Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-175-2016.pdf
PDF · 131.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/175/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcov: 1/ X. P., nar. XX.X.XXXX, Č., Q. XXXX a 2/ X. P., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, Čadca, Milošová 2559, právne zastúpených JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom Palárikova 1449, 02201 Čadca proti žalovanej S. Z., rod Z., bytom Č., Q. XXXX, právne zastúpenej Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, v konaní o nahradenie prejavu vôle žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu takto
rozhodol:
I. Súd n a h r á d z a vôľu žalovanej ako predávajúcej uzatvoriť so žalobcami v 1/ a v 2/ rade ako kupujúcimi kúpnu zmluvu v nasledovnom znení:
Kúpna zmluva
podľa Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Zmluvné strany:
predávajúca: S. Z., rodné priezvisko Z., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Q. XXXX, Č., rodné číslo XXXXXX/ XXXX (ďalej aj ako „predávajúca“ v príslušnom gramatickom tvare) na jednej strane a kupujúci: v rade 1/ X. P., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Q. XXXX, Č., rodné číslo XXXXXX/XXXX (ďalej aj ako „kupujúci 1/“ v príslušnom gramatickom tvare) a manželka v rade 2/ X. P., rodená Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. XXXX, Č., rodné číslo XXXXXX/XXXX (ďalej aj ako „kupujúca 2/“ v príslušnom gramatickom tvare) na strane druhej uzatvárajú túto kúpnu zmluvu
Článok 1/
Predmet zmluvy
Predávajúca je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. Č., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1055 m2 (ďalej aj ako „dom“ v príslušnom gramatickom tvare) v podiele 1-ice. Predávajúca je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. Č., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1055 m2 (ďalej aj ako „pozemok“ v príslušnom gramatickom tvare) v podiele 1-ice. Predmetom tejto kúpnej zmluvy je odplatný prevod 1-ice domu (spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo výške 1-ice na dome), 1-ice pozemku (spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo výške 1-ice na pozemku) (ďalej spolu aj ako „predmet prevodu“) z vlastníctva predávajúcej do bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcich za dohodnutú kúpnu cenu.
Článok 2/
Prejav vôle zmluvných strán
Predávajúca predáva kupujúcim predmet prevodu zo svojho vlastníctva do bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcich za dohodnutú kúpnu cenu a kupujúci kupujú predmet prevodu od predávajúcej za dohodnutú kúpnu cenu do svojho bezpodielového spoluvlastníctva.
Článok 3/
Kúpna cena
Kúpna cena predmetu prevodu, ktorú sa zaväzujú kupujúci zaplatiť predávajúcej, bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 25.500,- €.
Článok 4/
Vyhlásenie kupujúcich
Kupujúci akceptujú:
1. vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania domu súpisné číslo XXXX na parcele CKN XXXX/X v prospech Z. E., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XXXX, Č. a manželka Z. Q., rod. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XXXX, Č. podľa zmluvy číslo V XXXX/XXXX zo dňa 15. 12. 2015 - XXXX/XXXX, viaznuceho na dome, 2. záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 na rodinnom dome súpisné číslo XXXX postavenom na parcele CKN č. XXXX/X podľa zmluvy č. V XXXX/ XXXX zo dňa 8. 1. 2015 - XX/XXXX, viaznuce na dome a 3. záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 na parcele CKN č. XXXX/X podľa zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa 8. 1. 2015 - XX/XXXX, viaznuce na pozemku.
V Čadci dňa - deň právoplatnosti rozsudku.
Predávajúca: S. Z.
prejav vôle nahradený rozhodnutím súdu
Kupujúci: X. P., X. P..
