Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-100-2020.pdf
PDF · 165.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/100/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Arimex Bratislava spol. s r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 31 325 076, zastúpený: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 659 746, o zaplatenie 74.726,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/224/2018-219 zo dňa 4. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/224/2018-219 zo dňa 4. marca 2020 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 28.02.2018 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 74.726,35 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil na majetok spoločnosti AGRO-KUSTRA konkurz (č.k. 3K/13/2017-61) a ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty správcu žalobcu. Poukázal na ustanovenie § 40 ods. 2, § 44 ods. 1 a § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Úpadca vystavil dňa 16.08.2016 žalovanému faktúru č. 11160031 na sumu 39.609,45 eur za dodávku potravinárskej pšenice SCS č. 1001 v zmysle Kúpnej zmluvy č. 2660455. Súčasťou faktúry boli aj výdajky č. 11/2016, 10/2016, 9/2016, 8/2016, 7/2016, 6/2016, 5/2016, 4/2016, 3/2016, 2/2016 a 1/2016, ktoré potvrdzujú skutočné dodanie tovaru. Splatnosť danej faktúry bola dňa 30.08.2016. Úpadca vystavil žalovanému dňa 16.08.2016 faktúru č. 11160030 na sumu 5.595,21 eur za dodávku pšenice potravinárskej SCS č. 1001 v zmysle kúpnej zmluvy č. 2160455. Súčasťou faktúry sú aj výdajky č. 12/2016 a 13/2016, ktoré potvrdzujú dodanie tovaru. Splatnosť faktúry bola dňa 30.08.2016. Úpadca vystavil žalovanému dňa 16.08.2016 žalovanému faktúru č. 11160029 na sumu 29.521,69 eur za dodávku repky ozimnej SCS č. 1205 v zmysle Kúpnej zmluvy č. 2160296. Súčasťou faktúry sú aj výdajky č. 5/2016, 6/2016 a 7/2016, ktoré potvrdzujú dodanie tovaru žalovanému. Splatnosť faktúry bola dňa 30.08.2016. Faktúry vystavené úpadcom sú vystavené oprávnene a na základe kúpnych zmlúv č. 2160455 a č. 2160296, ktoré uzavrel úpadca so
žalovaným. Faktúry vystavené úpadcom sú podložené reálnymi podkladmi, a to dodacími listami vo forme výdajok, ktoré jednoznačne preukazujú výdaj dohodnutého množstva tovaru zo strany úpadcu, ktorý prevzal zodpovedný pracovník žalovaného. Na každom dodacom lístku je presne uvedené na základe ktorej zmluvy sa daný tovar vydáva, presná váha, kontaktné údaje na všetky zúčastnené osoby, podpisy a dátumy. Je zrejmé, že výdaj tovaru a jeho prevzatie jednoznačne potvrdzujú. Skutočnosť, že dané dodacie listy sú prílohou každej faktúry podľa žalobcu iba potvrdzuje argument, že faktúry vystavené úpadcom boli vystavené v súlade so zmluvou, právnym poriadkom a skutočným stavom. Žalovaný vystavené faktúry v lehote splatnosti (do 30.08.2016) neuhradil. Na základe uvedeného doručil právny zástupca úpadcu žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 30.09.2016 ako posledný pokus o zmier, pričom žalovaný žalovanú istinu neuhradil.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že mu nebol zo strany žalobcu nikdy dodaný deklarovaný tovar - pšenica a repka. Pšenica a repka, ktorú žalovaný pozbieral, bola zberaná v rámci výkonu záložného práva voči záložcovi MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. a k dodaniu pšenice ani repky na základe kúpnych zmlúv nikdy nedošlo a ani dôjsť nemohlo. Predmet zálohu a predmet kúpnych zmlúv sú totožné - úroda pšenice a repky bola vo vlastníctve spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o., ktorá v zmysle zmlúv o zriadení záložného práva nebola oprávnená previesť ju na tretie osoby, resp. len s výslovným súhlasom žalovaného. Žalovaný, žalobca aj spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. počas zberu úrody po celý čas komunikovali o tom, že ide o výkon záložného práva. V zmysle kúpnych zmlúv boli dodacie podmienky (čl. III) nastavené tak, že termín dodania určí kupujúci, a teda žalovaný, ktorý termín aj písomne 3 dni vopred potvrdí. K uvedenému nikdy nedošlo (a ani dôjsť nemohlo). Súčasne podľa čl. VI kúpnych zmlúv k fakturácii malo dôjsť na základe dodacích listov, ktoré neexistujú a ani existovať nemôžu. V rozhodnom čase boli žalobca a spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. spriaznenými osobami, žalobca bol spoločníkom spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o., používali totožné obchodné priestory a pán E.. V. bol konateľom oboch spoločností. Predložené výdajky potvrdzujúce prevzatie tovaru zamestnancami žalovaného sú špekulatívne. Zamestnanec žalovaného p. U. a brigádnik žalovaného p. A. nie sú oprávnení konať v mene žalovaného, podľa ich tvrdení si navyše vôbec nie sú vedomí, že by potvrdzovali prevzatie tovaru od spoločnosti AGRO-KUSTRA, podpisom potvrdzovali výlučne prevzatie tovaru. Navyše je z vyššie uvedeného zrejmé, že takto vystavené výdajky nemajú žiadny relevantný skutkový základ. Faktúry vystavené žalobcom č. 11160029, č. 11160030 a č. 11160031 žalovaný neeviduje v účtovníctve a ani vo výkazoch DPH. Žalovaný žalobcovi opakovane faktúry vrátil s odôvodnením, že ich neakceptuje a považuje ich za fiktívne vystavené, keďže k žiadnemu deklarovanému dodaniu tovaru na základe kúpnych zmlúv nikdy nedošlo.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 261 ods. 1, 8, § 264 ods. 1, 2, § 266 ods. 1, 3, § 409 ods. 1, 2, § 411, § 412 ods. 3, § 414 ods. 1 písm. a), § 447, § 448 ods. 1, § 450 ods. 1 veta prvá, § 323 ods. 1, § 340a ods. 1 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 2, § 37 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, 4, § 151d ods. 1, 2, 4, § 151e ods. 1, § 151i ods. 1, § 151j ods. 1, § 151l ods. 1, § 151m ods. 4, 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 151 ods. 1, 2, § 185 ods. 2, § 186 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Na základe vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení strán sporu mal súd za preukázané, že úpadca a žalovaný uzavreli dňa 22.02.2016 Kúpnu zmluvu č. 2660455 na dodávku potravinárskej pšenice SCS č. 1001 a Kúpnu zmluvu č. 2160296 na dodávku repky ozimnej SCS č. 1205. V zmysle oboch kúpnych zmlúv boli dodacie podmienky uvedené v čl. III predmetných kúpnych zmlúv nastavené tak, že termín dodania určí kupujúci, teda žalovaný, ktorý termín aj písomne 3 dni vopred potvrdí. Súčasne podľa čl. VI kúpnych zmlúv k fakturácii malo dôjsť na základe dodacích listov. V čl. VI. ods. 2 Kúpnej zmluvy č. 2160296 si zmluvné strany výslovne uviedli, že žalovaný ako kupujúci eviduje voči žalobcovi ako predávajúcemu pohľadávku vo výške 50.000 eur z titulu nevyčerpaných záloh zo zmluvy č. 2150664 plus ďalšie splatné pohľadávky vo výške 16.814,52 eur (spolu vo výške 66.814,52 eur). Na zabezpečenie vyššie uvedených pohľadávok vo výške 66.814,52 eur žalovaný ako záložný veriteľ uzatvoril Zmluvu o zriadení záložného práva č. 2160612 zo dňa 09.02.2016 so spoločnosťou MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o., IČO: 34 113 771 ako záložcom. Na základe tejto zmluvy spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. zriadila v prospech žalovaného záložné právo na záloh špecifikovaný ako úroda repky olejnej na parcelách špecifikovaných v čl. II ods. 1 tejto zmluvy. V zmysle čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa záložca zaviazal, že k zálohu nezriadi počas doby trvania zmluvy žiadne ďalšie záložné právo a založený majetok neprevedie na tretie osoby. V zmysle čl. IV ods. 1 tejto zmluvy sa záložný veriteľ a záložca
