Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/375/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobkyne: XX.XX.XXXX,, bytL.a 2, Bratislava, štátny občan SR, zastúpená VRBA & PARTNERS, s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: Ing. arch. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 6, L., štátny občan SR, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve súd prikazuje do vlastníctva žalobkyne:

- pozemok nachádzajúci sa v k. ú. P. S., zapísaný na Katastrálnom úrade V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2, v celosti, v hodnote XX.XXX,XX eur,

- motorové vozidlo P. M., U.: L v hodnote X.XXX,- eur, teda, majetok v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur. do vlastníctva žalovaného:

- byt č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na XX. posch. bytového domu na ul. P. č. X v L., súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, parc. na LV č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území G., okres L. IV, obec L., m.č. G., zapísaný na F. území L., katastrálny odbor v celosti, v hodnote XXX.XXX,XX eur,

- nebytový priestor - garáž nachádzajúca sa v novostavbe bytového domu na R. ul. č. X v L., k.ú. G., zapísaná na LV č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX) a na LV č. č. XXXX (poradové číslo XXX a XXX) obec BA- m.č. G., okr. L. IV, v celosti v hodnote XX.XXX,XX eur,

- motorové vozidlo Y. M., U.: L v hodnote XX.XXX,- eur, teda, majetok v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur.

II. B. je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu XX.XXX,XX eur do XX dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

A.. Vo zvyšku sa konanie zastavuje.

IV. R. sporu sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok v sume X.XXX,- eur na účet S. súdu Bratislava IV do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 29.06.2015 doplnenou podaním zo dňa 12.10.2015 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené. Žiadala, aby ich spoločný majetok a to, 2-izbový byt č. XXX na P. ul. 6 v Bratislave, garáž na R. ul. X v Bratislave, pozemok - parc. č. 19XX/2X v P. S. okr. V., motorové vozidlo zn.