II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 8. 6. 2016, podanou na súde dňa 13. 6. 2016, sa žalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu rozhodnutím súdu. V žalobe uviedli, že sa so žalovanou dohodli na odplatnom prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie Č., ako rodinný dom č. XXXX postavený na parcele CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1055 m2 a na LV č. XXXX, kat. územie Č., ako parcela CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1055 m2, a to predajom 1-ice týchto nehnuteľností, pričom žalovaná kúpnu cenu navrhla určiť znaleckým posudkom právnymi zástupcami oboch strán vybratým znalcom s tým, že budú odpočítané všetky investície do nehnuteľnosti - domu vložené žalobcami, resp. že nehnuteľnosti sa ohodnotia bez investícií a rekonštrukcií vykonaných žalobcami v rokoch 1992, 2004 a 2014. Obe strany so svojimi právnymi zástupcami a znalkyňou, spoločne za prítomnosti otca žalovanej E. Z., nehnuteľnosti obhliadli a za účelom vyhotovenia znaleckého posudku odsúhlasili vložené investície a stav nehnuteľností pred nimi. K vzájomnej dohode strán došlo dňa 23. 10. 2015, kedy bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalovaná sa so žalobcami dohodla na uzavretí budúcej zmluvy. Zaviazala sa uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu, ktorou na nich odplatne prevedie polovicu uvedených nehnuteľností, a to do ich BSM za kúpnu cenu, ktorá bude určená znaleckým posudkom. Žalobcovia so súhlasom žalovanej a jej právnej zástupkyne objednali u znalkyne H.. Q. O., ktorá bola vybratá po ich vzájomnej dohode, vypracovanie znaleckého posudku. Ten bol vypracovaný dňa 10. 11. 2015. V zmysle jeho záveru všeobecná hodnota oboch nehnuteľností bola určená sumou 73.400,- €. Hodnota práv a závad, v danom prípade vecného bremena v podobe práva doživotného bývania v prospech E. Z. a jeho manželky Q. Z., zriadeného na žiadosť žalovanej, bola určená sumou 22.400,- €, pričom o túto hodnotu sa znížila všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 51.000,- €. V zmysle dohody strán bola po vypracovaní znaleckého posudku
vyhotovená kúpna zmluva. Žalovaná bola žalobcami viackrát kontaktovaná za účelom jej uzavretia. Na predvolania nereagovala. K žalobe pripojili úradný záznam zo dňa 23. 10. 2015, výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 3. 2. 2016, kópiu poštových podacích lístkov a originál znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou H.. Q. O.. V replike okrem iného uviedli, že znalkyňa doplnila znalecký posudok Doplnením č. XXX/XXXX na základe objednávky žalobcov, s poukazom na novú právnu úpravu Civilného sporového poriadku, a to o znaleckú doložku v zmysle § 209 CSP. Odkázali na prílohy znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že žalovaná odsúhlasila ohodnotenie domu a uznala rekonštrukcie vykonané žalobcami. Žiadnym spôsobom nenamietala ani budúcu kúpnu zmluvu, resp. jej podstatné náležitosti. Na druhej strane žalobcovia svoj záväzok zriadiť vecné bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania domu č. XXXX v prospech E. Z. a jeho manželky Q. Z. splnili, keď uzavreli dňa 19. 11. 2015 dohodu o zriadení vecného bremena. Je preto nepochopiteľné, prečo vecné bremeno žalovaná podľa dohody so žalobcami zriadila a splnenie druhého záväzku odmieta. Ďalej uviedli, že zákon nevyžaduje, aby podpisy na budúcej zmluve boli osvedčené, nech je budúca zmluva akéhokoľvek zmluvného typu (Článok II. odsek 3 Ústavy SR), preto tvrdenie o nutnosti overeného podpisu zo strany žalovanej je bez právneho významu. K replike doručili záznam zo dňa 1. 7. 2016, rozhodnutie zo dňa 10. 6. 2015, zo dňa 4. 1. 2017 a Doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX - č. XXX/XXXX č. l. 41. Na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že najskôr navrhovali kúpnu cenu 27.000,- €, s ktorou však žalovaná nesúhlasila, vzhľadom k tomu sa strany dohodli, že cenu určí znalec, aby to bolo transparentné. Poukazovali na to, že žalovaná nepredložila žiaden dôkaz k hodnote sporných nehnuteľností, ktorý by závery znalkyne vyvrátil. Zmluva o budúcej zmluve vyžaduje, aby sa strany dohodli na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy. V danom prípade teda na predmete kúpy a kúpnej cene. V zmluve o budúcej zmluve nemusí byť osvedčený podpis zmluvnej strany a strana nemusí byť tak identifikovaná ako v kúpnej zmluve. Tieto nároky zákon kladie na kúpnu zmluvu. Pokiaľ je nepochybné, kto zmluvu uzatváral, zmluva je platná, záväzok je jasne zachytený v úradnom zázname.