dohodli, že v prípade riadneho a včasného nesplnenia pohľadávok záložného dlžníka do 13.06.2016 bude záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva. V zmysle čl. IV ods. 3 zmluvy záložný veriteľ pri výkone záložného práva mohol bez súhlasu záložcu vstúpiť s poľnohospodárskou technikou na pozemky záložcu a pozberať záloh, odviezť ho do skladu podľa vlastného výberu a predať ho na dražbe alebo priamym predajom mimo dražby. Žalovaný so žalobcom dňa 22.02.2016 uzatvoril aj Kúpnu zmluvu č. 2160455, predmetom ktorej bolo dodanie pšenice potravinárskej. V článku VI. ods. 2 predmetnej kúpnej zmluvy si zmluvné strany výslovne uviedli, že žalovaný ako kupujúci eviduje voči žalobcovi ako predávajúcemu splatné pohľadávky v celkovej výške 40.488,31 eur. Na zabezpečenie vyššie uvedených pohľadávok vo výške 40.488,31 eur žalovaný ako záložný veriteľ uzatvoril Zmluvu o zriadení záložného práva č. 2160613 zo dňa 09.02.2016 so spoločnosťou MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. ako záložcom. Na základe tejto zmluvy spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. zriadila v prospech žalovaného záložné právo na záloh špecifikovaný ako úroda pšenice potravinárskej na parcelách špecifikovaných v čl. II ods. 1 tejto zmluvy. V zmysle čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa záložca zaviazal, že k zálohu nezriadi počas doby trvania zmluvy žiadne ďalšie záložné právo a založený majetok neprevedie na tretie osoby. V zmysle čl. IV ods. 1 zmluvy sa záložný veriteľ a záložca dohodli, že v prípade riadneho a včasného nesplnenia pohľadávok záložného dlžníka do 13.06.2016 je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva. V zmysle čl. IV ods. 3 zmluvy záložný veriteľ pri výkone záložného práva mohol bez súhlasu záložcu vstúpiť s poľnohospodárskou technikou na pozemky záložcu a pozberať záloh, odviezť ho do skladu podľa vlastného výberu a predať ho na dražbe alebo priamym predajom mimo dražby. Dňa 10.06.2016 žalovaný písomne vyzval úpadcu na úradu dlhu špecifikovaného v Kúpnej zmluve č. 216096 vo výške 66.814,52 eur s príslušenstvom a dlhu špecifikovaného v Kúpnej zmluve č. 21060455 vo výške 40.488,31 eur, a to v lehote 3 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 13.06.2016. Následne žalovaný dňa 17.06.2016 zaregistroval začatie výkonu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv a písomne oznámil začatie výkonu záložného práva záložnému dlžníkovi a záložcovi. Žalovaný oboznámil spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. s podrobnosťami výkonu záložného práva, teda kedy a akým spôsobom začne zber predmetu zálohu
- úrody pšenice a repky. Následne prišlo k zberu predmetnej úrody. Úpadca vystavil dňa 16.08.2016 žalovanému faktúru č. 11160031 na sumu 39.609,45 eur za dodávku potravinárskej pšenice SCS č. 1001 v zmysle Kúpnej zmluvy č. 2660455. Súčasťou faktúry boli aj výdajky č. 11/2016, 10/2016, 9/2016, 8/2016, 7/2016, 6/2016, 5/2016, 4/2016, 3/2016, 2/2016 a 1/2016. Úpadca vystavil žalovanému dňa 16.08.2016 faktúru č. 11160030 na sumu 5.595,21 eur za dodávku v zmysle Kúpnej zmluvy č. 2160455. Súčasťou faktúr sú aj výdajky č. 12/2016 a 13/2016. Úpadca vystavil žalovanému dňa 16.08.2016 žalovanému faktúru č. 11160029 na sumu 29.521,69 eur za dodávku repky ozimnej SCS č. 1205 v zmysle Kúpnej zmluvy č. 2160296. Súčasťou faktúry sú aj výdajky č. 5/2016, 6/2016 a 7/2016. Faktúry vystavené žalobcom č. 11160029, č. 11160030 a č. 11160031 žalovaný žalobcovi opakovane vrátil s odôvodnením, že ich neakceptuje a považuje ich za fiktívne vystavené. V rozhodnom čase boli úpadca a spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. spriaznenými osobami, úpadca bol spoločníkom spoločnosti MOVIS- AGRO, AK, spol. s r.o., používali totožné obchodné priestory a E.. V. bol konateľom oboch spoločností.
Spornými skutkovými tvrdeniami strán sporu boli platnosť zmlúv zriadením záložného práva č. 2160612 a č. 2160613 a otázka, či bol úpadca vlastníkom predmetnej úrody a či ju dodával žalovanému.
Na začiatok súd konštatoval, že v predmetnom záväzkovom vzťahu bola dôležitá osoba E.. X. V., ktorý bol v čase rozhodnom pre vznik tohto sporu (február 2016 - november 2016) nielen konateľom úpadcu - spoločnosti AGRO - KUSTRA, spol. s.r.o. s oprávnením konať v mene tejto spoločnosti samostatne, ale aj konateľom spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s.r.o. rovnako s oprávnením konať v mene tejto spoločnosti samostatne. Nakoľko úpadca uzatváral so žalovaným predmetné kúpne zmluvy a spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s.r.o. uzatvárala so žalovaným predmetné zmluvy o zriadení záložného práva, išlo síce o dva samostatné subjekty v rôznych záväzkových vzťahoch voči žalovanému, avšak obe boli prepojené v osobe ich štatutárneho zástupcu, osoby E.. X. V.. S odkazom na § 266 OBZ preto mal súd za to, že bolo zaužívanou praxou medzi zmluvnými stranami mať takto prepojené záväzkové vzťahy, ktorých spoločným menovateľom bola osoba konateľa E.. X. V. ako štatutárneho zástupcu uvedených subjektov, konajúcich v zhode. Tak isto považoval za potrebné uviesť, že spoločnosť úpadcu bola v rozhodnom čase jedným zo spoločníkov spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s.r.o., takže neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že v osobe úpadcu a spoločnosti MOVIS -AGRO, AK, spol. s.r.o. išlo o dva subjekty bez prepojenia, pretože práve naopak, z vyššie uvedených dôvodov súd považoval tieto subjekty za subjekty konajúce v zhode, nakoľko osoba E.. X. V. bola štatutárnym zástupcom oboch týchto subjektov s právom konať v ich mene samostatne.
