Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu P. J., trvale bytom P., F. XXXX/XX, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 30.06.2020 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 06.04.2020 č. XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) odvolanie P. J. (účastník konania, žalobca) podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.04.2020 č. XXX XXX XXXX X vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval ust. a a konštatoval, že účastník konania žiadosťou zo dňa 23.08.2018 požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 06.04.2020 podľa , , a a podľa na účely o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“) žiadosť zamietla, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 14.02.2020 je účastník konania naďalej invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 80 %. Účastník konania súčasne nie je invalidný podľa na účely .

3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal účastník konania odvolanie, v ktorom poukázal na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Uviedol, že v roku 2003 mu bol priznaný iba sociálny dôchodok, ktorý mu bol v roku 2008 odňatý. Žiada o priznanie invalidného dôchodku z mladosti od roku 2000, t.j. tri roky spätne od priznania sociálneho dôchodku a o vyplatenie doplatku. Zároveň žiada

vyplatiť aj odškodné v sume 300 000,- eur, nakoľko sa cíti byť poškodený predošlým postupom Sociálnej poisťovne.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.04.2020 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.04.2020 potvrdil.

5. V napadnutom rozhodnutí citoval , až ods. 9 a konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Humennom dňa 26.05.2020, ktorý uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach.

6. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 29.05.2020 s nasledovným záverom: Účastník konania požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu, zmenu dátumu vzniku invalidity a o priznanie invalidity z mladosti. V odvolaní žiadal priznať dátumu vzniku invalidity od roku 2000, t.j. 3 roky spätne od priznania sociálneho invalidného dôchodku.

Doložená bola prepúšťacia správa z detskej psychiatrie Fakultnej nemocnice v Košiciach z decembra 1986, kedy mal účastník konania 12 rokov, stav bol diagnosticky uzavretý ako poruchy správania. Jednoznačne bola vylúčená psychická porucha z okruhu schizofrénych porúch, či paranoidná schizofrénia. Ak by účastník konania daným ochorením trpel, určite by to bolo detskými psychiatrami zdiagnostikované a liečené.

Z roku 1999 až 2000, kedy mal účastník konania 25 rokov, boli doložené iba záznamy ošetrujúceho personálu z psychiatrickej nemocnice v Anglicku, kde bol od 29.10.1999 do 10.03.2000, nebol však stanovený diagnostický záver.

Po návrate na Slovensko nebol účastník konania hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, nenavštevoval ani žiadnu psychiatrickú ambulanciu. V danom období nebol zdokumentovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav účastníka konania, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok, nebola zdokumentovaná liečba ochorenia.

Zdravotný stav sa posudzuje na účely invalidity na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, ako aj na základe zhodnotenia liečby a najmä určenia diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia a jeho ďalšieho vývoja.

K prvému diagnostickému záveru v zmysle závažného psychického ochorenia a určenia diagnózy paranoidnej schizofrénie a k prvej systematickej farmakoterapeutickej intervencii dochádza až počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Michalovciach, a to v decembri 2003.

Na základe štúdia spisového materiálu a dostupnej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie konštatoval, že nie je možné uznať účastníka konania invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka podľa na účely z dôvodu, že diagnostikované poruchy správania z roku 1986, kedy mal 12 rokov, nepodmieňujú invaliditu z mladosti. Po skončení základnej školy sa účastník konania vyučil za stolára, školu riadne ukončil. Nie je možné uznanie invalidity od roku 2000, tak ako si účastník konania žiada, nakoľko v danom čase nebola žiadnym vyšetrením stanovená diagnóza paranoidnej schizofrénie a účastník konania nebol pravidelne liečený.