2. Žalovaná, ktorá prevzala žalobu dňa 14. 9. 2016, vo vyjadrení k nej zo dňa 29. 9. 2016, doručenom súdu dňa 3. 10. 2016 č. l. 18, uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. Tvrdila, že nedošlo k spoločnému výberu znalca podľa dohody. Právna zástupkyňa žalobcov vybrala znalca sama, bez súhlasu žalovanej a jej právnej zástupkyne. Znalecký posudok zásadným spôsobom porušuje povinnosť znalca určiť znaleckú cenu nehnuteľností. Znalkyňa podhodnotila cenu v prospech žalobcov, čo žalovaná namietala pri spoločnom konaní dňa 5. 5. 2016 prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu. Žalovaná namietala aj tú skutočnosť, že na zmluve o budúcej zmluve nie sú podpisy strán osvedčené. Uviedla, že postup žalobcov pociťovala ako pokračovanie nátlaku, ktorý vytvárajú od doby, kedy získala od rodičov podiel k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobu podali bez toho, aby mali reálny záujem na jednaní o adekvátnej cene za jej spoluvlastnícky podiel. Je preto zrejmé, že žaloba má slúžiť iba ako pokračovanie nátlaku na žalovanú, aby sa za neprimeraných podmienok vzdala svojho spoluvlastníckeho podielu. Ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej tvrdila, že strany sporu nedospeli do štádia, že by sa vôbec dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy o budúcej zmluvy alebo kúpnej zmluvy, preto je zrejmé, že žiadajú určenie obsahu kúpnej zmluvy, keďže sa dožadujú uzavretia kúpnej zmluvy za nimi navrhovanú kúpnu cenu, s ktorou žalovaná nesúhlasí, čím by súd nad primeranú mieru zasiahol do zmluvnej voľnosti, a preto je takáto žaloba zjavne nedôvodná. Žalobcovia vlastne nepreukázali, že by medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve. Žalobcovia nedefinujú, aký prejav vôle žalovaná prisľúbila, ona nikdy neprejavila vôľu takúto zmluvu uzavrieť. Navrhovaným nahradením vôle im ide iba o stanovenie pre nich výhodnej kúpnej ceny. Požadovaná žaloba nespĺňa zároveň základnú procesnú podmienku, a to preukázanie naliehavého právneho záujmu na nahradenie vôle žalovanej podľa § 137 CSP. K vyjadreniu doručila výzvu zo dňa 25. 5. 2016, záznam o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch zo dňa 29. 3. 2015 a 12. 6. 2016 a 1. 5. 2016. Dupliku žalovaná nedoručila. Na pojednávaní poukazovala na rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej aj účastník zmluvy o budúcej zmluve nie je za určitých okolností povinný budúcu zmluvu uzavrieť. V týchto súvislostiach poukazovala na zhoršenie vzťahov medzi žalobcami a rodičmi žalobkyne v 2/ rade a žalovanej. Preto by pri predaji za akúkoľvek kúpnu cenu, v danom prípade došlo k zmareniu vecného bremena. Došlo by k psychickým nátlakom zo strany žalobcov na otca žalobkyne v rade 2/ a žalovanej, k zhoršeniu jeho zdravotného stavu alebo až k smrti, ako to bolo u matky. Prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov ako osôb, ktoré podávali na žalobcov trestné oznámenia, konkrétne W. D. a otca žalobkyne v rade 2/ a žalovanej E. Z.. Poukazovala ďalej na to, že úradný záznam neobsahuje prejav vôle žalovanej zmluvu o budúcej zmluve uzavrieť, aj napriek tomu, že sa možno zhodnúť, že názov listiny nie je relevantný. Zároveň neobsahuje ani údaje, ktoré by boli potrebné pre zápis do katastra nehnuteľností, ani skutočnosť, že zo znalcom určenej kúpnej ceny
sa odráta cena vecného bremena. Žalovaná na pojednávaní na doplňujúcu otázku zo strany súdu, aby sa ozrejmila vzťahy medzi stranami sporu ku dňu rozhodovania súdu, uviedla, že k zhoršeniu vzťahov došlo po ohodnotení nehnuteľnosti, nakoľko sa nevedeli na kúpnej cene dohodnúť. Po pohrebe matky sa však so žalobcami udobrili, teraz je to v poriadku. Pohreb sa konal dňa 5. 9. 2017, odvtedy je všetko v poriadku, žalovaná komunikuje aj s otcom, aj so žalobcami, v dome sa spolu stretávajú.
