Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-143-2014.pdf
PDF · 95.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/143/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov 1./ O. F., D.. X.XX.XXXX, N. A. Č.. XX V. 2./ R. F., D.. XX.X.XXXX, N. A. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom Pollova 32, Košice proti žalovanej Ing. B. Š., D.. XX.X.XXXX, N. Č. - X. C., Z. X, zastúpená JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice v konaní o neplatnosť právneho úkonu
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu odôvodnených, preukázaných a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2014 domáhali určenia neplatnosti závetu vyhotoveného dňa 8.2.2007, ktorým neb. T. G. za závetnú dedičku ustanovil žalovanú.
2. Podanú žalobu odôvodnili tým, že medzi žalobcami v procesnom postavení žalovaných a žalovanou v procesnom postavení žalobkyne prebieha na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. 7C/145/2011 konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti oproti vráteniu kúpnej ceny. V uvedenom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2014 zo dňa 20.1.2014 vypracovaného znalkyňou MUDr. L. O. vyplýva, že D. T. G. S. čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 6.9.2007 trpel demenciou vaskulárneho pôvodu resp. zmiešanou demenciou, nebol schopný správne vnímať obsah a význam tohto právneho úkonu, nevedel posúdiť jeho následky a nedokázal ovládať svoje konanie. Nebohý T. G. zanechal závet vyhotovený dňa 8.2.2007, kde za závetnú dedičku ustanovil žalovanú. Uvedená dedičská vec bola prejednaná v dedičskom konaní pred Okresným súdom Trebišov sp.zn. 1D/69/2008. Dôvodom podania žaloby o vyslovene absolútnej neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť a pochybnosť o tom, že pokiaľ vyššie uvedená znalkyňa vyslovila závery o nespôsobilosti D. T. G. na právne úkony v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 6.9.2007, vzniká jednoznačná pochybnosť aj o nespôsobilosti nebohého na vyhotovenie závetu dňa 8.2.2007. Uvedený závet preto žalobcovia považujú za absolútne neplatný právny úkon. Pretože absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom právneho úkonu a tejto absolútnej neplatnosti sa možno dovolávať kedykoľvek žalobou o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu a je tu aj naliehavý právny záujem z dôvodu, že môžu okrem závetného dediča existovať ďalšie osoby ako dedičia zo zákona a ich dedičské právo im mohlo byť upreté a mohli byť uvedeným závetom poškodení, je to absolútne legitímny dôvod na podanie takejto žaloby. Poukázali pritom na ust. § 37, 38, 39 a 40 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov.
3. K žalobe pripojili žalobcovia kópiu osvedčenia o dedičstve sp.zn. 1D/692/2008, podľa ktorého sa na základe závetu dedičkou po nebohom T. G. stala žalovaná a kópiu znaleckého posudku č. 3/2014 vyhotoveného znalkyňou MUDr. L. O. v konaní 7C /145/2011 vedenom pred Okresným súdom Košice- okolie.
4. Na výzvu súdu, aby žalobcovia doplnili odôvodnenie žaloby o skutočnosti, ktorými preukazujú naliehavý právny záujem na určení uplatňovaného práva podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“), žalobcovia reagovali písomným podaním doručeným súdu dňa 30.10.2014. V predmetnom podaní uviedli, že ich naliehavý právny záujem je daný, pretože takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP (viď R č. 24/1995). Zdôraznili, že neplatnosti rozhodnutia o absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať každý a kedykoľvek a je tu aj naliehavý právny záujem z dôvodu, že okrem závetného dediča - žalovanej môžu existovať ďalšie osoby ako dedičia zo zákona a ich dedičské právo im mohlo byť upreté a mohli byť vyššie uvedeným závetom poškodení. Poukázali pritom na judikatúru ZSP 6/2003, R 3 Cdo 89/95 a ZSP 3/98.
5. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Namietala, že zo žaloby nevyplýva, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti závetu, keďže žalobcovia neprichádzajú do úvahy ako dedičia po neb. T. G. a ani nepreukázali, z čoho vyvodzujú svoje právo domáhať sa ochrany na súde. Uviedla, že právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi účastníkmi môže byť odstránená len podaním žaloby s určovacím petitom. Určovaciu žalobu môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu strany sporu. Podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to na určení proti označenému žalovanému, ak sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy sporových strán, a tým sa zabráni prípadným ďalším žalobám. Ako vyplýva z listín, žalovaná je jedinou dedičkou po poručiteľovi. Ak by teoreticky súd žalobe vyhovel, obnovilo by sa dedičské konanie, v ktorom by notár skúmal do úvahy prichádzajúcich dedičov. Žalobcovia nie sú v žiadnom príbuzenskom pomere a nesplnili ani iné podmienky, na základe ktorých by mohli byť pojatí ako dedičia do konania. Z týchto dôvodov žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Uviedla, že preukázanie naliehavého právneho záujmu musí súd skúmať v každom štádiu konania a existenciu takéhoto záujmu musí preukazovať ten, kto žalobu podáva. V opačnom prípade bez skúmania vecnej stránky musí súd žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Poukazovala tiež na skutočnosť, že po neb. T. G. prebehlo právoplatné dedičské konanie, čo bráni tomu, aby sa otázka dedičstva mohla opätovne prejednávať. V prípade podanej žaloby nejde o žalobu podanú pred potvrdením dedičstva a ktorou by sa popieralo dedičské právo iného dediča v zmysle § 175 OSP. Žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem, pretože prípadný úspech žalobcov v tomto konaní nemôže zmeniť resp. zlepšiť právne postavenie žalobcov ani ostatných dedičov. Účastníkom dedičského konania bola žalovaná ako závetná dedička a v čase dedičského konania žiadna osoba nenapadla závet, neuplatňovala si dedičské právo a na základe týchto skutočností dedila žalovaná. Žalobcovia nie sú oprávnenými dedičmi, nemajú teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu a nesvedčí im ani ďalšie právo, ktoré by ho oprávňovalo uplatňovať akékoľvek nároky z titulu vydania majetku v súlade s ust. § 485 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.
6. Žalobcovia tvrdili, že ak by žalovaná nebola dedičkou zo závetu z dôvodu jeho neplatnosti, dedičstvo by pripadlo štátu. Toto konanie o neplatnosť závetu má pre žalobcov význam, pretože ak by sa preukázala neplatnosť napadnutého závetu, potom by žalovaná nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy, čo je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 7C/145/2011.
7. Podaním doručeným súdu dňa 4.11.2015 žalobcovia žiadali, aby súd pripustil do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalovaného JUDr. S. Š., V. D. V. Z. F., zastúpenú Okresným úradom Trebišov. Nakoľko JUDr. S. Š. a Slovenská republika, Okresný úrad H. do konania nevstúpili, súd o ich vstupe nerozhodoval. Z dôvodu nesúhlasu žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka (od 1.7.2016 tzv. intervenienta) V. D. do konania súd rozhodoval o jeho pripustení. Súd však nezistil žiaden právny záujem
tohto intervenienta na výsledku konania, preto uznesením zo dňa 23.2.2018, č.k. 16C/143/2014-94, právoplatným dňa 15.3.2018 vstup intervenienta do konania nepripustil.
8. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).
9. V súvislosti so zmenou právnej úpravy sporového konania pred súdom od 1.7.2016 žalovaná poukázala na skutočnosť, že ani podľa tejto novej právnej úpravy nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Neplatnosť závetu je právnou skutočnosťou podľa ust. § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka, pričom nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V danom prípade možnosť podať takúto žalobu zo žiadneho právneho predpisu žalobcom nevyplýva. Spochybňovala aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v konaní na podanie takejto žaloby.
10. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/145/2011 vyplynulo, že predmetom uvedeného konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi T. G. ako predávajúcim a žalobcami (v uvedenom konaní v procesnom postavení žalovaných) ako kupujúcimi datovanej dňa 30.8.2007, vklad ktorej bol povolený dňa X.XX.XXXX A. S. XXX/XX, a určenie, že nehnuteľnosti v k.ú. A., P. A.-Y. zapísané na U. Č.. XXXX, a to rodinný dom Z..Č..XX D. A. Č..XXX/X a A. A..Č..XXX/X V. XXX/1 patria v podiele 1/1 do dedičstva po neb. T. G. oproti vráteniu kúpnej ceny. Rozsudkom zo dňa 29.3.2017 súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria v podiele 1/1 do dedičstva po neb. T. G.. Žalobkyňu (Ing. B. Š.) zaviazal zaplatiť žalovaným (O. F. V. R. F.) spoločne a nerozdielne sumu 2.489,54 eura. Žalobu v časti o určenie neplatnosti absolútnej neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zamietol a žalobkyni priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že T. G. konal v čase podpisu kúpnej zmluvy v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, a preto je uzavretá kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala právny záujem na požadovanom určení, pretože je závetnou dedičkou neb. T. G. a na liste vlastníctva sú ako vlastníci zapísaní žalovaní titulom absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Preto súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy patria v podiele 1/1 v celosti do dedičstva po neb. T. G.. Zamietnutie žaloby v časti o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy súd zdôvodnil tým, že na predmetnom určení žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem; uvedenú otázku súd posudzoval ako predbežnú v súvislosti s rozhodovaním o určení nehnuteľnosti do dedičstva.
11. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 1D/692/2008 súd zistil, že neb. T. G. bol slobodným, nemal žiadne deti ani súrodencov. Rodičia i prarodičia poručiteľa boli v čase úmrtia T. G. nebohí. Poručiteľ žil v domove dôchodcov. Poručiteľ zanechal dňa 8.2.2007 závet, ktorým všetok svoj majetok prenechal žalobkyni, ktorá bola jeho príbuznou. Podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. XD/ XXX/XXXX zo dňa 27.4.2009 dedičia zo zákona neboli a závetnou dedičkou bola žalobkyňa, ktorej bolo potvrdené nadobudnutie aktív dedičstva vo výške 3.483,24 eur a pasív dedičstva vo výške 774,75 eur (zahŕňajúce i pohľadávky JUDr. S. Š. V. V. D.G. na pohrebnom). Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2009.
12. Podľa ust. § 80 OSP v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j. v čase podania žaloby) návrhom na začatie konania na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
13. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm.c) CSP (predtým § 80 písm.c) OSP), pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem musí mať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Podľa koncepcie CSP (ale aj predtým OSP) je možné žalovať neplatnosť právnej skutočnosti len vtedy, ak sa to priamo prejaví v právach a povinnostiach strany sporu a nesmie teda sa jednať o riešenie prípadnej medzitýmnej otázky.
15. V záujme zachovania právnych účinkov úkonov vykonaných v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP (§ 470 ods.2 CSP), súd prípustnosť podanej žaloby posudzoval podľa ust. § 80 písm.c) OSP. Z podanej žaloby i doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva naliehavý právny záujem žalobcov na žiadanom určení neplatnosti závetu. Prípadný úspech žalobcov v tomto konaní nezmení ich právne postavenie, keďže žalobcovia nie sú do úvahy prichádzajúcimi dedičmi po neb. poručiteľovi. Vyhovenie žalobe by nemohlo priniesť žiadne konečné právo žalobcom, nanajvýš by mohlo byť prostriedkom pre ďalšie súdne konania, čo je v zásade neprípustné. Existencia naliehavého prípadného záujmu nebola v konaní preukázaná, a preto súd žalobu bez posudzovania jej dôvodnosti zamietol.
16. Pre úplnosť súd dodáva, že súčasná procesná úprava sporového konania pripúšťa žalobu o určenie neplatnosti právnej skutočnosti (touto je aj závet) len v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť žaloby o určenie neplatnosti právnej skutočnosti, s výnimkou toho kde to zákon vyžaduje. Výslovným záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.
17. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcov súd uvádza, že táto úzko súvisí s existenciou resp. neexistenciou naliehavého právneho záujmu. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Aktívna (aj pasívna) vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, má za následok zamietnutie žaloby.
18. Žalobcovia svoju aktívnu legitimáciu odvodzujú od skutočnosti, že podanou žalobou sa domáhajú vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu a tejto sa môže dovolávať ktokoľvek a kedykoľvek. Toto právo však neplatí absolútne. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže úspešne dovolať každá osoba, ktorá má na tom právny záujem, pričom môže ísť aj o tretiu osobu, ktorej hmotnoprávne postavenie je týmto právnym úkonom dotknuté. V prípade, ak sa takáto osoba chce dovolať neplatnosti právneho úkonu, musí preukázať naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Keďže žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby, nesvedčí im aktívna legitimácia v tomto konaní.
19. Nakoľko sa súd z vyššie uvedených dôvodov (neexistencia naliehavého právneho záujmu) už nezaoberal dôvodnosťou žaloby, nepripustil žalobcami navrhované vykonanie dokazovania - výsluch žalobcov a svedkyne V. D.. Súd má za to, že v prípade absencie naliehavého právneho záujmu
musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá a z dôvodu hospodárnosti konania je neprípustné zaoberať sa dokazovaním vo veci samej (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 26/2007, 2Cdo 231/2007, 1Cdo 91/2006). Tomuto zodpovedá právo druhej strany sporu na prejednanie veci hospodárne a bez zbytočných prieťahov (čl.48 ods.2 Ústavy SR, čl.17 CSP).
20. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Nakoľko žalovaná bola v konaní plne úspešná, bola jej voči žalobcom priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu odôvodnených, účelných a preukázaných výdavkov.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).