Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-65-2017.pdf
PDF · 82.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/65/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci žalobcu: P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Matej Valjent so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, proti žalovaným: 1/ Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/ XX, XXX XX Y., 2/ Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. mieru XX/XX, XXX XX Y., 3/ H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. E. XXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 250 000,00 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1./ - 3./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 250.000 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 11.11.2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 250.000 eur od 11.11.2014 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok v sume 2.737,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní v 1./ - 3./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
l./ Žalobca sa podanou žalobou od žalovaných v 1./ - 3./ rade domáhal zaplatenia sumy 250.000 eur s 8,15% ročným úrokom z omeškania od 11.11.2014 od zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 250.000 eur od 11.11.2014 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 10.3.2014 uzavrel so žalovaným v 1./rade zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol pôžičku v sume 250.000 eur a žalovaný v 1./rade sa zaviazal pôžičku vrátiť do 10.8.2014, pričom dodatkom č. 1 zo dňa 16.5.2014 bola zmluva o pôžičke zmenená tak, že lehota splatnosti pôžičky bola stanovená do 10.11.2014. Žalovaní v 2./ a 3./rade sú ručiteľmi na tejto pôžičke s tým, že ak pôžička nebude zaplatená žalovaným v 1./rade ako dlžníkom, tak uspokoja pohľadávku veriteľa. Pôžička nebola žalovaným v 1./rade do 10.11.2014 vrátená ani čiastočne a preto žalovaného v 1./rade ako dlžníka ako aj žalovaných v 2./ a 3./rade ako ručiteľov niekoľko krát písomne vyzval na vrátenie pôžičky, avšak výzve nevyhoveli. V zmluve o pôžičke bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške 0,15% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom žalobca si žalobou uplatnil zmluvnú pokutu zníženú o 2/3 a domáhal sa zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
2./ Žalovaní v 1./ - 3./ rade sa pojednávania nezúčastnili napriek tomu, že žalovaný v 2./rade predvolanie prevzal do vlastných rúk a ani sa neospravedlnil, žalovanému v 1./rade bolo predvolanie doručované na adresu bydliska uvedenú v Registri obyvateľov, na ktorej si predtým prevzal žalobu do vlastných rúk, pričom predvolanie na pojednávanie si v úložnej dobe nevyzdvihol a súdu bolo vrátené späť
dňa 11.04.2018 a žalovanému v 3./rade bola žaloba ako aj predvolanie na pojednávanie doručované do elektronickej schránky do vlastných rúk s fikciou doručenia a predvolanie mu bolo doručené dňa 05.04.2018 a keďže sa neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, tak súd podľa § 180 CSP rozhodol o uskutočnení pojednávaní v neprítomnosti žalovaných v 1./ - 3./ rade.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným v 1./rade dňa 10.3.2014 zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca ako veriteľ sa zaviazal žalovanému v 1./rade ako dlžníkovi poskytnúť pôžičku vo výške 250.000 eur na bankový účet dlžníka vo VÚB a.s. a to najneskôr do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o pôžičke s tým, že pôžička sa poskytuje bez úroku a žalovaný v 1./rade sa zaviazal pôžičku vrátiť najneskôr do 10.8.2014 a to bezhotovostným prevodom na bankový účet veriteľa. V čl. V bod 4 zmluvy o pôžičke bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,15% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania s plnením peňažného dlhu zo strany dlžníka a to pre prípad omeškania dlžníka. V čl. VI zmluvy o pôžičke dlžník vyhlásil uznanie dlhu vo výške 250.000 eur vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke čo do dôvodu a výšky. Čl. VII zmluvy o pôžičke obsahuje ručiteľský záväzok, podľa ktorého žalovaný v 2./ a 3./rade ako ručitelia vyhlásili, že uspokoja akékoľvek pohľadávky veriteľa evidované voči dlžníkovi vyplývajúce z tejto zmluvy o pôžičke v prípade, ak dlžník neuspokojí a teda nesplní riadne a včas pohľadávky veriteľa z tejto zmluvy o pôžičke. Podľa čl. VIII táto zmluva o pôžičke nadobúda platnosť a účinnosť dňa 10.3.2013 , pričom podpísaná bola žalobcom ako aj žalovanými v 1./ - 3./rade dňa 10.3.2014 s tým, že na zmluve boli overené podpisy žalovaných v 1./ až 3./ rade. Dňa 16.5.2014 sporové strany uzavreli dodatok č. 1 zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 10.3.2014, podľa ktorého bola dohodnutá lehota splatnosti pôžičky najneskôr do 10.11.2014 a uvedený dodatok bol podpísaný žalobcom ako aj žalovanými v 1./ - 3./rade. Žalobca podľa jeho tvrdenia vyzval žalovaných v 1./ - 3./rade na vrátenie pôžičky písomne a to niekoľkokrát, nakoľko poskytnutá pôžička mu do 10.11.2014 nebola vrátená ani čiastočne a súdu predložil písomnú výzvu zo dňa 14.7.2017 adresovanú žalovanému v 3./rade, ktorý si ju však v úložnej dobe neprevzal s tým, že rovnakú výzvu zasielal aj žalovaným v 1./ a 2./rade a uvedenú výzvu žalovaný v 1./rade prevzal dňa 18.7.2017 a žalovaný v 2./rade dňa 19.7.2017. Napriek tejto výzve mu však doposiaľ z požičanej sumy nebolo nič vrátené.