Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, proti žalovanému: Z.U. A., D..: XX.XX.XXXX, N. C. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenému: JUDr. Peter Harakály, sídlo AK Mlynská 28, 040 01 Košice, o zaplatenie 22.748,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 05.09.2017 č.k. XCb/XX/XXXX - XXX zo dňa 5.9.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyššie označeným napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22,748,68 Eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 18.03.2014 do zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 24.01.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 22.748,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil ustanovením § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. s tým, že ako poisťovateľ má voči poistníkovi právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, nakoľko v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. Na základe uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenými O. B., O. T. V. C. R. z poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 04.06.2010, bolo poškodeným poskytnuté plnenie celkom v sume 22.748,67 Eur z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EVČ: N. XXX N.. Žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu poistného plnenia za všetky regresy z poistnej udalosti zo dňa 04.06.2010, kde poškodenými boli 3 účastníci dopravnej nehody spolu v sume 22.748,67 Eur. Žalovaný bol v každom prípade likvidácie jednotlivých poistných udalostí vyzývaný na úhradu regresnej náhrady písomnou výzvou, ale bezvýsledne.

3. Súd vo veci vydal dňa 04.03.2014 platobný rozkaz, č.k.: XRob/XX/XXXX - XX, proti ktorému podal žalovaný včas, vecne odôvodnený odpor. Žalovaný v podanom odpore namietal, že ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti voči poistníkovi, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla. Citované ustanovenie pod písmenom a) - h) uvádza jednotlivé prípady porušenia povinností poistníka, s ktorými zákon spája vznik nároku. Podľa Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.: XC/XXX/XXXX vyplýva, že z jazykového a gramatického systematického výkladu citovaného ustanovenia súd dospel k záveru, že v ods. 1 sú pod bodom a) až g) uvedené prípady zostupne od porušenia povinnosti poistníka od najvyššej intenzity po najnižšiu. Podľa uvedeného, omeškania s platením poistného je možné považovať za porušenie povinnosti takmer najnižšej intenzity. Pri výklade § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. je tiež dôležitý význam/cieľ, ktorým je predovšetkým výchovný charakter a hľadí sa aj na to, aby poistený nebol finančne ohrozený. Ustanovenie zároveň dáva poistiteľovi právo, ale nie povinnosť, uplatniť si nárok na náhradu za poskytnuté poistné plnenia alebo jeho časti, a to podľa zistenia skutočných dôvodov vedúcich k oneskorenému zaplateniu poistného. Poisťovateľ má postupovať s prihliadnutím na zásadu primeranosti. Ďalej žalovaný uviedol, že za obdobie od 31.03.2010 do 29.06.2010 mal zaplatiť poistné v sume 146,18 Eur. Toto z dôvodu finančných ťažkostí zaplatil až dňa 17.06.2010 v sume 99,64 Eur, dňa 09.07.2010 v sume 33,54 Eur a dňa 13.07.2010 v sume 13 Eur. Poistné zaplatil s minimálnym meškaním, z dôvodu druhotnej finančnej neschopnosti. Záverom uviedol, že súd je oprávnený posúdiť primeranosť náhrady aj inak, než poistiteľ. Navyše, na predmetnú právnu vec sa vzťahuje ustanovenie § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov majú rovnaké postavenie. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistiteľovi vyplýva povinnosť, plniť do 15 dní od skončenia šetrenia. Z § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva povinnosť skončiť šetrenie za účelom zistenia povinnosti plniť do 3 mesiacov od oznámenia škodovej udalosti poškodeným. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že šetrenie neskončil v lehote 3 mesiacov od oznámenia škody poškodeným a plnil im až po uplynutí jedného roka a viac. Ak poistiteľ nedodržal zákonom stanovené povinnosti, je neprijateľné a v rozpore s § 2 ods. 2, požadovať od druhého účastníka poistno-právneho vzťahu striktný nárok na náhradu tak, ako bol vo veci uplatnený. Konanie žalobcu treba navyše hodnotiť aj ako konanie v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný ako poistník niežeby nemal poistné zaplatené vôbec, ale s úplným zaplatením v nepatrnej výške, meškal z objektívnych dôvodov. Žalobu preto navrhol zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 9, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“); § 12 ods. 1 písm. a) - h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 o PZP); § 788 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“); čl. 17, § 187 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2, § 215 ods. 1, 2, § 219 ods. 1, 2, 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca titulom povinného zmluvného poistenia vyplatil poistné plnenie za žalovaného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla, ktorá škoda bola poškodenými uplatnená a im vyplatená celkom v sume 75.829,54 Eur. Žalobca sa žalobou od žalovaného domáha zaplatenia 30% zo sumy vyplateného poistného titulom náhrady vyplateného poistného, keď žalovaný bol v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní so zaplatením poistného.