Podľa odborných lekárskych nálezov je preukázané, že ochorenie s diagnózou paranoidná schizofrénia pretrváva, účastník konania je naďalej invalidným pre paranoidnú schizofréniu a bolesti chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti 80 % podľa Zdravotný stav je od poslednej kontroly bez zlepšenia s užívaním aj depotných antipsychotík. Účastník konania je uznaný naďalej invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti 80 %.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníka konania na základe nasledovných lekárskych správ: Psychiatrické Vyšetrenie, Psychiatrické oddelenie OÚNZ, NsP Humenné zo dňa 22.11.1986, prepúšťacia správa z hospitalizácie na Psychiatrickej Klinike KUNZ, Fakultná nemocnica s poliklinikou Košice od 24.11.1986 do 22.12.1986, záznamy z psychiatrického oddelenia Southampton community healt Services NHS TRUST, starostlivosť o mentálne zdravie a poruchy učenia od 29.10.1999 do 10.03.2000, prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení Psychiatrická nemocnica Michalovce od 26.09.2003 do 03.12.2003, psychiatrické vyšetrenie NORTHIA s.r.o. Snina zo dňa 27.06.2011, psychiatrické vyšetrenie, Neštátna psychiatrická ambulancia Humenné zo dňa 03.07.2012, zo dňa 10.11.2012, zo dňa 26.03.2012, psychiatrické vyšetrenie, Neštátna psychiatrická ambulancia Humenné zo dňa 28.01.2013, zo dňa 08.02.2013, zo dňa 04.06.2013, zo dňa 15.11.2013, zo dňa 27.05.2014, zo dňa 25.05.2015, psychiatrické vyšetrenie: NORTHIA s.r.o. Snina: zo dňa 09.12.2016, zo dňa 30.01.2017, zo dňa 31.08.2017, zo dňa 18.01.2018, zo dňa 27.02.2018, zo dňa 29.03.2018, zo dňa 19.04.2018, zo dňa 11.05.2018, zo dňa 07.06.2018, zo dňa 12.07.2018, zo dňa 08.08.2018, zo dňa 06.09.2018, zo dňa 04.10.2018, zo dňa 08.11.2018, zo dňa 27.11.2018, zo dňa 29.11.2018, zo dňa 03.01.2019, zo dňa 20.02.2019, z marca 2019, z augusta 2019 a neurologické vyšetrenie z VITAL PLUS s.r.o., Snina zo dňa 17.07.2017 a zo dňa 11.02.2019.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach určil duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, ťažké formy, podľa kapitoly V, položky 2, písmena b/ prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % (z rozpätia 50 % až 80 %), ktorú zvýšil o 5 % za ostatné zdravotné postihnutia účastníka konania na 80 %.

Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je 80 %. Účastník konania súčasne nie je invalidný podľa na účely Keďže nenastala zmena v posúdení zdravotného stavu účastníka konania, patrí mu naďalej invalidný dôchodok v nezmenenej sume.

7. Zdravotný stav účastníka konania bol posúdený v jeho neprítomnosti na základe zdravotnej dokumentácie s poukazom na výskyt diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a v záujme zamedzenia možného šírenia ochorenia a v nadväznosti na , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 04.04.2020.

8. Účastník konania v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili a nepredložil ani žiadne nové dôkazy.

9. Nárok účastníka konania na invalidný dôchodok bol posúdený a výška invalidného dôchodku bola určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, a preto námietky účastníka konania uvedené v odvolaní sú neopodstatnené.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. II. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 30.06.2020 č. XXX XXX XXXX 0 bez uvedenia konkrétnych žalobných bodov.

12. Na základe výzvy súdu zo dňa 04.08.2020 žalobca svoju žalobu doplnil podaním zo dňa 01.09.2020: „Týmto podávam žalobu na Sociálnu poisťovňu Slovenskej republiky za páchanie trestnej činnosti na mojej, manželkinej a ostatných ľudoch, osobách rôznorodím spôsobom a týranie malimy žiadnymi eurami, biedou, hladom, smutkom a smrťou... Mi z manželkou L. sme ešte nažive, a žiadame ozbrojenu

os. ochranu zo strany SR a promptne jednanie v tejto veci, a presťahovanie a ochranu na novej adrese mimo SR... Taktiež žiadam spravodlivy a zákonny súd a odškodné jeden trilion eur... S pozdravom... J.. PS: zvyšok dopošlem...“

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

13. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 27.10.2020 k správnej žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Poukázala, že žalobca v žalobe žiada priznať invalidný dôchodok a započítať obdobie dôchodkového poistenia od decembra 2003 a žiada vyplatiť odškodné, nakoľko sa cíti byť poškodený postupom Sociálnej poisťovne.