Y. M., EČV: L a motorové vozidlo P. M., EČV: L bol vyporiadaný tak, že do jej výlučného bude prikázaný 2- izbový byt č. XXX na P. ul. č. X v Bratislave, pozemok - parc. č. 19XX/2X v P. S. okr. V. a motorové vozidlo P. M., EČV: L. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať garáž na R. ul. X v Bratislave a motorové vozidlo zn. Y. M., EČV: L. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žiada nahradiť jej príjmy, ktoré mala počas trvania manželstva za prenájom jej 3-izbového bytu na ul. L. G. č. 2 v Bratislave, ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva so žalovaným. Tieto finančné prostriedky si neponechala, ale ich investovala do kúpy ich spoločného bytu na P. ul. č. X v Bratislave, ako aj do rekonštrukcie a spoločnej domácnosti. Na zohľadnení ďalších nárokov uplatnených v žalobe v priebehu konania uviedla, že netrvá (starobný dôchodok, dávky z úradu sociálneho poistenia v N., jej mzdu v N.). 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že do N. emigroval v roku 19X8. Žalobkyňa bola jeho spolužiačka zo školských lavíc ešte pred rokom 19X8. V októbri 199X ju pozval do N. na snúbenecké víza. Aby mohli byť spolu a mohla naďalej zostať V N., museli sa zosobášiť, lebo inak by ako turistka musela N. po troch mesiacoch opustiť. Dohodli sa, že jej byt na L. G. v Bratislave sa bude prenajímať a aj týmito peniazmi prispeje na nehnuteľnosti, ktoré on na Slovensku kúpi. On sa zaviazal starať sa o ňu a ju v N. finančne podporovať. Takto spolu žili 10 rokov a nič jej nechýbalo. Aby bola medzi ľuďmi našiel jej tiež nejaké brigády. Uviedol, že ešte v roku 2001 si kúpil svoj prvý byt na Slovensku. Bol to byt na F. na Z. 8. Neskôr, keď sa vrátili na dôchodok na Slovensko, tento byt predal. Čiže, finančné prostriedky potrebné na kúpu ďalších nehnuteľností získali prenájmom bytu na L. G. 2 v Bratislave a tiež bytu na Z. 8 v Bratislave. Syn žalobkyne tak kúpil pozemok na H. pri V. a byt na P. ul. č. X v Bratislave. Najväčšia časť na kúpu týchto nehnuteľností však pochádzala z jeho príjmu v N.. Keď prišiel koncom augusta 200X na Slovensko, priviezol sem 3 autá a cca 20.000 USD. Žalovaný ďalej uviedol, že byt na P. ul. č. X v Bratislave nemal byť na katastri nehnuteľností zapísaný do BSM. Malo byť na jeho úvahe, aký podiel na tomto byte nechá žalobkyni. Keďže v tom čase nepoznal slovenské zákony, byt bol nesprávne zapísaný do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Potom predal byt na Z. ul. 8. Za takto získané peniaza kúpil garáž v G. a VW M.. Kúpu všetkých nehnuteľností financoval mzdou získanou za svoju ťažkú prácu v N.. Za neodôvodnený považuje nárok žalobkyne zohľadniť prenájom jej bytu na L. G. č. 2 v Bratislave. Tento jej byt zarábal cca 400 eur mesačne. Penzia, ktorú spravoval jej syn René bola cca 120-150 eur mesačne. Z tejto sumy sa 2x rekonštruoval jej byt. Byt na Z. sa predal za cca 2 milióny Sk. Polovicu z tejto sumy míňala a minula pre seba a svoje vnúčatá. Nárok na zohľadnenie peňazí získaných za prenájom jej bytu preto považuje za nedôvodný. Žalobkyňu označil za finančne nenásytnú ženu. Napokon žalovaný vo vyjadrení uviedol, že život emigranta v ďalekej cudzine, kam odišiel v roku 19X8 nebol jednoduchý. Tam, na Univerzite vyštudoval architektúru. Mnohokrát bol v rôznych ťažkých životných situáciách zúfalý, ako prežiť. Veľmi si želá, aby zvíťazila spravodlivosť, a všetok majetok, aby bol prisúdený jemu, ako jedinému vlastníkovi, aby na penzijné roky nezostal bez strechy nad hlavou. Poukazoval na svoje príjmy v N., ktoré mu umožnili kúpu nehnuteľností na Slovensku. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1XC/5X/2015-17 zo dňa 05.05.2015, výpisom z LV č. XXXX,, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, odborným súkromným posudkom č. 31/2017 zo dňa 10.10.2017 znalca Ing. E. F., ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom strán sporu, svedka F. a zistil tento skutkový stav: 4. Manželstvo účastníkov uzavreté dňa 13.11.199X bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1XC/5X/2015-17 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.0X.2015. Ako príčinu vážneho rozvratu vzťahov medzi manželmi súd zistil rozdielnosť pováh a názorov účastníkov na život a riešenie rodinných problémov. Súd ďalej zistil, že za trvania manželstva nadobudli nehnuteľný majetok uvedený vo výroku tohto rozsudku. 5. Žalobkyňa uviedla, že za trvania manželstva so žalovaným im na ich spoločný účet v N. bolo poukazované nájomné za prenájom bytu v jej vlastníctve, nachádzajúceho sa Bratislave na ul. L. G. č. 2, ako aj jej starobný dôchodok. V N. so žalovaným žila 10 rokov, po túto dobu peniaze z prenájmu jej bytu užívali, spotrebovali. Žiada túto sumu v rámci vyporiadania zohľadniť v jej prospech. Jedná sa o sumu 8X.577 eur a 9.930 eur. V N. pracovala spolu X,2 roku, napriek určitej jazykovej bariére pracovala v rôznych shopping centrách, vykladala tovar a podobne. X. Žalovaný vypovedal, že majetok, ktorý žalobkyňa označila za spoločný majetok a ktorého vyporiadania sa domáha je len jeho. Uviedol, že žalobkyňa si bola vedomá toho, že v N. nebude môcť pracovať avšak vyjadrila sa pred ním, že na Slovensku bude prenajímať svoj byt, z jeho prenájmu bude mať svoj príjem, a teda ani v N. nebude odkázaná len naňho. Syn žalobkyne je realitný maklér, aj z ktorého dôvodu peniaze zarobené v N. posielal jemu na Slovensko a on preňho kupoval nehnuteľnosti. Na základe dohody syn žalobkyne kupoval nehnuteľnosti na svoje meno s tým, že keď sa žalovaný vráti na Slovensko, tieto prevedie do jeho vlastníctva darovacou zmluvou. Aj predmetný byt na P. mal byť vedený len na jeho meno. Stala sa však nejaká procesná chyba v katastri, v dôsledku ktorej je byt vedený