3. V uvedenom spore súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov produkovaných oboma stranami, najmä úradným záznamom zo dňa 23.10.2015 čl. 5, výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2016 čl. 6, znaleckým posudkom H.. Q. O. č. XX/XXXX čl. 10, jeho doplnením č. XXX/XXXX čl. 41, záznamami o podávaní oznámení o spáchaní priestupkov podávaných medzi stranami čl. 24, 25, 26, vrátane rozhodnutí o nich čl. 34,35, 37, ako aj výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, kat. úz. Č., ktoré súd obstaral v súlade s § 185 CSP a pripojeným spisom Okresného úradu Č., odboru katastrálneho, č. V XXXX/XXXX, ktorý súd vyžiadal na základe návrhu strany žalobcov. Na pojednávaní vykonal aj výsluch svedkyne H.. Q. O., ktorá znalecký posudok vyhotovila. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Z jednania konaného dňa 23. 10. 2015 za prítomnosti žalobcov a žalovanej a ich právnych zástupcov bol vyhotovený písomný úradný záznam, z obsahu ktorého vyplýva, že stretnutie strán sa uskutočnilo za účelom prejednania návrhu žalobcov na odkúpenie podielu - polovice nehnuteľností: rodinného domu č. XXXX postaveného na parcele CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1055 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. Č. a parcely D. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1055 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Č., od podielovej spoluvlastníčky - žalovanej, ktorá sa vyjadrila, že s odplatným prevodom/predajom polovice predmetných nehnuteľnosti z jej vlastníctva do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov súhlasí. Kúpnu cenu strany navrhli určiť znaleckým posudkom vypracovaným znalcom vybratým právnymi zástupcami oboch strán. Súčasťou dohody bolo aj to, že od hodnoty nehnuteľností sa odpočítajú všetky investície, resp. dom sa ohodnotí bez investícií, či rekonštrukcií vykonaných v rokoch 1992, 2004 a 2014 žalobcami. Žalovaná ako predávajúca a žalobcovia ako kupujúci sa zaviazali rešpektovať znalecký posudok vyhotovený určeným znalcom a zaviazali sa uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, predmetom ktorej bude odplatný prevod polovice predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške polovice hodnoty týchto nehnuteľností určenej znaleckým posudkom, a to do 30 dní od vyhodnotenia znaleckého posudku. Do úradného záznamu bolo rukou dopísané, že žalobcovia sa tiež zaväzujú, že zriadia vecné bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania domu č. XXXX v prospech E. Z. a manželky Q. Z.. Úradný záznam je podpísaný žalobcami, žalovanou a ich právnymi zástupcami.
5. Dňa 11. 10. 2015 bol vyhotovený znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý vypracovala znalkyňa H.. Q. O. ako znalkyňa, u ktorej si znalecký posudok objednali tak žalobcovia, ako i žalovaná, v zmysle objednávky zo dňa 7. 11. 2015, ktorú podpísali žalobcovia i žalovaná. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva všeobecná hodnota sporných nehnuteľností vo výške 73.400,- €, všeobecná hodnota práv a závad, v danom prípade vecného bremena v podobe práva doživotného bývania E. Z. a jeho manželky Q., spolu vo výške 22.400,- € s tým, že v kolónke označenej ako vplyv na výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je uvedené „znižuje“. K znaleckému posudku znalkyňa vypracovala aj jeho doplnenie č. XXX/XXXX, o znaleckú doložku, v súlade s novou právnou úpravou Civilného sporového poriadku.
6. Z výsluchu svedkyne H.. Q. O. (ktorá mala v tomto spore postavenie svedkyne, nakoľko v ňom nebola ustanovená súdom, znalecký posudok vypracovala na žiadosť strán pred začatím sporu), ktorý bol vykonaný na návrh žalobcov, mal súd zistené nasledovné skutočnosti: znalkyňa uviedla, že s právnymi zástupcami oboch strán komunikovala, osobne sa stretla aj so žalovanou, ktorá sa na ohliadku dostavila spolu s pánom D.. Žalovaná následne svedkyňu vyhľadala v jej kancelárii a vyjadrila súhlas, aby znalecký posudok vyhotovila, hoci už predtým bol tento súhlas udelený. Žalovaná sa snažila ovplyvniť hodnotu nehnuteľnosti v znaleckom posudku. Žalobcu v rade 1/ svedkyňa stretla až na samotnej ohliadke. Pri ohliadke bolo povedané, že žalobca investoval do nehnuteľnosti, preto sa mal dom ohodnotiť v pôvodnom stave, v akom bol v čase darovania podielu E. Z.. Základom ohodnotenia vecného bremena bolo, ktoré časti rodinného domu užíva ktorá strana, na základe toho bol určený pomer podľa podlahových plôch. Tak bolo určené obmedzenie vo vzťahu k celej nehnuteľnosti. Úmrtie Q. Z. ako oprávnenej z vecného bremena by mal vplyv na hodnotu vecného bremena vtedy, ak by pán Z. užíval nehnuteľnosť v menšej miere, teda, ak by sa zmenšila podlahová plocha. Vo vzťahu k námietkam žalovanej týkajúcim sa nátlaku, ktorý mal na ňu byť vyvíjaný zo strany žalobcov, znalkyňa
