Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/16/2015

Potvrdené rozhodnutím 31Cob/81/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Pavol Laczo a JUDr. Andrea Vyskočová v sporovej veci žalobcu: DSV Slovakia, s.r.o., IČO: 35 757 345, Diaľničná 6, Senec, zastúpeného: Kružlík, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: NMH s.r.o., IČO: 45 456 763, Priemyselná ulica 4608/10, Sereď, zastúpenému: Legium s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, o 32.751,52 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24 Cb 16/2015-223 z 19. apríla 2018 takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: DSV Slovakia, s.r.o., IČO: 35 757 345, so sídlom Diaľničná 6, Senec 903 01, zast.: Kružlík s.r.o., IČO: 31 355 153, so sídlom Ďatelinová 2, Bratislava 821 01, proti žalovanému: NMH s.r.o., IČO: 45 456 763, so sídlom Priemyselná ulica 4608/10, Sereď 926 01, zast.: Legium s.r.o., IČO: 36 867 870, so sídlom Bukureštská 3, Bratislava-Staré mesto 811 04, o zaplatenie 32.751,52 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 32.751,52 Eur, spolu s úrokmi z omeškania 9,05% p.a. zo sumy 95,54 Eur od 10.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 32.415,98 Eur od 12.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 200 Eur od 12.7.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.8.2015 domáha voči žalovanému nároku z titulu ručenia za dolný dlh na základe nasledovného skutkového stavu. Strany uzatvorili dňa 6.12.2013 mandátnu zmluvu, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonáva za odplatu zastupovanie v colnom konaní, vrátane ručenia za colné dlhy žalovaného. Emailom zo dňa 1.6.2015 žalobca oznámil žalovanému, že do areálu sídla žalobcu prišiel prepravca so zásielkou zo Srbska a žiada o vyclenie tejto zásielky, pričom podľa prepravných dokladov sú miestom vykládky výrobné priestory žalovaného v Seredi. Na základe emailovej komunikácie a prehlásenia žalovaného z uvedeného dňa, žalobca pre žalovaného vykonal colné zastupovanie o prepustenie zásielky do príslušného colného režimu - colnú deklaráciu. Colný úrad vyrubil žalovanému dlh v colnom konaní č. XXXXXXXXXXXXX v sume 32.415,98 Eur. Keďže žalovaný dlh napriek výzve žalobcu v lehote určenej v mandátnej zmluve a určenej colným úradom nezaplatil a aby mohla byť zásielka prepustená do príslušného colného režimu a vydaná žalovanému, žalobca dlh na výzvu colného úradu uhradil dňa 12.6.2015 na účet Colného úradu. Za vykonanie colnej deklarácie vznikol žalobcovi nárok na odmenu za colné zastupovanie vo výške 95,54 Eur, (čl. VIII mandátnej zmluvy), nárok na náhradu za zaplatený colný dlh vo výške 32.415,98 Eur (čl. VII mandátnej zmluvy), nárok na zmluvnú pokutu vo výške 200 Eur (čl. VII mandátnej zmluvy). Žalobca teda vystavil žalovanému dňa 9.6.2015 faktúru č. V. na sumu 95,54 Eur, splatnú 10.7.2015, dňa 11.6.2015 faktúru č. V. na sumu 32.415,98 Eur, splatnú 11.7.2015, dňa 11.6.2015 faktúru č. V. na sumu 200 Eur, splatnú 11.7.2015. žalovaný uvedené faktúry žalobcovi neuhradil. Žalobca si uplatnil sumu 40 Eur, čo predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca si teda žalobou uplatnil nárok celkovo vo výške 32.751,52 Eur, zákonné úroky z omeškania 9,05% p.a. zo sumy 95,54 Eur od 10.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 32.415,98 Eur od 12.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 200 Eur od 12.7.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca navrhol vydanie platobného rozkazu a v prípade, že žalovaný podá odôvodnený odpor, aby súd vydal rozsudok, ktorým prizná žalobcovi vyššie špecifikované nároky. Žalobca poukázal na aplikáciu ust. § 25, § 55 ods. 1 Colného zákona, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.

2. Žalovaný sa vyjadril k nárokom žalobcu ešte pred doručením žaloby podaním doručeným súdu dňa 7.9.2015, a to tak, že všetky nároky žalobca považuje žalovaný za neoprávnené. Žiadal súd, aby nevyhovel prípadnému návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu a žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 24Cb/16/2015-32 dňa 23.10.2015, ktorým žalobcovi priznal nárok špecifikovaný v bode 1. Žalovaný sa ďalej vyjadril k nárokom žalobcu ešte pred doručením platobného rozkazu podaním doručeným súdu dňa 2.11.2015. Žalovaný sa bránil tým, že od žalobcu si neobjednal vo vzťahu k predmetnému tovaru (strojové zariadenie na sušenie) žiadne služby podľa mandátnej zmluvy. Ako je zrejmé zo sprievodných dokladov príjemcom tovaru bola obchodná spoločnosť B+B Anlagenbau GmbH, ktorá mala byť zrejme pri colnej deklarácii uvedená ako príjemca tovaru a deklarant v colnom konaní. Adresa prevádzky žalovaného v Seredi je na všetkých sprievodných dokladoch uvedená len ako miesto dodania tovaru, čo nezakladá akýkoľvek vzťah žalovaného k tovaru a ani mu z tohto titulu nevzniká postavenie účastníka v colnom konaní. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zálohovej faktúry č. XXX/XXXX. Adresa prevádzky žalovaného v Seredi nie je navyše sídlom žalovaného. Spoločnosť B+B Anlagenbau GmbH je vo vzťahu k žalovanému vo vzťahu tzv. koncernových sestier, a táto spoločnosť má rovnako platne uzatvorenú mandátnu zmluvu so žalobcom zo dňa 21.1.2013 na colné zastupovanie. Aj pri vstupe tovaru na územie Spoločenstva bol tovar deklarovaný ako tovar pre príjemcu B+B Anlagenbau GmbH, čo zrejme vyplýva zo sprievodného colného dokladu č. Y. XXHUXXXXXXXXXACXDO, kde je spoločnosť B+B Anlagenbau GmbH uvedená ako adresát „Cimzett“ ako aj z EUR1 č. A XXXXXXX, kde je spoločnosť B+B Anlagenbau GmbH uvedená ako príjemca tovaru „Consignee“. Žalovaný nikdy nedal pokyn žalobcovi, aby ho žalobca vo vzťahu k tovaru uviedol ako príjemcu a deklaranta. Prehlásenie, podľa ktorého mal žalobca konať, nie je platným právnym úkonom, resp. úkonom, s ktorým možno spájať akékoľvek právne účinky, nakoľko na ňom absentuje podpis žalovaného, resp. povereného zamestnanca. Žalovaný poukázal na to, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď informoval žalovaného v emaile zo dňa 1.6.2015, že vzhľadom na preferenčný pôvod tovaru (EUR ) by mal byť tento preclený s nulovou sadzbou cla a zároveň uviedol, že nevie či to colnica uzná nakoľko je vystavená na B+B nie NMH. Všetky vystavené faktúry žalovaný označil za neoprávnené, ktoré preto ani nezaradil do účtovníctva a vrátil ich listom zo dňa 28.5.2015 žalobcovi, spolu s výzvou na navrátenie do pôvodného stavu. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2015 žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu, kde uviedol skutočnosti obdobné ako v prechádzajúcom podaní a žiadal, aby súd zrušil platobný rozkaz a nariadil vo veci pojednávanie. 3. Žalobca sa k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.4.2016. Namietal tvrdenie žalovaného, že tento si neobjednal žiadne služby od žalobcu. Tovar bol odoslaný zo Srbska a na územie európskeho spoločenstva (v Maďarsku) vstúpil v colnom režime „tranzit“, čo dokladuje tlačivo T1 č. MRN XXHUXXXXXXXXXACDO zo dňa 31.5.2015, vystavené v Szegede. Režim tranzitu upravuje Dohovor o spoločnom tranzitnom režime (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 187/1996 Z.z.). V kolónke 53 tlačiva sa ako „Colnica určenia (a krajina)“ uvádza kód L., kód slovenského colného úradu, pobočka Senec. Colný režim tranzit znamená, že tovar je stále pod colným dohľadom a v mieste uvedenom v položke 53 v doklade T1 sa tovar musí podrobiť colnému konaniu, aby mohol byť tovar prepustený do navrhovaného colného režimu. Keďže k žalobcovi prišiel vodič so žiadosťou o preclenie tovaru s dokladom T1 s miestom vyclenia na colnom úrade v Senci, pričom vo faktúre č. XXX/XXXX bol ako príjemca uvedená spoločnosť B+B Anlagenbau GmbH, žalobca kontaktoval, najprv telefonicky žalovaného s otázkou či tovar má byť skutočne vyclený pre žalovaného v mene a na jeho účet. Žalovaný potvrdil telefonicky, že tovar má byť preclený pre žalovaného. Žalobca požiadal žalovaného emailom o vystavenie prehlásenia, že tovar patrí žalovanému a oznámil mu predpokladanú výšku dovozných platieb

- cla a DPH. Keďže žalovaný zaslal žalobcovi predmetné prehlásenie, žalobca v zmysle mandátnej zmluvy, vykonal pre žalovaného colnú deklaráciu a požiadal o prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. Po tom čo žalovaný colný dlh nezaplatil, tak žalobca, aby kamión s tovarom nestál zbytočne v colnom priestore žalobcu a aby žalobca nemal voči colnici znížený kredit colného ručenia, žalobca v zmysle čl. VII mandátnej zmluvy uhradil colný dlh. Žalobca ďalej poukázal na § 21, § 84 ods. 1, § 69 ods. 8, § 5 ods. 1 zákona o DPH. Spoločnosť B+B Anlagenbau GmbH nemá na Slovensku pridelené IČ DPH, preto zo zákona o DPH nie je možné, aby B+B Anlagenbau GmbH bola dovozcom/colným deklarantom tovaru a takýto tovar nie je možné na spoločnosť B+B Anlagenbau GmbH precliť. Pokiaľ žalovaný namieta, že v prepravných dokladoch bola ako príjemca tovaru označená B+B Anlagenbau GmbH, tieto doklady nie sú pre colné konanie podstatné. Uvedené má význam pre zmluvné strany zmluvy o preprave. Žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy o preprave tovaru zo Srbska. Pre colné konanie potrebuje žalobca vedieť iba to, kto chce tovar precliť a v danom prípade sa k tovaru prihlásil žalovaný. Žalovaný prostredníctvom zamestnankyne K.. X. V. najprv poslal návrh prehlásenia a potom

konečné prehlásenie o tom, že tovar je určený pre žalovaného. Prílohou prehlásenia je aj čestné prehlásenie žalovaného o prepravných nákladoch. To všetko sú údaje, ktoré sa obvykle predkladajú pre účely colného konania. Prehlásenie je na hlavičkovom papieri žalovaného a je na listine označenej ako čestné prehlásenie o prepravných nákladoch, ktoré tvorí prílohu prehlásenia, riadne podpísané a opatrené pečiatkou žalovaného. Žalobca poukázal na predošlú prax medzi stranami sporu, a to dva prípady, kedy vždy bola odosielateľom tovaru srbská firma, príjemcom bola B+B Anlagenbau GmbH, vykládka bola v bývalom sídle žalovaného v Šali, žalovaný vždy prehlásil, že žiada o vyclenie tovaru vo svojom mene a na svoj účet, vždy iba žalovaný zaplatil za vyclenie zásielky. Žalobca tiež poukázal na ust. § 40a, § 20 ods. 2, § 40 ods. 4 OZ, § 15 a 16 Obchodného zákonníka. 4. Na pojednávaní dňa 20.6.2016 súd označil za nezhodné tvrdenie strán ohľadne subjektu vyclenia tovaru. Žalobca (v právnom zastúpení) trval na žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že vlastníctvo tovaru nie je z hľadiska preclenia relevantné. Medzi stranami sporu išlo o bežnú prax a obdobne strany postupovali už asi štyrikrát. V ostatných prípadoch bola výška colného dlhu nižšia. Žalovaný (v právnom zastúpení) uviedol, že prehlásenie je neplatným právnym úkonom, pretože na ňom chýba podpis oprávnenej osoby. Uviedol, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko tento konal v rozpore s mandátnou zmluvou, keď preclil tovar, ktorý mu nepatrí, bez pokynu mandanta. Taktiež žalovaný žiadal žalobcu o navrátenie do pôvodného stavu, o požiadanie o vrátenie zaplateného colného dlhu. Žalovaný uviedol, že tovar je k dispozícii. Žalobca ho uviedol do omylu, že zrejme DPH nebude musieť platiť a vyžiadal si prehlásenie iba vo vzťahu k prepravným nákladom. 5. Na pojednávaní dňa 16.2.2017 sa uskutočnil výsluch W. G., zamestnankyne žalobcu v pozícii colnej deklarantky. Svedkyňa uviedla, že do spoločnosti žalobcu prišiel vodič, ktorý priniesol tovar a s ním aj doklady, v ktorých bola ako príjemca uvedená spoločnosť B+B a nie NMH, NMH bola uvedená ako miesto vykládky. Svedkyňa mala za to, že tovar bude určený iba pre NMH tak, ako aj v predchádzajúcich prípadoch, nakoľko B+B nie je registrovaná pre DPH v SR. V opačnom prípade by nebolo možné tovar precliť a tento by sa musel vrátiť do Srbska. Nepamätá sa presne či to takto uviedla aj žalovanému, ale uviedla, že inak sa tovar nebude môcť dať precliť. V minulosti riešila podobné prípady dva, asi pred dvoma rokmi od sporného prípadu, pričom je možné, že potvrdenie o tom komu je tovar určený žiadala iba emailom. Svedkyňa uviedla, že zisťovala, kto je skutočným príjemcom, a to tak, že telefonovala do firmy NMH, či ten tovar je skutočne určený pre nich a požadovala prehlásenie. Neskôr uviedla, že nie je jej úlohou