Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Csp/238/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX R., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 1.018,60 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti zaplatenia istiny vo výške 210,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 35,- eur od 15.11.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 35,- eur od 15.12.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 35,- eur od 16.01.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 35,- eur od 14.02.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 35,- eur od 14.03.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 35,- eur od 13.04.2018 do zaplatenia, zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.018,60 eur, úroku z omeškania vo výške 23,02 eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 860,82 eur od 13.10.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu v znení ich dodatkov (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 1.158,60 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.000,82 eur, z riadneho úroku vo výške 60,52 eur, z úroku omeškania vo výške 92,26 eur a z poplatkov vo výške 5,- eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky vykonala čiastočné úhrady v celkovej sume 210,- eur. Žalobca si uplatnil tiež úrok z omeškania.

3. Na výzvu súdu žalobca písomnosťou doručenou súdu dňa 13.04.2018 špecifikoval žalovanú pohľadávku tak, že dňa 02.02.2005 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo 929,43 eur (t.j. 28.000,- Sk). Operáciami na účte žalovaná prekročila schválený úverový rámec. Zmluva o kontokorentnom úvere bola ukončená výpoveďou právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.08.2015. Žalovaná bola opakovane

vyzvaná na úhradu dlžnej sumy výzvou zo dňa 22.03.2017. Dňa 23.06.2017 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 1.158,60 eur, ktorá pozostávala z debetných operácii, a to výberov kartou, platieb kartou a odchádzajúcimi platbami z účtu, v celkovej výške 44.189,73 eur, poplatkov vo výške 493,98 eur, pozostávajúcich najmä z poplatku za vedenie účtu, z poplatku za vyhotovenie výpisu, z poplatku za kartovú operáciu, a ďalších poplatkov, debetných úrokov vo výške 1.503,24 eur, zmluvných úrokov z omeškania vo výške 10,90 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 84,32 eur a kreditných operácii, t.j. úhrad v celkovej výške 45.123,58 eur. Súčet debetných operácii na účte žalovanej predstavuje sumu vo výške 46.282,17 eur a súčet kreditných operácii na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 45.123,58 eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma vo výške 43.188,92 eur, na riadny úrok suma vo výške 1.442,72 eur, na poplatky suma vo výške 488,98 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 2,96 eur. Po podaní žaloby na súd žalovaná vykonala nasledovné úhrady: dňa 14.11.2017 vo výške 35,- eur, dňa 14.12.2017 vo výške 35,- eur, dňa 15.01.2018 vo výške 35,- eur, dňa 13.02.2018 vo výške 35,- eur, dňa 13.03.2018 vo výške 35,- eur a dňa 12.04.2018 vo výške 35,- eur v dôsledku čoho žalobca zobral v uvedenej časti žalobu späť. Žalobca vyčíslil úrok z omeškania na sumu 53,35 eur. Ďalej navrhol, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 808,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 53,36 eur a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 650,82 eur od 13.04.2018 do zaplatenia.

4. Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrila.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného zástupcu riadne a včas ospravedlnil. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.

6. Splnomocnený zástupca žalobcu vo svojom prednese na začiatku pojednávania zotrval na podanej žalobe v znení doručeného písomného vyjadrenia v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy konania.

7. Žalovaná vo svojom prednese potvrdila, že v roku 2005 uzavrela zmluvu o kontokorentnom úvere s poskytnutým úverovým rámcom. Potvrdila i to, že úverový rámec vyčerpala a poskytnuté peňažné prostriedky ďalej nesplácala, popísala dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Ďalej uviedla, že právnemu predchodcovi jednorazovo zaplatila 25.000,- Sk, bolo jej však povedané, že záväzky stále nie sú vysporiadané, pretože predstavujú čiastku vo výške 34.000,- Sk. Napriek tomu, že si banka každý mesiac na úver peniaze strhávala, úveru sa nevie zbaviť.

