Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-15-2018.pdf
PDF · 137.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Humenská energetická spoločnosť, s.r.o., Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 728 812, zastúpená advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Dobrianskeho ul. č. 1675/61,63, 066 01 Humenné, IČO: 37 793 586, zastúpenému JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, AK Mierová 64/2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 2.527,47 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCb/XX/ XXXX-XX z 29.11.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.527,47 EUR spolu s úrokom z omeškania z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 233,33 eur od 26.03.2016 do 10.05.2016, zo sumy 159,07 eur od 11.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 233,33 eur od 27.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 233,33 eur od 26.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 233,33 eur od 25.06.2016 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 233,33 eur od 27.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 26.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 27.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 27.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 25.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 27.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 27.01.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovanie k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 625,73 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 233,33 EUR od 26.3.2016 do 10.5.2016 zo sumy 159,07 EUR od 11.5.2016 do zaplatenia zo sumy 8,05% ročne zo sumy 233,33 EUR od 27.4.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.1.2007 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o dodávke tepla č. 19/06/HES. Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal žalobcovi za dodávku tepla platiť cenu tepla na základe mesačnej fakturácie tepla dodávateľom. Žalobca eviduje neuhradené faktúry za fixné zložky tepla za obdobie február 2016 až apríl 2016. Jednostranným započítaním zo dňa 9.5.2016 si žalobca voči záväzkom, ktoré mal voči žalovanému, započítal okrem iného časť pohľadávky fakturovanej faktúrou č. 1416000523 a to vo výške 74,26 EUR. V ostatnej časti žalovaný pohľadávku neuhradil ani čiastočne. Žalovaný sa dostal do omeškania a preto si žalobca uplatňuje nárok na zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm.
3. V skrátenom konaní vydal súd dňa 9.8.2016 platobný rozkaz č. k. XXCb/XX/XXXX-XX. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že dňa 28.10.2015 dal žalobcovi výpoveď zo zmluvy o dodávke tepla č. 19/06/HES a teda práva a povinnosti z tejto zmluvy zanikli dňom 30.4.2016. Toho času si zabezpečuje teplo z obnoviteľných zdrojov energie v podiele 11,8%, čo je výrazne pod podielom 20% a prechodom na vlastný ekologický zdroj tepla - tepelné čerpadlo, by vedel zabezpečiť dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele 100%. Žalobcovi by však nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy ani v prípade platnosti zmluvy, lebo pri výpočte fixnej zložky tepla za obdobie mesiacov február - apríl 2016 sa neriadil príslušnými ustanoveniami zmluvy o dodávke tepla. Poukázal na znenie čl 4. bod 2 Zmluvy. Zo zmluvného dojednania vyplýva, že žalobca nie je oprávnený fixnú zložku tepla účtovať samostatne, ale len ako súčasť fixnej zložky tepla a zmluvne dohodnutého množstva tepla t.j. objednaného množstva tepla žalovaným na ďalší kalendárny rok v predchádzajúcom roku. Keďže žalovaný na rok 2016 objednal dodávku tepla v množstve 0,00 kWh s regulačným príkonom 0,00 kW, žalovaným objednané množstvo tepla predstavuje hodnotu 0,- EUR. Na celý záväzkový vzťah je podľa neho potrebné aplikovať platnú právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa, z ktorej vyplýva postavenie spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré vykonáva správu bytového domu v prospech jednotlivých občanov - vlastníkov bytov ako spotrebiteľov. V akýchkoľvek pochybnostiach o obsahu spomínanej zmluvy je potrebné použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa - žalovaného priaznivejší, ktorý sa týka tak výkladu príslušných ustanovení upravujúcich možnosť skončenia zmluvy výpoveďou odberateľa, ako aj výkladu ustanovení o spôsobe výpočtu ceny za plnenie dohodnutého predmetu tejto zmluvy. Namietal aj celkovú platnosť Zmluvy o dodávke tepla, ktorá neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (napr. náležitosti upravené v ust. § 19 ods. 2 písm. c/ - m/ zákona o tepelnej energetike.)
4. Žalobca dňa 7.4.2017 podal návrh na zmenu petitu a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.527,47 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 233,33 eur od 26.03.2016 do 10.05.2016, zo sumy 159,07 eur od 11.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 233,33 eur od 27.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 233,33 eur od 26.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 233,33 eur od 25.06.2016 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 233,33 eur od 27.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 26.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 27.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 27.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 25.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 27.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 239,18 eur od 27.01.2017 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- eur a na náhradu trov konania. V konaní si uplatnil nárok na zaplatenie fixnej zložky tepla aj za obdobie máj 2016 až december 2016.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými v konaní a to zmluvou o dodávke tepla, jednostranným zápočtom, obchodnými podmienkami dodávky tepla, faktúrami č. 1416000523, č. 1416000812, č. 1416001101, č. 1416001391, č. 1416001680, č. 1416001942, č. 1416002255, č. 1416002542, č. 1416002829, č. 1416003117, č. 1416003384, objednávkou dodávky tepla na rok 2016, výpoveďou zmluvy zo dňa 28.10.2015, stanoviskom žalobcu k výpovedi zmluvy zo strany žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 06.04.2017, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 03.05.2017, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:
6. Strany sporu dňa 02.01.2007 uzatvorili Zmluvu o dodávke tepla č. 19/06/HES s účinnosťou od 01.01.2007 na dobu neurčitú. Predmetom zmluvného vzťahu bol predaj a kúpa tepla pre ústredné kúrenie (ÚK) a tepla pre prípravu teplej úžitkovej vody (TKÚ) zo zariadenia dodávateľa (žalobcu) do zariadenia odberateľa (žalovaného) podľa podmienok vymedzených v Obchodných podmienkach dodávky tepla, ktoré sú prílohou č. 2. tejto zmluvy. Teplo pre ÚK a TKÚ sa dodáva do domových odovzdávacích staníc tepla umiestnených v objektoch odberateľa.