Poukázal na to, že úpadca (spoločnosť AGRO - KUSTRA, spol. s.r.o.) uzavrel so žalovaným dňa 22.02.2016 kúpne zmluvy č. 2160455 a č. 2160296, pričom v Kúpnej zmluve č. 2160455 úpadca v článku VI ods. 2 písm. a) písomne uznal, že mu žalovaný poskytol finančnú čiastku vo výške 40.488,31 eur a že v zmysle článku VI ods. 2 písm. c) tejto kúpnej zmluvy sa táto pohľadávka žalovaného započíta s faktúrou vystavenou úpadcom na predmet plnenia tejto zmluvy najneskôr do dňa 31.07.2016. V Kúpnej zmluve č. 2160296 úpadca v článku VI ods. 2 písm. a) písomne uznal, že mu žalovaný poskytol finančnú čiastku vo výške 50.000 eur a v článku VI ods. 2 písm. b) tejto zmluvy písomne uznal, že mu žalovaný poskytol finančnú čiastku vo výške 16.814,52 eur a že v zmysle článku VI ods. 2 písm. d) sa tieto pohľadávky žalovaného započítajú s faktúrou vystavenou úpadcom za predmet plnenia tejto zmluvy najneskôr do dňa 31.07.2016. Z uvedených písomných dohodnutí a s odkazom na samotný obsah a povahu uznávacieho prejavu úpadcu mal súd za to, že úpadca citovanými zmluvnými ustanoveniami v predmetných kúpnych zmluvách uznal, že finančné pohľadávky žalovaného v konkrétnych určených sumách existujú a trvajú v čase uzatvárania týchto kúpnych zmlúv (22.02.2016), na základe čoho podľa § 323 ods. 1 OBZ predmetné pohľadávky uznané úpadcom týmto uznaním súd považoval za existujúce a splatné, nakoľko uvedené pohľadávky boli dostatočne jasne definované ohľadom ich presnej výšky aj dôvodu, z ktorého vznikli, pričom Obchodný zákonník nepožaduje v zmysle citovaného zákonného ustanovenia na platnosť pohľadávok písomne uznaných dlžníkom ich presnú špecifikáciu čo do ich dôvodu a výšky.
Žalovaný vzhľadom na to, že úpadca nebol v dobrej finančnej kondícii, čo neskôr vyvrcholilo vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, čo mal súd preukázané zo svojej úradnej činnosti, uzavrel so spoločnosťou MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. dňa 09.02.2016 zmluvy o zriadení záložného práva č. 2160612 a č. 2160613, pričom zmluva č. 2160612 sa zriadila na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, vyplývajúcej z Kúpnej zmluvy č. 2160296 vo výške 66.814,52 eur a zmluva č. 2160613 sa zriadila na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, vyplývajúcej z Kúpnej zmluvy č. 2160455 vo výške 40.488,31 eur, pričom v obidvoch týchto zmluvách o zriadení záložného práva si zmluvné strany v článku IV ods. 1 dohodli, že v prípade riadneho a včasného nesplnenia zabezpečovaných pohľadávok zo strany spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. do 13.06.2016 bude žalovaný oprávnený začať výkon záložného práva. Žalobca síce namietal, že predmetné zmluvy sú absolútne neplatné, nakoľko predmet zálohu nebol jasne definovaný, a to ani výškou zabezpečovanej pohľadávky, ani druhom pozemkov, na ktorých sa mala úroda ako predmet plnenia z predmetných kúpnych zmlúv pestovať, súd však tomuto tvrdeniu žalobcu nevyhovel majúc za to, že v predmetných zmluvách o zriadení záložného práva bol predmet zálohu dostatočne špecifikovaný a určený, pretože z nich vyplývalo, že predmetom zálohu sú pohľadávky úpadcu, súdom špecifikované v odseku 56. rozsudku. Nakoľko mal žalovaný právo pri neuspokojení úpadcom uznaných pohľadávok sa uspokojiť z predmetného zálohu, a žalobca súdu žiadnym dôkazom nepreukázal, že do 13.06.2016 si svoje uznané pohľadávky voči žalovanému splnil, vzniklo žalovanému zákonné právo v zmysle § 151 a nasl. OZ si tieto pohľadávky uspokojiť predajom zálohu. V tejto časti súd uviedol, že záloh bol v predmetných zmluvách o zriadení záložného práva dostatočne špecifikovaný a zodpovedal predmetu plnenia v predmetných kúpnych zmluvách, takže bolo zrejmé, že ide o hnuteľné veci dostatočne druhovo určené (vypestovanie a zber pšenice a repky olejnej). Svedok U. vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že v čase zberu úrody komunikoval s E.. V., ktorému uvádzal, že ide o výkon záložného práva, pričom E.. X. V. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie čo znamená termín záložné právo. Z uvedeného je podľa súdu zrejmé, že nakoľko bol E.. X. V. štatutárnym zástupcom nielen úpadcu ako dlžníka žalovaného v rozsahu úpadcom uznaných pohľadávok žalovaného, ale aj spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. ako záložcu z predmetných zmlúv o zriadení záložného práva, oba tieto subjekty v osobe E.. X. V. ako svojho štatutárneho zástupcu museli poznať reálny stav veci, teda že nesplnením uznaných pohľadávok úpadcom do 13.06.2016 vznikne žalovanému právo na uspokojenie si tejto pohľadávky predajom zálohu, ktorý predstavoval predmet plnenia z predmetných kúpnych zmlúv. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že úpadca predával žalovanému predmet plnenia z predmetných kúpnych zmlúv, pretože zber úrody ako takýto predmet sa uskutočnil ako realizácia záložného práva v zmysle § 151i ods. 1 OZ, nie ako plnenie z predmetných kúpnych zmlúv.
Záverom súd konštatoval, že v čase priebehu deja vyššie opísaných zmluvných vzťahov ani úpadca, ani spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. nereklamovala voči žalovanému neoprávnenosť jeho právnych krokov, prípadne nespochybňovali platnosť a určitosť úpadcom uznaných pohľadávok, či
platnosť predmetných zmlúv o zriadení záložného práva. Urobil tak až žalobca, ktorý však nebol zmluvnou stranou predmetných zmlúv, ale je správcom konkurznej podstaty úpadcu.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní preukázal, že predmet predmetných kúpnych zmlúv bol totožný so zálohom, uvedeným v predmetných zmluvách o zriadení záložného práva, že úpadca uznal v predmetných kúpnych zmluvách existenciu pohľadávok žalovaného, ktoré si žalovaný zabezpečoval predmetnými zmluvami o zriadení záložného práva, že úpadca ako predávajúci si nesplnil svoju povinnosť do 13.06.2016 splniť žalovanému tieto úpadcom uznané pohľadávky, a teda že žalovaný z tohto dôvodu sa uspokojil predajom zálohu, ktorý bol totožný s predmetom plnenia v predmetných kúpnych zmluvách. Súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný v plnom rozsahu, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že úpadca bol vlastníkom predmetného tovaru (poľnohospodárskej úrody) a že ho predal žalovanému. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu ako neodôvodnenú a nepreukázanú zamietol. Nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie uvádza, že „Spornými skutkovými tvrdeniami strán sporu boli platnosť zmlúv zriadením záložného práva č. 2160612 a č. 2160613 a otázka, či bol úpadca vlastníkom predmetnej úrody a či ju dodával žalovanému.“ Otázkou vlastníctva úrody sa však súd prvej inštancie v rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberá, iba konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že úpadca bol vlastníkom tovaru (poľnohospodárskej úrody). Žalobcovi nebolo zrejmé, ako k uvedenému konštatovaniu mohol konajúci súd dospieť, pretože žalobca v konaní uviedol, že dôkazom o tom, že úroda bola vlastníctvom žalobcu sú listinné dôkazy, ktoré vyhotovil žalovaný a strany sporu ich podpísali, a to podpísané kúpne zmluvy (č. 2160296 a č. 2160455), kde je ako zmluvná strana - predávajúci - uvedený žalobca. Naviac žalobca v konaní predložil ešte ďalší listinný dôkaz, a to čestné vyhlásenie konateľa úpadcu o tom, že vlastníkom úrody bol žalobca. Žalovaný pritom žiadnym spôsobom nespochybnil platnosť kúpnych zmlúv. V konaní bolo preukázané, že kúpne zmluvy pripravil žalovaný. Podľa názoru žalobcu teda nebolo medzi stranami sporné, v koho vlastníctve je úroda s tým, že otázkou vlastníctva úrody si bol vedomý aj žalovaný, preto do obidvoch kúpnych zmlúv uviedol, že predávajúcim, a teda vlastníkom úrody je žalobca. V opačnom prípade bolo úlohou žalovaného, aby vysvetlil a preukázal, prečo v kúpnych zmluvách uviedol ako predávajúceho žalobcu.