nesprávne ako ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Také zlatokopectvo, aké vidí na strane žalobkyne, doposiaľ nevidel. 7. Svedok Ing. K. F., ktorý je synom žalobkyne vypovedal, že v roku 199X odišla žalobkyňa za žalovaným do N.. Chceli tam zostať ešte 10 rokov, našetriť si nejaké peniaze a sa vrátiť na Slovensko. Jeho poverili, aby sa staral o ich majetok a finančné záležitosti na Slovensku. V období od roku 199X-200X im obstaral na Slovensku kúpu troch nehnuteľností. Prvou bol v roku 2000 byt na Z. ulici. Druhou v roku 2003 to bol stavebný pozemok v P. S. a treťou bol v roku 2005 byt na P. ul. v Bratislave. Obstarávacia cena všetkých troch nehnuteľností bola 3.400.000,- Sk. Po odchode žalobkyne do N. dal jej byt do prenájmu holandskému občanovi. Ten za celých 10 rokov platil nájomné vo výške 18.000,- Sk mesačne. Za celú dobu, čo boli v N. mu na spolufinacovanie nehnuteľností poslali sumu 1.980.000,- Sk. Žalobkyňa sa tak percentuálne podieľala na financovaní predmetných nehnuteľností vo výške 41%, žalovaný vo výške 59%. Žalobkyňa v N. pracovala. Zarábala v priemere 1.100 dolárov mesačne, ktoré boli po transakcii pripísané na účet žalovaného. To znamená, že vo finančných prostriedkoch, ktoré má žalovaný za to, že sú len jeho, je aj mzda žalobkyne. Predmetné nehnuteľnosti z praktických dôvodov kupoval na svoje meno, keď sa žalobkyňa a žalovaný vrátili z N., previedol je na nich. Finančný výťažok za odpredaj bytu na Z. žalobkyňa a žalovaný použili na kúpi auta VW M. a tiež na kúpu garáže pre tento automobil. Byt na P. ulici bol zmätočným postupom pracovníka katastra zapísaný do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Sa to potom opravilo. Správne je uvedené, že tento byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. 8. Z odborného súkromného posudku znalca Ing. E. F. č. 31/2017 zo dňa 10.10.2017 súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu pozemku zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. P. S. sumou 2X.X29,47 eur, bytu č. XXX v dome s.č. XXXX na parc. č. XXXX (bez pozemku) sumou 124.154,09 eur a nebytového priestoru č. 2-P2, por. č. 2XX v podiele 1/292 a 1/148 sumou 1X.449,88 eur (10.9XX,59 a 5.483,29). 9. Podľa § 143 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 10. Podľa § 149 ods.2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 11. Podľa § 150 pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 12. Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zakotvuje Občiansky zákonník nasledovné zásady: a) zásada rovnosti podielov b) zásada refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, c) zásada ochrany maloletých detí d) zásada pričinenia na zveľadení majetku.

13. Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti (parity) podielov. Podiely oboch manželov na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť stanovené aj inak ako v rovnakej výške. Súd pri určení výšky podielov prihliadne na hľadiská uvedené v tretej vete ustanovenia § 150 OZ, t.j. na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. 14. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.) než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje schopnosti. Prichádzalo by to do úvahy v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti a deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje schopnosti a možnosti a svoje povinnosti neplnil riadne alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili oddelene a nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva, napr. vo svojich oddelených bydliskách.

15. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Podľa § 185 zákona č. 1X0/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich uplatnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutie nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenie dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 C.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). 1X. Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. 17. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob vyporiadania. 18. V prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri vyporiadavaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku. 19. V prejednávanej veci bolo preukázané, že účastníci za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti :

- pozemok zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. P. S. v hodnote 2X.X29,47 eur,

- byt č. XXX nachádzajúci sa na P. ul. č. X v Bratislave m.č. G., v dome s.č. XXXX na parc. č. XXXX v hodnote 124.154,09 eur,

- nebytový priestor - garáž nachádzajúca sa na R. ul. v Bratislave v hodnote 1X.449,88 eur (10.9XX,59 a 5.483,29), a ďalej hnuteľné veci a to motorové vozidlo P. M., EČV: L v zostatkovej hodnote 2.000 eur a motorové vozidlo zn. Y. M., EČV: L v zostatkovej hodnote 30.000 eur. Zostatkovú hodnotu týchto motorových vozidiel, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe, žalovaný nerozporoval, (rozporoval len vlastníctvo žalobkyne k nim), nepredložil súkromný znalecký posudok o ich zostatkovej hodnote, nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie v tomto smere. 20. Sporným zostal spôsob vyporiadania nehnuteľností, keď žalovaný zastával názor, že všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva so žalobkyňou je len jeho, keď nadobudnutý majetok sa financoval len z ním zarobených peňazí, okrem auta P. M., ktorého sa ako uviedol v priebehu konania, sa v prospech žalobkyne vzdáva. 21. Sporným tiež zostal nárok žalobkyne na zohľadnenie jej príjmu z prenájmu bytu v jej vlastníctve na ul. L. G. č. 2 v Bratislave, keď tvrdila, že tento príjem je dôvodné pri vyporiadaní spoločného majetku zohľadniť ako financie, ktoré zo svojho majetku vynaložila na majetok spoločný. 22. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa § 143 do BSM patrí všetko, a) čo môže byť predmetom vlastníctva, b) čo bolo nadobudnuté, c) niektorým z manželov, d) za trvania manželstva, e) s výnimkou vecí získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, f) tiež vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vec vydanú vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že všetky nehnuteľné veci, a aj veci hnuteľné

- dve autá, ktorých vyporiadania sa žalobkyňa domáhala, boli nadobudnuté za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného. V konaní žalovaný nepreukázal, že by nešlo o nadobudnutie vecí do bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143 Obč. zák. V tomto smere je právne nevýznamné, že jeden z manželov má väčšie zásluhy na vytvorení majetku, ak na to mal lepšie predpoklady vzhľadom na jeho

vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod., než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, domácnosť, udržiavanie spoločných vecí nevyužíval svoje schopnosti a možnosti.

