Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/64/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného C. F. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda pod č. k. 4T/116/2016-146 zo dňa 05.04.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.04.2018 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. F., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda pod č. k. 4T/116/2016-146 zo dňa 05.04.2017 uznal obžalovaného C. F., za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v dňa 25.04.2016 v čase o 19.30 hod. po predchádzajúcom požití 4 x 0.5 dcl. vodky v stave vylučujúcom viesť motorové vozidlá, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Felícia červenej farby, evidenčného čísla DS-785FB v meste Dunajská Streda po ceste II/572 smerom na mesto Veľký Meder v okrese Dunajská Streda, kedy v kruhovom objazde ciest II/572 a II/507 v kilometri 41.8 spôsobil dopravnú nehodu spôsobom, že pri vchádzaní do kruhového objazdu nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť v jazde“, pričom nedal prednosť jemu zľava v kruhovom objazde jazdiacemu osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky Toyota Yaris, striebornej metalízy svetlej, evidenčného čísla MA-713 DG, vedené vodičom H. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. R., X.. R. č. XXX/XX a z miesta dopravnej nehody ušiel, pričom takto konal napriek tomu, že má trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/544/15 zo dňa 30.12.2015 s právoplatnosťou dňa 30.12.2015 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 (tridsať) mesiacov do dňa 30.08.2018, následne bol dňa 25.4.2016 v čase o 20.27 hodine podrobený dychovej skúške elektronickým analyzátorom dychu typu AlcoQuant 6020, výrobného čísla A409626, ktorým mu bola nameraná pozitívna hodnota 0.53 mg/l alkoholu v dychu, čo v prepočte činí 1.10 promile a po opakovanej dychovej skúške v čase o 21.41 hodine taktiež s pozitívnou hodnotou 0.42 mg/l, čo v prepočte činí 0.88 promile alkoholu v dychu, podľa ktorých meraní znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia určil, že dňa 25.04.2016 v čase dopravnej nehody o 19.30 hodine, vodič C. F. viedol osobné motorové vozidlo v stave ovplyvnenia alkoholom s koncentráciou alkoholu v krvi najmenej cca 1.2087 promile, hoci bol za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 0T/544/15 zo dňa 30.12.2015 s právoplatnosťou dňa 30.12.2015.

Za to obžalovanému C. F. okresný súd uložil :

Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m), písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 7 (sedem) rokov.

Samosudca okresného súdu písomné vyhotovenie rozsudku odôvodnil v rozsahu č. l. 146-148 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.04.2017 obžalovaný C. F. v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe uznesením prijal a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.

K výroku o treste okresný súd uviedol :

Pri určovaní druhu trestu okresný súd u obžalovaného C. F. zohľadnil skutočnosť, že bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/544/15 zo dňa 30.12.2015 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní dva roky šesť mesiacov ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dva roky a šesť mesiacov. Okresný súd na strane obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona. Obžalovaný sa spáchania skutkov dopustil v čase jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia z dôvodu, že obžalovaný pred spáchaním skutkov v posledných 10 rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný v minulosti už bol odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a opätovne sa dopustil takéhoto prečinu podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona okresný súd mu podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby na dobu 7 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal zákonnej lehote odvolanie obžalovaný (č. l. 143 spisu).

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu vo výroku o treste sa nestotožňuje. Poukázal pritom na svoje vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktoré súd prijal. Vo väzbe strávil šesť mesiacov a bolo to pre neho dostatočným ponaučením. Vstúpil si do svedomia, trestnú činnosť ľutuje a viac krát sa už nechce dopúšťať žiadnej trestnej činnosti. Je si vedomý svojej chyby, ktorej sa dopustil, aj predchádzajúcej trestnej činnosti za ktorú bol právoplatne odsúdený, ale trest, ktorý mu bol uložený okresným súdom, považuje za neprimerane prísny.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný C. F. a obhajca obžalovaného.

Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch odvolania navrhnutých obžalovaným.

Obžalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov odvolania, ktoré doručil okresnému súdu.

Prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil :

- Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 13.10.2016 podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku pod č. 2Pv/252/16 obžalobu na C. F. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.

- Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.04.2017 (č. l. 140-142) vyplýva, že obžalovaný C. F. urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, na čo súd prvého stupňa postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného C. F., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov uvedených v obžalobe sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.

- v odpise registra trestov má obžalovaný vykázaných 8 záznamov. Celkovo však bol 9 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 0T/55/2018, právoplatný dňa 16.02.2018 (skutok spáchaný dňa 15.02.2018) pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (nemá v registri trestov ešte vykázané).

K výroku o vine :

Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie ktorý bo vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku).

Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné.

K výroku o treste :

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona: trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona: pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a miere závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Okresný súd správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený) a taktiež správne pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona (vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu). Zároveň správne uložil úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona za dva trestné činy (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona), ako aj správne uložil trest za trestný čin z nich najprísnejšie trestný (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona-). Uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradím obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia krajský súd považuje za primeraný a zákonný a to z nižšie uvedených dôvodov.

Z citovaného ustanovenia § 34 Trestného zákona vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na všetky konkrétne okolnosti pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Uvedenými okolnosťami sú najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z týchto ustanovení taktiež vyplýva, že primárnym účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu, ktorý sa má v prvom rade zabezpečiť vo forme represie. Zároveň má poslúžiť na zabránenie v páchaní trestnej činnosti v podobe prevencie, či už individuálnej alebo generálnej.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol už v čase rozhodovania súdu I. stupňa 6 krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť.

Obžalovaného ani uložené podmienečné, ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, dokonca ani podmienečné prepustenie z výkonu trestu (z ktorého sa v skúšobnej dobe ani len neosvedčil a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu), nepriviedli k vedeniu riadneho života a aktuálne prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z vyššie uvedených dôvodov neprichádzalo do úvahy podľa názoru odvolacieho súdu uloženie miernejšieho trestu tak, ako navrhoval obžalovaný. Odvolací súd považuje za správny aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Taktiež správny považuje aj výrok, kedy okresný súd podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 7 rokov, teda v hornej polovici trestnej sadzby podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona (5-10 rokov).

Odvolaciemu súdu žiada dodať, že dôvody pre ktoré obžalovaný žiadal zmiernenie trestu, uloženého mu rozsudkom I. stupňa zostali zo strany obžalovaného nenaplnené. Obžalovaný aj napriek tomu že deklaroval vo svojom odvolaní, že si vstúpil do svedomia, že sa nedopustí už v živote žiadnej trestnej činnosti a taktiež, že výkon väzby bol pre neho dostatočným ponaučením na to, aby v budúcnosti viedol riadny život, bol opätovne právoplatne odsúdený a to nasledovne:

- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 0T/277/2017, právoplatný dňa 10.12.2017, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, (skutok spáchaný dňa 08.12.2017)

- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/9/2018, právoplatný dňa 09.01.2018, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, (skutok spáchaný dňa 08.01.2018)

- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/955/2018, právoplatný dňa 16.02.2018, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, (skutok spáchaný dňa 15.02.2018).

K vyššie uvedeným odsúdeniam však odvolací súd neprihliadal pri rozhodovaní o treste v danej veci vzhľadom na to, že sa jednalo o opätovnú recidívu zo strany obžalovaného a tiež z dôvodu, že konal len o odvolaní obžalovaného.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že skutkov, za ktoré bol právoplatne odsúdený, sa dopustil až po rozhodnutí súdu I. stupňa a teda neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k týmto odsúdeniam.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.