Podľa Článku 4., bod 1. Zmluvy, cena tovaru sa stanovuje na príslušný kalendárny rok v súlade s platnými právnymi predpismi. Za dodávku tepla zaplatí odberateľ maximálne cenu tepla, ktorú dodávateľovi určí pre kalendárny rok (t.j. regulačný rok) ÚRSO rozhodnutím o stanovení maximálnej ceny tepla. Cena tepla je tvorená z variabilnej zložky ceny a fixnej zložky ceny.
Podľa Článku 4., bod 2. Zmluvy, dodávateľ bude mesačne fakturovať cenu za tovar v dvoch zložkách
- prvú zložku predstavujúcu súčin variabilnej zložky ceny tepla a nameraného množstva tepla na
odbernom mieste v SK/GJ a druhú zložku predstavujúcu súčin fixnej zložky ceny tepla a zmluvne dohodnutého množstva tepla.
Podľa Článku 4., bod 3. Zmluvy, cena tepla, teplonosného média resp. iných vstupov, ktoré majú vplyv na cenu tovaru sa v priebehu kalendárneho roka môže zmeniť na základe výmerov a rozhodnutí ÚRSO v prípade na základe zmien všeobecne záväzných právnych predpisov. Takto zmenenú cenu tovaru dodávateľ odberateľovi oznámi písomne do 30 dní odo dňa jej zmeny, najneskôr však spolu s faktúrou, ktorá je vystavená na novú cenu tovaru. Spolu s oznámením dodávateľ zasiela aj identifikačné údaje dokladu, na základe ktorého bola cena tovaru zmenená.
Podľa Článku 4., bod 5. Zmluvy, platnosť finančných a technických podmienok vrátane kalendára zálohových platieb uvedených v prílohe č. 1 je na dobu neurčitú okrem bodu 3., pre ktorý platí rozhodnutie ÚRSO na daný kalendárny rok. Bod č. 3. prílohy č. 1. Zmluvy sa aktualizuje v závislosti od vydaného rozhodnutia ÚRSO a objednaného množstva tepla odberateľom na ďalší kalendárny rok. Na takúto zmenu zmluvy nie je potrebný dodatok k zmluve. Dodávateľ vypracuje novú prílohu č. 1. zmluvy s aktualizovaným bodom č. 3. podľa vydaného rozhodnutia ÚRSO a spolu s týmto rozhodnutím ju doručí odberateľovi do 30 dní od vydania nového rozhodnutia ÚRSO. Dodávateľ nie je oprávnený jednostranne meniť iné ustanovenia prílohy č. 1 okrem bodu č. 3 tejto prílohy.
7. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy č. 19/06/HES ako príloha č. 1. boli Finančné a technické podmienky odberu tepla (ďalej len ,,príloha č.1.“), obsahujúce dohodnuté parametre vo vykurovaní a dodávke tepla, špecifikáciu odberného miesta pre dodávku tepelnej energie, objednané množstvo tepla na rok 2007 a cenu tepla, s tým, že cena tepla pre ďalšie roky mala byť po rozhodnutí ÚRSO oznámená žalovanému písomne, spôsob fakturácie za dodávky tepelnej energie.
Podľa bodu 1. prílohy č. 1., - Dohodnuté parametre vo vykurovaní a dodávke TÚV: dodávateľ a odberateľ tepla sa dohodli, že pre DOST vo vykurovacom systéme bude uplatnená ekvitermická krivka regulácie o parametroch 70 °C teploty vykurovacie vody pri vonkajšej teplote od - 15 °C do 40 °C teploty vykurovacej vody pri vonkajšej teplote + 15 °C v tolerancii + - 3 °C.
Podľa bodu 2. prílohy č.1. - odberné miesto pre dodávku tepelnej energie: DOST v obytnom dome na ul. O. XXXX/XX, XX vykurovaná plocha 1156 m2.
Podľa bodu 3. prílohy č.1., pre rok 2007 je objednané množstvo tovaru 650 GJ a cena tepla je dvojzložková: prvá zložka ceny - 326,20 Sk/GJ - variabilná - je viazaná na skutočne odobraté mesačné množstvo tepla, druhá zložka ceny - 220,30 Sk/GJ - fixná - je účtovaná mesačne ako 1/12-tina ceny celkového objednané množstva na príslušný rok. Pre ďalšie roky bude cena tepla po rozhodnutí URSO oznámená písomne.
8. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy ako príloha č. 2. boli Obchodné podmienky dodávky tepla obsahujúce ustanovenia o technických a dodacích podmienkach, ustanovenia o meraní a odpočtoch, ustanovenia o regulácii, obmedzení a prerušení dodávky tepla, ustanovenia o fakturácii a platení, ustanovenia o ukončení dodávky.
9. Faktúrou č. 1416000523 splatnou dňa 25.03.2016 žalobca žalovanému vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie február 2016 vo výške 233,33 eur, faktúrou č. 1416000812 splatnou dňa 26.04.2016 vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie marec 2016 vo výške 233,33 eur, faktúrou č. 1416001101 splatnou dňa 25.05.2016 vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie apríl 2016 vo výške 233,33 eur, faktúrou č. 1416001391 splatnou dňa 24.06.2016 vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie máj 2016 vo výške 233,33 eur, faktúrou č. 1416001680 splatnou dňa 26.07.2016 vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie jún 2016 vo výške 233,33 eur, faktúrou č. 1416001942 splatnou dňa 25.08.2016 vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie júl 2016 vo výške 239,18 eur, faktúrou č. 1416002255 splatnou dňa 26.09.2016 za obdobie august 2016 vyúčtoval fixnú zložku tepla vo výške 239,18 eur, faktúrou č. 1416002542 splatnou dňa 26.10.2016 vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie september 2016 vo výške 239,18 eur, faktúrou č. 1416002829 splatnou dňa 24.11.2016 vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie október 2016 vo výške 239,18 eur, faktúrou č. 1416003117 splatnou dňa 26.12.2016 vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie november 2016 vo výške 239,18 eur a faktúrou č. 1416003384 splatnou dňa 26.01.2017 vyúčtoval fixnú zložku tepla za obdobie december 2016 vo výške 239,18 eur
10. Z objednávky žalovaného na dodávku tepla pre rok 2016 zo dňa 27.08.2015 adresovanej žalobcovi vyplýva, že na základe listu žalobcu vo veci objednávky na dodávku tepla pre rok 2016 pre bytový dom žalovaného tak zasiela žalovaný potvrdenú objednávku na zmluvne dohodnuté množstvo tepla UK a TÚV na rok 2016 v 2 výtlačkoch s tým, že v roku 2016 si bude zabezpečovať výrobu tepla vlastným tepelným zdrojom v skúšobnej prevádzke. Z uvedeného dôvodu si preto objednáva dodávku tepla v množstve 0 kWh a regulačný príkon 0 kW. V ďalšom žalovaný uviedol, že v prípade, ak táto objednávka nebude zo strany žalobcu akceptovaná, žalovaný bude nútený vypovedať zmluvu o dodávke tepla.
11. Z dokladu zo dňa 28.10.2015 s názvom „ Výpoveď zmluvy o dodávke tepla č. 19/06/HES“ vystaveného žalovaným vyplýva, že týmto listom vypovedal zmluvu o dodávke tepla č. 19/06/HES uzatvorenú dňa 2.01.2007 medzi žalobcom a žalovaným ako priamym odberateľom pre odberné miesto č. 1205081 na základe ustanovenia § 19 ods. 4 Zákona č. 657/2007 s odvolaním na splnenie podmienok ustanovených v § 20 ods. 3. Účinnosť výpovede bola ku dňu 30.04.2016.
12. Súd mal v konaní za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu bola dňa 02.01.2007 uzatvorená Zmluvu o dodávke tepla č. 19/06/HES s účinnosťou od 01.01.2007 na dobu neurčitú. Predmetom zmluvného vzťahu bol predaj a kúpa tepla pre ústredné kúrenie (ÚK) a tepla pre prípravu teplej úžitkovej vody (TKÚ) zo zariadenia dodávateľa (žalobcu) do zariadenia odberateľa (žalovaného) podľa podmienok vymedzených v Obchodných podmienkach dodávky tepla, ktoré sú prílohou č. 2. tejto zmluvy. Pre rok 2016 si žalovaný u žalobcu objednal na dodávku tepla množstvo 0,00 kWh a regulačný príkon 0,00 kW. Vykonal tak na základe výzvy žalobcu a to z dôvodu, že si bude zabezpečovať výrobu tepla vlastným tepelným zdrojom v skúšobnej prevádzke. Súčasťou uzatvorenej zmluvy je Príloha č. 1., ktorá upravuje finančné a technické podmienky odberu tepla, konkrétne obsahuje dohodnuté parametre vo vykurovaní a dodávke tepla, špecifikáciu odberného miesta pre dodávku tepelnej energie, objednané množstvo tepla na rok 2007 a cenu tepla, s tým, že cena tepla pre ďalšie roky mala byť po rozhodnutí ÚRSO oznámená žalovanému písomne, spôsob fakturácie za dodávky tepelnej energie. Žalobca za fixnú zložku tepla za obdobie február až december 2016 vyúčtoval jednotlivými faktúrami sumu 2 527,47 eur a táto nebola zo strany žalovaného uhradená. Cena tepla je dvojzložková, pričom sa skladá z variabilnej a fixnej zložky ceny tepla. Variabilná zložka ceny tepla zahŕňa tie náklady, ktoré sú úplne alebo čiastočne ovplyvnené objemom výroby tepla. Fixná zložka ceny tepla zahŕňa tie náklady, ktoré nie sú ovplyvnené objemom výroby tepla. ÚRSO ustanovuje vždy aktuálnym výnosom (vyhláškou) len rozsah cenovej regulácie na výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny. Výrobcovia tepla v zmysle tohto výnosu predkladajú úradu návrhy ceny tepla na schválenie. ÚRSO po preskúmaní predloženého návrhu ceny tepla a následnom schválení vydá rozhodnutie, ktorým určí pre regulovaný subjekt variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku maximálne ceny tepla s primeraným ziskom bez DPH.
13. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca ju uzatvoril ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spoločenstvo vlastníkov bytov zastupujúce jednotlivých vlastníkov, ktoré sú fyzickými osobami nepodnikateľmi. Pričom samotná zmluva je tiež zmluvou formulárovou, ktorá bola vopred pripravená žalobcom.
14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase uzatvorenia Zmluvy o dodávke tepla medzi stranami sporu zákon o energetike ako povinné náležitosti zmluvy neustanovoval vyčlenenie podielu z objednaného tepla pre domácnosti a ani povinnosť odberateľa oznámiť dodávateľovi najneskôr do 31.augusta kalendárneho roka množstvo objednaného tepla na príslušný kalendárny rok. Až novelou zákona o energetike č. 100/2014 Z. z. s účinnosťou od 1.5.2014 zmluva o dodávke a odbere tepla okrem všeobecných náležitosti zmluvy musela obsahovať aj vyššie uvedené podmienky. Podľa prechodných ustanovení k tejto novele zmluvy, ktoré boli uzatvorené podľa zákona o energetike pred uvedeným dňom nemuseli byť zosúladené s novelou v určitom časovom horizonte pod následkom jej neplatnosti. Dodávateľ bol iba povinný písomne vyzvať odberateľa, aby mu oznámil množstvo objednaného tepla, čo žalobca ako dodávateľ aj splnil. Nesplnenie tejto povinnosti bol iba dôvodom na vypovedanie zmluvy o dodávke a odbere tepla a nemal za následok neplatnosť zmluvy. Zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi stranami sporu obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a teda nie je neplatným právnym
úkonom pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na výnos úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1/2006 na jeho zmenu s účinnosťou od 1.8.2008 a na vyhlášku úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z. z. platnú od 30.7.2013, ktorá bola platná aj v roku 2016 a konštatoval, že počas platnosti Zmluvy o dodávke tepla uzatvorenej medzi stranami sporu boli menené všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sa ustanovovala cenová regulácia v tepelnej energetike. Tieto predpisy boli záväzné jednak pre dodávateľov tepla a jednak pre odberateľov tepla. Došlo k zmene spôsobu účtovania fixnej zložky tepla, kde oproti platne úprave v roku 2007, keď fixná zložka tepla bola viazaná na množstvo objednaného tepla, od 1.8.2008 sa fixná zložka tepla určovala na kilowatt celkového regulačného príkonu. Od 30.7.2013 sa regulačným príkon vypočítaval ako podiel skutočne dodaného množstva tepla kWh v druhom roku predchádzajúcom roku účtovania a počtu hodín 5300 teda, aj strany sporu sa podľa Článku 4. bodu 5 Zmluvy o dodávke tepla dohodli, že platnosť finančných a technických podmienok vrátane kalendára zálohových platieb uvedených v prílohe č. 1 je na dobu neurčitú okrem bodu 3, pre ktorý platí rozhodnutie ÚRSO na daný kalendárny rok. Bod č. 3 v prílohe č. 1 zmluvy sa mal aktualizovať v závislosti od vydaného rozhodnutia ÚRSO a objednaného množstva tepla odberateľom na ďalší kalendárny rok, pričom na takúto zmenu zmluvy nebolo potrebné uzatvárať k zmluve dodatok. Bod 3. prílohy č.1 k zmluve pojednáva o cene tepla, objeme množstva tovaru a spôsobu účtovania variabilnej a fixnej zložky tepla pre rok 2007, pričom na ďalšie roky mala byť cena tepla po rozhodnutí ÚRSO-m oznamovaná žalovanému žalobcom písomne, čo žalobca aj plnil. Žalobca pri účtovaní fixnej zložky tepla bol viazaný vyhláškou úradu pre reguláciu sieťových odvetví na príslušný kalendárny rok, v súlade s ňou aj postupoval a účtoval fixnú zložku tepla za obdobie február až december 2016 žalovanému. Táto vyhláška bola záväzná aj pre žalovaného ako odberateľa. Už od 30.7.2013 žalobca podľa vyhlášky aj postupoval, v nej stanoveným spôsobom žalovanému účtoval jednak variabilnú zložku tepla a jednak fixnú zložku tepla a žalovaný v zmysle faktúr vystavených žalobcom ich aj uhrádzal bez toho, žeby namietal žalobcov spôsob účtovania jednotlivých zložiek tepla.
15. K námietke žalovaného, že vypovedal zmluvný vzťah, ktorý bol ukončený dňom 30.4.2016 súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný žalobcovi výpoveď zmluvy doručil dňa 29.10.2016, čo v konaní nebolo sporné. Žalobca však výpoveď zmluvy neakceptoval o čom vyrozumel žalovaného písomným prípisom zo dňa 5.11.2015.
16. Odberateľ tepla môže zmluvu o dodávke tepla ukončiť výpoveďou len postupom ustanoveným v § 19 ods. 4 zákona o energetike a iba v prípade existencie, za splnenia zákonných predpokladov, ak bola splnená niektorá z podmienok skončenia odberu tepla podľa § 20 tohto zákona. V danom prípade súd nemal za preukázané splnenie podmienok na strane žalovaného pre ukončenie odberu tepla v zmysle § 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike. Žalovaný pre rok 2016 si objednal u žalobcu množstvo tepla v rozsahu 0,0 kW a to písomným prípisom zo dňa 27.08.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 28.08.2015. K uvedenému kroku pristúpil z dôvodu, že v roku 2016 bude zabezpečovať výroku tepla vlastným tepelným zdrojom v skúšobnej prevádzke. Následne žalovaný žalobcovi doručil prvú výpoveď zmluvy o dodávke tepla zo dňa 23.09.2015, táto výpoveď zo strany žalobcu nebola akceptovaná pre neuvedenie žiadneho výpovedného dôvodu zo strany žalovaného. Následne žalobcovi dňa 29.10.2015 bola doručená ďalšia výpoveď zmluvy zo strany žalovaného, kde ako dôvod jej podania je uvedený odkaz na § 19 ods. 4 zákona o energetike s odvolaním sa na splnenie podmienok ustanovených v § 20 ods. 3 zákona o energetike bez bližšej špecifikácie dôvodu podania výpovede. Žalobca danú výpoveď neakceptoval a považoval ju za neplatnú pre nevymedzenie konkrétneho dôvodu výpovede a pre neexistenciu skutočnosti, ktoré by zakladali oprávnenie žalovaného zmluvu vypovedať. Súd v tomto smere poukázal na skutočnosť, že žalovaný v roku 2016 mal spustiť skúšobnú prevádzku výroby tepla z vlastného tepelného zdroja, čo uviedol sám vo svojej objednávke zo dňa 27.08.2015. Následne však žalobcovi dňa 29.10.2015 doručil písomnú výpoveď zmluvy o dodávke tepla, teda v čase, keď žalobca v súlade so zmluvou zabezpečoval dodávku tepla a ešte zo strany žalobcu nebola spustená skúšobná prevádzka jeho vlastného zdroja tepla, t.j. nebolo možné ani reálne posúdiť a už vôbec nie preukázať, že žalovaný bude schopný zabezpečiť si dodávku tepla tak ako to ustanovuje § 20 ods. 3 zákona o energetike. Na strane žalovaného teda v čase podania výpovede dňa 29.10.2015 nemohli byť reálne splnené podmienky pre skončenie odberu tepla od žalobcu, teda žalovaný ani nemohol dôvodiť podanie výpovede tým, že zabezpečí dodávku tepla v zmysle podmienok ustanovených v § 20 ods. 3 zákona o energetike, nakoľko danú skutočnosť mohol posúdiť až po samotnom spustení skúšobnej prevádzky v roku 2016.
17. V čase podania výpovede zo strany žalovaného nebol naplnené zákonné predpoklady pre jej podanie podľa ust. § 20 ods. 3 Zákona o energetike v spojení s § 19 ods. 4 tohto zákona, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď žalobcu zo dňa 29.10.2015 je neplatná. Podľa výpovedi aj neurčitá, lebo zo strany žalovaného nebol vymedzený presne dôvod je podania. Odkaz na zákonné ustanovenie, v rámci ktorého môže odberateľ ukončiť odber tepla z viacerých dôvodov bez bližšej špecifikácie konkrétneho dôvodu nie je možné považovať za určité a teda v súlade s § 34 Občianskeho zákonníka. Ak následne došlo k spusteniu skúšobnej prevádzky a na strane žalovaného boli splnené podmienky pre ukončenie odberu tepla podľa § 20 ods. 3 Zákona o tepelnej energetike, nič mu nebránilo v tom, aby zákonným spôsobom odber tepla od žalobcu ukončil (dohodou resp. výpoveďou).
18. Pokiaľ žalovaný ďalej poukazoval a žiadal aby súd vykladal ustanovenia zmluvy o dodávke tepla a samotnú výpoveď zmluvy o dodávke tepla zo strany žalovaného v kontexte ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, súd v tomto smere poukazal na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V zmysle uvedeného je potrebné vykladať jednotlivé zmluvné ustanovenia, t.j. dohodnuté zmluvné podmienky v prípade pochybností v prospech spotrebiteľa a preto súd námietku žalovaného, že daným postupom je potrebné vykladať aj samotnú výpoveď zmluvy o dodávke tepla zo strany žalovaného, považoval za nedôvodnú. Výpoveď zmluvy je osobitným právnym úkonom vykonaným žalovaným, nejedná sa o zmluvné ustanovenie dohodnuté medzi stranami sporu. Pokiaľ žalovaný namietal, že v časti týkajúcej sa dohody o určenie ceny tepla zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje výrazy pripúšťajúce ich rôzny výklad, keď v článku 4. bod 2. tejto zmluvy bolo dohodnuté, že druhá zložka ceny tepla tzv. fixná zložka predstavuje súčin fixnej zložky ceny tepla a zmluvne dohodnutého množstva tepla, v bode 5. čl. 4. sa zase namiesto výrazu zmluvne dohodnutého množstva tepla na účely výpočtu ceny tepla na ďalšie kalendárne roky narába s výrazom objednaného množstva tepla dodávateľom na kalendárny rok a je potrebné aplikovať výklad týchto zmluvných dojednaní v prospech žalovaného ako spotrebiteľa, k tomu uviedol, že predmetom tohto súdneho konania je nárok žalobcu na úhradu fixnej zložky tepla, ktorú žalobca vyčíslil a vo vzťahu k žalovanému uplatnil v súlade s planou vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (viď bod. 29 rozsudku), teda ani v tomto smere obrana žalovaného nie je dôvodná. Oproti právnej úprave platnej v čase uzatvorenia zmluvy o dodávke tepla, v čase účtovania fixnej zložky tepla, fixná zložka tepla už nebola viazaná na objednané množstvo tepla, resp. dohodnuté množstvo tepla, teda súd nepovažoval za potrebné vykonať výklad pojmov namietaných žalovaným v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech žalovaného a v tomto kontexte aj posudzovať nárok uplatnený zo strany žalobcu.
