Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/318/2016

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. J., X.. XX.X.XXXX, L. V. B. X, XXX XX Y.É. V., štátny občan SR, 2/ A.. H. J., X.. XX.X.XXXX, L. V. B. X, XXX XX Y. V., štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice proti žalovanému: HOREZZA, a. s., Teplická 81, 921 01 Piešťany, IČO: 36280127, o určenie neplatnosti časti zmluvy o prevode vlastníctva bytu s príslušenstvom takto

rozhodol:

Základ žalovaného nároku je opodstatnený.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Poprad dňa 9.1.2012 domáhali voči pôvodne žalovanému Vojenské zdravotnícke zariadenia, a. s., Teplická 81, Piešťany, IČO: 36280127 určenia neplatnosti časti zmluvy o prevode vlastníctva bytu s príslušenstvom tak, aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená medzi žalobcami ako kupujúcimi a žalovanou ako predávajúcou, ktorej predmetom bol byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. X, obytného domu V., číslo súpisné X, postaveného na parcele registra „M.“ č. XXX/XX, v k. ú. R. R., S. Y. V., S. J. a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach a spoločných častiach obytného domu vo výške 9824/105582 ako aj spoluvlastnícky podiel 9824/105582 na pozemku parcela registra "M." č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 441 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností, katastrálne územie R. R., S. Y. V., S. J. na LV č. XXX, je v časti kúpnej ceny, ktorá prevyšuje cenu určenú podľa ustanovenia § 18 a § 18a Zákona o vlastníctve bytov, neplatná.

2. Žalobu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami. Medzi žalobcami a žalovaným bola dňa 14.10.2010 uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorou žalovaná previedla do vlastníctva žalobcov byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. X, obytného domu V., číslo súpisné X, postaveného na parcele registra "M." č. XXX/XX, v k. ú. R. R., S. Y. V., S. J. a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach a spoločných častiach obytného domu vo výške 9824/105582 ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra "M." č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 441 m2, pričom výška spoluvlastníckeho podielu je 9824/10582. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy, sú zapísané v katastri nehnuteľností, katastrálne územie R. R., S. Y. V., S. J. na LV č. XXX. Kúpna cena za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu, bola 71.342,59 eur. Táto kúpna cena mala byť uhradená v troch častiach a to prvá časť kúpnej ceny vo výške 36.342,59 eur v deň podpísania kúpnej zmluvy, druhá časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- eur do 31.12.2011 a ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur mala byť uhradená do 31.05.2012. Dohodnutá kúpna cena nezodpovedá ustanoveniam Zákona o vlastníctve bytov. Ako je možné zistiť z výpisu obchodného registra týkajúceho sa žalovaného, tento je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným akcionárom je Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR. Žalobcovia poukázali na ustanovenia zákona o vlastníctve bytov - § 1, § 17 ods. 1, 3, 4, § 18 ods. 1 písm. a), písm. b), § 18 ods. 2, 3, 5, 6, § 18a ods. 1. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj v prípade, že sa byt v bytovom dome prevádza do vlastníctva nájomcu z obchodnej spoločnosti s účasťou štátu,