zisťovať pre koho je tovar určený, ale či ho má pre klienta precliť. Svedkyňa kontaktovala p. M.W., najprv mu poslala email tak, ako v predchádzajúcich prípadoch, kde mu uviedla, že prišiel vodič, ktorý priniesol takýto tovar a potrebuje, aby jej dali potvrdenie o tom, že tovar je určený NMH, lebo nevedia takýto tovar precliť, nakoľko firma B+B nie je registrovaná pre DPH na území SR. V tomto emaile uviedla aj predpokladanú výšku colného dlhu a upozornila, že im colnica neuzná doklad EUR 1, lebo v dokumente nebola uvedená NMH, ale B+B. Nakoľko nedostala odpoveď na email, zatelefonovala p. M., ktorý ju odkázal na p. V., a jej svedkyňa opätovne vysvetlila, že potrebuje prehlásenie a vysvetlila jej celú situáciu. Svedkyňa neposlala p. V. vzor, len vysvetlila, čo malo byť obsahom prehlásenia. Na to jej p. V. poslala prehlásenie spolu s prílohou, potom čo ich svedkyňa skontrolovala mala za to, že sú postačujúce ako pre ňu, tak aj pre colnicu a na to išla s vodičom aj všetkými potrebnými dokladmi na colnicu. Svedkyňa potvrdila, že sa jedná o prehlásenie v spise na č.l. 10, a toto bolo doručené v emaile od žalovaného v jednom dokumente ako PDF. Pre colný úrad je relevantná pečiatka firmy na potvrdení, podpis nie je relevantný. Z pohľadu colného úradu je relevantná faktúra a keďže na faktúre bola spoločnosť B+B a NMH ako miesto vykládky, kontaktovala svedkyňa žalovaného. V uvedenom prípade si nevyžiadala od žalovaného pokyny, nakoľko medzi stranami bola uzatvorená mandátna zmluva. Po návrate z colnice svedkyňa poslala p. V. emailom kópiu colného dokladu a doklad, v ktorom bolo uvedené, že colný dlh majú zaplatiť do 8 dní priamo na účet colného úradu a potom už čakala na uplynutie tejto lehoty, teda na potvrdenie o úhrade. Potom čo tento dlh neuhradili v lehote, obrátila sa svedkyňa na nadriadenú. Svedkyňa uviedla, že bola prítomná pri obchodných prípadoch, ktoré boli podobné spornému a situácie boli riešené takým istým spôsobom, prostredníctvom p. M.. K emailu na č.l. 9 sa svedkyňa vyjadrila tak, že ak sa spomína nulové clo, myslí sa tým len clo, nie DPH, ktorá je tam vždy 20%. Zákazníci žalobcu vedia, že sa uhrádza výška colného dlhu. Nie je zaužívanou praxou uvádzať zákazníkom, ktorá časť colného dlhu predstavuje clo. Uviedla, že neinformovala žalovaného o tom, že vyclenie tovaru bude vždy spojené s povinnosťou žalobcu zaplatiť DPH. Svedkyňa uviedla, že čl. V mandátnej zmluvy nesúvisí s colným prejednaním. Ďalej sa uskutočnil výsluch A. U., zamestnankyne žalobcu. Uviedla, že so spoločnosťou žalovaného spolupracovali ohľadne vývozov a dovozov dlhšiu dobu, ale menej ako 5 rokov. O tomto prípade sa dozvedela od kolegyne p. G., následne osobne kontaktovala telefonicky a myslí, že aj emailom p. Y.. Táto sa vyjadrila tak, že situáciu mienia riešiť. Vo veci komunikovala so žalovaným aj p. G.. Bol dohodnutý termín stretnutia v Seredi, na ktorom sa

zúčastnila už iba svedkyňa, za spoločnosť NMH boli prítomný riaditeľ, právnik, p. Y.. NMH žiadala opraviť colné vyhlásenie, nakoľko podľa nich nebolo správne, ale svedkyňa im uviedla, že to by musel žalovaný najprv uhradiť colný dlh žalobcovi a až potom by žalobca opravil vyhlásenie. Nakoľko žalovaný neuhradil colný dlh v lehote, tým pádom mal žalobca ako ručiteľ blokovanú zábezpeku vo výške colného dlhu, a toto by obmedzovalo činnosť žalobcu do budúcnosti. Tiež sa riešila možná kompenzácia s tým, že žalobca bude pre žalovaného voziť zásielky, ale z tohto svedkyňa hneď upustila, nakoľko opätovne by žalobca len dlžil peniaze. Zo stretnutia svedkyňa odchádzala s tým, že situácia nebola vyriešená, a že colný dlh nebude asi uhradený. Následne sa už riešili situácia prostredníctvom právnika. Svedkyňa uviedla, že medzi stranami sporu bola uzatvorená iba jedna mandátna zmluva. Podľa faktúry a tranzitného dokumentu bola príjemcom predmetného tovaru B+B. Aj s touto spoločnosťou mal žalobca uzatvorenú mandátnu zmluvu. Svedkyňa uviedla, že deklarantom je spoločnosť, ktorá importuje tovar. V danom prípade mala svedkyňa za to, že deklarantom je NMH, a to na základe komunikácie, ktorá prebehla medzi p. G.. Svedkyňa videla vyhlásenie, na ktorom bola uvedená NMH ako deklarant. Ako subjekt, ktorý importuje tovar na územie SR. Ale konkrétne úkony týkajúce sa preclenia už nerobí deklarant, ale colná deklarantka, čo je pracovná pozícia, túto vykonávala p. G. v zmysle mandátnej zmluvy. Vyhlásenie pripravovala p. G.. Nevedela sa vyjadriť presne k prehláseniu o tom, že NMH je príjemcom tovaru, ale je možné, že sa to spomenulo na stretnutí. Na pojednávaní dňa 6.11.2017 sa uskutočnil výsluch X. V., zamestnane žalovaného v pozícii účtovníčky do októbra 2015. Svedkyňa uviedla, že v čase kedy spor vznikol bola iba akýmsi komunikačným kanálom medzi p. Y., finančnou manažérkou NMH a medzi p. G. za DSV, ktorá riešila colné dokumenty. Svedkyňa nevykonávala pozíciu, z ktorej by malo plynúť riešenie úloh spojených s colným konaním. Prípad riešila, lebo jej to preposlal p. Š. alebo nariadila p. Y.. V danom prípade išlo o dovoz nejakého výrobku s tým, že vtedy mal p. M. asi dovolenku. Svedkyňu kontaktoval p. Š., ktorý mal na starosti daný projekt. Je možné, že svedkyňu kontaktoval p. M., ale domnieva sa, že jej bol preposlaný email p. Š. od p. G., ktorá si žiadala ďalšie dokumenty k precleniu tovaru. Asi z tohto dôvodu, že práve na začiatku komunikácie bol email adresovaný svedkyni, p. G. ju kontaktovala aj v ďalších prípadoch s tým, že svedkyňa riešila aj situáciu ohľadne nezaplatenia colného dlhu. Svedkyňa sa vecou zaoberala z pohľadu DPH a možného nároku na uplatnenie odpočtu s tým, že v danom prípade nemala k dispozícii dokument, na základe ktorého takýto odpočet mohla uplatniť, nakoľko nemala adekvátny daňový doklad, kde by figurovala spoločnosť NMH. Mala k dispozícii len platobný výmer, ktorý však nie je daňovým dokladom, prehlásenie JCD, v ktorom figurovala srbská spoločnosť ako odosielateľ a sesterská spoločnosť spoločnosti NMH ako dovozca alebo príjemca. Ohľadne JCD, EUR1 a faktúry XXX/XXXX svedkyňa potvrdila, že sa jedná o dokumenty založené v spise. Uviedla, že si nespomína