Ďalej uviedol, že Zmluvou o zriadení záložného práva č. 2160612 sa zabezpečili pohľadávky z Kúpnej zmluvy č. 2160296 a Zmluvou o zriadení záložného práva č. 2160613 sa zabezpečili pohľadávky z Kúpnej zmluvy č. 2160455. Uvedené je nepochybne zrejmé a takto slovne vyjadrené v čl. I. predmetných zmlúv o zriadení záložného práva. To znamená, že predmetné záložné zmluvy mali zabezpečovať pohľadávku, ktorá vznikla z titulu Kúpnej zmluvy č. 2160296 a z titulu Kúpnej zmluvy č. 2160455, pretože takýto výklad čl. I korešponduje s jeho slovným vyjadrením. To, že žalovaný sa domnieva, že sa nimi zabezpečili pohľadávky špecifikované v čl. VI. ods. 2 kúpnych zmlúv, je jeho domnienka, jeho subjektívny výklad a jeho subjektívny pocit o vôli obidvoch strán sporu, ktorý si žiaľ osvojil aj konajúci súd. Tento záver žalovaného a konajúceho súdu je, podľa názoru žalobcu, v rozpore s tým, čo je výslovne uvedené v zmluvách o zriadení záložného práva. Zdôraznil, že každá kúpna zmluva, t.j. Kúpna zmluva č. 2160296 a Kúpna zmluva č. 2160455, ako aj kúpne zmluvy uvedené v čl. VI. ods. 2 kúpnych zmlúv, predstavujú samostatný záväzkový právny vzťah, t.j. samostatný právny dôvod vzniku záväzkového právneho vzťahu so svojím konkrétnym obsahom. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného o tom, že záložnými zmluvami boli zabezpečené aj záväzkové právne vzťahy kúpnych zmlúv uvedených v čl. VI. ods. 2 Kúpnej zmluvy č. 2160296 a Kúpnej zmluvy č. 2160455, pretože to tak nie je. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 66/2002. Vôľa zmluvných strán bola zrejmá, je vyjadrená listinnými dôkazmi. Výklad o úmysle strán sporu považoval za obchádzanie toho, ako bola výslovne písomne vyjadrená vôľa strán sporu.
Okrem toho žalobca nevedel čo znamená súdom použitý právny pojem - prepojený záväzkový vzťah, ako ho právna teória definuje. Zároveň z názoru konajúceho súdu jednoznačne vyplýva, že si je vedomý, že spoločnosť AGRO - KUSTRA, spol. s.r.o. a spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s.r.o. sú dva samostatné
právne subjekty. To znamená, že v právnych vzťahoch vystupujú samostatne. Záväzok jedného z nich nie je sám osebe aj záväzkom toho druhého. Konanie konateľa v mene spoločnosti je prejavom vôle tej danej spoločnosti, v mene ktorej konaná. Ak tá istá osoba vystupuje ako konateľ vo viacerých spoločnostiach, neznamená to, že ak koná v mene jednej z nich, automaticky koná aj v mene ostatných spoločností, ktorých je konateľom. Právna úprava hovorí jasne. Naviac spôsob konania je zapísaný aj v obchodnom registri, v ktorom je uvedené, že menom spoločnosti alebo v mene spoločnosti koná každý konateľ samostatne. To znamená, že v mene tej danej konkrétnej spoločnosti, ktorá je účastníkom konkrétneho právneho vzťahu. Nie v mene všetkých spoločností, ktorých je daná osoba konateľom. Namietal, že záver súdu uvedený v bode 54. rozsudku popiera elementárnu právnu teóriu o tom, ako má a podľa zákona môže štatutárny orgán konať, koho takéto konanie zväzuje a v mene koho štatutárny orgán prejavuje vôľu voči tretím subjektom.
Poukázal na to, že „Záložnú zmluvu je oprávnený (legitimovaný) uzavrieť ako záložca ten, kto je vlastníkom zálohu. Ak do zálohu poskytuje vec, právo alebo iná majetkovú hodnotu ten, kto nie je jej vlastníkom, môže tak urobiť iba so súhlasom vlastníka. Ak záložca podľa záložnej zmluvy dá do zálohu cudziu vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, je záložná zmluva neplatná, pretože svojím obsahom odporuje výkonu (§ 39 OZ).“ (Eurokódex komentár zákona č. 40/1964 Zb. k ust. § 151a) Vlastníkom tovaru bol žalobca (spoločnosť AGRO - KUSTRA, spol. s.r.o., a nie spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s.r.o.), žalobca tovar dodal žalovanému, ale žalovaný mu za tovar nezaplatil, pretože žalovaný má za to, že tento tovar „sa spotreboval“ v rámci výkonu záložného práva. Je zrejmé, že žalovaný vykonal záložné právo na záloh, ktorý nepatril záložcovi. Záložca (MOVIS-AGRO, AK, spol. s.r.o. ako nevlastník tovaru
- úrody) tento tovar nemohol v prospech žalovaného založiť, pretože na to nemal súhlas od žalobcu (spoločnosť AGRO - KUSTRA, spol. s.r.o.). Zmluva o zriadení záložného práva č. 2160612 a Zmluva o zriadení záložného práva č. 2160613 sú, podľa žalobcu, absolútne neplatnými právnymi úkonmi, a teda aj údajný výkon záložného práva prebehol na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
Dal do pozornosti, že z obsahu listinných dôkazov o vrátení faktúr žalovanému zo dňa 13.09.2016 (ktoré vyhotovil a podpísal p. E.. V.) je zrejmé, že spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. vyhlásila, že žalovanému repku olejnú nikdy nedodávala a faktúry vystavené žalovaným žalovanému vrátila. Rovnako tak to bolo aj v prípade pšenice. Záver súdu o tom, že neprebehla komunikácia, ktorá by spochybňovala kroky žalovaného voči žalobcovi alebo spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o., nemá oporu v listinných dôkazoch, ktoré ako súd uvádza, vykonal. Z obsahu týchto listinných dôkazov podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný sa snažil umelo napasovať situáciu v danej veci tak, že repku a pšenicu dodala žalovanému spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o., a to tak, že žalovaný v mene spoločnosti MOVIS- AGRO, AK, spol. s r.o. (údajne v súlade s § 151 OZ) vystavil faktúry žalovanému, t.j. žalovaný sám sebe v mene iného právneho subjektu vystavil faktúry, aby bolo možné údajne zákonný výkon záložného práva uskutočniť. Uvedené považoval za účelové konanie žalovaného, kedy snahou žalovaného bolo umelo uskutočniť výkon záložného práva na úrodu žalobcu, aby za túto úrodu nemusel žalovaný žalobcovi zaplatiť. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.04.2020. Uviedol, že tvrdenia žalobcu vo vzťahu k otázke vlastníctva úrody a dodania úrody žalobcom žalovanému v rámci kúpnych zmlúv, sa nezakladajú na pravde. Počas celého súdneho konania žalovaný opakovane tvrdil a na tomto tvrdení zotrváva, že podľa jeho vedomosti úroda nikdy nebola vo vlastníctve úpadcu a bez jeho súhlasu úpadca vlastnícke právo k úrode ani nadobudnúť nemohol. K uvedenému tvrdeniu žalovaný predložil jednak písomné dôkazy a jednak boli k tejto otázke vypočutí konateľ žalovaného, vtedajší konateľ úpadcu, ako aj ďalší svedkovia. Naopak, žalobca k tejto skutočnosti predložil jediný dokument - čestné vyhlásenie pána V., pričom čestné vyhlásenie bolo v priamom a preukázanom rozpore s jeho predchádzajúcimi písomnými vyhláseniami, ako aj výpoveďou. Žalobca nepredložil žiadne kúpne zmluvy, doklady z účtovníctva, ani súhlas žalovaného s predajom úrody. Tvrdenie žalobcu, že dôkazom o vlastníctve úrody úpadcom je skutočnosť, že žalovaný ako kupujúci uzatvoril kúpne zmluvy s úpadcom ako predávajúcim, a to preto, že zmluvy pripravoval žalovaný, považoval za absurdné, bez právnej relevancie. Kupujúci v žiadnom prípade nemôže zodpovedať za to, že predávajúci bude plniť z kúpnej zmluvy a už vôbec nie za to, že je vlastníkom predmetu kúpy alebo budúceho predmetu kúpy, a to ani vtedy, ak by návrhy zmlúv pripravoval. Za to, že predávajúci bude schopný dodať tovar, zodpovedá výlučne on a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť tým, že poukáže na to,