tak ako je to v prípade žalovaného, zákon o vlastníctve bytov stanovuje, že dohodnutá cena bytu a pozemkov nesmie prevýšiť cenu určenú postupom podľa tohto zákona. Žalovaný však pri výpočte ceny prevádzaného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu vychádzal z tzv. trhovej ceny a nie z ceny určenej týmto výpočtom. Na tejto skutočnosti nemení nič ani tá okolnosť, že nebolo povinnosťou žalovaného previesť žalobcom predmetný byt do vlastníctva. Ale v prípade, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu v obytnom dome došlo, kúpna cena ako obligatórna náležitosť tejto zmluvy sa ustanoveniami § 17 ods. 3, 18, 18a, 18b riadi. Na túto skutočnosť upozornili žalovaného tak iní nadobúdatelia bytov v tom istom bytovom dome ako aj samotní žalobcovia prostredníctvom listu právnej zástupkyne zo dňa 11.11.2011, doplneného listom zo dňa 23.11.2011. Zatiaľ čo sa žalovaný k žiadostiam iných nadobúdateľov o úpravu kúpnej ceny k bytu v predmetnom obytnom dome vyjadril zamietavo, argumentujúc tým, že rozhodnutie o predaji bytov za "trhové ceny" vychádzalo z rozhodnutia jeho štatutárneho orgánu, na žiadosť o vyjadrenie, v ktorej žalobcovia žiadali žalovaného o vyčíslenie hodnoty bytu vrátane hodnoty spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku v súlade s ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov a o uzatvorenie dodatku, ktorý by rešpektoval zákonné obmedzenia výšky kúpnej ceny, žalovaný doposiaľ nereagoval. Ďalej žalobcovia poukázali na § 39 a 41 Občianskeho zákonníka. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- eur a tretiu časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur žalobcovia so zreteľom na rozpor kúpnej ceny s ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov neuhradili. Žalobcovia navrhli, aby súd vykonal dokazovanie pripojenými listinnými dôkazmi, nariadením znaleckého dokazovania z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, na zistenie ceny bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a priľahlom pozemku a rozsudkom určil, že predmetná zmluva o prevode vlastníctva bytu je v časti kúpnej ceny, ktorá prevyšuje cenu určenú podľa ustanovenia § 18 a § 18a Zákona o vlastníctve bytov, neplatná.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 22.03.2012. Dňa 28.03.2002 žalobkyňa písomne požiadala o odkúpenie predmetného bytu prenajímateľa - Vojenskú zotavovňu a hotel Tatranské Zruby, ktorá je právnym predchodcom spoločnosti Vojenské zdravotnícke zariadenia, a.s.. Nakoľko podľa nájomnej zmluvy v prospech Y. J. zo dňa 30.03.2001 sa jednalo o nájom služobného bytu a tento bol dohodnutý na dobu určitú a to na čas trvania služobného, resp. pracovného pomeru, nebolo žiadosti žalobkyne zo strany právneho predchodcu spoločnosti Vojenské zdravotnícke zariadenia, a. s. vyhovené. Nakoľko na základe vyššie uvedeného nemohlo byť žalobkyni vyhovené, t. j. spoločnosť Vojenské zdravotnícke zariadenia, a. s. nemala povinnosť odpredať predmetný byt žalobkyni v súlade s dikciou zákona č. 182/1993 Z. z., žalobkyňa požiadala spoločnosť Vojenské zdravotnícke zariadenia, a. s. svojím listom zo dňa 11.09.2009 o odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva za trhovú cenu. Na základe iniciatívy žalobkyne spoločnosť Vojenské zdravotnícke zariadenia, a. s. dala vypracovať znalecký posudok na stanovenie trhovej ceny predmetného bytu a túto žalobkyni oznámila listom zo dňa 11.11.2009. Na základe vyššie uvedených skutočností a prejaveného záujmu žalobkyne pristúpila spoločnosť Vojenské zdravotnícke zariadenia, a. s. dňa 19.10.2010 k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy so žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva predmetného bytu. Na základe uvedených okolností považuje žalovaný návrh žalobkyne za špekulatívny a neodôvodnený a preto ho žiadajú v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaný v uvedenom písomnom vyjadrení k žalobe zároveň namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Poprad. Okresný súd Poprad postúpil vec dňa 02.04.2012 z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Piešťany. Voči tomuto postúpeniu vzniesli žalobcovia dňa 25.04.2012 námietku. Okresný súd Piešťany vyslovil nesúhlas s postúpením veci z Okresného súdu Poprad a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 04.02.2013 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Piešťany s postúpením veci z Okresného súdu Poprad nie je dôvodný. Okresný súd Piešťany vo veci pojednával dňa 16.09.2013 a uznesením zo dňa 10.12.2013 vyzval žalobcov, aby doplnili svoje podanie označené ako žaloba na určenie neplatnosti v časti zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 05.01.2012. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie, následne Okresný súd Piešťany doručil žalobu na vyjadrenie žalovanému ( HOREZZA a.s., Teplická 81, Piešťany) uznesením zo dňa 05.05.2015.