6. Na základe právneho posúdenia zisteného skutkového stavu sa súd prvej inštancie s jednotlivými námietkami žalovaného vyporiadal nasledovne. Žalovaný na svoju obranu tvrdil, že požadovaný regres v rozsahu 30% je neprimeraný voči sume poistného, s ktorej zaplatením bol žalovaný v omeškaní. Navrhol uplatniť tzv. moderačné právo súdu a túto neprimeranosť zmierniť a rozsah požadovanej náhrady znížiť. Argumentoval rovnakým postavením účastníkov občianskoprávneho vzťahu a namietal, že ani žalobca poškodeným nevyplatil poistné plnenie v zákonom predpísanej lehote. Prvýkrát až na pojednávaní dňa 18.05.2015 uviedol, že nemal vedomosť o výške poistného pre daný štvrťrok, pretože mu zo strany žalobcu nebolo doručené avízo s presnou výškou poistného. Preto sa do omeškania nemohol dostať a uplatnené právo žalobcu navrhol zamietnuť. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so všetkými argumentmi strán dospel k záveru, že nárok požadovaný žalobcom je dôvodný. Súd vzal do úvahy všetky predložené dôkazy a posúdil aj všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaný vedel o tom, kedy je lehotné poistné splatné, a teda, že prvým dňom poistného obdobia. Na takto zmluvne určenej lehote splatnosti nič nemení skutočnosť, že žalovaný v zmluve požiadal a navrhol, že poistné bude platiť bezhotovostne s avízom (časť D poistnej zmluvy). Avízo je pripomienka poisťovne o tom, že sa blíži splatnosť poistného. Ako sám žalovaný potvrdil, vždy

pred sporným obdobím a po ňom mu avízo doručené bolo. A netvrdil, že by bolo doručované ako doporučená zásielka. Keď spôsob doručovania avíza nenamietal pre iné obdobia, prečo by malo byť doručované doporučene v prípade obdobia, v ktorom bol žalovaný v omeškaní s platením poistného. Ani zákon, ani poistná zmluva v žiadnom svojom ustanovení neuvádza, že by doručenie avíza malo vplyv na posunutie alebo inak oddialenie lehoty splatnosti poistného. Ani článok XI. všeobecných poistných podmienok neustanovuje povinnosť, použiť doporučené doručenie. Preto aj argumentácia žalovaného, že pre poistné právne vzťahy sa vyžaduje písomná forma na tom nič nemení.

7. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na § 791 Občianskeho zákonníka a na čl. XI všeobecných poistných podmienok. Podľa tohto článku sa písomnosti poistníkovi i poistenému doručujú na poslednú známu adresu bydliska (sídla). Žalovaný sa domnieval, že termín „doručujú“ zahŕňa takú formu dodania, ktorá obsahuje spätnú informáciu pre odosielateľa o tom, že zásielka bola dodaná adresátovi. Poukázal i na ustanovenie bodu 2 čl. XI., podľa ktorého, ak je doručovaná upomienka na zaplatenie dlžného poistného, upomienka sa považuje za doručenú uplynutím odbernej lehoty po jej uložení na pošte. Podľa bodu 3 totožného článku, s ohľadom na okolnosti prípadu môže žalobca prihliadnuť na skutočnosť, že písomnosť nebola žalovanému doručená z dôvodov hodných osobitného zreteľa. K tomuto ako potrebné súd prvej inštancie uviedol, že bod 3 vôbec nemožno aplikovať na prejednávanú vec. Žalovaný netvrdí a netvrdil, že písomnosť neprevzal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré treba prihliadnuť. K odkazovanému článku podmienok súd prvej inštancie uviedol, že žalobca len pri doručovaní upomienky na zaplatenie dlžného poistného zakotvuje domnienku, podľa ktorej sa táto považuje za doručenú po uplynutí odbernej lehoty. Avízo však nie je upomienkou na zaplatenie dlžného poistného. Pre doručovanie avíza potom platí, že ide o písomnosť, ktorá sa doručuje na poslednú známu adresu sídla. Žalovaný ničím nepodporil svoj názor, že pojem doručenie znamená voľbu takej formy doručenia, ktorá zahŕňa vrátenie doručenky adresátovi. Len vyslovuje svoj subjektívny názor, podľa ktorého je medzi pojmami zaslať a doručiť rozdiel. K tomuto je ale potrebné uviesť, že doručovanie takou formou, aby odosielateľ mal spätnú informáciu o doručení. Ak je strana v takom postavení, že zvolí pre doručenie takú formu, aby mala dôkaz o prevzatí písomnosti, uľahčí to jej dôkaznú situáciu v prípadnom súdnom spore. Zmluva a ani všeobecné poistné podmienky na žiadnom mieste neustanovujú, že by splatnosť poistného bola viazaná na prevzatie doručovanej písomnosti - avíza. Poistné je podľa zmluvy rozvrhnuté štvrťročné splátky. Každá zo splátok je zročná samostatne a žalovaný o dátume zročnosti jednotlivých splátok vedel podľa zmluvy. Je pochopiteľné, že ak ide o súbornú poistnú zmluvu, kde sa poisťuje flotila vozidiel, ktorých počet v priebehu poistného obdobia zvyšuje aj znižuje, je vhodné mať avízo o tom, aká je suma poistného pre ten, ktorý štvrťrok. Informovanie (avízovanie) poisteného je potom výhodou pre poisteného. Doručenie avíza však nezakladá a ani nemení deň splatnosti pohľadávky. Ten je zmluvne pevne určený. V prejednávanej veci ide o obdobie 31.03.2010

- 29.06.2010, kedy štvrťročná splátka podľa zmluvy bola splatná dňa 31.03.2010. Je tak nesporné, že žalovaný vedel o tom (mal o tom vedieť), že splatnosť za uvedené obdobie nastala dňom 31.03.2010. Splátka predchádzajúca bola splatná dňom 31.12.2009. Za toto trojmesačné obdobie bolo v záujme žalovaného zistiť, akú sumu poistného treba do 31.03.2010 na nadchádzajúci štvrťrok zaplatiť. Splatnosť poistného je ustanovená zmluvne a výslovne zo zmluvy vyplýva, že strany sa dohodli na tom, že poistné bude platené v 4 splátkach. Splatnosť poistného je určená zmluvne. Voľba žalovaného, že poistné bude platiť bezhotovostne s avízom je vyznačená ako druh platby. Zo zmluvy tak jednoznačne vyplýva, že bezhotovostne s avízom si žalovaný len zvolil druh/spôsob, akým bude poistné platiť. Určenie spôsobu ale nepôsobí na splatnosť peňažnej pohľadávky. Tá je daná zmluvou a žalovaný o jej dátume vedel. Pre omeškanie potom platí (§ 365 Obchodného zákonníka), že omeškanie sa viaže na - v tomto prípade zmluvne určenú - lehotu splatnosti.