že návrhy zmlúv pripravovala protistrana. Navyše, zmluvná konštrukcia v celosti, ako ju žalovaný a úpadca uzatvorili, vrátane zabezpečenia prostredníctvom záložných zmlúv, výslovne predpokladala, že úpadca sa stane za presne stanovených podmienok vlastníkom úrody až neskôr. Dal do pozornosti, že pán V. ako konateľ spoločnosti MOVIS-AGRO výslovne vyhlásil, že vlastníkom zálohu, teda budúcej kúpnej zmluvy bol MOVIS-AGRO, ktorý mal právo obhospodarovať predmetné parcely, na ktorých mala byť vypestovaná budúca úroda, teda budúci záloh. Uvedenú skutočnosť pán V. výslovne potvrdil aj v rámci výsluchu. Súčasne pán V. vo svojom výsluchu jednoznačne uviedol, že predmetom zálohu bola úroda pestovaná na parcelách, ktoré obhospodarovala spoločnosť MOVIS-AGRO, pričom on sám predložil žalovanému mapové podklady, kde sa vyznačovali hony, na ktorých sa úroda pestovala. Je teda nepochybné, že podľa vôle zmluvných strán v čase uzatvárania zmlúv mal budúcu úrodu vypestovať MOVIS-AGRO, ktorý mal byť jej vlastníkom. O tom, že by došlo k prevodu vlastníckeho práva žalobca nepredložil jediný dôkaz - kúpne zmluvy, dokumenty z účtovníctva. Súčasne sa MOVIS- AGRO zaviazal, že bez súhlasu žalovaného neprevedie vlastnícke právo k úrode na tretiu osobu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva platí navyše zákaz prevodu vlastníckeho práva k zálohu zo zákona. Úmyslom strán bolo, aby po vypestovaní úrody dodal tovar žalovanému úpadca. Ak by nebolo nevyhnutné zabezpečovať záväzky výkonom záložného práva, žalovaný by dal súhlas na prevod vlastníckeho práva zo záložcu - teda MOVIS-AGRO na úpadcu. Je teda zrejmé, že kúpna zmluva bola uzatváraná na budúcu úrodu, pričom vlastnícke právo mal v budúcnosti za predpokladu súhlasu žalovaného nadobudnúť úpadca. Tvrdenie žalobcu, že je zrejmé, že tovar bol vo vlastníctve úpadcu, keďže s ním žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu, čím potvrdil, že úpadca je vlastníkom, ako aj tvrdenie, že v takom prípade mal úpadca udeliť spoločnosti MOVIS-AGRO súhlas na zriadenie záložného práva, žalovaný považoval za neodôvodnené a ničím nepodložené. Uviedol, že ak sa predávajúci zaväzuje dodať tovar, ktorý nie je v jeho vlastníctve a má prípadne pochybnosť, že vlastnícke právo nadobudne, je potrebné takúto skutočnosť pričítať na ťarchu predávajúceho, ktorý sa k takémuto plneniu zaväzuje a nie na ťarchu kupujúceho. Stotožnil sa so záverom súdu o neunesení dôkazného bremena ohľadne vlastníctva úrody úpadcom. Vo vzťahu k platnosti záložných zmlúv okrem toho poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07.
Žalovaný ďalej uviedol, že uznanie záväzku bolo integrálnou súčasťou kúpnych zmlúv, pričom toto nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom. Ak sa teda žalovaný a záložca (totožný konateľ ako u úpadcu) dohodli, že záložnými zmluvami zabezpečujú záväzky záložného veriteľa (úpadcu) vyplývajúce z kúpnych zmlúv, pričom integrálnou súčasťou týchto zmlúv bolo uznanie záväzku z titulu pôžičiek, nie je žiadny dôvod tvrdiť, že tieto záväzky nemohli byť zabezpečené záložnou zmluvou, a to z dôvodu, že záložná zmluva zabezpečuje záväzky z kúpnej zmluvy. Z pohľadu okolností prejedávanej veci je nepochybné, že žalovaný pristúpil k uzatvoreniu záložných zmlúv s MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. ako spriaznenou osobou úpadcu za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok voči úpadcovi, ktoré sú bližšie definované v čl. VI ods. 2 kúpnych zmlúv. Ustanovenie článku I. ods. 1 záložných zmlúv, v ktorom je definovaná zabezpečená pohľadávka, je preto aj z pohľadu následkov potrebné vykladať v spojení s čl. VI ods. 2 kúpnych zmlúv, pretože inak ustanovenie článku I. ods. 1 v spojení článkom IV ods. 1 záložných zmlúv nemá žiaden význam. Túto skutočnosť podporuje jednak to, ako bola definovaná maximálna výška pohľadávky v zmluve a ako je zaregistrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv (zodpovedá výške uznaného záväzku). Ďalej uviedol, že pokiaľ by zabezpečenými pohľadávkami mali byť pohľadávky zo zodpovednosti za vady, zmluvnej pokuty alebo náhrady škody, ako mylne v prvostupňovom konaní uvádzal žalobca, bolo by absurdné, aby žalovaný ako záložný veriteľ mohol začať výkon záložného práva po 13.06.2016, teda za predpokladu, že do daného dátumu nedôjde k včasnému a riadnemu splneniu zabezpečených pohľadávok z kúpnych zmlúv. S prihliadnutím na článok III ods. 1 kúpnych zmlúv bol termín dodania tovaru uvedený v mesiacoch júl až august 2016. Pohľadávky, ktoré uvádza žalobca sú naviazané na okamih dodania tovaru, ktorý mohol nastať najskôr k 01.07.2016, teda tieto pohľadávky nemohli byť splatnými k 13.06.2016. Je logické, že zabezpečenými pohľadávky mali byť pohľadávky, ktoré boli k uvedenému dátumu splatné. Žalobca sa k 13.06.2016 mohol jedine ocitnúť v omeškaní s pohľadávkami uvedenými v čl. VI., bod 2 kúpnych zmlúv, ktorých splatnosť nastala ešte pred týmto dátumom. Ďalej v súlade s tvrdením žalovaného aj pán V. ako vtedajší konateľ úpadcu a súčasne vtedajší konateľ spoločnosti MOVIS-AGRO vo svojom výsluchu uviedol, že záložným právom boli zabezpečené pohľadávky žalovaného z titulu poskytnutých pôžičiek špecifikovaných v kúpnych zmluvách, a teda nie je žiadna pochybnosť o zhodnom a dostatočne určitom úmysle záložného veriteľa, záložného dlžníka, ako aj záložcu, zabezpečiť pohľadávky žalovaného z titulu pôžičiek poskytnutých úpadcovi tak, ako sú uvedené v kúpnych zmluvách. V tejto súvislosti poukázal na § 266 ods. 1, 3 OBZ ako aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR. Stotožnil so závermi súdu, že záložnými zmluvami boli
zabezpečené pohľadávky špecifikovaných v čl. VI. ods. 2 kúpnych zmlúv, pričom medzi žalovaným a vtedajším konateľom úpadcu o tomto úmysle nepanuje žiadny rozpor.