5. Žalovaný (už s obchodným menom HOREZZA a.s.) sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 29.07.2015. Okrem skutočností už uvedených dodal, že pri určovaní kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti postupovali v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ostatných všeobecne platných právnych predpisov Slovenskej republiky platných v období

uzatvorenia zmluvy. Poukázal na § 16 ods. 1 zákona s tým, že podľa citovaného ustanovenia je pre určenie kúpnej ceny predmetného bytu rozhodujúcou okolnosťou existencia nájomného vzťahu. Na to , aby bola cena bytu určená postupom podľa § 18 zákona, tak ako sa v žalobe dožadujú žalobcovia, musel by nájomný vzťah, na základe ktorého dochádza k prevodu vlastníctva bytu z právnickej osoby uvedenej v § 17 ods. 3 na nájomcu spĺňať podmienky ustanovené zákonom. Vzhľadom na to, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou 1 nájomnú zmluvu, ktorá bola dojednaná len na určitý čas a to podľa čl. III Nájomnej zmluvy č. 28/5/2001 uzatvorenej medzi Vojenskou zotavovňou Tatranské Zruby (t. č. HOREZZA, a. s.) ako prenajímateľom a Y. Č. (J.) zo dňa 30.03.2001 a to "táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na čas trvania služobného resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany s účinnosťou odo dňa podpísania tejto zmluvy". Žalovaný je toho názoru, že kúpna cena bola určená na základe dohody zmluvných strán v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z..

6. Žalobcovia písomným podaním zo dňa 13.01.2016 súčasne so žiadosťou o odročenie pojednávania podali návrh na prikázanie veci inému súdu (Okresnému súdu Poprad) z dôvodu vhodnosti, kde okrem iného poukázali, že na Okresnom súde v Poprade je vedené ďalšie konanie sp. zn. 15C/68/2015 žalobcu HOREZZA a.s., Teplická 81, Piešťany proti žalovaným A.. H. J. C. Y. J. o zaplatenie 35.000,- eur (zostávajúca časť kúpnej ceny bytu) s príslušenstvom. Žalovaný písomným podaním zo dňa 03.06.2016 vyjadril svoj súhlas s návrhom žalobcov na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Poprad. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 5Ndc/11/2016 zo dňa 26.10.2016 prikázal prejednanie veci až do jej právoplatného skončenia podľa ustanovenia § 39 ods. 2 Okresnému súdu Poprad.

7. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcov a zástupcu žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

8. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že v žalobe je presne podľa § 182/93 Z. z. vysvetlené, z akého dôvodu nemôže byť kúpna cena dohodnutá v zmluve o prevode vlastníctva bytu uzatvorená medzi Vojenskými zdravotníckymi zariadeniami a.s. a žalobcami vyššia ako uvedená v ustanovení § 18, 18a, 18b zák. č. 182/1993 Z. z. v čase uzatvárania tejto zmluvy, teda dňa 19.10.2010. Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že žalobkyňa alebo žalobcovia boli nájomcami predmetného bytu na dobu určitú, v tejto súvislosti aj keď túto okolnosť nepovažuje za podstatnú, poukázal na to, že v nájomnej zmluve zo dňa 30.3.2001, v ktorej je uvedená doba nájmu, je táto uvedená neurčito, keďže je v nej uvedené na čas trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany. Predovšetkým zo samotnej formulácie doby nájmu je zrejmé, že ide o paušálne vyjadrenie a nevzťahuje sa k žalobkyni, keďže z tejto formulácie nie je ani zrejmé, či žalobkyňa mala byť v služobnom alebo pracovnom pomere a ku komu vlastne. Vymedzenie rezort obrany je neurčité, pretože nie je zrejmé, či sa tým myslí Ministerstvo obrany, rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená ministerstvom obrany alebo tak ako to bolo v prípade vojenských zdravotníckych zariadení, obchodná spoločnosť zriadená podľa Obchodného zákonníka. Skutočnosť, či ide o nájomný vzťah k predmetnému bytu na dobu určitú, je významná len z hľadiska toho, že vlastník bytu nemôže previesť byt do vlastníctva inej osoby ako nájomcu s výnimkou prípadu, že ide o nájom na dobu určitú. Je však nesporné, že Vojenské zdravotnícke zariadenia previedli byt do vlastníctva žalobcov a vzhľadom na uvedené sa na túto zmluvu a na kúpnu cenu predmetu zmluvy vzťahuje ust. § 17 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa ods. 1, pričom v odseku 1 sa poukazuje na zmluvu o prevode bytu do vlastníctva kupujúceho a jej cenu, nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a,18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu. Niet pochybností o tom, že žalobcovia boli v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva nájomcami predmetného bytu. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Vojenské zdravotnícke zariadenia a.s., na túto obchodnú spoločnosť sa vzťahovalo ust. § 17 ods.3 písm. c) zák. o vlastníctve bytov, teda išlo o obchodnú spoločnosť s účasťou štátu. Vychádzajúc z týchto skutočností a citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov je nesporné, že pokiaľ Vojenské zdravotnícke zariadenia a.s. previedli byt do vlastníctva žalobcov ako nájomcov predmetného bytu, nemohli dojednať cenu vyššiu ako uvedenú v ust. § 18, 18a, 18b zákona o vlastníctve bytov. Výslovne zdôraznil, že ust. § 17 ods. 3 zák. o vlastníctve bytov jednoznačne zakazuje dohodnúť cenu vyššiu ako uvedenú v predmetných zákonných ustanoveniach. Účastníci zmluvy teda nemajú zmluvnú voľnosť v plnom rozsahu, ale táto bola v predmetnej veci obmedzená práve cenou stanovenou podľa § 18, 18a, 18b zákona o vlastníctve bytov. Keďže túto otázku považoval právny zástupca za zásadnú a spornú medzi stranami konania a od vyriešenia tejto otázky sa odvíja aj prípadná potreba ďalšieho dokazovania, napr. znaleckého dokazovania (ktoré navrhuje už v podanej žalobe) na určenie hodnoty ceny bytu a pozemku, ktorý je predmetom konania, navrhol, aby súd vo veci vyniesol

medzitýmny rozsudok, čo by prispelo k zrýchleniu konania, keďže od právoplatného vyriešenia tejto otázky by sa veľmi pravdepodobne odvíjal ďalší postoj jednej alebo druhej strany v tomto konaní.

9. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že Spoločnosť Horezza a.s., toho času Vojenská zotavovňa Tatranské Zruby, uzatvorila nájomnú zmluvu s p. Č., V. J.. J. (žalobkyňou 1) ako nájomcom, kde je jasne uvedené v čl. 3 doba nájmu, ktorý uvádza, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na čas trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany s účinnosťou odo dňa podpísania zmluvy. Žalobca vo svojom vyjadrení na tomto pojednávaní rozporoval túto dobu nájmu a tvrdil, že nie je dostatočne určená alebo určiteľná, avšak v zmluve je jasne uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú a časové ohraničenie v tomto prípade je trvanie služobného resp. pracovného pomeru. Služobný resp. pracovný pomer nájomcu je z toho dôvodu takto uvedený, aby sa predišlo v budúcnosti komplikáciám, resp. nejakým rozporom, či daná osoba je v služobnom alebo pracovnom pomere, pretože Vojenská zotavovňa Tatranské Zruby zamestnávala osoby aj v služobnom aj pracovnom pomere. Toto je podstatné z dôvodu uvedenom v § 16 zákona 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomu nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. V tomto prípade je jasné, že doba nájmu bola dojednaná na čas určitý. Žalovaný, predtým Vojenská zotavovňa Tatranské Zruby, ktorej právnym nástupcom je spoločnosť Horezza, a.s., uzatvorila nájomnú zmluvu na dobu určitú a následne nájomca žalobkyňa 1/ (vtedy p. Č.) požiadala prenajímateľa v roku 2002 o odkúpenie tohto bytu, avšak keďže so žalobkyňou 1/ bola zmluva uzatvorená na určitý čas, prenajímateľ takúto žiadosť zamietol. Následne listom zo dňa 11.09.2009 požiadala žalobkyňa 1/ o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva za trhovú cenu určenú znalcom, čo aj vo svojom liste uvádza. Vojenské zdravotnícke zariadenia, v súčasnosti Horezza a.s. za týchto podmienok súhlasila a dala vypracovať znalecký posudok. Stanovenie trhovej ceny na základe tohto znaleckého posudku žalobkyňa 1/ odsúhlasila a to listom zo dňa 10.12.2009. Zároveň požiadala žalovaného o splátkový kalendár, na čo jej bolo vyhovené, avšak splátkový kalendár nedodržala a uhradila len prvú splátku kúpnej ceny. Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola uzatvorená medzi manželmi žalobkyňou 1/ a žalobcom 2/, čiže prevod bol do BSM a nájomná zmluva bola uzatvorená len so žalobkyňou 1/. Tu vznikajú pochybnosti, či možno považovať za tú istú zmluvnú stranu ako v prípade nájomnej zmluvy, ktorá bola na dobu určitú a sú toho názoru, že žalovaný, keďže bola zmluva uzatvorená na dobu určitú žalobkyňa 1/ výslovne požiadala o odkúpenie bytu za trhovú cenu, nemal postupovať podľa § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a cena stanovená v kúpnej zmluve, resp. v zmluve o prevode vlastníctva bytu bola stanovená dohodou strán a mimo týchto ustanovení. Keďže spoločnosť Horezza a.s. nemala povinnosť previesť tento byt na žalobkyňu 1/, došlo k dohode iniciovanej žalobkyňou 1/ a zmluva sa uzatvorila s kúpnou cenou stanovenou znaleckým posudkom. V rámci zmluvy o prevode vlastníctva bytu poukázal aj na článok 11 ods. 7. Na otázku, či a kedy prípadne bol ukončený pracovný alebo služobný pomer so žalobkyňou 1/, zástupca žalovaného uviedol, že si nie je presne istý, ale myslí si, že v roku 2013.

10. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

11. Dňa 30.03.2001 bola uzavretá nájomná zmluva č. 28/5/2001 medzi Vojenskou zotavovňou Tatranské Zruby (právny predchodca žalovaného) ako prenajímateľom a Y. Č. (žalobkyňa 1) ako nájomcom podľa § 685 a nasl. Obč. zákonníka, ktorej predmetom bol prenájom predmetného bytu. V článku III. bolo uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na čas trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany s účinnosťou odo dňa podpísania zmluvy. Následne bol podpísaný evidenčný list zo dňa 30.03.2004.

12. Podľa § 704 ods. 1 Obč. zák. ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

13. To, že pojmovým znakom nájomnej zmluvy je dočasnosť nájmu nevylučuje, aby si zmluvné strany nemohli dohodnúť, že nájomnú zmluvu uzatvárajú na dobu neurčitú. Dobu určitú si zmluvné strany môžu dohodnúť buď určením konkrétneho dátumu, ku ktorému sa nájom skončí, alebo určením počtu mesiacov, príp. rokov ale aj tak, že si stanovia, že nájom skončí vtedy, keď nastane určitá skutočnosť - podmienkou však je, že musí byť isté, že táto skutočnosť časom nastane. Ak sa neuvedie konkrétny dátum (aj vo vzťahu ku určitej skutočnosti), platí že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Nesprávna formulácia doby prenájmu môže spôsobiť že si prenajímateľ myslí, že uzavrel

zmluvu na dobu určitú. V skutočnosti je zmluva podpísaná na dobu neurčitú, k čomu došlo aj v tomto prípade.

14. Žalobkyňa 1 písomným podaním zo dňa 11.09.2009 požiadala o odkúpenie bytu za trhovú cenu stanovenú znalcom v odbore nehnuteľností podľa znaleckého posudku do osobného vlastníctva, ktorého je v súčasnej dobe nájomcom.

15. Žalovaný písomným podaním zo dňa 11.11.2009 oznámil žalobkyni 1/, že dal vyhotoviť znalecký posudok pre účely odkúpenia predmetného bytu. Zároveň jej oznámil kúpnu cenu 71.342,59 eur s DPH.