na to, že zo strany DSV boli realizované nejaké pokyny ako má žalovaný postupovať v tomto konaní, resp. či že by bol žalovaný požiadaný ako postupovať. Potvrdila, že komunikácia z 1.6.2015, ktorá je založená v spise na č.l. 171-175 je kompletná. K vzoru prehlásenia, ktorý spomína v emaile dňa 1.6.2015 o 11 hod. svedkyňa uviedla, že to bola to reakcia na email, ktorý predchádzal jej emailu. Pravdepodobne išlo o prehlásenie, ktoré svedkyni preposlal, resp. diktoval p. Š. a išlo o výšku prepravných nákladov. Prehlásenie potom vytlačila a dala ho podpísať p. Š.. Prehlásenie je podpísané p. Š. na druhej strane. Na prvej strane nie je prehlásenie podpísané. Predmetné prehlásenie potom poslala žalobcovi emailom z 1.6.2015 o 11:15 hod. Neskôr uviedla, že si nepamätá či prílohou emailu bolo aj prehlásenie. Súd ďalej uskutočnil výsluch K.. J. M.. Svedok uviedol, že v spoločnosti žalovaného je projektovým manažérom s tým, že so spoločnosťou žalobcu spolupracovali 2 -3 roky ohľadne vývozov, exportov medzištátnych do Srbska, do Holandska. V danom prípade bol asi v lete 2015 svedkovi doručený email od p. G. z DSV, ktorá ho takto kontaktovala aj v predchádzajúcich prípadoch. V danom čase mal svedok dovolenku, alebo bol na pracovnej ceste. Obsahom daného emailu bolo, že v DSV stojí kamión, faktúra je písaná na B+B, pričom colný dlh môže byť od 0 až do 36.000 Eur. Žalobca požiadal o potvrdenie, či ten tovar je ich. Email len preposlal p. Š. a p. V., s komentárom fyi s tým, že preposlal celý email aj s prílohami. Preposlal to týmto osobám, lebo p. V., p. Y. sú z finančného oddelenia a p. Š. má obdobné skúsenosti ako svedok, tak si myslel, že to môže poriešiť. K prílohám sa konkrétnejšie nevedel vyjadriť. Ďalej situáciu neriešil. Svedok uviedol, že strany spolupracovali na základe mandátnej zmluvy. Pri importoch spolupracovali so žalobcom málo, možno raz, dvakrát. Svedok potvrdil, že aj medzi B+B a DSV existovala mandátna zmluva. K čl. V mandátnej zmluvy medzi stranami sporu uviedol, že v zmysle predmetného článku bol žalobca oprávnený zastupovať žalobcu pri prijímaní tovaru, nevedel sa vyjadriť k colnému režimu tranzit. Súd ďalej uskutočnil výsluch K.. Y. Š.. Svedok uviedol, že pracuje pre spoločnosť žalovaného ako projektový manažér. V danom prípade mu bol preposlaný email od p. M., asi pred dvoma rokmi, išlo o preposlaný email od p. G. zo spoločnosti žalovaného s tým, že nevedia precliť tovar, nakoľko je adresovaný na firmu B+B a či teda patrí žalovanému. Chcela vyjadrenie, či tovar patrí žalovanému a tiež tam boli uvedené prepravné náklady pre EÚ a mimo EÚ, chcela informácie o týchto nákladoch. Tovar

bol určený pre B+B, ktorá bola uvedená na všetkých dokumentoch s tým spojených. t.j. na vyúčtovacej faktúre. 6. Dňa 6.12.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vykonanému dokazovaniu. Nárok žalobcu je na nasledovnom základe: - ako osoba oprávnená zastupovať žalovaného v colnom konaní na základe uzavretej mandátnej zmluvy z 6.3.2013 a na základe telefonickej a emailovej komunikácie zo dňa 1.6.2016, ktorej súčasťou je aj e mail z 11.15 hod. žalovaného, ktorým v prílohe zaslal požadované prehlásenie žalovaného z toho istého dňa, - dňa 1.6.2016 vykonal preclenie tovaru v mene žalovaného a jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh - colnú deklaráciu, a - colný úrad vyrubil žalovanému ako deklarantovi v colnom konaní svojím rozhodnutím č.XXXXXXXXXXXXX o výške colného dlhu - 3/8 JCD colný dlh vo výške 32.415,98 EUR, ktorý žalovaný v zákonnej ani zmluvnej lehote neuhradil, v dôsledku čoho žalobca ako ručiteľ žalovaného podľa mandátnej zmluvy čl. VII colný dlh v celej predpísanej výške dňa 12.6.2016 uhradil, a - v dôsledku čoho vznikol žalobcovi v zmysle čl. VIĺ mandátnej zmluvy nárok na zaplatenie uhradeného colného dlhu vo výške 32.415,98 EUR a ďalšie nároky v zmysle mandátnej zmluvy v celkovej výške 32.751,52 EUR, ktorá suma je predmetom žaloby. Žalobca svoj nárok doložil výpismi z emailovej komunikácie, ďalšími listinnými dôkazmi a návrhom na výsluch svedkov. Svedok W. G., colná deklarantka žalobcu potvrdila všetky žalobcove skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Žalobca zdôraznil: - uviedla emailovú a telefonickú komunikáciu s pracovníkmi žalovaného p. M. a p. V. dňa 1 .6.2016 s tým, že bez prehlásenia žalovaného sa tovar nedá precliť- prepustiť do voľného obehu pre žalovaného a tovar bude vrátený späť do Srbska, - uviedla, že p. V. vysvetlila celú situáciu a čo má prehlásenie obsahovať (tá jej poslala na odsúhlasenie vzor prehlásenia žalovaného emailom z 11.00 hod., ktoré svedkyňa odsúhlasila) a po odsúhlasení jej bol doručený e mail z 11.15 hod. žalovaného s podpísaným prehlásením, - potvrdila, že prehlásenie v emaile z 11.15.hod. bolo v prílohe zaslané ako jeden dokument v PDF formáte, - potvrdila, že už v minulosti si od žalovaného v niekoľkých prípadoch pýtala potvrdenie - prehlásenie od žalovaného. Z výpovede svedkyne p. X. V. žalobca zdôraznil: - potvrdila emailovú komunikáciu medzi stranami z 1.6.2016, - uviedla, že tak robila na príkaz p. Š., svojho nadriadeného, - uviedla, že vzor prehlásenia poslala emailom zo dňa 1.6.2016 z 11.00 hod. na odsúhlasenie žalovanému, - uviedla, že prehlásenie na druhej strane podpísal p. Š., ktorý ho aj pripravoval, - uviedla, že prehlásenie emailom dňa 1.6.2016 z 11.15 hod. zaslala žalobcovi. Z výpovede svedka K.. J. M. žalobca zdôraznil: - uviedol, že u žalovaného pracuje ako projektový manažér, - uviedol, že mu bol zaslaný email od p. G. s požiadavkou o zaslanie potvrdenia, že tovar je ich a email spolu s prílohami preposlal na vybavenie p. Š. a p.V., - uviedol, že p. Š. má obdobné skúsenosti ako on a preto mu ten email preposlal, - uviedol, že so žalobcom spolupracujú niekoľko rokov na základe uzavretej mandátnej zmluvy, a že na importoch spolupracoval so žalobcom málo, raz alebo 2 krát. Z výpovede svedka K.. Y. Š. žalobca zdôraznil: - uviedol, že u žalovaného pracuje ako projektový manažér, - že mu bol od p. M. preposlaný email od p. G., v ktorom chcela vyjadrenie, či tovar na preclenie patrí žalovanému a zároveň aby tam boli informácie o prepravných nákladoch. Ohľadne prehlásenia zaslaného v prílohe emailu dňa 1.6.2016 o 11:15 hod. trval na tom, že sa jedná o platnú listinu o 2 stranách, pričom na prvej strane je uvedený adresát prehlásenia (žalobca) a na druhej strane je podpis žalovaného. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 6.3.2018 žalobca doplnil uviedol nasledovné. Poukázal na § 20 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého bol p. Š. oprávnený v mene žalovaného podpísať prehlásenie zo dňa 1.6.2015. Tento zastupoval p. M., pričom p. Š. mal obdobné skúsenosti ako p. M.. Poukázal ďalej na zmenu dôvodov neplatnosti právneho úkonu na strane žalovaného, ktorý na neplatnosť začal upozorňovať až po podaní žaloby. Na daný prípad sa jednoznačne vzťahovala mandátna zmluva, čo vyplýva z praxe medzi stranami a z výpovedí svedkov, p. M., p. Š. a p. U.. K čl. V mandátnej zmluvy sa žalobca vyjadril nasledovne. Účelom schváleného príjemcu uvedeného v čl. V. mandátnej zmluvy je zjednodušenie colných formalít pri ukončovaní režimu tranzit na colnom úrade určenia, pri ktorom sa nevyžaduje predloženie tovaru prepravovaného v režime tranzit colnému úradu určenia. Môže uľahčiť postup v colnom konaní všetkým zúčastnením stranám pri predkladaní tovaru na preclenie, tovar nie je nutné predložiť (dopraviť) na colnicu určenia ale stačí keď sa tovar predloží (dopraví) schválenému príjemcovi, a tento túto skutočnosť potvrdí na colnom vyhlásení. Po preclení je tovar prepravený mandantovi ako skutočnému príjemcovi tovaru. Schválený príjemca musí mať povolenie od colnice v zmysle § 39 ods. 5 colného zákona. V čl. V. mandátnej zmluvy je uvedené aj číslo takého povolenie vydaného colnicou pre žalobcu. Činnosť schváleného príjemcu nie je samostatným colným konaním, a nie je tak isto ani konaním žalobcu mimo mandátnu zmluvu. Čl. V. mandátnej zmluvy sa netýka prejednávanej veci vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nekonal ako schválený príjemca ako to vyplýva z dokladu TSD, kde nie je špeciálna pečiatka žalobcu ako schváleného príjemcu. Prehlásenie žalovaného spolu so súvisiacimi skutočnosťami predstavuje v zmysle čl. II mandátnej zmluvy pokyn mandanta pre mandatára na zastupovanie mandanta v colnom konaní v danej veci podľa uzavretej mandátnej zmluvy. Žalobca

upozornil žalovaného na skutočnosť, že colnica možno neuzná doklad EUR1, čo sa aj stalo, o čom bol žalovaný bezodkladne informovaný. 7. Na pojednávaní dňa 11.12.2017 sa právny zástupca žalovaného vyjadril k vykonanému dokazovaniu nasledovne. Podstatou námietok žalovaného, pre ktoré žalovaný odmieta nárok žalobcu je skutočnosť, že tovar ktorý bol jeho činnosťou preclený nie je tovar vo vlastnícke žalobcu, uvedená skutočnosť vyplývala jednoznačne zo všetkých sprievodných dokladov, ktoré žalobca mal k dispozícii, skôr než žalovaný a činnosťou žalobcu bol spôsobený stav, kedy by mal byť žalovaný povinný zaplatiť colné poplatky, pričom na uplatnenie nároku na vrátenie DPH nemá relevantné doklady. Ďalšou podstatnou námietkou žalovaného je, že na takéto konanie teda, aby preclil tovar pre žalovaného nedostal pokyn, pričom už toľko krát spomínané prehlásenie nie je možné považovať za právny platný úkon. V tejto súvislosti má žalovaný za to, že služba zo strany žalobcu bola poskytnutá vlastníkovi tovaru B+B, ktorá je sesterskou spoločnosťou žalovaného a právny vzťah tak vznikol medzi žalobcom a touto spoločnosťou. Ak by súd mal za to, že prehlásenie je právnym úkonom na základe ktorého žalobca realizoval svoju činnosť, žalovaný poukazuje na výpoveď svedkyne G., že konkrétna činnosť žalobcu nebola poskytnutá na základe mandátnej zmluvy zo dňa 6.12.2013, nakoľko táto upravuje zastupovanie žalovaného v režime tranzit, čo nebol tento prípad. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru žalovaného sa na daný vzťah vzťahujú príslušné ust. ObchZ upravujúce mandátnu zmluvu (§ 566 a nasl.), pričom v tejto súvislosti má žalovaný za to, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pre svoju činnosť si nevyžiadal žiadne pokyny a pri zmene jeho pôvodných informácií, akým by colné konanie malo skončiť, že teda colné konanie s najväčšou pravdepodobnosťou skončí s nulovou povinnosťou colných platieb na strane žalovaného, počas priebehu realizácie svojej činnosti neupozornil žalovaného na to, že colný úrad tzv. EUR1 doklad neuzná a v rámci colných poplatkov určí povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Týmto svojím konaním žalovaný konal v rozpore s § 567 ods. 1, 2 ObchZ, nakoľko na daný vzťah nie je možné aplikovať mandátnu zmluvu tak, ako bola predložená. Žalobca má za to, že v tejto chvíli nie je zrejmé, na základe čoho poskytol žalobca žalovanému službu ručenia za colný dlh, na základe čoho si uplatňuje jednotlivé výšky odplaty tak, ako si ich uplatňuje v predložených faktúrach. Právny zástupca žalovaného predložil nový dôkaz, EUR1 z vývozu predmetného strojového zariadenia, keď B+B figuroval ako príjemca spoloč. ALWAG, pričom jeho spätným vývozom tovaru boli riešené vzájomné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami vyplývajúce zo zodpovednosti za vady pri tomto zariadení. Pri jeho dodávaní spoločnosti ALWAG bol tejto transakcii priznaný štatút preferenčného obchodu, to znamená bez povinnosti. Súd na tento dôkaz a iné dôkazy predložené právnym zástupcom žalobcu po uplynutí 30 dňovej lehoty určenej súdom na záverečné vyjadrenia strán k vykonanému dokazovaniu neprihliadol. Súd rovnako neprihliadol na dôkaz, ktorý žalobca predložil až v záverečnom vyjadrení, a to, email, v ktorom sa má žalovaný ospravedlňovať za spôsobené komplikácie (č.l. 213). Žalovaný sa tiež vyjadril písomne podaním doručeným súdu 28.2.2018. V tomto zdôraznil, že zamestnanci žalovaného konali na pokyn žalobcu a tento ich neupozornil na dôsledky samotného konania. Záujem príjemcu tovaru bol, aby bol tovar preclený bez poplatkov, čo je zrejmé z emailovej komunikácie medzi p. M. a p. G., napriek tomu, žalobca konal bez vyžiadania ďalších pokynov, a to tak, že boli vyrubené colné poplatky na ťarchu žalovaného. Žalobca teda konal bez pokynu, nakoľko existovala mandátna zmluva. Žalobca nesprávne informoval žalovaného o predpokladanej výške colného dlhu, medzi stranami v tomto ohľade neexistovala žiadna prax. Predmetom mandátnej zmluvy je zastupovanie výlučne v režime tranzit, teda zmluva sa na daný prípad nevzťahovala. Žalobca nikdy nezisťoval kto je skutočným príjemcom tovaru. Žalobca odmietol vykonať nápravu, napriek výzve žalovaného. Žalovaný nemá daňový doklad k DPH. Žalobca má uzatvorenú samostatnú zmluvu s B+B. Na základe uvedených skutočností žalovaný namieta svoju vecnú legitimáciu v konaní. Žalobca by mal nárok na odmenu len v prípade, že by riadne splnil záväzok v súlade s § 571 ods. 2 ObchZ, tento mu ale nevznikol, nakoľko žalobca postupoval v rozpore s § 567 ods. 1 až 3 ObchZ. Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz ohľadne „ručenia za colný dlh“ žalobcom, z titulu ktorého si žalobca nárok uplatňuje. Žalovaný zdôraznil, že zástupca v colnom konaní je povinný postupovať v súlade s pokynmi klienta a v súlade s jeho záujmami. Preclenie colnými orgánmi nemožno zamieňať s uvedenou povinnosťou zástupcu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 8. Na pojednávaní dňa 22.3.2018 právny zástupca žalobcu doplnil, že v danom prípade colný dlh vo výške 32.500 Eur sa skladá z cla, ktoré je zhruba 2.000 Eur a 29.800 Eur je DPH. Tovar bol preclený ako vyplýva z colného vyhlásenia a na základe dokladov predložených žalovaným. Eur1 je doklad, ktorý osvedčuje pôvod tovaru a na základe tohto osvedčenia tovaru je možné dosiahnuť oslobodenie od cla, nie od colného dlhu. Toto bol čiastočný pokyn žalobcu spolu s prehlásením, aby sme tovar preclili. Toto žalobca aj urobil. Colnica túto okolnosť neuznala a vyrubila clo 2.000 Eur a necelých 30.000 Eur DPH. Toto bezprostredne bolo oznámené, hneď ako sa p. G. vrátila z colnice žalovanému s tým, že v zmysle zmluvy bol vyzvaný žalovaný, aby žalovanú sumu zaplatil, resp. aby colný dlh zaplatil. Zároveň bolo

podané vysvetlenie v emaile, prečo k tomu došlo a ako sa tomu v budúcnosti vyhnúť. Súd dal právnemu zástupcovi možnosť, aby sa vyjadril, akým spôsobom sa snažil vykonať nápravu, resp. minimalizovať prípadnú budúcu škodu. Tento uviedol, že v zmysle colných predpisov, deklarant, t.j. NMH je oprávnený žiadať vrátenie colného dlhu. Toto môže robiť nezávisle od žalobcu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že existujú dve samostatné prehlásenia. Samotné prehlásenie vo vzťahu k vlastníctvu tovaru nie je nikým podpísané. Nie je možné prijať argumentáciu o určitých obchodných zvyklostiach, podľa ktorých žalobca postupoval v danom prípade, nakoľko opätovne z výsluchov svedkov žalobcu vyplynula skutočnosť, že tento spôsob colnej deklarácie bol ojedinelým a počas celej doby trvania spolupráce boli takéto prípady, alebo obdobné prípady max. tri. V tomto konkrétnom emaile (pozn. súdu zo dňa 1.6.2015 od p. G.) žalobca nerozdeľuje poplatky na DPH a clo, hovorí o jednotnej sume a hovorí o jednotnej sume aj k Eur1 dokladu. Je len prirodzené, že za takýchto okolností mal žalovaný za to, že konanie bude ukončené bez povinnosti platiť colné poplatky. Právny zástupca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/20/2014 zo dňa 30.4.2015, z ktorého vyplýva, že žalobca ako deklarant, alebo zástupca deklaranta má oprávnenie žiadať vrátenie colného dlhu. Vo vzťahu k argumentom o vlastníctve a nevlastníctve doplnil, že takýto postoj si môže dovoliť colný orgán konajúci v zmysle colného kódexu, nie podnikateľ ktorý poskytuje službu colnej deklarácie a je viazaný pokynmi svojho zákazníka. Takýto výklad je v rozpore aj so zámerom colného kódexu, ktorého účelom je správne zistenie výšky cla a správne zistenie povinných osôb. Žalovaný nemusí mať žiadnu skúsenosť, naopak je povinnosťou žalobcu ho v colnom konaní zastupovať v súlade s jeho pokynmi a záujmami. DPH nie je nákladom, ako to deklaruje žalobca a tento nárok doteraz nebol ozrejmený. Žalovaný je pripravený poskytnúť súčinnosť pre navrátenie do pôvodného stavu, ktorý v konečnom dôsledku zodpovedá aj všetkým sprievodným dokladom, ktoré mal k dispozícii počas konania žalobca a nie žalovaný, nakoľko vodič s nákladom prišiel k žalobcovi, žalovaný videl sprievodné doklady až ex post. V závere pojednávania dňa 22.3.2018 strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, na čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené. 9. Súd sa oboznámil najmä s nasledovnými listinnými dôkazmi: mandátna zmluva medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 6.12.2013 (č.l. 6-8), emailová komunikácia medzi stranami sporu zo dňa 1.6.2015 (č.l. 9; č.l. 171-175), 11.6.2015 (č.l. 11), emailová komunikácia medzi A. U. E. Y. Y. (č.l. 150-156), avízo o výške colného dlhu (č.l. 12), prehlásenie žalovaného zo dňa 1.6.2015 (č.l. 10), colná deklarácia v colnom konaní č. XXXXXXXXXXXXX, výmer platieb ako príloha rozhodnutia v colnom konaní č. XXXXXXXXXXXXX (č.l. 13), doklad o úhrade colného dlhu (č.l. 14), výpis z účtu žalobcu (č.l. 15), faktúra zo dňa 9.6.2015 č. V. na sumu 95,54 Eur, faktúra zo dňa 11.6.2015 č. V. na sumu 32.415,98 Eur, faktúra zo dňa 11.6.2015 č. V. na sumu 200 Eur, podací hárok k faktúram (všetko na č.l. 16 až 19), pokus o zmier zo dňa 17.7.2015 vrátane podacieho hárka, proforma faktúra č. XXX/XXXX (č.l. 125-130), dôkazy ohľadne dvoch prípadov preclenia, ktorými žalobca poukazuje na predošlú prax medzi stranami sporu (č.l. 83-92), zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, doklad EUR 1 (č.l. 106-109), doklad T1 (č.l. 110-112), list zo dňa 25.8.2015 (Vec: Služby colnej deklarácie zo dňa 1.6.2015, vrátenie faktúr, výzva na navrátenie do pôvodného stavu, vrátane príloh), mandátna zmluva medzi žalobcom a B+B Anlagenbau GmbH zo dňa 25.1.2013. 10. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., v znení účinnom v čase uzatvorenia mandátnej zmluvy špec. v bode 31 (ďalej len „ObchZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 11. Súd na daný prípad aplikoval § 566 a nasl. ObchZ. 12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 4 ObchZ, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov... 13. Podľa ustanovenia § 308 ObchZ, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. 14. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o

deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 16. Podľa § 15 ods. 1 a 2 ObchZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podľa § 16 ObchZ, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. 17. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 18. Podľa § 264 ods. 1 ObchZ, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. 19. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 20. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 21. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 22. Podľa § 266 ods. 1 až 4 ObchZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. 23. Ďalej, podľa § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 199/2004 Z. z., colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 30.6.2015 (ďalej len „CZ“), colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované colne schválené určenie alebo použitie. Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia. Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom sú colný úrad aj deklarant povinní dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi. 24. Podľa 25, prvá veta CZ, priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje oprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy. 25. Podľa § 27 ods. 1 až 4 CZ, colný úrad je na účel zistenia skutkového stavu veci oprávnený overovať aj podklady a skutočnosti, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta alebo iného účastníka colného konania a vykonať aj iné ako navrhnuté dôkazy. Ak deklarant v colnom konaní nesplní povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie a podklady, colný úrad je oprávnený požiadať deklaranta o poskytnutie vysvetlenia a predloženie ďalších dokladov alebo iných dôkazov o tom, že deklarovaná hodnota tovaru zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť, upravenej podľa ustanovení osobitného predpisu. K písomnej deklarácii údajov o colnej hodnote sa prikladá kópia faktúry. Deklarant je povinný na žiadosť colného úradu uviesť pôvod tovaru, strpieť odobratie vzoriek na vlastné náklady a poskytnúť colnému úradu potrebnú súčinnosť. 26. Podľa § 33 CZ, prijatie písomného colného vyhlásenia osvedčí colník svojím podpisom. Prijatie colného vyhlásenia vyhotoveného a podaného prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov potvrdí elektronická podateľňa finančného riaditeľstva. 27. Podľa § 36 ods. 6 a 8 CZ, rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu sa vždy vyhotovuje písomne, ak a) sa ním určuje colný dlh, s výnimkou uvedenou v § 53 ods. 2, b) sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, s výnimkou.., c) ide o tovar obchodného charakteru. Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odseku 3 a rozhodnutiu colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, sa možno odvolať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

28. § 55 ods. 1 CZ, colný úrad môže schváliť ako ručiteľa banku alebo zahraničnú banku, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku alebo inú osobu s trvalým pobytom, sídlom alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, ak je colný dlh zabezpečený v každom čase, v ktorom colný dlh vznikne alebo by mohol vzniknúť. Podľa ods. 2, prvá veta, ručiteľ zodpovedá za zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom. 29. Podľa § 21 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/1995 Z.z., o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh,... Podľa ods. 2, daňová povinnosť vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Podľa § 84, pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 69 ods. 8, Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. V zmysle § 5 ods. 1, je zahraničná osoba, ak chce prijať v tuzemsku Tovar, je poviná registrovať sa pre DPH. 30. Podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, „dlžníkom“ je osoba, ktorá je zodpovedná za zaplatenie colného dlhu, „colným režimom“ sa rozumie: a) voľný obeh, b) tranzit.., „colným vyhlásením“ sa rozumie úkon, ktorým osoba prejavuje stanovenou formou a spôsobom vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu, „deklarantom“ je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie podáva. Podľa čl. 201 Colného kódexu, colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu... Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia. Dlžníkom je deklarant. 31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 6.12.2013 bola medzi stranami uzatvorená mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. ObchZ (ďalej len „zmluva“). Tiež nebolo sporné, že zastúpenie žalovaného žalobcom podľa zmluvy je priamym zastúpením podľa § 25, prvá veta Colného zákona. Žalobca má za to, že zastupovanie žalovaného žalobcom v zmysle zmluvy sa týka colného konania pred colnými orgánmi Slovenskej republiky podľa čl. I zmluvy. V čl. V zmluvy sa rieši iba osobitný režim v rámci zastupovania v colnom konaní, preto sa daný prípad predmetný článok nevzťahuje. Žalovaný má za to, že zmluva sa týka iba zastupovania v colnom režime tranzit, ktorý je upravený v čl. V zmluvy, a teda zmluva sa nevzťahuje na daný spor. Súd vyhodnotil, že na daný spor sa vzťahuje režim zmluvy, pričom v danom prípade žalobca nevystupoval v pozícii schváleného príjemcu, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu a uvedené potvrdila aj svedkyňa, W. G., ktorá vykonávala pre žalobcu v danom čase pracovnú pozíciu colnej deklarantky. Rovnako, Y. Š. uviedol, že čl. V sa týka colnému režimu tranzit. Podľa čl. II, prvá veta zmluvy je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Podľa čl. III, prvá veta zmluvy, mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti, a ktoré by mohli ovplyvniť pokyny mandanta. Dňa 1.6.2015 kontaktovala emailom K.. J. M. zamestnankyňa žalobcu W. G., ktorá uviedla, že k žalobcovi dorazil vodič zo Srbska, pričom všetky doklady sú na firmu B+B, pre ktorú nevie žalobca precliť tovar, nakoľko nemajú