Žalovaný tiež uviedol, že napriek tomu, že spoločnosť úpadcu a spoločnosť MOVIS- AGRO sú dvoma samostatnými subjektmi, je viac než zrejmé, že v tomto prípade postupovali koordinovane a medzi úpadcom, žalovaným a MOVIS-AGRO došlo k uzatvoreniu súboru zmlúv, ktoré navzájom súviseli a vytvárali jeden celok. V tomto prípade je práve skutočnosť, že spoločnosti mali totožného konateľa veľmi dôležitá, keďže je zrejmé, že pán Straka mal vedomosť o celej zmluvnej konštrukcii a bol s ňou uzrozumený a konanie oboch subjektov, teda úpadcu a MOVIS-AGRO bolo koordinované.
Okrem toho uviedol, že písomný dokument - vrátenie faktúr z 13.09.2016 nie je žiadnym dôkazom toho, že by úpadca alebo MOVIS-AGRO spochybňoval neoprávnenosť výkonu záložného práva, platnosť a určitosť uznaných pohľadávok, resp. platnosť záložných zmlúv. Dokument totiž nič také neuvádza. Tento dokument preukazuje iba zjavné nepochopenie § 151 OZ, na ktorý sa žalovaný vo faktúre výslovne odvoláva. Rozsiahlu zmluvnú dokumentáciu, jej platnosť, registráciu v Centrálnom notárskom registri záložných práv (ktorú uskutočnil záložca), ako aj výkon záložného práva, úpadca ani MOVIS-AGRO nikdy nespochybnili. O výkone záložného práva pritom existuje rozsiahla písomná dokumentácia.
Záverom upriamil pozornosť na podstatu tohto sporu, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia kúpnej ceny za dodanie tovaru - úrody, na základe kúpnych zmlúv. Súd dospel k záveru, že k dodaniu tovaru na základe kúpnych zmlúv nedošlo, pričom uvedený záver súdu žalobca v odvolaní nenamieta. Za daných okolností je teda zrejmé, že ak k dodaniu tovaru na základe kúpnych zmlúv nedošlo, žalobca nemá ani nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorej sa žalobným návrhom domáha. V celom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.05.2020. Poukázal na to, že žalovaný neuviedol, ktoré písomné dôkazy preukazujú jeho tvrdenie, že úroda nebola vlastníctvom úpadcu (žalobcu), a akí ďalší svedkovia boli vo veci vypočutí, pretože okrem konateľov, bol vypočutý len zamestnanec žalovaného p. U., ktorý sa k otázke vlastníctva úrody vo svojej výpovedi nevyjadroval. Zastával názor, že žalovaný sa snaží svojimi všeobecnými tvrdeniami, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, uviesť odvolací súd do omylu o tvrdených a preukázaných skutočnostiach. Bol to práve žalobca, ktorý predložil listinný dôkaz o tom, že úroda bola jeho vlastníctvom, a to čestné vyhlásenie p. V., vtedajšieho konateľa úpadcu a zároveň k žalobe priložil výdajky podpísané žalobcom a žalovaným, ktoré preukazujú skutočnosť, že tovar v zmysle kúpnych zmlúv dodal žalovanému žalobca. Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovaný vedel, že úroda je vlastníctvom žalobcu, a preto ako predávajúceho uviedol na Kúpnej zmluve č. 2160296 a Kúpnej zmluve č. 2160455 žalobcu. Namietal, že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považuje za hodnoverné domnienky žalovaného o tom, kto bol vlastníkom úrody, keď má jednoznačný listinný dôkaz v podobe čestného vyhlásenia p. V., ktorý jednoznačne preukazuje, že žalobca bol vlastníkom úrody. Žalobcovi nebolo zrejmé, v rozpore s akými predchádzajúcimi písomnými vyhláseniami malo byť čestné vyhlásenie p. V., pretože p. V. podal čestné vyhlásenie a následne vypovedal na pojednávaní konanom dňa 02.12.2019 s tým, že žiadne predchádzajúce písomné vyhlásenia vo veci v konaní pred súdom neuskutočnil. Aj z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k preukázaným skutočnostiam je účelová a účelový je aj výklad žalovaného ohľadne vôle zmluvných strán. Zdôraznil, že je jedna vec v koho vlastníctve je úroda a druhá vec, kto je oprávnený pozemky, na ktorých sa pestuje úroda, obhospodarovať. To, že pozemky obhospodarovala spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. ešte neznamená, že tak robila z titulu vlastníckeho práva, ale mohla tak robiť z titulu zmluvného vzťahu so žalobcom, v zmysle ktorého to mala pre žalobcu zabezpečovať. Teda otázka toho, kto predmetné parcely obhospodaroval je právne bezvýznamná vo vzťahu k otázke, kto bol vlastníkom úrody.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že v záložných zmluvách sa zaviazala spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o., že vypestuje úrodu žalobca uviedol, že ani v tomto prípade žalovaný nepoukazuje na konkrétne ustanovenie Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2160612 a Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2160613. Žiadny takýto záväzok spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. v predmetných záložných zmluvách uvedený nie je. Podstatou záložnej zmluvy by malo byť zriadenie záložného práva na zabezpečenie určitej pohľadávky a nie záväzok vypestovať úrodu (záloh). K tvrdeniu žalovaného, že úmysel zmluvných strán záložných zmlúv smeroval k zabezpečeniu pohľadávok špecifikovaných v čl.
VI. ods. 2 kúpnych zmlúv žalobca uviedol, že výklad vôle zmluvných strán nie je potrebný, pretože vôľa zmluvných strán bola vyjadrená písomne slovami.