8. Ďalej pokračoval súd prvej inštancie v argumentácii v tom, že písomná forma je dodržaná, ak je o právnom úkone vyhotovená listina, ustanovenie § 791 Občianskeho zákonníka nepojednáva o doručovaní vo veciach poistenia. Nevedomosť žalovaného o výške poistného súd prvej inštancie vyhodnotil ako subjektívnu, teda takú, o ktorej mohol a mal vedieť, ak by postupoval s potrebnou starostlivosťou. O výške poistného na rok žalovaný vedel, vedel aj o tom, ktoré vozidla do tzv. flotily pristúpili, a ktoré boli vyradené. Pre každé z vozidiel na vyradenke i zaradenke bola uvedená čiastková výška poistného, preto súčtom alebo rozdielom pri zachovaní potrebnej starostlivosti, bolo možné zo strany žalovaného dospieť k výške poistného pre daný štvrťrok. Nakoniec s omeškaním ale predsa žalovaný zaplatil poistné na eurocent presne, pričom uviedol, že na presnú výšku sa nakoniec informoval u svojho makléra a ten u žalobcu. Mohol a mal sa na túto okolnosť žalovaný informovať aj pred lehotou splatnosti poistného, čo neurobil a dostal sa tak do omeškania so zaplatením. Argumentácia

o nedoručenom avíze ako o príčine omeškania, bola súdom vyhodnotená ako účelová i preto, že túto okolnosť nenamietal žalovaný v podanom odpore, a teda pri prvom úkone, ktorý mu patril, ale až s odstupom takmer roka po podaní žaloby, 18.05.2015.

9. K argumentácii žalovaného, že poistné určuje žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vychádzal zrejme z ustanovenia všeobecných poistných podmienok, konkrétne čl. IX. Podľa tohto článku sa výška poistného určuje podľa sadzobníka poisťovne, platného ku dňu začiatku poistenia zodpovednosti a uvádza sa v poistnej zmluve. Pre nasledujúce poistné obdobie je poisťovňa oprávnená upraviť výšku poistného. Poisťovňa je oprávnená upraviť výšku poistného, a to najskôr po jednom roku trvania poistenia, v súlade so zmluvnými dojednaniami, ustanoveniami o bonuse/maluse. To, že v prípade žalovaného došlo k poisteniu súboru vozidiel, kedy počas poistného obdobia motorové vozidlá do súboru pribúdali a odbúdali, pričom tento prílev a odliv mal vplyv na výšku poistenia ale neznamená, že sa menila výška poistného tak, ako to predpokladá citovaný článok X. Poistným obdobím v prípade žalovaného je jeden rok, pričom ročné poistné sa platí v štvrťročných splátkach. Oprávnenie poisťovne

- žalobcu, upraviť výšku poistného, vzniká najskôr po jednom roku trvania poistenia tak, že poistné pre ďalšie poistné obdobie sa zvýši alebo zníži. Poistné, s ktorého zaplatením bol žalovaný v omeškaní, bolo určené na rok a špecifikom poistenia súboru vozidiel je, že výška poistného sa pohybuje s ohľadom na prílev alebo odliv vozidiel za dané obdobie podľa tzv. zaradeniek a vyradeniek.

10. Súd prvej inštancie majúc za preukázané, že žalovaný bol so zaplatením poistného v omeškaní, zaoberal sa ďalej požiadavkou žalovaného s uplatnením moderačného práva súdu s ohľadom na tvrdenú neprimeranosť požadovanej náhrady. Nárok upravený v § 12 zákona č. 318/2001 Z.z. nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou (viď rozhodnutie NS SR, sp.zn.: X Y. XXX/XXXX). Potom platí, že pre danú právnu oblasť sa uplatňujú ustanovenia osobitného právneho predpisu a nemožno uplatniť všeobecné predpisy občianskeho práva. Uplatniť moderačné právo preto v prejednávanej veci nemožno. Napriek tomu, keby súd aj dospel k záveru, že ho uplatniť možno, prístupu žalobcu, ktorý žiada 30% zo sumy vyplatenej náhrady poškodeným, sa nedá vytknúť neprimeranosť. Ide o menej ako jednu tretinu vyplatených náhrad, čo je podľa názoru súdu prvej inštancie primerané porušenej povinnosti, prihliadajúc na to, že žalovaný bol v minulosti opakovane v omeškaní so zaplatením poistného (a bol pre prípad vzniku poistnej udalosti krytý prípadným plnením poisťovateľa). Ak žalobca pri určení rozsahu žalobou požadovanej náhrady vychádzal z vlastného poistného vzťahu so žalovaným, prihliadal na minulé obdobia omeškania a počet poistných udalostí, ktoré voči žalovanému eviduje (56), potom sa súd stotožňuje s rozsahom 30%, ktorý určil žalobca a nepristúpil by k zníženiu tejto náhrady, i keby to podľa zákona bolo možné.

