Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-262-2017.pdf
PDF · 98.48 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/262/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov 163 1/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 5, E. E., 2/ Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 3/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., N. XXX/XX, všetci právne zastúpení JUDr. Kamil Beresecký, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 33 proti žalovaným 1/ S. I., 2/ Z. A., 3/ H. I., 4/ I. I., 5/ Z. I., 6/ Z. I., 7/ Z. I., 8/ mal. M. I., žalovaní 1/ až 8/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 9/ K. V., bytom I. H., G. XXXX/XX, 10/ F.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, E. E., 11/ S. I., 12/ M. G., odporcovia 11/ až 12/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 13/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. Q. XXXX/XX, 14/ Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G., S. X, 15/ A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G., Q. XX, 16/ Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G., 17a/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., S. XX/X/X, Rakúska republika, 17b/ F.. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XXXX/X, 18/ F.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I., E. XX/XX, 19/ Z. S., bytom E. E. XX, 20/ POĽAN s.r.o., so sídlom Nová Baňa, Bernolákova 14, 21a/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Fraňa H. XXX/XX, 21b/ S.. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., S. XXX/XX, 22/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 23/ F.. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. 21, 24/ Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, 25/ mal. Z. I., 26/ mal. S. I., 27/ Z. I., žalovaní 25/ až 27/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 28/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. H. XX/XX, 29/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. H. XX/XX, 30/ M. H., bytom L. 6, E. E., 31/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N. XXX/X, 32/ F.. Z. N., bytom I. H., E. 7, 33/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 34/ F.. H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Gallayová XX, 35/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. XXX, 36/ mal. Z. I., 37/ Z. I., 38/ Z. I., 39/ S. G., žalovaní 36 až 39/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/88/2014 - 163 zo dňa 13.01.2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia voči žalovaným domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobnom návrhu patria do dedičstva po poručiteľovi M. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. X.
2. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 13.01.2017 predbežne právne posúdil vec, pričom žalobcov upozornil, že na strane žalovaných nie sú označené všetky subjekty, ktoré tvoria tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo. Po následnej výzve strán, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu
a k právnej stránke veci, právny zástupca žalobcov obmedzil svoje vyjadrenie na návrh, aby okresný súd žalobe žalobcov vyhovel.
3. V zhode z predbežným právnym posúdením daným stranám sporu okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobcovia nežalovali všetkých žalovaných, ktorí tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo a zároveň žalobcovia nepreukázali, či sú žalovaní v žalobe označení správne. Okresný súd nemal preukázané, že žalobcami označení žalovaní sú právnymi nástupcami po zomrelých vlastníkoch sporných nehnuteľností, keď súdu neboli predložené dedičské rozhodnutia po zomrelých vlastníkoch I. V., I. Q., S. S., Z. A. a Z. N.. Zároveň okresný súd uviedol, že v žalobe nebol označený ani právny nástupca po K. E., ktorý je ako vlastník zapísaný na LV č. XXX.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu priznal žalovaným pri konštatovaní ich plného úspechu v spore.
5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí nesúhlasili so zamietnutím žaloby. Uviedli, že v žalobe označili právnu nástupkyňu po K. E., ktorou je žalovaná 28/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. H. XX/XX. Poukázali na úmrtný list, z ktorého vyplýva, že K. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX a taktiež poukázali na čestné vyhlásenie žalovanej 28/ Q. A., že je výlučnou dedičkou po K. E.. Nesúhlasili s argumentáciou okresného súdu, že v žalobe nie sú označení všetci vlastníci sporných nehnuteľností, respektíve ich právni nástupcovia. Namietali, že nepredloženie dedičských rozhodnutí nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobcovia navyše neboli účastníkmi dedičských konaní, uvedené rozhodnutia im notár nevydá a pokiaľ o ich predloženie žiadali žalovaných, títo im predmetné dedičské rozhodnutia nevydali. Poukázali na to, že na pojednávaniach, ktoré predchádzali vyhláseniu rozsudku okresný súd nemal žiadne pochybnosti o právnom nástupníctve na strane dotknutých žalovaných.