16. Žalobkyňa 1/ písomným podaním zo dňa 10.12.2009 oznámila žalovanému, že má záujem o odkúpenie bytu a požiadala o poskytnutie splátkového kalendára, nakoľko u žalovaného pracuje 18 rokov a jej manžel má trvalý príjem z výsluhového dôchodku.

17. Žalovaný písomným podaním z 21.12.2009 žalobkyni 1/ oznámil, že jej je ochotný vyhovieť a uzavrieť kúpnu zmluvu na konci roka 2010, pri ktorej bude uhradená polovica kúpnej ceny a taktiež dohodu o bezúročných splátkach za podmienky splatenia zvyšku kúpnej ceny do konca roka 2014.

18. Medzi žalobcami a žalovaným Vojenské zdravotnícke zariadenia, a. s., Teplická 81, Piešťany, IČO: 36 280 127 bola dňa 14.10.2010 uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu v zmysle § 5 a nasl. Zákona č. 182/1993 Z. z. a v zmysle § 588 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. OZ, ktorou žalovaný previedol do vlastníctva žalobcov byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. X, obytného domu V., číslo súpisné X, postaveného na parcele registra "M." č. XXX/XX, v k. ú. R. R., S. Y. V., S. J. a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach a spoločných častiach obytného domu vo výške 9824/105582 ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra "M." č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 441 m2, pričom výška spoluvlastníckeho podielu je 9824/10582. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy, sú zapísané v katastri nehnuteľností, katastrálne územie R. R., S. Y. V., S. J. na LV č. XXX. Kúpna cena za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu bola 71.342,59 eur. Táto kúpna cena mala byť uhradená v troch častiach a to prvá časť kúpnej ceny vo výške 36.342,59 eur v deň podpísania kúpnej zmluvy, druhá časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- eur do 31.12.2011 a ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur mala byť uhradená do 31.05.2012. Žalobcovia uhradili prvú splátku kúpnej ceny a to vo výške 36.342,59 eur. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- eur a tretiu časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur žalobcovia so zreteľom na rozpor kúpnej ceny s ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov neuhradili.

19. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 954 sú žalobcovia vlastníkmi predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/1.

20. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného, tento je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným akcionárom bola aj je Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR.

21. Právna zástupkyňa žalobcov listom zo dňa 11.11.2011 (doplneného listom zo dňa 23.11.2011) označeným ako „Žiadosť o vyjadrenie“ oznámila žalovanému, že jej klienti majú zásadné pochybnosti o tom, že cena, ktorá bola dohodnutá za prevod bytu do ich vlastníctva, zodpovedá ustanoveniam zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení. Poukázala na § 17 ods. 3 písm. c) Zákona o vlastníctve bytov s tým, že kúpna cena nezodpovedá cene zistenej postupom podľa § 17, 18, 18a a 18b Zákona o vlastníctve bytov. Vzhľadom na to, že jej klientom vyplýva povinnosť uhradiť časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- eur do 31.12.2011, požiadala žalovaného o vyčíslenie hodnoty bytu spolu s hodnotou spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý bol rovnako predmetom prevodu tak, aby mohol byť uzavretý dodatok k zmluve o prevode vlastníctva bytu, ktorý by dal do súladu cenu prevádzaného bytu a spoluvlastníckeho podielu na prevádzanom pozemku s citovanými ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov.

22. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý podľa platného znenia jeho ustanovenia § 1 ods. 1 upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

23. Úvodom je potrebné uviesť, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov schválený zákonodarcom v roku 1993 (a účinný od 01. 09. 1993) predstavuje svojou povahou vytvorenie v tom čase novej právnej úpravy nakladania s bytmi a nebytovými priestormi. Ako sa uvádza v jeho dôvodovej správe „doposiaľ platná právna úprava zákona č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. a zákona č. 509/1991 Zb. nepostačuje pre súčasné potreby“ a na inom mieste sa uvádza, že „Návrh zákona je jednou z foriem, ktorou bude možné dosiahnuť privatizáciu bytového fondu. Návrh zákona umožňuje prevod vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom do vlastníctva fyzických a právnických osôb.“

24. Účelom prijatia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov teda bolo jednak vytvorenie právnej úpravy vyhovujúcej novým spoločenským podmienkam po roku 1989 v zmysle postupného zabezpečenia uplatňovania trhového mechanizmu aj v oblasti hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi a jednak vytvorenie právneho rámca „odštátnenia“ bytového fondu jeho prevodom na fyzické a právnické osoby.