14. Zdôraznila, že žalobca nepredložil žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku od skoršieho dátumu („z mladosti“). Z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku a jeho výplatu od roku 2000, či 2003. Sociálny dôchodok priznaný žalobcovi v roku 2003 mu bol v roku 2008 odňatý z dôvodu, že uzavrel manželstvo a už nebol na účely trvania nároku na sociálny dôchodok posudzovaný ako jednotlivec, ale ako dvojica.

15. Žalovaná zastáva názor, že nárok žalobcu na invalidný dôchodok bol posúdený a výška invalidného dôchodku bola určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Napadnuté rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 30.06.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.04.2020 sú zákonné a správne.

16. Žalovaná navrhla, aby správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol a nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

IV.

Skutkové a právne závery správneho súdu

17. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

18. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa , sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

21. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

22. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

25. Správny súd považuje za dôležité v tejto veci zároveň poukázať, že žalobca P. J. požiadal Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné o poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom na Krajskom súdu v Prešove pod sp.zn. . Žalobca ako žiadateľ však nepredložil listiny týkajúce sa právnej stránky sporu, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Správny súd poskytol Centru právnej pomoci, kancelária Humenné súčinnosť a doručil mu požadované doklady. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Humenné číslo spisu: B./XXXX/XXXX, ČRZ: XXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2021 bol žalobcovi (žiadateľovi) o poskytnutie právnej pomoci určený advokát JUDr. T. U., so sídlom P., U. XXXX na zastupovanie v uvedenej právnej veci. Z dôvodu, že JUDr. T. U., ustanovený advokát žalobcu nezaslal súdu žiadne vyjadrenie, sudkyňou bol telefonicky kontaktovaný dňa 22.09.2021. JUDr. T. U. uviedol, že žalobca sa toho času nachádza v zahraničí, nedoložil žiadne dokumenty k tomu, aby ho mohol zastupovať vo veci a podať písomné vyjadrenie. Skontaktoval sa len s manželkou žalobcu, ktorá mu uviedla, že sa chce s manželom rozviesť, nič o veci uviesť nevie a nevie ani kde je manžel. JUDr. U. uviedol, že bude kontaktovať Centrum právnej pomoci, kanceláriu Humenné JUDr. T. a koncom mesiaca september 2021 zašle súdu správu.

26. Sudkyňa telefonicky kontaktovala Centrum právnej pomoci, kanceláriu Humenné dňa 04.11.2021 a dňa 19.01.2022 za účelom zistenia stavu konania o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci.

27. Centrum právnej pomoci kancelária Humenné písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.01.2022 oznámilo, že žalobcovi bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Humenné č. B./XXXX/XXXX, ČRZ: XXXXX/XXXX zo dňa 17.06.2021 a na zastupovanie žalobcu bola určená advokátka JUDr. T. F. so sídlom Humenné, B. 1. Určená advokátka z dôvodu pracovnej zaťaženosti odmietla poskytnutie právnych služieb žalobcovi a požiadala o zmenu v osobe určeného advokáta. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Humenné číslo spisu: B./XXXX/XXXX, ČRZ: XXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2021 bol žalobcovi určený advokát JUDr. T. U. so sídlom P., U. XXXX na zastupovanie v uvedenej právnej veci. Žalobca bol poučený, že ak do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o vydaní nároku na poskytnutie právnej pomoci neuzavrie s určeným advokátom dohodu a neudelí plnú moc na zastupovanie a nejde o prípad preukázanej nečinnosti advokáta alebo jeho vzťah k protistrane, Centrum v zmysle rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci. Listom zo dňa 29.09.2021 bol žalobca vyzvaný na doloženie plnej moci a dohody o poskytovaní právnej pomoci, ktorú mal uzavrieť s určeným advokátom JUDr. T. U.. Zásielka sa centru vrátila dňa 27.10.2021 s poznámkou „neprevzatá v odbornej lehote“.