24. Pri prikázaní vecí do výlučného vlastníctva toho ktorého manžela súd vychádzal z hľadiska účelného využitia veci, aj keď toto hľadisko nie je v § 150 výslovne uvedené, keďže § 150 hľadiská významné pre prikázanie veci tomu-ktorému z bývalých manželov upravuje len ako príklad. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorému z účastníkov má byť prikázaný do výlučného vlastníctva byt na P. ul. č. X v Bratislave vychádzal z bytových pomerov účastníkov v čase rozhodovania, keď žalobkyňa je vlastníčkou 3- izbového bytu na Dérerovej ul. č. 2 v Bratislave. Žalovaný inú možnosť bývania ako práve v byte na P. ul. č. X v Bratislave fakticky nemá. Preto predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal aj veľkú garáž v bytovom dome na R. ul., keď rovnako zohľadnil účelné využitie veci. Žalovanému súd prikázal do výlučného vlastníctva aj motorové vozidlo VW M., je účelné a racionálne, aby žalovaný mal možnosť túto garáž užívať naďalej a v pomerne veľkej garáži mal možnosť parkovať toto pomerne veľké auto. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal pozemok v obci P. S., keď jednak žiadala sama o prikázanie tohto pozemku do jej vlastníctva a súd takýto postup považoval za rozumný a spravodlivý. Žalobkyni súd prikázal do jej vlastníctva aj motorové vozidlo Hondu M., ktorú aj užíva. 25. Súd nemohol vyhovieť návrhu žalobkyne, aby sa jej v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadnilo, a aby sa jej nahradilo to, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, tvrdiac, že za prenájom svojho bytu na ul. L. G. č. 2 v Bratislave do BSM vniesla sumu 9X.507 eur (8X.577 + 9.930) keď, nájomné získané za nájom nehnuteľnosti vo vlastníctve len jedného za manželov patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci pochádza z oddeleného majetku len jedného z manželov. Z ustanovenia § 143 nie je totiž možné vyvodiť záver, že by z BSM boli vylúčené popri majetku, ktorý je tam výslovne uvedený, tiež výnosy z tohto majetku. Súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na judikatúru, ktorá dospela k všeobecnému záveru, že výnosy, úžitky a prírastky veci patria do BSM, nech je vec sama v BSM, alebo vo vlastníctve jedného z manželov. Vzhľadom k tomu, že na základe vyššie uvedeného právneho názoru do BSM patrilo i nájomné z bytu žalobkyne na ul. G. č. 2 v Bratislave. Napokon súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa jednak nepreukázala, že toto nájomné vniesla do spoločného majetku ak sa tak aj stalo, bolo spotrebované, ako sama žalobkyňa uviedla. V konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov existovali. Podľa názoru súdu, iné rozhodnutie súdu o tomto nároku žalobkyne by bolo až v rozpore s dobrými mravmi, keď ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa ani nepreukázala, že nájomné za prenájom jej bytu v ňou vyčíslenej výške bolo vnesené do manželstva, a aj za predpokladu, že by tomu tak bolo, bolo spotrebované. Nemožno tiež neuviesť, že príjem žalobkyne do manželstva v sume cca X00 eur mesačne, je neporovnateľný s príjmom žalovaného, ktorý podľa listinného dôkazu predstavoval mesačne neporovnateľne vyššiu sumu (cca 4.000 dolárov mesačne), a to aj pri zohľadnení mzdy žalobkyne za vykladanie tovaru, poťažne inú prácu v obchodných centrách. Je teda nepochybné, že žalovaný sa na nadobudnutí spoločného majetku, za ktorý boli zakúpené aj predmetné nehnuteľnosti a autá podieľal výrazne vyššou mierou. 2X. Vyššie uvedený spôsob vyporiadania súd považoval za spravodlivý aj vzhľadom na všetky okolnosti. 27. Na základe uvedených skutočností potom vyplýva, že hrubá hodnota BSM predstavuje sumu 202.233,44 eur, čistá hodnota BSM predstavuje sumu 202.233,44 eur.

28. Žalobkyňa má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 101.11X,72 eur. Žalovaný má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM v sume 101.11X,72 eur. Žalobkyni bol prikázaný majetok v celkovej sume 31.X29,47 eur. Žalovanému bol prikázaný majetok v celkovej sume 170.X03,97 eur. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na úplné finančné vyrovnanie sumu X9.487,25 eur.

29. Podľa § 144 zákona č. 1X0/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.

30. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

31. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila aj nárok na vyporiadanie starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne od roku 2007 do roku 2012 v celkovej výške 23.443 eur, ďalej dávky z úradu sociálneho

poistenia v N. (Social security) za roky 2007 až 2012 v celkovej výške 18.133 eur a tiež mzdu v N. za X rokov z 10 ročného pobytu v N. v celkovej výške X1.538 eur. Na pojednávaní sa jej právna zástupkyňa vyjadrila, že žalobkyňa na týchto nárokoch netrvá, keď tieto nemajú oporu v zákone.

33. V dôsledku späťvzatia týchto nárokov, súd v súlade s týmto dispozitívnym prejavom žalobkyne konanie v tejto časti zastavil.

34. Pri posúdení povinnosti strán sporu na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM súd vychádzal zo sumy 202.233,44 eur (hrubá masa BSM). 3 % z nej potom predstavujú sumu X.0XX eur, ktorú sumu sú obaja účastníci povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu spoločne a nerozdielne ( § 2 ods.1 písm. c/, ods.3, zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, pol. X písm. b) prílohy k zákonu.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže každý z účastníkov bol v konaní len čiastočne úspešný. Naviac, ide o konanie, ktoré mohlo začať až v prípade, keď sa účastníci nedohodli o vyporiadaní BSM, vyporiadanie BSM súdom bolo v konečnom dôsledku obom účastníkom konania na prospech. Každému z účastníkov sa dostalo poloviny spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p.. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.