uviedla, že na ohliadke boli prítomné obe strany, vrátane právnych zástupcov, žalovaná prítomná nebola, neustále odbiehala. Za jej stranu tam bol pán Z.. Svedkyni neboli zrejmé žiadne okolnosti, z ktorých by mohli vyplývať nejaké znaky nátlaku, resp. že by niekto s niečím nesúhlasil, či niečo namietal. Nemala ten pocit, že by žalovaná s niečím nesúhlasila. Vo vzťahu k námietkam žalovanej ohľadne toho, že nedostatočne zistila skutočný stav, keď nie je zrejmé, z čoho vychádzala, pretože nemala dokumentáciu preukazujúcu pôvodný stav, aby bolo zrejmé, na základe čoho určila rozdiel medzi hodnotou stavby a hodnotou rekonštrukcie, rep. investícií, svedkyňa uviedla, že dokumentáciu týkajúcu sa rekonštrukcií nepotrebovala, pretože predmetom nebolo ocenenie rekonštrukcie, či investícií. Rozdiel medzi týmito hodnotami bol určený pôvodným stavebníkom, vychádzala i z potvrdenia Mesta Č., ktoré je prílohou posudku, z ktorého je zrejmé, že dom č. XXXX bol postavený v roku 1976, prihliadala preto na životnosť jednotlivých prvkov, opotrebenie a podobne. Zároveň prihliadla aj na vyjadrenie E. Z., ktorý uviedol, že on ako pôvodný vlastník nehnuteľnosť nerekonštruoval. Svedkyňa ďalej uviedla, že strany oboznámila o tom, že bude hodnotiť aj vecné bremeno a že o jeho hodnotu sa poníži všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Vysvetlila im, že hodnota nehnuteľností bude v dôsledku vecného bremena o jeho hodnotu ponížená. Sama svedkyňa na záver svojho výsluchu uviedla, že ju kontaktoval pán D. a zaujímal sa, v akej výške bola určená hodnota vecného bremena.
7. Dňa 3. 2. 2016 žalobcovia písomne vyzvali žalovanú k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle dohody. Z podacieho lístka na č. l. 7 a 8 vyplýva, že žalobca v rade 1/ doručoval žalovanej doporučený list dňa 5. 2. 2016. Z výzvy predloženej žalovanou zo dňa 25. 5. 2016 č. l. 23 vyplýva, že právny zástupca žalovanej vyzýval žalobcu v rade 1/ na stretnutie za účelom prejednania vzájomnej dohody, ktoré sa malo uskutočniť dňa 7. 6. 2016.
8. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkov zo dňa 29. 3. 2015 vyplýva, že žalovaná podala oznámenie na svoju sestru X. P.Á. (žalobkyňu 2/) ako aj na jej manžela X. P. (žalobcu 1/), ktorí ju, ako aj jej matku Q. Z., mali slovne urážať, naposledy dňa 9. 3. 2015. Taktiež žalobca mal urážať matku žalovanej, naposledy dňa 23. 3. 2015. Zo záznamu zo dňa 12. 6. 2016 vyplýva, že Q. Z. podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu, že dňa 11. 6. 2016 jej zať (žalobca v rade 1/) odstavil svoje auto na chodníku a ona s manželom nemohla prejsť k svojmu domu, museli ísť po tráve. Jej manžel upozornil svoju dcéru (žalobkyňu v rade 2/), ktorá však auto neuhla. Tak následne druhá dcéra (žalovaná) zavolala na mestskú políciu, za asistencie ktorej došlo k odstaveniu auta. Následne po odchode policajtov začal žalobca v rade 1/ nadávať. Nadával jej aj jej manželovi. Zo záznamu zo dňa 1. 5. 2016 vyplýva, že W. D. - oznamovateľ dňa 30. 4. 2016 prišiel na návštevu k svojej priateľke - žalovanej a k jej rodičom, kde oslávili narodeniny pána E. Z.. Keď sa ráno všetci zobudili, priateľka - žalovaná mu povedala, že v noci, keď pozerala televízor, počula niekoho chodiť po dome. Nevenovala tomu pozornosť, nakoľko vedela, že to môže byť len niekto z príbuzných, následne otec žalovanej zistil, že mu chýbajú topánky a to nielen jemu. Oznamovateľ mal podozrenie, že tieto topánky odcudzila žalobkyňa v rade 2/, s ktorou má on, ako aj jeho priateľka - žalovaná, neustále spory, nakoľko žalobkyňa v rade 2/ spolu so svojím manželom im, ako aj rodičom žalovanej, robia schválnosti a vyvíjajú na nich psychický nátlak.
