Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-188-2017.pdf
PDF · 69.11 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/188/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát, Bratislava, proti žalovanej: V. Z., nar. XX. V. XXXX, G.. A. XXXX/X, O., o 765 € s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 6 Csp 44/2016-36 z 27. apríla 2017 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa zrušuje vo výrokoch I. a III. a vec sa mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Odvolanie žalovanej sa odmieta, pokiaľ smeruje proti výroku II. napadnutého rozsudku.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 6 Csp 44/2016-36 z 27. apríla 2017 I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 591 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21. septembra 2015, II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. priznal žalobcovi nárok náhradu 54,5 % trov konania. Vyšiel zo zistenia, že 28. februára 2015 strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere K220150517, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver 600 €, ktorý mala s odplatou 120 € splácať v 13 mesačných splátkach. Zmluva neobsahuje výšku splátok istiny, úrokov a poplatkov, boli v nej dohodnuté len úrok 20 % istiny a odmena 20 % istiny. Žalovaná zaplatila len 9 €, preto žalobca úver 21. septembra 2015 zosplatnil. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva z 28. februára 2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere pod zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorá však neobsahuje náležitosť uvedené v § 9 ods. 2 písm. c), f) a k) cit. zákona. Preto sa poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná má teda vrátiť len istinu 600 € zníženú o zaplatených 9 €, ako aj úrok z omeškania od zosplatnenia.
2. Žalovaná sa včas podaným odvolaním „vo všetkých bodoch rozhodnutia“ domáha zrušenia tohto rozsudku. Namietla, že zmluvu z 28. februára 2015 so žalobcom neuzavrela, boli na nej zneužité jej osobné údaje, telefónne číslo v nej uvedené nepoužíva a je na nej sfalšovaný jej podpis.
3. Žalobca vo vyjadrení žiadal tento rozsudok potvrdiť, keďže žalovaná prehlásila, že zmluvu podpísala, a odvolanie nie je ani dostatočne odôvodnené.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd skúmal najskôr, či je odvolanie podané oprávnenou osobou. Z obsahu písomného odvolania žalovanej vyplýva, že táto napáda rozsudok súdu prvej inštancie „vo všetkých bodoch rozhodnutia“, teda v rozsahu jeho výrokov I až III. Podľa § 359 C. s. p. môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo odvolanie vydané. Či ide o rozhodnutie „v neprospech strany“, treba posúdiť porovnaním výroku rozhodnutia so žalobným petitom žalobcu a zistením, do akej miery sa výrok rozsudku od tohto petitu odchyľuje. Ak súd priznal menej, než bolo žiadané, je rozhodnutie v zamietajúcej časti vydané v neprospech žalobcu, vo vyhovujúcej časti však vždy o rozhodnutie vydané v
neprospech žalovaného. V prerokúvanej veci napadnutý rozsudok vo výroku I žalobe čiastočne vyhovel, vo výroku II ju však čiastočne zamietol. Výrokom II teda v tejto časti nebolo rozhodnuté v neprospech žalovanej, keďže ním bola čiastočne zamietnutá žaloba žalobcu, teda rozhodnuté (čiastočne) v súlade s tým, čo v spotrebiteľskom spore možno vyvodiť aj z mlčania žalovanej (žiadosť o zamietnutie žaloby). Naopak, obsah rozhodnutia v neprospech žalovanej bol vyslovený vo výroku I, v dôsledku čoho len tento výrok možno považovať za výrok vydaný v jej neprospech v zmysle § 359 C. s. p. Žalovaná tak nemá subjektívnu legitimáciu na podanie odvolania proti výroku II v časti, ktorou bola žaloba čiastočne zamietnutá. Jej odvolanie tak treba v tejto časti považovať za podané neoprávnenou osobou, čo podľa § 386 písm. b) C. s. p. zakladá dôvod na jeho odmietnutie.
5. Vo zvyšnej časti rozsudku je odvolanie prípustné a podané oprávnenou osobou (§ 355 ods. 1 C. s. p.). Po preskúmaní napadnutého rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) dospel odvolací súd k záveru, že ho treba v tejto časti zrušiť.
6. V prerokúvanej veci žalobca v žalobe predniesol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K 220150517. Keďže zmluva bola uzavretá písomne (č. l. 5 a 6 spisu), je v tomto tvrdení obsiahnuté aj skutkové tvrdenie, že žalovaná zmluvu vlastnoručne podpísala (§ 150 C. s. p.). Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená 26. februára 2017, toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprela, v dôsledku čoho sa považovalo za nesporné (§ 151 ods. 1 C. s. p.). Súd prvej inštancie preto za daného stavu správne vychádzal z toho, že zmluva bola podpísaná žalovanou tak, ako to žalobca predniesol (§ 186 ods. 2 C. s. p.).
7. Už súd prvej inštancie však uzavrel, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Obč. zák. a uplatnený nárok žalobcu ako dodávateľa proti žalovanej ako spotrebiteľke vyplýva z tejto zmluvy. Ide teda o spotrebiteľský spor v zmysle § 290 C. s. p., v ktorom sa podľa § 296 druhej vety C. s. p. nepoužijú ustanovenia o sudcovskej ani zákonnej koncentrácii konania. V dôsledku toho sa neuplatňujú ustanovenia § 153 a 154 C. s. p. o tom, že strana musí uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, ani o tom, že strana musí uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Podľa § 296 prvej vety C. s. p. môže spotrebiteľ prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Citované ustanovenie pritom neustanovuje, že by malo ísť o vyhlásenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho ho treba považovať aj za lex specialis voči § 366 C. s. p., ktorý inak obmedzuje prípustnosť novôt v odvolacom konaní. Spotrebiteľ teda môže prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
8. Žalovaná v prerokúvanej veci v odvolaní namietla okrem iného, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 28. februára 2015 nepodpísala, keďže jej podpis je sfalšovaný. Takýto prejav je účinným (§ 151 ods. 1 C. s. p.) popretím skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že zmluvu podpísala. Žalobca je tak povinný navrhnúť dôkazy na podporu tohto svojho skutkového tvrdenia (čl. 8 základných princípov C. s. p.), čo čiastočne v odvolaní urobil. Okrem toho však súd podľa § 295 C. s. p. môže vykonať aj tie dôkazy na preukázanie tvrdenia žalovanej v odvolaní, ktorá táto nenavrhla, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Nie je účelné, aby takéto dokazovanie vykonával odvolací súd. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti (výrok I) a závislom výroku o trovách konania (výrok III) podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. analogicky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie (§ 391 ods. 3 C. s. p.).
9. V ďalšom konaní, ktorého predmetom zostáva len suma 591 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21. septembra 2015, súd prvej inštancie podľa § 295 C. s. p. vykoná dokazovanie na zistenie dôvodnosti námietky žalovanej, že zmluvu nepodpísala. Z vykonaného dokazovania potom zistí, či zmluva bola alebo nebola uzavretá zo žalovanou v zákonom vyžadovanej písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 40 ods. 3 Obč. zák.), a na základe toho vo veci znova rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
10. Toto rozhodnutie senát prijal jednomyseľne (3: 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 420 a 421 C. s. p. a contrario).