11. K argumentácii žalovaného ohľadom rovnakého postavenia účastníkov občianskoprávnych vzťahov a zákazu dvojitého trestania súd prvej inštancie uviedol, že predmetný právny vzťah je obchodnoprávny. Aplikujúc § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, poistná zmluva ako zmluvný typ nie je upravená v Obchodnom zákonníku. Za obchodné veci je v zásade prípustné považovať len tie spory vo sfére súkromného práva, ktoré sa týkajú vzťahov medzi podnikateľmi, vzniknuté pri ich podnikateľskej činnosti. Rozhodujúcim kritériom je charakter účastníkov konania a charakter sporu, je jeho hmotnoprávny základ. Ak žalobca a žalovaný ako podnikateľské subjekty uzavreli poistnú zmluvu, ktorá ako zmluvný typ je upravená v Občianskom zákonníku, tak sa vzťahy z poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným budú spravovať príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a súčasne Obchodným zákonníkom. Nakoľko predmetný právny vzťah je obchodnoprávny, nemožno aplikovať ustanovenie § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to, že podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súd ďalej dodal, že podnikanie sa spája aj so znášaním podnikateľského rizika. Žalobca a žalovaný nie sú voči sebe v rovnakom postavení. K žalovaným uvedenej námietke zákazu dvojitého trestania súd prvej inštancie uviedol, že táto zásada sa uplatňuje pre oblasť trestného práva a popravde, súd prvej inštancie nie úplne pochopil, k čomu argumentácia žalovaného v tejto časti smeruje. Poistná udalosť, ktorá nastala zapríčinila škodu, ktorá bola spôsobená trom osobám. V súhrne škodu z tejto poistnej udalosti žalobca za žalovaného nahradil. Preto z tohto rozsahu vychádza aj pri uplatnení náhrady 30% voči žalovanému.

12. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že základnou výhradou žalovaného voči žalobe bolo, že požadovaná suma 22.748,68 Eur je privysoká porušenej povinnosti, preto súd prvej inštancie opätovne konštatoval záver, že žiadaná náhrada predstavuje len 30% z poskytnutých plnení. Keďže škoda, ktorá vznikla poistnou udalosťou bola vysoká, v konečnom dôsledku je vysoký aj podiel 30% z tejto sumy. Toto ale nie je následkom neprimerane prísneho konania žalobcu, ale naopak dôsledkom poistnej udalosti, ktorá závažným a nezvratným spôsobom zasiahla do života troch osôb.

13. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného okrem zaplatenie sumy 22.748,68 Eur zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% počnúc 18.03.2014, teda dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému tak, ako to žalobca žiadal. Deň doručenia žaloby bol najneskorším dňom, kedy sa žalovaný dozvedel o výške požadovanej náhrady. Úroková sadzba k tomuto dňu dosahovala výšku 0,25% ročne.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 C.s.p. a to na základe skutočnosti, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva v rozsahu 100%.

15. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z nasledovných dôvodov. Poistná zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - poistenie súboru motorových vozidiel bola uzavretá v Bardejove dňa 01.12.2005, ale motorové vozidlo ev. č. N. XXX N., ktorým došlo k dopravnej nehode, bolo prijaté do poistenia od 20.8.2008.