25. Je všeobecne známe, že bytový fond na území Slovenskej republiky, ktorý mal byť predmetom transformácie, bol väčšinou vo vlastníctve štátu (resp. bytových družstiev). Väčšina bytového fondu vznikala pred rokom 1989, čo nebolo v podmienkach trhového mechanizmu ale výstavba bytov bola determinovaná výraznou ingerenciou štátu. Bytový fond vznikal v prevažnej väčšine z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktorého zdrojom boli dane daňových poplatníkov a v mnohých prípadoch sami nájomníci prispievali svojou prácou k výstavbe bytov.

26. Až prijatie tejto právnej úpravy umožnilo nájomcom bytov, aby nadobudli do vlastníctva nimi dlhodobo užívané byty postavené za štátnej účasti. Umožnenie nadobudnutia vlastníctva bytu jeho nájomcom za regulovanú cenu bolo motivované tým, že finančné prostriedky získané nájmom sa neprejavovali na adekvátnej údržbe a zvýšení kvalitatívnej úrovne bytu a bývania ako takého.

27. Ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov preto nemožno vykladať bez poznania uvedených súvislostí mechanicky iba gramatickým výkladom.

28. Už od svojej účinnosti zákon o vlastníctve bytov v § 16 ods. 1 stanovoval, že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Zároveň v § 17 ods. 1 zákon určoval, že cena bytu a nebytového priestoru v dome, cena príslušenstva a cena pozemku sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho, pričom však podľa § 17 ods. 3 dohodnutá cena bytu podľa odseku 1 nesmela prevýšiť cenu určenú podľa § 18, ak sa byt prevádzal do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo ak išlo o byty v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu. V uvedených prípadoch potom spôsob výpočtu ceny za 1 m2 podlahovej plochy bytu, jej splatnosť a ďalšie podmienky odpredaja definoval § 18 zákona.

29. Ako je z uvedeného zrejmé, nesporne zákon už vo svojom pôvodnom znení ukladal aj obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou obce, ktorá bola vlastníkom bytového domu (resp. bytu), previesť v ňom sa nachádzajúci byt do vlastníctva iba jeho nájomcovi a to za regulovanú cenu podľa § 18 zákona. V takomto prípade však zákon nijak neupravoval čas nadobudnutia (výstavby) bytového domu alebo spôsob jeho nadobudnutia obchodnou spoločnosťou s účasťou obce ani lehotu na prevod bytu z vlastníctva takéhoto subjektu do vlastníctva nájomcu.

30. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného kontextu okolností prijatia zákona o vlastníctve bytov, procesom privatizácie bytového fondu mali podľa názoru súdu potom prejsť na fyzické a právnické osoby za regulovanú cenu len tie bytové jednotky, ktoré boli už v čase nadobudnutia účinnosti zákona predmetom nájomných vzťahov, prípadne v tom čase boli v rozostavaných domoch vo vlastníctve podľa predchádzajúcich predpisov (§ 27 ods. 1 zákona).

31. Už preto v čase prijatia zákona o vlastníctve bytov musel byt spĺňať zákonnú definíciu podľa § 2 ods. 1 zákona, že ide o miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky a zároveň sa nachádzať v budove (stavbe) spĺňajúcej charakteristiku bytového domu ako budovy, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie, s viacej ako troma bytmi a v ktorej sú byty a nebytové priestory za podmienok

ustanovených v zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

32. Tomu nasvedčuje aj neskôr vykonaná novelizácia § 16 ods. 1 uskutočnená zákonom č. 367/2004 Z. z., ktorá ho precizovala tak, že povinnosť previesť byt sa vzťahovala len na prípady, ak „nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas“, z čoho vyplýva prvotný účel zákona, že teda predmetom prevodu mali byť byty predtým dlhodobejšie obývané nájomníkmi a slúžiace na uspokojovanie ich dlhodobých bytových potrieb.