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Podľa ods. 2 ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Podľa ods. 3 uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Podľa § 550 OZ ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 250.000 eur spolu s úrokmi z omeškania ako aj zmluvnou pokutou je podaná dôvodne, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 250.000eur žalovanému v 1./ rade zo strany žalobcu ako veriteľa a podľa tejto zmluvy suma 250.000 eur mala byť poskytnutá žalovanému v 1./rade na jeho bankový účet do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 10.03.2014. Podľa tejto zmluvy ručiteľmi na pôžičke sú žalovaní v 2./ a 3./rade a obaja sa písomne zaviazali splniť dlh žalovaného v 1./rade v prípade, ak by ho tento na základe zmluvy o pôžičke nesplnil. Podľa skutkových tvrdení žalobcu, ktoré protistrana výslovne nepoprela, bola pôžička žalovanému v 1./ rade poskytnutá a tento z nej nevrátil ani časť do dohodnutej doby do 10.11.2014 napriek písomnej výzve a pôžička nebola zaplatená ani žalovanými v 2./ a 3./rade ako ručiteľmi, i keď ich žalobca na splnenie povinnosti písomne vyzval. Keďže ani jeden zo žalovaných nepoprel skutkové tvrdenia, ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe napriek tomu, že žalovaným bola žaloba doručená a bolo im umožnené, aby sa k nej vyjadrili, tak podľa § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré protistranou výslovne neboli popreté, považujú za nesporné a z toho dôvodu súd vyhovel žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 250.000 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 11.11.2014 do zaplatenia, nakoľko žalovaní v 1./ až 3./ rade neuhradili žalobcovi ani časť pôžičky poskytnutej žalovanému v 1./rade a to napriek písomnej výzve a z toho dôvodu ich súd zaviazal na zaplatenie dlhu spoločne a nerozdielne a žalobcovi bol priznaný aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., nakoľko žalovaní v 1./ - 3./ rade sa dostali do omeškania s vrátením pôžičky od 11.11.2014. Vzhľadom k tomu, že medzi sporovými stranami ide o občianskoprávny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 657 OZ, tak žalobcovi bolo možné priznať úrok z omeškania iba vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšnej časti bol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutý, keďže tento požadoval priznanie úrokov z omeškania až do výšky 8,15% ročne.
5./ Zároveň súd zaviazal žalovaných v 1./ - 3./rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 250.000 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, nakoľko zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednali v zmluve o pôžičke uzavretej dňa 10.3.2014 zmluvnú pokutu vo výške 0,15% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania s plnením peňažného dlhu na základe zmluvy o pôžičke a teda zmluvná pokuta bola dohodnutá písomne, pričom v zmluve o pôžičke bola určená jej výška a preto žalobcovi vznikol nárok na jej zaplatenie z dôvodu porušenia zmluvných povinností , pre ktoré bola zmluvná pokuta dohodnutá , pričom žalobca si uplatnil iba časť tejto zmluvnej pokuty do výšky 0,05% denne zo sumy 250.000 eur od 11.11.2014 do zaplatenia a z toho dôvodu bolo v tejto časti žalobe vyhovené v celom rozsahu. Podľa názoru súdu v tomto prípade nebol dôvod na zníženie zmluvnej pokuty pre jej neprimeranú výšku, nakoľko pri zmluvnej pokute 0,05% denne je výška zmluvnej pokuty celkovo 18,25% ročne z dlžnej sumy, čo nie je možné považovať za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, pričom dohodnutou zmluvnou pokutou bola zabezpečovaná povinnosť na vrátenie sumy 250.000 eur a teda zmluvná pokuta, ktorá bola dohodnutá až vo výške 0,15% denne z dlžnej sumy mala dostatočným spôsobom motivovať žalovaného v 1./rade ako dlžníka a žalovaných v 2./ a 3./ rade ako ručiteľov na vrátenie dlžnej sumy v dohodnutej dobe. Z uvedeného dôvodu súd nepoužil pri rozhodovaní ustanovenie § 545a OZ o znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.
6./ Žalobca je poplatníkom z navrhovaného poplatkového úkonu v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a teda jeho povinnosťou bolo zaplatiť aj súdny poplatok zo žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty (§ 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona), pričom si uvedenú povinnosť nesplnil a nebol ani súdom na ňu vyzvaný a preto ho súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.737,50 eura, čo predstavuje 6% z ročného plnenia a teda pri výške zmluvnej pokuty 0,05% denne zo sumy 250.000 eur je ročné plnenie 45.625 eur a z toho 6% činí 2.737,50 eura (§ 7 ods. 6, § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a položka 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov).
7./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi s poukazom na § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko tento mal vo veci takmer plný úspech a jeho neúspech v konaní predstavoval iba čiastočné zamietnutie žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania a teda podľa názoru súdu mu prináleží nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.