Predmetnou poistnou zmluvou, akceptujúc § 43 Občianskeho zákonníka, medzi účastníkmi poistno

- právneho vzťahu došlo v poistnej zmluva pod písmenom „D" k dohode o platení poistného. Podľa tohto zmluvného dojednania poistník (žalovaný) bude platiť poistné štvrťročne, bezhotovostne a na základe avíza. S takýmto zmluvným dojednaním bola uzavretá poistná zmluva medzi poistníkom a poisťovateľom, čo preukazuje predmetná poistná zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2005. Predmetná poistná zmluva v bode D obsahuje jednoznačné zmluvné dojednanie, že poistné bude platené, pre uzavretý druh poistenia (poistenie súboru MV), bezhotovostne a po doručení avíza. Avízo v tomto zmysle plní úlohu oznámenia poistiteľa poistníkovi, akú výšku poistného má zaplatiť na príslušné poistné obdobie. Ak by to tak nemalo byť, tak by v poistnej zmluve v bode D mohol byť dojednaný druh platenia: bezhotovostne bez avíza. Predmetné zmluvné dojednanie pre daný druh poistenia (počet súboru motorových vozidiel sa počas poistenia mení) pod bodom D je podstatné a to z týchto dôvodov: Jednou z náležitostí poistnej zmluvy (§ 8 zákona č. 381/2001 Z. z., § 788 ods. 2, § 788 ods.2 písmena b) Obč. zákonníka) je aj určenie výšky poistného. Poistiteľ určí výšku poistného podľa príslušného sadzobníka, čo vyplýva z čl. IX ods. 3 VPP Č. 700. Poistné a jeho výšku určuje zásadne poisťovateľ a nikdy nie poistník (poistený). A keďže pri predmetnom poistení súboru motorových vozidiel (poistenie flotily) dochádza v priebehu poistenia k výstupu motorových vozidiel z poistenia, ako i k pristúpeniu nových motorových vozidiel do poistenia, tak tým počas poistenia sa mení aj výška poistného, ktorú určuje zásadne len poistiteľ (žalobca). Preto zmluvnými stranami v zmluve pod bodom D bol dohodnutý druh platenia poistného formou bezhotovostne a avízo, z čoho vyplýva, že poistiteľ výšku poistného poistníkovi (žalovanému) oznámi formou doručenia avíza. Aj pre predmetnú poistnú zmluvu platí všeobecne platná zásada, že zmluvy sa musia dodržať a preto podľa názoru žalovaného nie je právne správne tvrdenie súdu prvej inštancie týkajúce sa zmluvného dojednania pod bodom D v poistenej zmluve, že avízo je len pripomienka poisťovne o tom, že sa blíži splatnosť poistného. Taktiež nie je právne správne tvrdenie súdu prvej inštancie, že malo byť v záujme (povinnosťou) žalovaného (poistníka) zistiť, akú sumu poistného bol povinný do 31.3.2010 na nadchádzajúci štvrťrok zaplatiť. Toto tvrdenie nemá oporu v ustanovení § 10 zákona číslo 381/2001 Z. z. v platnom znení, kde sú konkretizované povinnosti poisteného (poistníka). Ďalej pokračoval žalovaný v tom názore, že Všeobecné poistné podmienky č. 700 v článku XI. Obsahujú úpravu doručovania písomnosti. V zmysle citovaného článku písomnosti sa poistníkovi aj poistenému doručujú na poslednú známu adresu bydliska (sídla). Rovnako sa doručujú písomnosti aj poškodenému. Význam slova doručiť, z logického aj gramatického významu znamená, že písomnosti sa doručujú adresátovi, nie len zasielajú