28. Dňa 09.11.2021 Centrum právnej pomoci listom ČRZ: XXXXXX/XXXX žalobcu upovedomilo o začatí konania o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu neuzavretia dohody o poskytovaní právnej pomoci a neudelenia plnej pomoci určenému advokátovi na zastupovanie v súdnom konaní. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril v lehote 15 dní k uvádzaným skutočnostiam. List sa Centru vrátil dňa 08.12.2021 s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“. Žalobca Centrum po vrátení zásielky telefonicky kontaktoval a uviedol, že sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí a teda zásielku Centra si nemohol prevziať. Určenému advokátovi plnú moc neudelil, nakoľko mu tento mal v minulosti odmietnuť poskytovanie právnych služieb. Vzhľadom k uvedenému Centrum žalobcovi zaslalo Upovedomenie o začatí konania o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci opätovne, aby namietané skutočnosti uviedol aj písomne. Zásielku si žalobca už prevzal dňa 10.01.2022. Lehota na vyjadrenie sa k dôvodom odňatia nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi plynie do 25.01.2022. Po dorečení vyjadrenia žalobcu resp. márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie bude Centrum obratom informovať tunajší súd o ďalšom postupe.

29. Písomným oznámením doručeným správnemu súdu dňa 16.02.2022 Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné oznámilo správnemu súdu, že rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Humenné č. B./XXXX/XXXX, ČRZ: XXXXX/XXXX zo dňa 31.01.2022 bol žalobcovi odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2022.

30. Keďže v zmysle žalobca nemusí byť zastúpený advokátom v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, pokračoval správny súd v konaní so samotným žalobcom bez právneho zástupcu.

31. Žalobca dňa 18.03.2022 telefonicky na infocentrum Krajského súdu v Prešove oznámil, že sa ospravedlňuje z neúčasti na pojednávaní, ktoré je vytýčené na deň 13.04.2022 o 11.00 hod. a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Žiadal, aby bol spísaný úradný záznam o tomto ospravedlnení a zároveň výslovne požiadal, aby v tomto úradnom zázname bolo uvedené, aby krajský súd rozhodol tak, že mu Sociálna poisťovňa vyplatí ihneď peniaze, ktoré mu dlhuje, lebo je vo finančnej núdzi už dlhú dobu.

32. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej, ktorým podľa , , , a podľa na účely zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je naďalej 80 %.

33. Podľa , lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

34. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

35. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

36. Podľa , dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

37. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

38. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

39. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 v znení neskorších predpisov.

40. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

41. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

42. Podľa v znení , určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

43. Podľa , ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

44. Podľa v znení , suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

45. Z uvedeného vyplýva, že ak má poistenec mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, nie je na účely určenia sumy dôchodku rozhodujúce aká je konkrétna percentuálna hodnota miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

46. Podľa , občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,

b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

47. Podľa ( invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch ) ods.2 , občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

48. Podľa , odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

49. Podľa , ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

50. Podľa , výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

51. Podľa , účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

52. Z obsahu administratívneho spisu, najmä z posudkov posudkových lekárov, má správny súd za preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkoví lekári správne zaradili pod kapitolu V. - duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písmeno b) - ťažké formy prílohy č. 4 zákona a určili mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Pre iné zdravotné postihnutie žalobcu - bolesť chrbta zvýšili percentuálnu mieru o 5 %, teda celkovo na 80 %.

53. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie Košice v celkovom posudku správne zdôraznil, že zdravotný stav sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, ako aj na základe zhodnotenia liečby a najmä určenia diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia a jeho ďalšieho vývoja. K prvému diagnostickému záveru v zmysle závažného psychického ochorenia a určenia diagnózy paranoidnej schizofrénie a prvej systematickej farmakoterapeutickej intervencii došlo až počas hospitalizácie žalobcu na psychiatrickom oddelení v Michalovciach, a to v decembri 2003.

54. Na základe štúdia spisového materiálu a dostupnej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár správne konštatoval, že nie je možné uznať žalobcu invalidný podľa o sociálnom zabezpečení na účely - invalidita pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka z dôvodu, že diagnostikované poruchy správania z roku 1986, kedy mal menovaný 12 rokov, nepodmieňujú invaliditu z mladosti. Po ukončení základnej škody sa vyučil za stolára a školu riadne ukončil.