Argumentáciu žalovaného, ktorý poukazoval na prepojenosť žalobcu a spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o., považoval za účelovú a v rozopre s hmotným právom. V danom prípade nešlo o žiadne konanie v zhode. Konaním v zhode sa rozumie konanie podľa § 66b OBZ, toto ustanovenie nemožno aplikovať v tejto veci, pretože k takému konaniu, aké predpokladá § 66b OBZ, nedošlo. Prepojenosť žalobcu a spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. je právne bezvýznamná, pretože p. V. nekonal vo svojom mene a na svoj účet, ale v mene právnickej osoby, ktorej je konateľom. Preto nemožno zľahčovať skutočnosť, že je na kúpnych zmluvách uvedený žalobca a na záložných zmluvách spoločnosť MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o.. Trval na tom, že záložné zmluvy sú absolútne neplatné. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu považoval žalobca za všeobecné, účelové a zavádzajúce bez konkrétnych argumentov, ktorými by žalovaný aspoň spochybnil tvrdenia žalobcu uvádzané v priebehu konania a v podanom odvolaní.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.06.2020, v ktorom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Opätovne uviedol, že spoločnosť MOVIS AGRO v čase podpisu záložných zmlúv ako záložca vyhlásila, že úroda - predmet zálohu je jej vlastníctvom. Uvedené vyhlásenie je explicitne uvedené v záložných zmluvách. Pán V. ako konateľ spoločnosti MOVIS-AGRO (a súčasne aj úpadcu) v rámci výsluchu výslovne vyhlásil, že MOVIS-AGRO mal právo obhospodarovať predmetné parcely, na ktorých mala byť vypestovaná budúca úroda, teda budúci záloh. Ak teda pán V., ktorý bol v rozhodnom čase súčasne konateľom úpadcu a spoločnosti MOVIS AGRO následne podpísal vyhlásenie, že úroda bola vo vlastníctve úpadcu, takéto vyhlásenie považoval za účelové a nedôveryhodné a je v priamom rozpore s Vyhlásením MOVIS AGRO konajúcou pánom V. v záložnej zmluve, že záloh - úroda, je vo vlastníctve MOVIS AGRO, výsluchmi účastníkov - pán V., ako aj pán R. potvrdili, že sa uskutočnila ohliadka predmetných parciel, kde pán V. potvrdil, že parcely obhospodaruje MOVIS AGRO, so záväzkom MOVIS AGRO v záložnej zmluve, že neprevedie vlastnícke právo k zálohu na tretie osoby. Poukázal na vyhlásenie MOVIS AGRO v čl. II. ods. 1 zmlúv o zriadení záložného práva. Súčasne uviedol, že úroda je až do jej zožatia súčasťou hlavnej veci - jednotlivých parciel. Ohľadne úmyslu zmluvných strán záložných zmlúv smerujúceho k zabezpečeniu pohľadávok špecifikovaných v čl. VI. ods. 2 kúpnych zmlúv poukázal na výsluch konateľa žalovaného a výsluch pána V.. Obaja zhodne potvrdili, že úmysel strán smeroval k zabezpečeniu pôžičiek poskytnutých žalovaným úpadcovi. Napriek tomu, že úpadca a MOVIS AGRO sú dva samostatné subjekty, je podľa žalovaného nepochybné, že s ohľadom na totožného konateľa konali koordinovane, a teda nie je možné tvrdiť, že jeden zo subjektov konal absolútne nezávisle od druhého subjektu, resp. o konaní druhého subjektu nemal vedomosť. Žalovaný dal do pozornosti, že v rámci súdneho konania predložil rozsiahlu komunikáciu s úpadcom aj s MOVIS AGRO preukazujúcu, že prebehla aktívna komunikácia ohľadne výkonu záložného práva, pričom výkon záložného práva ani úpadca, ani MOVIS AGRO nenamietali, naopak, so žalovaným riadne pri výkone záložného práva spolupracovali. Naopak, žalobca nepredložil dôkaz o žiadnej komunikácii ohľadne dodania úrody na základe kúpnych zmlúv. Ohľadne vrátenia faktúr žalovanému konštatoval, že úpadca, resp. žalobca zjavne neporozumel ustanoveniu OZ o tom, že pri výkone záložného práva koná záložný veriteľov mene záložcu v spojení s účtovnými predpismi.
6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 23Cb/224/2018-219 zo dňa 4. marca 2020 je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/224/2018-219 zo dňa 4. marca 2020, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
10. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 74.726,35 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr v lehote splatnosti za dodávku potravinárskej pšenice v zmysle Kúpnej zmluvy č. 2160455 a za dodávku repky ozimnej v zmysle Kúpnej zmluvy č. 2160296, ktoré boli medzi úpadcom AGRO-KUSTRA spol. s r.o. (predávajúcim) a žalovaným (kupujúcim) uzavreté dňa 22.02.2016. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu ako neodôvodnenú a nepreukázanú zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
11. Ako sporné skutkové tvrdenia súd prvej inštancie označil platnosť zmlúv zriadením záložného práva č. 2160612 a č. 2160613 a otázku, či bol úpadca vlastníkom predmetnej úrody a či ju dodával žalovanému. Žalobca v odvolaní namietal, že otázkou vlastníctva úrody sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal, iba konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že úpadca bol vlastníkom tovaru (poľnohospodárskej úrody). Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom na spornosť skutkových tvrdení strán ohľadne vlastníctva predmetnej úrody a skutočnosť, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe dodania tovaru v zmysle kúpnych zmlúv, kedy predávajúci má záväzok previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru, žalobca musel pre úspech v konaní preukázať, že úpadca bol vlastníkom predmetného tovaru a že ho predal žalovanému. Keďže žalobca svoje skutkové tvrdenia nepodložil relevantnými dôkazmi, súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že úpadca bol vlastníkom predmetného tovaru (poľnohospodárskej úrody) a že ho predal žalovanému. Podľa názoru odvolacieho súdu, vlastníctvo predmetnej úrody úpadcom dostatočne nepreukazujú ani kúpne zmluvy (č. 2160296 a č. 2160455), vyhotovené žalovaným ako kupujúcim, ako ani čestné vyhlásenie konateľa úpadcu o tom, že vlastníkom úrody bol žalobca, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný ako kupujúci uzatvoril kúpne zmluvy s úpadcom ako predávajúcim, pričom zmluvy pripravoval žalovaný, nepreukazuje vlastníctvo predmetnej úrody úpadcom. Žalovaný v tomto smere dôvodne tvrdil, že kupujúci nemôže zodpovedať za to, že predávajúci bude plniť z kúpnej zmluvy a už vôbec nie za to, že je vlastníkom predmetu kúpy alebo budúceho predmetu kúpy, a to ani vtedy, ak by návrhy zmlúv pripravoval. Za to, že predávajúci bude schopný dodať tovar, zodpovedá výlučne on a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť tým, že poukáže na to, že návrhy zmlúv pripravovala protistrana. Ako dôkaz preukazujúci vlastnícke právo úpadcu k úrode neobstojí ani čestné vyhlásenie konateľa úpadcu o tom, že vlastníkom úrody bol žalobca, a to vo svetle ďalších dôkazov a okolností prejednávanej veci. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že v zmluve o zriadení záložného práva č. 2160612 uzavretej medzi záložným veriteľom Arimex Bratislava spol. s r.o. a záložcom MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa AGRO-KUSTRA spol. s r.o. vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy č. 2160296 a obdobne aj v Zmluve o zriadení záložného práva č. 2160613 uzavretej medzi záložným veriteľom Arimex Bratislava spol. s r.o. a záložcom MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o. na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa AGRO-KUSTRA spol. s r.o. vyplývajúcich z Kúpnej zmluvy č. 2160455 bolo v čl. II. bod. 1 dojednané, že záložca touto zmluvou zriaďuje v prospech záložného veriteľa záložné právo k hnuteľnému majetku - úrode (ďalej len „záloh“) vypestovanej na nižšie špecifikovaných parcelách, ktorých záložca je výhradným vlastníkom, prípadne si ich za účelom pestovania prenajíma. V čl. II. bod 2 záložca vyhlásil a zaviazal sa, že k založenému hnuteľnému majetku nezriadil a po dobu trvania tejto zmluvy nezriadi žiadne ďalšie záložné právo, a založený hnuteľný majetok neprevedie (nepostúpi) na iné právnické či fyzické osoby, nescudzí alebo nedaruje ani neurobí akékoľvek opatrenia, ktoré by mohli zhoršiť postavenie záložného veriteľa. Vo svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 02.12.2019 svedok E.. X. V., konateľ úpadcu okrem iného uviedol, že „Úrodu obhospodarovala na predmetných pozemkoch na zákl. nájomnej zmluvy spol. MOVIS-AGRO. Úpadca odkúpil úrodu od spol. MOVIS-AGRO, čím sa stal jej vlastníkom a potom ako jej vlastník ju dodával žalovanému.“ Tvrdenú nájomnú zmluvu, či zmluvu, na základe ktorej mal úpadca údajne odkúpiť úrodu od spoločnosti MOVIS-AGRO žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a zároveň takéto tvrdenie odporuje čl. II bod 2 záložných zmlúv, podľa ktorých založený hnuteľný majetok záložca neprevedie na iné osoby. Pochybnosti tiež vzbudzuje tvrdenie svedka E.. X. V. na pojednávaní dňa 02.12.2019, ktorý uviedol „Nerozumiem termínu výkon záložného práva, preto neviem uviesť kto a kedy nás oslovil
s oznámením o výkone záložného práva.“ S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd predmetnú námietku žalobcu považoval za nedôvodnú a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdeného vlastníctva predmetnej úrody úpadcom.
12. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
13. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že to, že žalovaný sa domnieva, že predmetnými záložnými zmluvami sa zabezpečili pohľadávky špecifikované v čl. VI. ods. 2 kúpnych zmlúv, je jeho domnienka, jeho subjektívny výklad a jeho subjektívny pocit o vôli obidvoch strán sporu, ktorý si žiaľ osvojil aj konajúci súd. Tento záver žalovaného a konajúceho súdu je podľa názoru žalobcu v rozpore s tým, čo je výslovne uvedené v zmluvách o zriadení záložného práva. Mal za to, že predmetné záložné zmluvy mali zabezpečovať pohľadávku, ktorá vznikla z titulu Kúpnej zmluvy č. 2160296 a z titulu Kúpnej zmluvy č. 2160455, pretože takýto výklad čl. I korešponduje s jeho slovným vyjadrením. Uvedenú námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, stotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že uznanie záväzku bolo integrálnou súčasťou kúpnych zmlúv, pričom toto nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom. Ak sa teda žalovaný a záložca dohodli, že záložnými zmluvami zabezpečujú záväzky záložného veriteľa (úpadcu) vyplývajúce z kúpnych zmlúv, pričom súčasťou týchto kúpnych zmlúv bolo uznanie záväzku z titulu pôžičiek, je dôvodný záver, že predmetné zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečovali i takto uznané pohľadávky žalovaného. Uvedený záver podporuje i znenie čl. I ods. 2 predmetných záložných zmlúv, v ktorých je uvedená maximálna výška pohľadávok záložného veriteľa z kúpnych zmlúv, ktoré sa zabezpečujú týmito záložnými zmluvami (zodpovedá výške uznaného záväzku). Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na svedeckú výpoveď E.. X. V. na pojednávaní dňa 02.12.2019, v ktorej uviedol, „Predpokladám, že pohľadávkami zabezpečenými záložnými zmluvami boli pôžička, asi jej úroky, a faktúry za vstupy za osivá, hnojivá...“. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu, že by zo strany žalovaného či konajúceho súdu išlo o subjektívny výklad o vôli strán sporu v danej právnej veci.
14. Žalobca v odvolaní namietal i názor konajúceho súdu vyslovený v bode 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého úpadca a spoločnosť MOVIS- AGRO, AK, spol. s.r.o. boli subjekty prepojené v osobe ich štatutárneho zástupcu, osoby E.. X. V., pričom s odkazom na § 266 OBZ preto mal súd za to, že bolo zaužívanou praxou medzi zmluvnými stranami mať takto prepojené záväzkové vzťahy, ktorých spoločným menovateľom bola osoba konateľa E.. X. V. ako štatutárneho zástupcu uvedených subjektov, konajúcich v zhode. Odvolací súd poukazuje na to, že definíciu konania v zhode obsahuje ustanovenie § 66b Obchodného zákonníka. Dané ustanovenie Obchodného zákonníka ale neviaže na konanie v zhode žiadne osobitné následky či pravidlá správania sa. Definícia tohto pojmu nadobúda význam až v kontexte s konkrétnou právnou úpravou, ktorá s konaním v zhode spája určité právne následky. Takáto úprava je napríklad obsiahnutá v ustanovení § 186a Obchodného zákonníka. Osobitné následky konania v zhode upravujú aj iné právne predpisy. Ak sa v praxi vyskytnú iné prípady zosúladeného konania než tie, ktoré sú uvedené v § 66b Obchodného zákonníka, nemožno ich považovať za konanie v zhode podľa právnej úpravy § 66b. Je pravdou, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoj právny názor ohľadne konania v zhode a prepojenosť záväzkových vzťahov spoločnosti AGRO-KUSTRA, spol. s r.o. a spoločnosti MOVIS-AGRO, AK, spol. s r.o., a s týmto právnym názorom preto nemožno bez ďalšieho súhlasiť, avšak uvedený nedostatok nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie je dôvodom na jeho zrušenie.
15. Odvolací súd ďalej uvádza, že so žalobcom tvrdenou neplatnosťou záložných zmlúv sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal súd prvej inštancie, na ktoré odvolací súd zároveň
odkazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tohto konania je nárok uplatnený žalobcom na uhradenie faktúr z dôvodu tvrdeného dodania tovaru z kúpnych zmlúv, rozhodnutie vo veci záviselo v prvom rade od zistenia, či úpadca bol vlastníkom predmetnej úrody a či ju dodával žalovanému. V prípade negatívneho zistenia ďalšie sporné otázky, ktoré v konaní vyvstali, podľa názoru odvolacieho súdu neboli pre rozhodnutie súdu v danej veci smerodajné. Vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nespochybňujú ani žalobcom predložené listinné dôkazy - vrátenie faktúry 07/2016-2 a 08/2016-1 zo dňa 13.09.2016 a vrátenie faktúry 07/2016-1 zo dňa 13.09.2016, v ktorých spoločnosť MOVIS-AGRO AK, spol. s r.o. prehlásila, že spoločnosti ARIMEX Bratislava spol. s r.o. pšenicu potravinársku, ani repku olejnú nikdy nedodávala. Uvedené dôkazy totiž nie sú spôsobilé preukázať vlastnícke právo a dodanie tovaru úpadcom žalovanému, a teda dôvodnosť nároku žalobcu uplatneného žalobou. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
16. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
17. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/224/2018-219 zo dňa 4. marca 2020 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
19. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).