čo znamená, že prijímateľ zásielky ju má aj skutočne prijať tak, aby nebolo spochybnené, že ju obdržal. Z Čl. 8 C. s. p. vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. V predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovanému (poistníkovi) na poistné obdobie 31.3.2010- 29.6.2010 avízo o výške poistného nebolo doručené. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 12.9.2016 pod bodom d) uviedol, že doručenkou preukazujúcou doručenie avíza nedisponuje, ako ani podacím hárkom. Žalobca (poistiteľ) teda doručenie avíza žalovanému, na zaplatenie poistného pre obdobie od 31.3.2010 do 29.6.2010, nevie preukázať (ČI. 8 C.s.p.). Nedoručenie avíza o výške poistného žalovanému (poistníkovi) bolo dôvodom, že poistné žalovaným bolo zaplatené oneskorene, čo bolo dôvodom uplatnenia práva žalobcu (poistiteľa) v zmysle § 12 ods. 1 písmena f) zákona číslo 381/2001 Z. z.. Žalobca v predmetnej právnej veci neakceptoval ani Čl. 3 Všeobecných poistných podmienok č. 700 z ktorého vyplýva, že pokiaľ doloží poistník alebo poistený, že mu príslušná písomnosť nebola doručená z dôvodov hodných osobitného zreteľa, môže na to (žalobca) Kooperativa prihliadnuť s ohľadom na okolnosti prípadu. Právny názor súdu prvej inštancie, že zo zmluvných podmienok, ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť doručovať zásielky avíza špeciálnym spôsobom, nemá oporu ani v ČI. XI VPP Č. 700, v ČI. 8 C.s.p. Žalovaný (poistník) skutočnosť o nedoručení avíza žalobcom uviedol na súdnom pojednávaní dňa 18.05.2015. To, že túto skutočnosť žalovaný neuviedol už v podanom odpore, nemôže zoslabiť dôkazné účinky tohto tvrdenia o nedoručení avíza, keď táto skutočnosť nebola uvedená už v podanom odpore. Vyhodnotenie danej skutočnosti súdom prvej inštancie, že táto skutočnosť žalovaným bola uvedená oneskorene, je nesprávnym právnym posúdením súdu prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní ďalej uvádza, že z ustanovenia § 12 ods. 1) zákona číslo 381/2001 Z. z. pod písmenom a) až h) vyplýva jednak to, že nie je vylúčené, že môže dôjsť súčasne k viacerým porušeniam povinností na strane poistníka uvedených pod bodom a) až g), ale vyplýva aj to, že uvedené prípady sú upravené zostupne tak, že odrážajú intenzitu porušenia povinnosti zo strany poistníka. Omeškanie s platením poistného (§12 ods.1 písm. f) je teda možné považovať za porušenie povinnosti takmer najnižšej intenzity. Zákon sám nediferencuje v § 12 ods. 1) cit. zákona medzi jednotlivými prípadmi porušenia povinností pokiaľ ide o výšku náhrady, ktorú poistiteľovi priznáva. Avšak vzhľadom na rozdielnosť intenzity jednotlivých možných porušení povinností poistníkom a to, že v niektorých prípadoch zo strany poistníka môže byť porušená len jedna povinnosť a v iných naopak viacero povinností, je nevyhnutné uvedené vždy skúmať a následne tiež zohľadniť pri uplatnení resp. neuplatnení za poskytnuté poistné plnenie a stanovení výšky primeranej náhrady poistného plnenia. Pri rozhodovaní o uplatnení resp. neuplatnení náhrady za poskytnuté poistné plnenie a tiež pri stanovení výšky uplatňovanej náhrady za poskytnuté poistné plnenia je dôležité, aby postupoval poistiteľ v súlade so zásadou primeranosti. Poistiteľ v danom prípade však podľa zásady primeranosti nepostupoval. Zároveň výklad ustanovenia § 12 cit. zákona má mať aj výchovný význam. Uplatnenie právneho nároku poistiteľom, z dôvodu porušenia povinností poistníkom, má poistníka predovšetkým vychovávať a nie finančne ohroziť. V súčinnosti s touto zásadou je potrebné poukázať, že žalobca v predmetnej právnej veci z rovnakého titulu postihuje žalovaného dva krát. Druhý postih vyplýva z čl. IX VPP Č. 700. Žalovaný konštatoval, že za použitia výkladových pravidiel (princíp proporcionality, spravodlivosti, zdravého rozumu, účelu poistenia) pri výklade ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je zrejmé, že žalovaný porušil (?) jednu z povinností v zmysle § 12 ods. 1 cit. zákona a ktorá je z hľadiska závažnosti o poručenie povinnosti najmenšej intenzity. Je preto možné dospieť k záveru, že uplatňovaná výška právneho nároku žalobcom z titulu poskytnutého plnenia je neprimeraná. A je aj nenáležitá preto, lebo žalobca nerešpektoval zmluvné dojednanie pod bodom D poistnej zmluvy. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Podľa žalovaného je nesprávnym právnym posúdením súdu prvej inštancie aj tvrdenie, že pri uplatnení originálneho právneho nároku poistiteľom, súd moderačné právo nemá. Takéto tvrdenie nemá opodstatnenie v súdnej praxi. V tejto súvislosti žalovaný poukázal napríklad na rozhodnutie OS BB č. k. XX XXX/XXXX, v ktorom súd prvej inštancie moderačné právo použil. Moderačné právo vyplýva aj z ustanovenia § 826 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje na havarijné poistenie dojednané na základe poistnej zmluvy. Z citovaného ustanovenia vyplýva originálne právo poistiteľa proti poistenému a určenie primeraností náhrady nie je výlučným právom poistiteľa (viď vysvetlenie k § 826 v Obč. zákonníku). Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že žalobca (poistiteľ) neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti práva na náhradu súm, ktoré je predmetom tohto konania. Žaloba žalobcu nemá právne opodstatnenie a preto navrhol odvolaciemu súdu žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