6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní 9/ a 10/, ktorí uviedli, že žalobcovia obývali nehnuteľnosti na adrese L. spolu so svojimi rodičmi. Zároveň k svojmu vyjadreniu pripojili osvedčenie o dedičstve sp. zn. 9D/61/2013 zo dňa 12.06.2014, ktorým preukazovali právne nástupníctvo po I. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XX.
7. Žalovaní 25/ až 27/ v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Žalovaný 32/ žiadal odvolaniu žalobcov vyhovieť.
9. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Krajský súd, ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a contrario), rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.
11. Odvolací súd sa stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, podľa ktorého žalobcovia nepreukázali, že označení žalovaní sú právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov nehnuteľností (I. V., I. Q., S. S., Z. A., a Z. N.), ktorí zomreli pred začatím konania.
12. V prejednávanej veci ide o posúdenie vecnej legitimácie vo veci určenia predmetu dedičstva. Odvolací súd poukazuje na to, že určovaciu žaloba spočívajúcu v tom, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je aktívne vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Na strane žalovaných pritom musia byť označení všetci vlastníci dotknutých nehnuteľností, respektíve ich dedičia alebo právni nástupcovia. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 1 CSP, podľa ktorého, nerozlučné
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Z uvedeného vyplýva, že ak sa nezúčastnia konania ako strany, či už na strane žalobcu alebo žalovaného všetci, ktorí v konaní musia vystupovať, ide o nedostatok vecnej legitimácie, v dôsledku ktorého súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia (viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). 13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobcovia nepreukázali pasívnu vecnú legitimáciu subjektov, ktorí sú označení ako žalovaní, a tým svoje právo uplatniť voči nim predmetný procesný nárok. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že poručiteľ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX katastrálne územie L., LV č. XXX, katastrálne územie L. a LV č. XXXX, katastrálne územie L.. Žalobcovia ako žalovaných označili všetkých podielových spoluvlastníkov uvedených na predmetných listoch vlastníctva. Pri podielových spoluvlastníkoch I. V., I. Q., S. S., Z. A., Z. N. a K. E. žalobcovia označili za žalovaných subjekty s uvedením, že ide o právnych nástupcov žalovaných. Žalobcovia pritom k žalobe ako dôkaz pripojili len osvedčenie o dedičstve sp. zn. 18D/4/2013 zo dňa 05.08.2013, z ktorého vyplýva, že právnymi nástupcami poručiteľa M. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. X sú žalobcovia 1/ a 3/. Tým preukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Pokiaľ ale ide o označenie žalovaných, žalobcovia nepreukázali, že označení žalovaní sú dedičmi zomrelých spoluvlastníkov I. V., I. Q., S. S., Z. A., Z. N. a K. E..
15. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia leží na tej strane, ktorá z existencie ňou tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom úspešného uplatnenia práva žalobcami bolo v prvom rade správne označenie sporových strán, tak žalobcov ako aj žalovaných. Na správne ustálenie okruhu strán pritom nestačilo len tvrdenie, že konkrétni podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zomreli pred začatím konania a ich právnymi nástupcami sú žalobcami označení dedičia, ale aj preukázanie, že podľa výsledku dedičského konania na nich prešli všetky práva a povinnosti, o ktorých sa koná. Ak aj dedičstvo po zomrelých podielových spoluvlastníkoch nebolo súdom prejednané a rozhodnuté a poručiteľ zanechal viac dedičov, v dobe od smrti poručiteľa až do právoplatného rozhodnutia súdu sú títo považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Na rozdiel od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, platnom a účinnom do 30.06.2016, súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Dokazovanie je v zmysle ustanovení CSP budované na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Žalobcov v tomto smere zaťažovala povinnosť pripojiť k žalobe dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s výnimkou tých, ktoré nemohli pripojiť bez svojej viny. V prípade, že strana bez vlastnej viny nie je schopná uvedené dôkazy predložiť (ako žalobcovia napokon aj tvrdili v podanom odvolaní), procesnú aktivitu musí vyvinúť v rámci prostriedkov procesného útoku v podobe návrhu na vykonanie dôkazov.
17. Žalobcovia v odvolaní namietali, že nepredloženie dedičských rozhodnutí nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Z ustanovení § 153 ods. 1 a § 154 CSP vyplýva, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V súvislosti s námietkou žalobcov, že na prvých dvoch pojednávaniach nemal okresný súd žiadne pochybnosti o právnom nástupníctve odvolací súd konštatuje, že okresný súd na pojednávaní konanom dňa 13.01.2017 vyslovil predbežné právne posúdenie veci, pričom žalobcov upozornil na to, že v žalobe neoznačili všetkých žalovaných, ktorí v prejednávanej veci tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Vyslovil pritom záver, že nedostatok pasívnej vecnej legitimácie môže viesť k zamietnutiu žaloby. Akceptujúc argumentáciu žalobcov, že išlo o nové skutočnosti, o ktorých v dovtedajšom priebehu konania nevedeli a nemohli ich predvídať (vzhľadom na to, že okresný súd na začiatku konania pristúpil k prejednávaniu sporu), mali žalobcovia možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku (návrhy na vykonanie dôkazov) v bezprostrednej reakcii na uvedené „nové skutočnosti“. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní po právnom poučení a uvedení predbežného
právneho posúdenia súdom, neoznačil dôkazy, ktoré by mal zabezpečiť súd. Žalobcovia žiadne prostriedky procesného útoku v zmysle návrhov na vykonanie dôkazov smerujúcich z predloženiu dedičských rozhodnutí alebo dedičských spisov nepodali. V zmysle zásad civilného sporového konania nie je možné ťarchu označenia a obstarania dôkazov prenášať na okresný súd.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že bez návrhu môže súd vykonať len taký dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou a iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 185 ods. 2 CSP). Pod verejnými zoznamami zákonodarca rozumie predovšetkým Kataster nehnuteľností, Obchodný register alebo Register záložných práv. V takýchto prípadoch súd nie je viazaný návrhmi strán a za účelom zosúladenia ich tvrdení so skutočnosťou vyplývajúcou z registra vykoná aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Bez návrhu môže súd zároveň vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a tiež dôkazy na zistenie cudzieho práva (§ 185 ods. 3 CSP). Súd vykonáva dôkazy bez návrhu aj v sporoch s ochranou slabšej strany, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci ale o žiaden z uvedených prípadov nejde.Bolo povinnosťou žalobcov označiť dôkazy preukazujúce ich tvrdenia, ktorých vykonanie by prípadne súd zabezpečil.
19. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie riadne a včas (najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí) navrhli vykonať dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, konkrétne, že označení žalovaní sú právnymi nástupcami zomrelých vlastníkov sporných nehnuteľností.
20. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že k náprave zo strany žalobcov nedošlo ani v odvolacom konaní. Žalobcovia ani v podanom odvolaní v rámci tzv. novôt v odvolacom konaní nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy (rozhodnutia o dedičstve, úmrtné listy), z ktorých by bolo zistiteľné, že dotknutí žalovaní sú právnymi nástupcami vlastníkov sporných nehnuteľností. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli použité, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalobcovia v odvolacom konaní predložili len úmrtný list K. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. E. č. XX, z ktorého je zrejmé, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX. Prílohou odvolania bolo aj čestné vyhlásenie žalovanej 28/, že je výlučnou dedičkou po zomrelom K. E.. V priebehu odvolacieho konania bolo tiež predložené osvedčenie o dedičstve sp. zn. 9D/61/2013 zo dňa 12.06.2014, z ktorého vyplýva, že dedičmi po poručiteľke I. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. 32 sú žalovaní 9/ a 10/. Napriek tomu ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali právne nástupníctvo po zomrelých vlastníkoch sporných nehnuteľností (I. Q., S. S., Z. A. a Z. N.) predložené neboli a nedošlo ani k ich označeniu..
21. Keďže odvolacie námietky žalobcov neboli dôvodné a žiadnym spôsobom nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku a zároveň v nich nebolo poukázané na to, že by v konaní došlo k inej vade, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
22. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania, ktorý síce nebol odvolaním žalobcov napadnutý, ale ide o výrok závislý. Okresný súd o trovách konania rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, keď náhradu trov konania (správne malo byť nárok na náhradu trov konania) priznal podľa zásady úspechu v spore žalovaným.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní žalobcovia neboli úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak, žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, avšak trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a predstavovali by účelne vynaložené výdavky žalovaných (§ 251 CSP) im nevznikli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).