33. Podľa ustanovenia § 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon“), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

34. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 prvá veta zákona byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomu nájomcovi, ak nie je nájom dohodnutý na určitý čas.

35. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho.

36. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) zákona, dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo obce.

37. Podľa § 17 ods. 4 Zákona, ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na prevod vlastníctva bytov v rodinných domoch alebo ak je nájomcom bytu právnická osoba.

38. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) Zákona, cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3, sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu.

39. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) Zákona cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3, sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta pri byte 2 % a pri ateliéri 0,5 % opotrebenia za každý začatý rok veku domu a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

40. Podľa § 18 ods. 2 Zákona opotrebenie podľa odseku 1 písm. b) sa vypočíta z obstarávacej ceny domu a celková výška zníženia obstarávacej ceny domu podľa odseku 1 môže byť najviac 80 %.

41. Podľa § 18 ods. 3 Zákona obstarávacou cenou domu na účely tohto zákona sa rozumie cena vedená v účtovníctve zohľadňujúca prvú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1955 a druhú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1965. Ak je súčasťou obstarávacej ceny domu nebytový priestor (§ 2 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20160701>) alebo garáž, obstarávacia cena domu sa odborným prepočtom zníži o časť prislúchajúcu nebytovému priestoru alebo garáži.

42. Podľa § 18 ods. 5 Zákona odseky 1 až 4 sa nepoužijú na zistenie ceny bytu, ak vlastník uvedený v odseku 1 nadobudol byt do vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1993/182/20160701> za cenu dohodou. V týchto prípadoch pri prevode vlastníctva bytu na nájomcu nemôže byť dohodnutá cena bytu nižšia, než za akú ju vlastník uvedený v odseku 1 nadobudol do vlastníctva.

43. Podľa § 18 ods. 8 Zákona ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na služobné byty, byty 1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20160701> v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

44. Podľa § 18a ods. 1 Zákona vyššiu cenu pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku ako cenu zistenú podľa osobitného predpisu nemožno dojednať.

45. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj v prípade, že sa byt v bytovom dome prevádza do vlastníctva nájomcu z obchodnej spoločnosti s účasťou štátu, tak ako je to v prípade žalovaného, zákon o vlastníctve bytov stanovuje, že dohodnutá cena bytu a pozemkov nesmie prevýšiť cenu určenú postupom podľa tohto zákona. Žalovaný však pri výpočte ceny prevádzaného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu vychádzal z tzv. trhovej ceny a nie z ceny určenej výpočtom podľa ustanovení § 18, 18a a 18b Zákona o vlastníctve bytov. V prípade, že k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu v obytnom dome došlo, kúpna cena ako obligatórna náležitosť tejto zmluvy sa riadi ustanoveniami § 17 ods. 3, 18, 18a, 18b.

46. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

47. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

48. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. ( Žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p.) Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011). 49. Súd má zato, že naliehavý právny záujem je daný vzhľadom na potrebu vyriešenia právneho základu vzťahu sporových strán s ohľadom na povinnosť doplatenia (resp. nedoplatenia) zostávajúcej časti kúpnej ceny, aj vzhľadom na citované, prebiehajúce súvisiace konanie na tunajšom súde vedené pod sp.zn. 15C/68/2015. 50. Podľa § 214 ods. 1, 2, 3 ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

51. Na základe horeuvedených skutočností považoval súd za účelné rozhodnúť najskôr medzitýmnym rozsudkom o právnom základe žaloby, to znamená, že základ žalovaného nároku je opodstatnený a na

zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzatvorenú medzi Vojenskými zdravotníckymi zariadeniami, a.s. a žalobcami zo dňa 19.10.2010 sa vzťahuje v časti kúpnej ceny ustanovenie § 17 ods. 3 písm. c) zákona

- dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva obchodnej spoločnosti s účasťou štátu.

52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O náhrade trov konania bude podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.