdať sa vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Preto k zániku vlastníckeho práva opustením veci nedošlo podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu, kedy došlo k vydaniu osvedčenia Obvodného národného výboru Bratislava II, podľa ktorého ustanovenia vec opustená pripadá štátu. V konaní nebolo preukázané, že žalobcovia alebo ich právny predchodca, sa svojho vlastníctva k sporným pozemkom vzdali, nežili na neznámom mieste a z ničoho nevyplýva, že by išlo o majetok opustený, preto nie sú dané dôvody pre to, aby táto vec prešla do vlastníctva štátu v zmysle vtedy platných ustanovení Občianskeho zákonníka (ust. § 453 ods. 2 . Súd teda konštatuje, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam zo zákona na štát neprešlo. Z toho teda vyplýva, že v prípade žalobcov, ani ich právneho predchodcu, vlastnícke právo na základe opustenia veci tak, ako to deklarovalo Osvedčenie zo dňa 08.07.1988 Československému štátu nepripadlo. Ak sa štát na základe tejto právnej skutočnosti zo zákona nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, nemohol na iného previesť viac práv, než sám mal.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa § 365 (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .