Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-64-2017.pdf
PDF · 122.32 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: H.. Z. H., H. X, F., práv. zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2017 vo veci zvýšenia sumy invalidného dôchodku žalobcu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia citujúc ust. § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) dôvodil, že: „Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 24. marca 2017 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2017, ktorým bola pani H.. Z. H. (ďalej len „účastníčka konania“) podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšená suma invalidného dôchodku od 27. februára 2017 na sumu 168,30 EUR mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 25. apríla 2017 je účastníčka konania invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 55 % od 27. februára 2017 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 19. júla 2017, v ktorom uvádza, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej v odvolaní uvádza, že v odbornom posudku o invalidite zo dňa 25. apríla 2017 nebola braná do úvahy a percentuálne ohodnotená primárna diagnóza - vysoká bilaterálna iliakalna luxácia bedrových kĺbov v dôsledku, ktorej trpí sekundárnymi ochoreniami. K odvolaniu doložila účastníčka konania napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2017. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2017 je potrebné potvrdiť.“ Žalovaný ďalej citujúc ust. § 153 ods. 5, § 71 ods. 1 až 9 dôvodil, že: „Na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníčky konania bol opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 20. júla 2017, ktorý zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania 55 % od 27. februára 2017 a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 2. októbra 2017 s nasledovným záverom: Účastníčka konania bola od roku 2005 uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pri vrodenej luxácii oboch bedrových kĺbov stredne ťažkého stupňa. Kontrolné ortopedické a funkčné vyšetrenia účastníčky konania naďalej dokumentovali obmedzenie pohyblivosti v bedrových kĺboch stredne ťažkého stupňa. V poslednom čase bola pre chronické bolesti krčnej aj driekovej chrbtice účastníčka konania liečená aj neurologickou a rehabilitačnou ambulanciou. Účastníčka konania bola opakovane preliečená, v objektívnom funkčnom náleze bola prítomná porucha statodynamiky chrbtice, lumboischialgický syndróm a cervikobrachiálny syndróm obojstranne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie stanovil naďalej obmedzenie pohyblivosti v bedrových kĺboch obojstranne stredne ťažkého stupňa so zaradením do kapitoly XV, oddielu G, položky 41.2, písmeno b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % s navýšením o 10 % pre chronické recidivujúce bolesti chrbtice podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 55 % od 27. februára 2017. Pri posudzovaní zdravotného stavu účastníčky konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zohľadnená prepúšťacia správa z hospitalizácie na rehabilitačnom oddelení od 5. novembra 2015 do 13. novembra 2015 a následné lekárske správy z ortopedického vyšetrenia zo dňa 21. januára 2016, zo dňa 14. februára 2017, z neurologického vyšetrenia zo dňa 21. septembra 2015, zo dňa 22. decembra 2015, zo dňa 20. apríla 2016, z kontrolného neurologického vyšetrenia zo dňa 27. februára 2017, z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 11. januára 2016, zo dňa 24. februára 2016, zo dňa 4. mája 2016, zo dňa 20. júna 2016, z kontrolného rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 22. marca 2017, zo dňa 21. augusta 2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 41.2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Za ostatné zdravotné postihnutia (poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, cervikobrachiálny syndróm) patri účastníčke konania zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa §71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 55 % od 27. februára 2017, a preto účastníčka konania je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 55 % od 27. februára 2017, preto bola účastníčke konania určená suma invalidného dôchodku nasledovne: Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok vznikol účastníčke konania od 18. júla 2005. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. októbra 2005. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola 0,5800. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol 16 556 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 45,3590 rokov. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 27. februáru 2017 bola 11,3505 EUR, určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. ako súčin dôchodkovej hodnoty na roku 2016 10,9930 EUR a indexu 1,03252032, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2016, t. j. 889,00 EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2015, t. j. 861,00 EUR, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa
povinná podľa § 226 ods. 1 písm. g) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. Suma invalidného dôchodku 164,30 EUR mesačne bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,5800 x 45,3590 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 x 55 % = 164,30 EUR mesačne. K tejto sume invalidného dôchodku patrí suma zvýšenia 4,00 EUR mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému invalidného dôchodku podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, v dôsledku ktorých by došlo k zmene rozhodnutia. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 26.10.2017.
2. Včas podanou žalobou zo dňa 18.12.2017, podanou na Krajskom súde v Košiciach osobne dňa 21.12.2017, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2017 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca v žalobe vyjadril nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom poukázal na to, že žalovaný neprihliadol na primárnu diagnózu žalobcu - vysokú bilaterálnu iliakálnu luxáciu bedrových kĺbov, v dôsledku ktorej žalobca trpí sekundárnymi ochoreniami, ktoré prispievajú k dlhodobému a postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu. Ďalej v žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože posudkoví lekári nebrali v úvahu, resp. nedostatočne posúdili lekárske správy predložené žalobcom, z ktorých podľa žalobcu jasne vyplýva, že zdravotný stav žalobcu sa nezlepšuje, práve naopak, došlo a dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu žalobcu. Taktiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť dôvodov a nedostatok dôvodov, pričom opakovane poukázal na jedno z najzávažnejších ochorení bedrových kĺbov, a to vysokú bilaterálnu iliakálnu luxáciu bedrových kĺbov, ktorá spôsobila degeneráciu kĺbových hlavíc a ich nedopadanie do degenerovaných puzdier. V poslednom rade žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca videl v ust. § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého má byť vzatá na zreteľ aj závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobcu. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca videl v tom, že správny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie sa vôbec nezaoberala bez akéhokoľvek odôvodnenia dôkazmi navrhovanými žalobcom - lekárskymi správami, ktoré žalobca predložil Sociálnej poisťovni, a tiež ani keď na uvedenú skutočnosť upozornil na ústnom pojednávaní pred posudkovou lekárskou komisiou dňa 02.10.2017. V závere žalobca tvrdil, že Sociálna poisťovňa, ústredie postupovala pri posudzovaní odvolania žalobcu, a teda pri vydávaní napadnutého rozhodnutia úplne svojvoľne a nevysporiadala sa s dôkazmi a tvrdeniami predloženými žalobcom. Preto žalobca navrhol v súlade s § 121 Správneho súdneho poriadku ustanoviť nezávislého znalca z odboru ortopédie za účelom odstránenia pochybností a náležitého a objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16.01.2018, doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.01.2018, v ktorom k námietkam, ktoré žalobca uviedol v žalobe, uviedol, že: „Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti právnej zástupkyne žalobkyne o tom, že zdravotný stav žalobkyne nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 20. júla 2017 žalobkyňa k odvolaniu doložila odborné lekárske nálezy (celotelová scintigrafia skeletu zo dňa 4. februára 2015 a ortopedické vyšetrenie v Košiciach zo dňa 14. februára 2017), ktoré ale podľa vyššie uvedeného posudku boli zohľadnené už pri prvotnom posúdení
zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočka Košice dňa 25. apríla 2017. Rovnako v rámci odvolacieho konania posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach už raz zohľadnil lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 27. februára 2017 a z fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie zo dňa 21. augusta 2017. K odborným lekárskym nálezom, ktoré práva zástupkyňa žalobkyne pripojila k správnej žalobe, t. j. až po vydaní rozhodnutia, žalovaná uvádza, že posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov a skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobkyňa zhoršenie zdravotného stavu môže riešiť opakovaným podaním žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o výške invalidného dôchodku žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky, ktoré právna zástupkyňa žalobkyne uviedla v správnej žalobe zo dňa 18. decembra 2017 považuje žalovaná za nedôvodné. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. októbra 2017 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2017, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. októbra 2017. Žalovaná ma zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná zároveň uvádza, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.“
4. K vyjadreniu žalovaného v replike bez uvedenia dátumu jej vyhotovenia, doručenej elektronicky súdu dňa 05.02.2018, žalobca vyslovil opätovne nesúhlas s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení, pričom poukázal na to, že žalovaný bol povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci, že bol povinný si zaobstarať lekárske správy žalobcu a túto svoju zákonnú povinnosť nemôže prenášať na žalobcu. Považoval za alibistický postoj žalovaného, ak uvádza, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vychádzal z vtedy dostupných lekárskych nálezov a že žalovaný si mohol zaobstarať všetky lekárske správy, ktoré žalobca predložil ako prílohy k podanej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu dokazovania v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
5. K replike žalobcu sa žalovaný duplikou nevyjadril.
6. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po vypočutí účastníkov konania, resp. ich zástupcov na pojednávaní súdu, za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) SSP a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol: „My trváme na svojej podanej žalobe a navrhujeme, aby krajský súd zrušil napádané rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Čo sa týka dôvodov žaloby, plne poukazujeme na žalobcu, kde je detailne popísané, prečo považujeme rozhodnutie za nesprávne, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Keď to mám zhrnúť, tak uvádzam, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, že nebola vyhodnotená primárna diagnóza žalobkyne. Takisto rozhodnutie považujeme za nepreskúmateľné a vec je nesprávne právne posúdená. Predložili sme aj rozhodnutia, judikáty, ktoré presne vlastne ukazujú, ako by mala Sociálna poisťovňa postupovať a máme za to, že v tomto prípade sa tak nestalo.“
8. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla: „Poukazujem na obsah žalovaného rozhodnutia, ako aj na obsah vyjadrenia zo 16.01.2018, z ktorých vyplýva, že na základe preukázaných právnych skutočností na základe žiadosti žalobkyne bolo rozhodnuté správne. Preto navrhujeme, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.“
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.
10. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalobca je od narodenia sledovaný pre vrodenú luxáciu bedrových kĺbov obojstranne ortópedom so sekundárnymi artrotickými zmenami, pričom už počas vysokej školy mal problémy s chrbticou a v detstve každý rok absolvoval kúpeľnú liečbu, pričom v dospelosti, keďže sa už platí za kúpeľnú liečbu, si kúpeľnú liečbu nemôže dovoliť. Zdravotný stav žalobcu bol hodnotený na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 01.08.2005, kedy bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 18.07.2005. Na základe kontrolných lekárskych prehliadok bol zdravotný stav žalobcu prehodnotený dňa 19.09.2006, dňa 03.11.2009, dňa 19.02.2013, dňa 28.10.2014 a dňa 01.04.2015, pričom vždy bol žalobca uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % naďalej. Pre zhoršenie zdravotného stavu žalobcu bol tento dňa 25.04.2017 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % od 27.02.2017, a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 19.05.2017 č. XXX XXX XXXX X, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 25.04.2017 je žalobca invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 55 % od 27.02.2017 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Ďalej z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že na základe podaného riadneho opravného prostriedku bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 20.07.2017, ktorý zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 55 % od 27.02.2017 a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 02.10.2017 s nasledovným záverom: Žalobca bol od roku 2005 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pri vrodenej luxácii oboch bedrových kĺbov stredne ťažkého stupňa. Kontrolné ortopedické a funkčné vyšetrenia žalobcu naďalej dokumentovali obmedzenie pohyblivosti v bedrových kĺboch stredne ťažkého stupňa. V poslednom čase bol pre chronické bolesti krčnej aj driekovej chrbtice žalobca liečený aj neurologickou a rehabilitačnou ambulanciou. Žalobca bol opakovane preliečený, v objektívnom funkčnom náleze bola prítomná porucha statodynamiky chrbtice, lumboischialgický syndróm a cervikobrachiálny syndróm obojstranne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia stanovil naďalej obmedzenie pohyblivosti v bedrových kĺboch obojstranne stredne ťažkého stupňa so zaradením do kapitoly XV, oddielu G, položky 41.2, písmeno b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % s navýšením o 10 % pre chronické recidivujúce bolesti chrbtice podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 55 % od 27.02.2017. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zohľadnená prepúšťacia správa z hospitalizácie na rehabilitačnom oddelení od 05.11.2015 do 13.11.2015 a následné lekárske správy z ortopedického vyšetrenia zo dňa 21.01.2016, zo dňa 14.02.2017, z neurologického vyšetrenia zo dňa 21.09.2015, zo dňa 22.12.2015, zo dňa 20.04.2016, z kontrolného neurologického vyšetrenia zo dňa 27.02.2017, z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 11.01.2016, zo dňa 24.02.2016, zo dňa 04.05.2016, zo dňa 20.06.2016, z kontrolného rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 22.03.2017, zo dňa 21.08.2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia určil choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 41.2, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Za ostatné zdravotné postihnutia (poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, cervikobrachiálny syndróm) patri žalobcovi zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 55 % od 27.02.2017, a preto žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
12. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, kde sa nachádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.07.2016 sp.zn. 10So/62/2015 vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Sd/21/2015-18 zo dňa 29.04.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2014, ktorým rozhodnutím podľa § 73 a § 121 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov táto zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Košice má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
13. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2017, ktorým bola zvýšená suma invalidného dôchodku žalobcu od 27.02.2017 na sumu 168,30 eur mesačne.
14. Z vyššie v bode 9 tohto rozsudku citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ust. § 71 ods. 8 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.).
15. Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
16. Vzhľadom na to, že takéto posudzovanie je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkým rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
17. Podľa názoru súdu posudok posudkového lekára príslušnej pobočky Košice zo dňa 25.04.2017, ako aj posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne zo dňa 19.05.2017, vzhľadom na aj predchádzajúce posudky posudkových lekárov, ktoré sú vyššie v bode 10 tohto rozsudku vymenované, tieto podmienky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti spĺňajú. Preto súd nemal dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornej úrovni záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné.
18. Posudkový lekár pobočky Košice, ako aj žalovaného v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu, a to vrátane bilaterálnej iliakálnej luxácii oboch bedrových kĺbov, na ktoré postihnutie žalobca dával dôraz, a žalobcom predkladané odborné lekárske nálezy v posudkoch aj riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú podľa doložených lekárskych nálezov choroby podporného a pohybového aparátu, čomu zodpovedá aj rozpätie 35 % až 45 % miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 41.2, písmena b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom u žalobcu bola určená miera poklesu tejto schopnosti na hornej hranici rozpätia 45 %. Za iné zdravotné postihnutie žalobcu, konkrétne za chronické recidivujúce bolesti chrbta, posudkoví lekári zhodne priznali maximálne možné navýšenie 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo spolu činí 55 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu.
19. S poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP súd návrh žalobcu na ustanovenie súdneho znalca nemohol akceptovať.
20. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
21. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.