19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca na základe platnej a účinnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným za obdobie február 2016 až december 2016 vyúčtoval v súlade s platnou právnou úpravou jednotlivými faktúrami cenu fixnej zložky tepla a to táto nebola zo strany žalovaného uhradená, preto súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 2.527,47 EUR. Keďže sa žalovaný splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm v nim požadovanej výške.
20. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. V ňom namietal, že v zmluve o dodávke tepla č. 19/06/HES zo dňa 2.1.2007 skutočne neobsahuje minimálne náležitosti uvedené v ust. § 19 ods. 2 písm. c/, m/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“). Ušlo totiž pozornosti súdu, že novelou zákona č. 100/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.6.2014 bol § 19 ods. 2 doplnený len o písmeno m/ t.j. o povinnosť odberateľa oznámiť dodávateľovi najneskôr do 31.augustua kalendárneho roka množstvo objednaného tepla na príslušný kalendárny rok. Tento zákon teda nebol touto novelou doplnený o písm. c/ jeho ustanovenia § 19 a teda podstatná náležitosť zmluvy spočívajúca v určení „objednaného množstva tepla na príslušný kalendárny rok s vyčlenením podielu tepla pre domácnosť“ bola zákonom ustanovená už od jeho pôvodnej účinnosti (od 1.1.2005), t. z., že táto povinnosť exitovala aj v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Preto pokladá svoju obranu spočívajúcu v poukazovaní na neplatnosť zmluvy pre absenciu jej podstatnej náležitosti podľa § 19 ods. 2 písm. c/ zákona za opodstatnenú, pričom z dôvodu neplatnosti zmluvy by priznaním sporného nároku žalobcovi došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu.
21. Ďalej namietal, že žalovaným podanú výpoveď zo dňa 28.10.2015, doručenú žalobcovi dňa 29.10.2015, nemožno v žiadnom prípade považovať za neurčitú. Keďže žalovanému svedčili všetky dôvody uvedené v ust. § 20 ods. 3 zákona, pre ktoré môže odberateľ ukončiť odber tepla, nebolo
zo strany žalovaného dôležité ani potrebné špecifikovať konkrétny dôvod skončenia odberu tepla. Žalovaný mal zabezpečenú celú dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie - z tepelných čerpadiel, preto obidvom účastníkom zmluvného vzťahu bolo jasné, že spĺňa aj možnosť skončenia odberu tepla pri menšom objeme tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov, tak ako to má na mysli znenie druhej vety ust. § 20 ods. 3 zákona. Samotnému žalobcovi bol pomer nim dodaného tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie známy a tento nepresahoval ani 20% nim dodaného tepla. Tieto skutočnosti ani nikdy nespochybňoval, ale spochybňoval akékoľvek právo skončenia zmluvného vzťahu žalovaného jednostranným právnym úkonom t. j. výpoveďou. Skutočnosť, či odberateľ tepla má resp. nemá zabezpečenú dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, nie je nijako ovplyvnená akoukoľvek skúšobnou prevádzkou a už vôbec nie prípadným skončením skúšobnej prevádzky. Schopnosť odberateľa zabezpečiť dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov vyplýva z technických parametrov zariadenia na výrobu tepla (v danom prípade z technických parametrov tepelných čerpadiel, ktoré si žalovaný dal nainštalovať od dodávateľa TEPLENÉ SYSTÉMY s.r.o., Hemerková 29, 040 23 Košice) v priebehu roka 2015. Keďže zákon vo svojom ust. § 20 ods. 3 neukladá odberateľovi tepla povinnosť preukazovať zabezpečenie dodávky tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie pred podaním výpovede a žalobca žalovaného o takéto preukázanie ani nežiadal, nie je možné schopnosť odberateľa tepla zabezpečiť takúto dodávku tepla z obnoviteľných zdrojov akokoľvek pochybovať. Ďalej namietal správnosť výšky