16. Na základe doručenej výzvy súdom prvej inštancie sa žalobca nevyjadril k žalovaným podanému odvolaniu.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

20. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie za aplikácie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..

22. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu vyporiadal sa všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci odvolacích námietok opätovne poukázal žalovaný, odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste zopakovať a ďalej dopĺňať.

23. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 C.s.p. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X Y. XXX/XXXX, pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože

odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.

24. V danom prípade nebolo sporné, že žalobca titulom povinného zmluvného poistenia vyplatil poistné plnenie za žalovaného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla, ktorá škoda bola poškodenými uplatnená a im vyplatená celkom v sume 75.829,54 Eur. Ako uviedol súd prvej inštancie základnou výhradou žalovaného voči žalobe bola výška požadovaného vzniknutého regresného nároku vo vzťahu k porušenej povinnosti.

25. Vzhľadom na túto namietanú skutočnosť odvolací súd pre potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutie súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade vzniku nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti proti poistníkovi, ktorú za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 12 ods. 1. písm. a) - h) zákona č. 318/2001 Z.z. o PZP súd v uvedenom prípade skúma len naplnenie podmienok vzniku a danosti takého nároku a nie výšku uplatneného nároku. Nie je možné sa preto stotožniť s námietkou žalovaného týkajúcou sa výšky požadovaného regresu a návrhu uplatniť moderačné právo súdu.

26. Ako potrebné odvolací súd uvádza, že v súvislosti s namietanou výškou regresného nároku sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach , ktorý vyjadril vo svojom rozsudku č.k. XXCo XXX/XXXX zo dňa 11.05.2011 cit.: „Odvolací súd poukazuje na dôvody odvolania a stotožňuje sa s právnym názorom žalobkyne, že regresný nárok poisťovne v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov na náhradu vyplateného poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poistníka vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného pomeru a vzhľadom na osobitnú povahu tohto nároku súd nie je oprávnený v konaní o náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 a 2 cit. zákona znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti, či iné kritériá, ktoré právna norma neobsahuje, lebo z uvedených zák. ustanovení, ani zo žiadneho iného právneho predpisu takéto oprávnenie súdu nevyplýva. Jediným oprávneným na určenie výšky náhrady poistného plnenia, resp. jeho časti, je poisťovateľ ako nositeľ tohto subjektívneho práva vyplývajúceho z poistného pomeru a zo zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Výška požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok, je limitovaná iba požiadavkou vyplývajúcou z § 12 ods. 3 cit. zákona, to znam. nesmie presahovať úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti“. Podobne rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. XXCo/XXX/XXXX.

27. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

28. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.

29. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).