Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/88/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého E. Z., W.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: N. V., W.. XXXX, H. L., V.W. XXXX/XX, dieťa rodičov: matka - H. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. H. L., R. XXX/XX, a otec

- W. Z., W.. XX.XX.XXXX, M. F. I., L. XXX/XX, zastúpený dr. jur. Zitou Machlicovou Czibor, advokátkou, Komárno, Eötvösa 4, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd maloletého E. Z., W.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. E. sumu 170 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 18.10.2017.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 18.10.2017 do 19.04.2018 v sume 121,70 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 18.10.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 200 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého od decembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva s dieťaťom v podnájme za 280 eur mesačne, príjem má zo zamestnania, pracuje ako upratovačka, vo výške 365 eur mesačne, poberá prídavok na dieťa. Otec platí na výživu dieťaťa sumu 150 eur mesačne, táto suma však nie je dostačujúca. Dieťa je chorľavé, chodí do škôlky, podstúpil operáciu oboch očí. Výdavky na dieťa má matka aj sezónne (oblečenie, obuv), vitamíny a lieky. (2) Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne podaním z 29.01.2018 a k veci uviedol, že od času, kedy matka s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť, platí na výživu dieťaťa sumu 150 eur mesačne. Medzičasom však v decembri 2017 na úver kúpil rodinný dom. Výdavky na živobytie vyčíslil na 671,94 eur mesačne (úver s poistením 201,59 eur, životné poistenie 46,79 eur, spotrebiteľský úver 56,56 eur, výdavky na bývanie - voda a elektrina 140 eur, telefón 37 eur a cestovné 40 eur), pričom má príjem v priemere 723,05 eur mesačne. Navrhol určiť mu výživné sumou 80 eur mesačne a upraviť rozsah styku dvojtýždenne.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že od januára tohto roka má príjem 415 eur mesačne, poberá prídavok na jedno dieťa. S dieťaťom býva v podnájme, nájomné predstavuje 280 eur mesačne a k tomu platí telefón a internet. Dieťa navštevuje škôlku s výdavkom 40 eur na stravnom a poplatku, asi 2 až 3 eurá mesačne platí na kultúrne aktivity dieťaťa. V roku 2017 absolvoval maloletý operačný zákrok očí, s čím boli spojené vyšetrenia v Bratislave - asi 6-krát s cestovným asi 15 eur na prípad, užíva kvapky do očí s výdavkom 6 eur mesačne. S dieťaťom navštevuje neurológa kvôli zistenej hyperaktivite, k tomu má predpísaný sirup za 7 až 8 eur polročne. Vlastní vozidlo Škoda Felícia, rok výroby 1996. Uviedla, že dieťa nechce otca navštevovať, do júna minulého roka sa dieťa stretávalo s otcom dvojtýždenne a v prípade záujmu u otca aj prespalo, potom najprv prestalo u otca prespávať a od októbra odmieta stretnutia s otcom úplne. Na ďalšom pojednávaní doplnila výpoveď s tým, že sa dieťa začalo opäť stretávať s otcom každú nedeľu od 13.30 h do 18.15 h, dieťa je spokojné a vyjadrilo záujem u otca aj prespať, matka uviedla, že na odporúčanie psychologičky mienia rozširovať styk otca s dieťaťom postupne a s otcom sa na stretnutiach dohodnú.

(5) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že vlastní dvojizbový rodinný dom s 10 árovým pozemkom, zatiaľ nie je obývateľný, je potrebné ho rekonštruovať a preto býva u svojich rodičov. Má záujem sa s dieťaťom stretávať, ale potvrdil, že dieťa stretnutia s ním odmieta, dôvod nepozná. Okrem výživného kupuje dieťaťu aj oblečenie a obuv. Otec na ďalšom pojednávaní potvrdil, že sa opäť stretáva s dieťaťom a dokážu sa na stretnutiach s matkou dohodnúť.

(6) Podľa listín predložených matkou maloletý navštevuje škôlku od októbra 2016. Matka s dieťaťom býva v jednoizbovom byte, nájomné platí spolu so službami 280 eur mesačne. Príjem matky vyplýva z výplatných lístkov za obdobie od októbra 2016 do septembra 2017 mala príjem v priemere 394,69 eur mesačne, v období od apríla 2017 do marca 2018 vykázala príjem v priemere 385,33 eur mesačne. Maloletý bol v apríli 2017 tri dni pre operačný zákrok očí hospitalizovaný, matka dieťa sprevádzala, za pobyt v nemocnici platila 6,64 eur, s tým boli spojené vyšetrenia (4x).

(7) Z listín predložených otcom vyplýva, že mal príjem za obdobie od novembra 2016 do októbra 2017 v priemere 722,47 eur mesačne, v období od apríla 2017 do marca 2018 vykázal príjem v priemere 784,89 eur mesačne. Na zabezpečenie bývania v decembri 2017 čerpal od ČSOB hypotéku 53 tisíc eur, úver spláca po 190,98 eur mesačne vrátane poistenia po dobu 30 rokov, a zároveň spotrebiteľský úver 2.710 eur so splátkami 56,56 eur mesačne po dobu 5 rokov. Následne kúpil rodinný dom za 48.900 eur, zriadil k nemu záložné právo. Platí si životné investičné poistenie 46,79 eur mesačne.

(8) Procesná opatrovníčka navrhla otcovi určiť výživné podľa úvahy súdu.

(9) Na žiadosť súdu absolvovali rodičia pohovor u psychológa s výsledkom, že rodičia maloletého dieťaťa sa dohodli na tom, že otec bude dieťa navštevovať každý týždeň na niekoľko hodín s cieľom postupne prirodzene dosiahnuť aj dlhší pobyt dieťaťa s otcom. Dieťa pohovor u psychológa s poukazom na jeho vek neabsolvovalo. Následne sa rodičia zhodne pred súdom vyjadrili, že nemajú záujem o súdnu úpravu rozsahu styku, dokážu sa na postupnom rozširovaní styku otca s dieťaťom dohodnúť.

(10) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(11) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(12) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú

spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (13) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (14) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(15) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(16) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(17) V danom prípade ide o dieťa vo veku 5 rokov, navštevuje predškolské zariadenie, výrazne zvýšené výdavky matka na jeho starostlivosť nemá. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

(18) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím (základné) odôvodnené potreby dieťaťa daného veku a na schopnosti otca. Každý z rodičov riešil svoju bytovú otázku, predpokladane zvážením svojich finančných možností, úverové zaťaženie nemožno však pripísať na ťarchu výživného. Otec má príjem zo zamestnania, nepreukázal žiadne významné výdavky (napr. v súvislosti s riešením jeho zdravotného stavu, ...), na ktoré je potrebné prihliadať pri určení výšky výživného. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo v prípade otca predstavuje rozsah 144 až 196 eur. Schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletého, na ktorého starostlivosť má matka v súčasnosti mierne zvýšené výdavky v súvislosti s dochádzkou do škôlky a liekmi, zodpovedá tak suma 170 eur mesačne.

(19) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh (s prihliadnutím na to, že si sčasti sumou 150 eur vyživovaciu povinnosť plnil) za obdobie 5 mesiacov (x 20 eur), 13 dní za mesiac október 2017 a 19 dní za apríl 2018.

(20) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(21) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)