žalovanej sumy a nesúhlasil s tým, že žalobca od 30.7.2013 pri účtovaní fixnej zložky tepla postupoval podľa vyhlášky ÚRSO č. 222/2013 Z. z., ktorou sa stanovuje cenová regulácia tepelnej energetike, ktorá by podľa súdu mala byť platná aj v roku 2016. Pri účtovaní fixnej zložky ceny tepla žalobca ani v predchádzajúcich rokoch ani v roku 2016 neúčtoval túto zložku ceny tepla postupom podľa ust. § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Pri jej účtovaní za predchádzajúce obdobia vždy rešpektoval postup dohodnutý v Článku 4. Zmluvy o dodávke tepla a maximálnu hodnotu fixnej zložky určenej rozhodnutím ÚRSO vynásobil objednaným množstvom tepla na príslušný kalendárny rok. K takémuto postupu ho napokon zaväzuje zmluva, ktorá na vyhlášku ÚRSO odkazuje len vo vzťahu k určeniu výšky maximálnej fixnej zložky ceny tepla na jeden kW celkového regulačného príkonu. Len táto jediná časť, z ktorej sa skladá fixná zložka ceny tepla je podľa Článku 4. Zmluvy o dodávke tepla závislá od rozhodnutia ÚRSO. Druhá časť z ktorej sa skladá fixná zložka ceny tepla bola dohodnutá v Článku 4. bod 5 Zmluvy o dodávke a tepla aj ňou „objednané množstvo tepla“ na ďalší kalendárny rok. Poukázal na to, že pri účtovaní fixnej zložky ceny tepla žalobca v predchádzajúcom období vždy rešpektoval žalovaným objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok. Nikdy sa neriadil pri výpočte tejto zložky tepla výlučne ust. § 7 ods. 2,3 vyhlášky a nikdy túto zložku tepla neurčoval tak, aby závisela od regulačného príkonu odberného zariadenia žalovaného v kWh v druhom roku predchádzajúcom roku účtovania, ktorý by bol vydelený počtom hodín 5300. Rozhodujúcimi faktormi pre určenie fixnej zložky tepla boli vždy tieto faktory: maximálna hodnota fixnej zložky určená rozhodnutím ÚRSO pre aktuálne účtovné obdobie a objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok. Z toho dôvodu aj pri účtovaní fixnej zložky ceny tepla za rok 2016 bol žalobca povinný rešpektovať žalovaným objednané množstvo tepla na rok 2016 v hodnote 0 kWh a touto hodnotou vynásobiť tzv. maximálnu hodnotu fixnej zložky tepla určenú rozhodnutím ÚRSO. Žalovaný v čase účtovania fixnej zložky ceny tepla za rok 2016 nebol odberateľom tepla od žalobcu a to tak či už z dôvodu neplatnosti zmluvy o dávke tepla pre jej chýbajúce podstatné náležitosti, alebo z dôvodu skončenia tejto zmluvy výpoveďou žalovaného. Nemožno tu teda hovoriť o povinnosti žalovaného podieľať sa na fixných nákladoch žalobcu, ktoré nie sú ovplyvnené množstvom vyrobeného tepla, t.j. na nákladoch ako sú budúce investície do kotolne, odpisy, náklady na údržbu a opravu a ostatné réžie. Žalobcovi boli všetky tieto skutočnosti známe a skutočnosť, že žalovaný už nie je jeho odberateľom aj fakticky rešpektoval, keď dňa 28.10.2015 na žiadosť žalovaného zo dňa 21.10.2015 pristúpil k zaplombovaniu ventilov teplovodmi vedúceho do bytového domu v správe žalovaného. Zdôraznil, že žalobca napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa snažil využiť svoje monopolné postavenie dodávky tepla v regióne žalovaného. Napriek tomu, že bol uzrozumený s ukončením odberu tepla žalovaným a zaplombovaním ventilov teplej vodu to aj fakticky akceptoval, v účtovaní fixnej zložky ceny tepla, na ktoré mu nevznikol nárok, sa snažil získať pre svoj majetkový prospech. Pri účtovaní fixnej zložky tepla za rok 2016 napokon nekonal len v rozpore s dobrými mravmi, tak že využil výraznú nerovnosť zmluvných strán pri dodávke tepla, ale konal aj v rozpore s dobrými mravmi tým, že pri účtovaní tejto zložky ceny tepla vybočil z predchádzajúcich pravidiel jej účtovania a pri jej účtovaní nedodržal doterajšie zvyklosti a prax zaužívané medzi žalobcom a žalovaným (§ 3 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov).
22. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná trovy celého konania prípadne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
23. Žalobca v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na judikatúru ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strany konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne (napr. I. US 50/04, III. US 162/05, IV. US 410/2011). K jednotlivým odvolacím námietkam uviedol, že postup podľa § 19 ods. 2 písm. c/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike je výslovne upravený v bode 3. prílohy č. 1 k Zmluve o dodávke tepla č. 19/06/HES uzavretej dňa 2.1.2007. Argumentáciu žalovaného považuje za zavádzajúcu. V čase uzavretia zmluvy bola textácia zákona nasledovná „objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok“, pričom až novelou zákona č. 184/2011 Z. z. došlo k zmene zákonného textu nasledovne „objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok s vyčlenením podielu tepla pre domácnosti“. Odvolaciu námietku žalovaného, poukazujúcu na neplatnosť zmluvy z dôvodu absencie náležitosti podľa § 19 ods. 2 písm. c/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, považuje s poukazom na uvedené za zjavne neopodstatnenú. K výpovedi žalovaného a s tým súvisiacim zánikom zmluvy o dodávke tepla uviedol, že výpoveď bola neplatná, keďže neboli splnené podmienky predpokladané zákonom. V tomto sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Výpoveď považuje za právne neúčinnú, t.j. nespôsobilú privodiť zánik zmluvy o dodávke a odbere tepla z dôvodu, že pre takúto výpoveď zmluvy neboli naplnené zmluvné a nezákonné predpoklady. Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike totiž ust. § 20 ustanovuje, že odberateľ môže skončiť odber tepla na základe zákona alebo dohodou. Skončiť odber tepla na základe zákona jednostranným spôsobom možno len z dvoch taxatívne vymenovaných dôvodov uvedených v ust. § 20 ods. 2 a to tak, že dodávateľ tepla bez predchádzajúcej dohody s odberateľom a konečným spotrebiteľom zmení teplonosnú látku, alebo dodávateľ tepla ani po predchádzajúcej písomnej výzve odberateľa alebo konečného spotrebiteľa neodstráni nedostatky v kvalite, množstve a spoľahlivosti dodávok tepla alebo nesplní podstatnú náležitosť zmluvy o dodávke a odbere tepla najmä parametre teplonosnej látky a hospodárnosť dodávky tepla. Iné dôvody jednostranného skončenia odberu tepla ako výpoveďou s taxatívne vymenovaných dôvodov podľa ust. § 19 ods. 4 v spojení s § 20 zákon o tepelnej energetike nepozná. Ust. § 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike, na ktoré sa odvoláva žalovaný vo svojej výpovedi, upravuje skončenie odberu tepla na základe dohody zmluvných strán, preto ho považuje v danom prípade za neaplikovateľné na skončenie zmluvy formou výpovede. Žalovaným podaná výpoveď odkazuje na ustanovenie upravujúce skončenie odberu tepla dohodou a nevymedzuje konkrétny dôvod výpovede, preto považuje predmetnú výpoveď za neplatnú. Ak by aj v hypotetickej rovine akceptoval názor žalovaného, tak v danom prípade nebola splnená podmienka úhrady ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením odberateľa (žalovaného) od sústavy tepelných zariadení dodávateľa (žalobcu). Z hľadiska zmluvných a zákonom prípustných dôvodov pre ukončenie zmluvného vzťahu vrátane platného vypovedania zmluvy, nemožno výpoveď zmluvy zo strany žalovaného akceptovať ako platný spôsob skončenia zmluvného vzťahu, nakoľko v danom prípade nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali právo žalovaného vypovedať zmluvu o dodávke tepla. Zmluvný vzťah tráv naďalej, čo znamená, že zmluvné strany sú povinné plniť všetky povinnosti podľa predmetnej zmluvy o dodávke tepla. Za nedôvodnú považuje tiež odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že vyhláška č. 222/2013 Z. z. sa nemala aplikovať aj v roku 2016 pre výpočet fixnej zložky tepla. Žalovaný v tomto smere prehliada ust. § 10 a citovanej vyhlášky, podľa ktorého sa „regulačný príkon odberného zariadenia podľa § 7 ods. 3 vypočítaný na rok 2015 uplatní aj v roku 2016“. Žalovaný pri účtovaní fixnej zložky tepla postupoval v súlade s právom, pretože aplikoval podmienky uplatňovania ceny podľa ust. § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, podľa ktorého: „regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou tepla na vykurovanie a spotrebu tepla v teplej úžitkovej vode sa vypočíta ako podiel skutočne dodaného množstva tepla osobitne aj pre teplo v teplej úžitkovej vode v kWh v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5300“. V čase uzavretia zmluvy boli vypočítaná cena pre rok 2017 na základe objednaného množstva tepla, pričom pre rok 2016 sa už uplatňuje postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, teda objednané množstvo tepla je s ohľadom na výpočet fixnej zložky ceny tepla pre rok 2016 irelevantné. Argumentáciu žalovaného v časti 5 jeho odvolania považuje za bezpredmetnú a neopodstatnenú, pretože žalobca sa pri účtovaní fixnej zložky ceny tepla riadil všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd nie je v konaní oprávnený preskúmať, či určitý právny predpis je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v právnom
prostrední Slovenskej republiky sa uplatňuje pravidlo lex dura sed lex (tvrdí zákon, ale zákon) t. j. súd môže posudzovať iba to, či určité konanie subjektu právneho vzťahu je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. V danom prípade zákon jednoznačne ustanovuje ako sa vypočítava fixná zložka ceny tepla, preto konanie žalobcu nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi. Ani samotný výpočet fixnej zložky ceny tepla nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi, lebo tento má svoje opodstatnenie, čo bolo konkretizované vo vyjadrení k odporu žalovaného. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinnom od 1.7.2016 vtedy bol nahradený zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok z prechodného ust. zákona č. 160/2015 Z. z. uvedeného ust. § 470 ods. 1,2 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnuté jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesno - právnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona.
25. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd prejednal vec podľa § 379 CSP, podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1,2 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Podľa § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súdu oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, z ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli. Skutkové závery založil na logickom vyhodnotení dôkazov, na základe ktorých aj rozhodol.
29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza: Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že v sledovanom období už neodoberal od navrhovateľa teplo, a preto by nebolo spravodlivé, ak by bol zaviazaný za úhradu ceny niečoho, čo neodoberal, s touto skutočnosťou sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. Fixná zložka sa účtuje bez ohľadu na to, či odoberateľ teplo odoberá alebo nie a účtuje sa počas celej doby trvania zmluvy.
28. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukázal žalovaný nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o výške, ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( § 362 ods. 2 CSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).