8. Splnomocnený zástupca žalobcu k prednesu žalovanej ďalej uviedol, že z predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaná čerpala úver a peňažné prostriedky z kontokorentného úveru opakovane a nie jednorázovo, ako uviedla. Nepreukázala svoje tvrdenie, že by vykonala jednorázovú úhradu v čiastke 25 000,-Sk tak, ako uviedla. Potvrdila, že zo strany žalovanej boli vykonané viaceré úhrady, ale nie v takej sume, ako uviedla na pojednávaní. V roku 2015, kedy právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvný vzťah, nebolo možné z jeho strany ďalej vykonávať zrážky, alebo úhrady v prospech zmluvného vzťahu, pretože tento ďalej už neexistoval. Po postúpení pohľadávky, žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu dlžnej sumy, v ktorej výzve bolo uvedené aj číslo účtu a všetky identifikačné platobné údaje. Žalovanú preto neospravedlňuje skutočnosť, že tieto údaje sama do poštovej poukážky nevyplnila a tieto v prospech účtu žalobcu neuhrádzala sama, pretože z praxe žalobcu je známe, že poštové poukážky klientom a dlžníkom neposiela. Rovnako tak nie sú preukázané tvrdenia žalovanej o vykonávaných zrážkach formou núteného výkonu, resp. exekúcie, pretože predmetná pohľadávka doposiaľ nebola na súde žalovaná, tzn. že nemohlo prísť ani k jej nútenému výkonu.

9. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o postúpení pohľadávky vrátane jej prílohy, zmluvou o sporožírovom účte, zmluvu o kontokorentnom úvere, dodatkami k zmluve o bežnom účte, zmluvou o vydávaní a používaní bankovej platobnej karty a jej dodatkami, obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie bankovej karty, všeobecnými obchodnými podmienkami, osobitnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, výpoveďou zmluvy, výzvou žalobcu na úhradu dlžnej sumy, pokusom o zmier, odpoveďou na výzvu súdu vrátane výpisu z účtu žalovanej, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluch žalovanej ako spotrebiteľa

a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predloženými žalovanou, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Od 26.05.1998 na základe Zmluvy o sporožírovom účte viedol právny predchodca žalobcu pre žalovanú sporožírový účet. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový rámec (kreditný limit) vo výške 929,43 eur (28.000,- Sk), pri úrokovej sadzbe vo výške 10,85% ročne s mesačnou splatnosťou úrokov, s konečnou splatnosťou úveru ku 01.02.2006. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 2% z výšky úverového rámca. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 0,20% z výšky úverového rámca mesačne. Dňa 01.06.2008 bola na základe Zmluvy o vydávaní a používaní bankovej platobnej karty žalovanej vydaná banková platobná karta.

11. Podľa výpisu z účtu žalovaná postupne vyčerpala z poskytnutého kontokorentného úveru peňažné prostriedky v celkovej sume 44.189,73 eur, a to výbermi kartou z bankomatu, či inkasom a odchádzajúcimi platbami z účtu, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Písomnosťou zo dňa 13.08.2015 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere s výpovednou dobou v trvaní 2 mesiacov počnúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dňa 22.03.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu celej nezaplatenej pohľadávky vo výške 1.145,18 eur.

12. Žalovaná na výzvu právneho predchodcu žalobcu reagovala a po zosplatnení úveru dlžnú sumu čiastočne uhrádzala, a to úhradami po 35,- eur mesačne, počnúc mesiacom júl 2017 a končiac mesiacom apríl 2018, t.j. celkovo v prospech účtu žalobcu uhradila 350,- eur.

13. Žalovaná na pojednávaní ďalej vypovedala, že u právneho predchodcu mala iba jeden účet a jediný úver, ktorý čerpala, bol predmetný kontokorentný úver, žiadne iné úvery nemala. Potvrdila, že od právneho predchodcu žalobcu dostala bankomatovú kartu. Bola to však obyčajná karta, z ktorej mohla vyberať peňažné prostriedky len v bankomate, ale kartou nemohla platiť u obchodníka, pretože nešlo o platobnú kartu. Nemohla tiež prekročiť úverový limit, ktorý jej banka poskytla, pretože viac peňažných prostriedkov jej bankomat nedal. Bankovú kartu a ani jej účet nikto iný nepoužíval. Z účtu sa hradilo nájomné a inkaso. Nemohla predsa vybrať bankovou kartou viac peňažných prostriedkov, ako bol úverový limit. Peniaze z úveru vyčerpala jednorazovo, ďalej ich už čerpať nemohla. Preto realizovala v prospech úveru platby. Zo začiatku na účet chodila iba jej výplata, neskôr asi v roku 2015 aj výplata jej syna. Nevedela koľko poplatkov je s tým spojených. Opakovane prejavila ochotu žalobcovi dlžnú sumu zaplatiť v mesačných splátkach po 40,- eur. V prípade, že dôjde k zvýšeniu jej dôchodku, bude ochotná žalobcovi platiť aj vyššiu sumu.

14. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca a spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupník dňa 23.06.2017 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, súčasťou ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanej.

15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

17. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvtzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

19. Podľa § 146 ods. 2 súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku súd konanie v časti o zaplatenie sumy 210,- eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, ktoré je prejavom dispozitívneho oprávnenia žalobcu s predmetom konania. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby nie je potrebný, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie vo veci samej. Zároveň nejde o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, súd preto súhlas alebo príp. nesúhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby ani nezisťoval.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=09.03.2007>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

22. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

23. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len Obchodného zákonníka“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

26. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení, niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 sa na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

27. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov v znení účinnom do 30.06.2006 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

28. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

30. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

32. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X (ďalej len ,,zmluva o kontokorentnom úvere“), uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bol žalovanej poskytnutý kontokorentný úver vo výške úverového rámca 929,43 eur (28.000,- Sk) s konečnou splatnosťou úveru dňa 01.02.2006 s možnosťou jej predĺženia vždy o dobu jedného roka, maximálne do dosiahnutia 65. roku veku žalovanej, ktorú skutočnosť žalovaná žiadnym spôsobom ani nerozporovala. Poskytnutie kontokorentného úveru žalovanej právnym predchodcom žalobcu nebolo medzi stranami sporné, rovnako tak ani jeho priebežné splácanie žalovanou. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorá pri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania, alebo podnikania. Žalovaná v konaní nerozporovala, že kontokorentný úver využila a poskytnuté peňažné prostriedky čerpala. Tvrdila tiež, že úver splácala. Z predloženého výpisu účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná priebežné vykonávala kreditné operácie a poslednú platbu uskutočnila dňa 09.02.2015. Nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu úhrady žalovanej započítaval okrem istiny aj na sankčné úroky, zmluvné úroky z omeškania a rôzne poplatky, ktoré odvodzoval zo svojho Sadzobníka. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Neuvedenie rôznych poplatkov a sankcii priamo v úverovej zmluve, podmienkou platnosti ktorej je písomná forma, zákon spája s nemožnosťou veriteľovi uplatnené poplatky priznať. Všeobecné úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa pre spotrebiteľský (kontokorentný) úver majú mať podľa názoru súdu pre každého, jeho zmluvného partnera, t j. pre neurčitý počet dlžníkov iba podporný a vysvetľujúci charakter už individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy o úvere uzavretej s konkrétnym dlžníkom. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby sa do nich dostávali prípadne skrývali dojednania, ktoré sú pre samotného spotrebiteľa rozhodné, a ktoré majú podstatný vplyv na jeho rozhodnutie, či do úverového vzťahu s veriteľom vstúpi alebo nie. Sadzobník rôznych poplatkov či odmien, rovnako ani všeobecné úverové podmienky žalobcu netvoria súčasť úverovej zmluvy, keďže neboli podpísané žalovanou napriek tomu, že podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je jej písomná forma. V zmluve tiež absentuje podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo má v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže predmetný kontokorentný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol.

33. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o kontokorentnom úvere, keď žalovanej poskytol peňažné prostriedky, postupným čerpaním a realizovaním platieb bankovou kartou, prípadne odchádzajúcimi platbami z účtu, ako inkasnými platbami, úhradou nájomného, trvalými príkazmi, a to v celkovej výške 44.189,73 eur, ktorú skutočnosť žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, Žalovanej preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Z výpisu účtu žalovanej mal súd zároveň preukázané, že žalovaná na účet právneho predchodcu žalobcu uhradila celkovú sumu 45.123,58 eur. Súd má za to, že žalovaná svoj dlh zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej dňa 02.02.2005 riadne splnila a jej záväzok zanikol. Súd preto žalobu žalobcu, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

34. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 210,- eur, čo je 20,62%, neúspech v sume 808,60 eur, čo je 79,38 %. Úspech žalobcu pozostáva zo sumy 210,- eur, v ktorej zobral žalobu späť pre správanie žalovanej, ktorá v priebehu konania realizovala ďalšie štyri splátky úveru po 35,- eur, preto zavinenie na čiastočnom zastavení konania nesie žalovaná. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 20,62 % - 79,38 %, čo predstavuje čistý úspech žalovanej vo výške 58,76 %, preto jej ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,76 %. Žalovaná si však žiadne trovy konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok zároveň predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.