registrované VAT číslo. Požiadala o prehlásenie na hlavičkový papier, že tovar je určený pre žalovaného, ďalej že B+B je materská firma a potvrdenie do emailu, že uhradia colný dlh. Vyžiadala si aj prepravné náklady rozdelené na EÚ a na úsek mimo EÚ. Uviedla predpokladanú výšku colného dlhu 36.610 Eur. Upozornila, že nakoľko je EUR1 doklad vystavený na B+B, nevie či colnica uzná, aby mali v zmysle EUR1 nulové clo. K.. J. M. preposlal email s poznámkou „fyi“ X. V. a v kópii Y. Y. a Y. Š.. Y. Š. preposlal email Y. Y. a v kópii K.. J. M. a X. V.. X. V. v súčinnosti s Y. Š. vypracovali prehlásenie (č.l. 10) v zmysle požiadavky W. G. a vzor prehlásenia jej poslali na odsúhlasenie emailom s tým, že pokiaľ je to takto postačujúce, zašlú podpísané prehlásenie. W. G. potvrdila, že tak by to malo byť v poriadku a požiadala, aby prehlásenie opečiatkovali a podpísali. Ďalej uviedla, že uvidí čo povedia na colnici. Predmetná emailová komunikácia je na č.l. 172 až 174. Na to X. V. poslala email s textom „v prílohe posielam podpísané prehlásenie“. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný v danom čase nijakým spôsobom nerozlišoval dve samostatné prehlásenia, ale použil termín „prehlásenie“ v jednotnom čísle, ktoré poslal opečiatkované a podpísané Y. Š.. W. G. potvrdila, že prehlásenie bolo poslané ako jeden PDF dokument. X. V. uviedla, že sa malo jednať o samostatné dokumenty, takéto tvrdenie súd považuje za účelové, nakoľko v závere výsluchu uviedla, že si nepamätá čo bolo prílohou emailu (pozn. súdu: z 1.6.2015 o 11:15 hod.). Prehlásenie na č.l. 10 je podľa názoru súdu s odkazom na čl. II zmluvy pokynom, ktorý dala osoba oprávnená konať v mene žalovaného (Y. Š.),

pre ktorý sa nevyžaduje písomná forma. K.. J. M. potvrdil, že W. G. ho kontaktovala aj v predchádzajúcich prípadoch, ďalej uviedol, že Y. Š. má obdobné skúsenosti ako on. Poukazujúc na vyjadrenie žalobcu na č.l. 76 a listinné dôkazy na č.l. 83-92, súd vyhodnotil, že už v minulosti strany postupovali obdobne ako v spornom prípade s tým rozdielom, že žalobca žiadal prehlásenie v dokumente a nielen v emaile. Výkladové pravidlá podľa § 266 sa aplikujú podľa postupnosti, čiže v prípade, že sa aplikuje prvé pravidlo, ostatné výkladové pravidlá sa nepoužijú. V danom prípade súd vyhodnotil, že obom stranám musel byť zrejmý účel požadovaného a následného prehlásenia žalovaného, t.j., že žalovaný žiada žalobcu, aby tovar preclil. Súd s poukazom na ods. 4 predmetného ustanovenia prihliadol aj na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli. Súd teda daný úkon vyhodnotil ako platný právny úkon, s ktorým sa spájal právny následok s ohľadom na obchodné zvyklosti medzi stranami sporu, a to preclenie tovaru pre spoločnosť žalovaného. Žalobca v emaile z 1.6.2015 terminologicky rozlíšil pojem clo a colný dlh. Berúc do úvahy zaužívanú prax medzi stranami sporu, berúc do úvahy pracovné pozície osôb konajúcich v mene strán a existenciu právnych predpisov, žalovanému malo byť s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že súčasťou colného dlhu je aj daň z pridanej hodnoty. Ďalej, skutočnosť, že iná spoločnosť bola uvedená ako príjemca tovaru v sprievodných dokumentoch, čo nebolo medzi stranami sporné, nemá žiaden vplyv na možnosť žalovaného deklarovať tovar čo vyplýva aj zo skutočnosti, že colný úrad takéto prehlásenie žalovaného považoval za dostatočné. Súd na pojednávaní dňa 6.11.2017 konštatoval, že medzi stranami sporu nie je sporné, že v zmysle zmluvy žalobca prevzal ručenie za colný dlh žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný uvedenému namietal až vo svojej záverečnej reči na ďalšom pojednávaní dňa 11.12.2017, po uplynutí lehoty 30 dní, ktoré určil súd k vyjadreniu, preto na túto námietku súd už neprihliadol. Žalobca podľa názoru súdu dostatočne upozornil žalovaného na možnosť, že colný úrad neuzná preferenčný pôvod tovaru, čo sa aj neskôr stalo, o čom bol žalovaný uzrozumený. Na základe colného vyhlásenia colný úrad vymeral colný dlh v colnom konaní č. XXXXXXXXXXXXX v sume 32.415,98 Eur. Keďže žalovaný dlh napriek výzve žalobcu v lehote určenej v mandátnej zmluve, a to do 8 dní od vzniku nezaplatil, žalobca dlh na výzvu colného úradu uhradil dňa 12.6.2015 na účet Colného úradu (č.l. 14). Z vykonania colnej deklarácie vznikol žalobcovi nárok na odmenu za colné zastupovanie vo výške 95,54 Eur (čl. VIII mandátnej zmluvy), nárok na náhradu za zaplatený colný dlh vo výške 32.415,98 Eur (čl. VII mandátnej zmluvy), nárok na zmluvnú pokutu vo výške 200 Eur (čl. VII mandátnej zmluvy). Žalobca vystavil žalovanému dňa 9.6.2015 faktúru č. V. na sumu 95,54 Eur, splatnú 10.7.2015, dňa 11.6.2015 faktúru č. V. na sumu 32.415,98 Eur, splatnú 11.7.2015, dňa 11.6.2015 faktúru č. V. na sumu 200 Eur, splatnú 11.7.2015. žalovaný uvedené faktúry žalobcovi neuhradil. Žalobca si uplatnil sumu 40 Eur, čo predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalovaný nenamietal doručenie faktúr a vyčíslenie úrokov z omeškania, teda súd priznal úroky z omeškania v zákonnej výške 9,05% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry. Súd na pojednávaní dňa 6.11.2017 tiež konštatoval, že mu nebol doručený cenník podľa čl. VIII zmluvy a poučil, že tvrdenie strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný uvedenú skutočnosť namietal opäť až v záverečnom vyjadrení po uplynutí lehoty určenej súdom k záverečnému vyjadreniu. Súd vyhodnotil, že v zmysle právnych predpisov a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/20/2014 zo dňa 30.4.2015 sú obe strany sporu oprávnené žiadať o vrátenie colného dlhu, preto súd nevyhodnotil v neprospech žalobcu, že tak neurobil práve on na výzvu žalovaného. Na základe všetkých hore uvedených skutočností, súd priznal nárok žalobcu v rozsahu v akom ho žalobou uplatnil. V prípade, že sa súd nezaoberal konkrétnou námietkou strany urobil tak preto, že to pre posúdenie veci a následné rozhodnutie nepovažoval za potrebné. 32. O trovách súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 s tým, že žalobcovi ako úspešnému v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).