55. Taktiež nie je možné uznanie invalidity od roku 2000 tak ako to žiadal žalobca, nakoľko v tom čase nebola žiadnym vyšetrením stanovená diagnóza paranoidnej schizofrénie a žalobca nebol pravidelne liečený. Podľa odborných lekárskych nálezov je preukázané, že ochorenie s diagnózou paranoidná schizofrénia pretrváva a žalobca je naďalej invalidným pre paranoidnú schizofréniu a bolesti chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % podľa o sociálnom poistení podľa . Zdravotný stav je od poslednej kontroly bez zlepšenia s užívaním aj depotných antipsychotík.

56. Žalobca je naďalej uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 8X %.

57. Správny súd zdôrazňuje, že suma invalidného dôchodku u žalobcu bola v súlade s určená od 01.02.2011, a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26.02.2014 v sume, ktorá nebola určená v závislosti od percentuálnej hodnoty miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu nie je na účely zvýšenia sumy invalidného dôchodku nebolo potrebné, nakoľko ak by aj posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 80 %, v sume invalidného dôchodku určeného podľa v znení by zmena nenastala. Invalidný dôchodok sa vypláca žalobcovi v najvyššej možnej sume, na ktorú mu vznikol nárok. Aj z toho dôvodu nie je možné zvýšiť invalidný dôchodok žalobcu.

58. Správny súd poukazuje, že podľa pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

59. Správny súd dáva do pozornosti, že vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, preto si súd nemôže urobiť o tejto odbornej lekárskej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.03.2018).

60. Správny súd má na to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami doloženými žalobcom. Správny súd nemal dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení.

61. Na základe vyššie uvedených skutočností, po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej správny súd dospel k záveru, že generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so

všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

62. Z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu zrejmé, že skorším rozsudkom sp.zn. -102 zo dňa 29.01.2015 Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 26.02.2014, ktorým priznala žalobcovi od 01.02.2011 invalidný dôchodok. V tomto rozsudku súd konštatoval, že zdravotný stav žalobcu bol dňa 09.06.2014 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil duševné choroby a poruchy správania, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 zákona pod kapitolu V, položka 2, písmeno b) so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Pre iné zdravotné postihnutie - choroby podporného a pohybového aparátu zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % celkom na 80 %.

63. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok zo dňa 29.01.2015 sp.zn. -102 potvrdil rozsudkom zo dňa 28.09.2016 sp.zn. . Najvyšší súd SR ako odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol uznaný invalidným od 29.12.2003, avšak jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola rozhodnutím žalovanej zo dňa 05.02.2004 zamietnutá z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebnej doby piatich rokov zamestnania pre priznanie invalidného dôchodku podľa (ku dňu vzniku invalidity, t.j. ku dňu 29.12.2003 získal len 274 dní zamestnania). Preto mu bol dňa 29.12.2003 priznaný sociálny dôchodok podľa . Sociálny dôchodok je samostatnou dávkou sociálneho zabezpečenia napriek tomu, že ide o dávku priznanú z dôvodu invalidity, nemožno ho stotožňovať s invalidným dôchodkom ( v spojení s a nasl. ). Poberanie sociálneho dôchodku sa podľa v spojení s nepovažuje za náhradnú dobu, preto dobu poberania sociálneho dôchodku nemožno hodnotiť na dôchodkové účely.

64. Tak ako vyššie uvedené skutočnosti konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 28.09.2016, aj správny súd je toho názoru, že suma invalidného dôchodku, ktorá bola žalobcovi priznaná od 01.02.2011, nie je závislá od procesného postupu žalovanej, ale výlučne len od zákonnej úpravy dôchodkových nárokov.

65. Žalobca v žalobe nenamietal posudkovým lekárom určené rozhodujúce zdravotné postihnutie, ani jeho zaradenie podľa prílohy č. 4 zákona s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

66. Žalobca ďalej v žalobe resp. v jej doplnení žiadal odškodné jeden trilión eur. K uvedenej skutočnosti správny súd poukazuje, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu správny súd preskúmava konkrétne rozhodnutie, proti ktorému smeruje správna žaloba. Predmet súdneho konania vymedzený tým, čo bolo predmetom preskúmavaného rozhodnutia. Inými nárokmi než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu sa súd zaoberať nemôže (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.09.2008).

67. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

68. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd Slovenskej

republiky vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.2 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a . Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol ani naplnený dôvod uvedený v , preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).