9. Z rozhodnutia Okresného úradu Č., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 10. 6. 2015 č. l. 35 vyplýva, že priestupkové konanie voči žalobkyni v rade 2/, ktorá sa mala dopustiť úmyselným narušením občianskeho spolunažívania, keď mala 9. 3. 2015 vulgárne nadávať žalovanej, bolo zastavené, nakoľko sa spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo žalobkyni v rade 2/ preukázané. Zároveň bol v spoločnom konaní prejednaný aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalobca v rade 1/ úmyselným narušením občianskeho spolunažívania, keď mal dňa 23. 3. 2015 nadávať na Q. Z., pričom spáchanie tohto skutku mu rovnako nebolo preukázané, preto bolo priestupkové konanie aj voči nemu zastavené. Z rozhodnutia Okresného úradu Č., odboru všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 4. 1. 2017 na č. l. 37 vyplýva, že spoločné konanie o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa mali dopustiť ako obvinení žalobcovia v rade 1/ a 2/ úmyselným narušením občianskeho spolunažívania hrubým správaním k blízkym osobám, keď mali dňa 11. 6. 2016 nadávať Q. Z. a E. Z.. Keďže im spáchanie skutku nebolo preukázané, bolo toto konanie zastavené. Zo záznamu OR PZ v Č. zo dňa 1. 7. 2016 č. l. 34 vyplýva, že vo veci oznámenia W. D. sa nepodarilo v zákonnej lehote zistiť skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že priestupok spáchala konkrétna osoba. Vzhľadom k uvedenému bolo rozhodnuté, že uvedená vec sa ukladá.
10. Z pripojeného spisu Okresného úradu Č., odboru katastrálneho, č. V XXXX/XXXX, mal súd zistené, že dňa 24. 11. 2015 bol podaný návrh na povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností, a to žalobcami v rade 1/ a 2/, ako i žalovanou a osobami oprávnenými z vecného bremena E. Z. a Q. Z., a to z titulu uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú uzavreli žalobcovia v rade 1/ a 2/ a žalovaná ako povinní z vecného bremena na strane jednej a E. Z. a manželka Q. Z. ako oprávnení z vecného bremena na strane druhej, pričom vecné bremeno malo spočívať v práve doživotného bývania a užívania domu XXXX na parcele CKN XXXX/X. Okresný úrad Č., odbor katastrálny, rozhodnutím zo dňa 15. 12. 2015 pod číslom V XXXX/XX vklad zriadenia uvedeného vecného bremena povolil.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že nehnuteľnosť- parcela CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1055 m2 patrí do podielového spoluvlastníctva, pričom žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vo vzťahu k podielu jednej polovice k celku a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou druhej polovice vo vzťahu k celku. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Č. vyplýva, že v rovnakom podiele sú podielovými spoluvlastníkmi strany sporu aj vo vzťahu k nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. XXXX postavenému na parcele č. XXXX/X.
12. Podľa § 50a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. (2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. (3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
13. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali, aby súd svojim rozhodnutím nahradil prejav vôle žalovanej uzavrieť kúpnej zmluvu, k uzavretiu ktorej sa žalovaná zaviazala v zmluve o budúcej zmluve a tento záväzok následne ani na výzvu žalobcov v dohodnutej dobe nesplnila. Žalovaná mala splniť svoj záväzok uzavrieť budúcu - kúpnu zmluvu, do 30 dní od vypracovania znaleckého posudku. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 10.11.2015, žalovanej lehota na splnenie záväzku uplynula dňa 10.12.2015. Lehota jedného roka určená v § 50a ods. 2 OZ uplynula dňa 10.12.2016. Žaloba bola podaná na súde dňa 13.6.2016, teda v zákonnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehote jedného roka, v súlade s § 50a ods. 2 OZ.
14. Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z troch dôkazov - úradného záznamu, znaleckého posudku a výsluchu svedkyne (znalkyne, ktorá posudok vypracovala). Zaoberal sa najskôr platnosťou právneho úkonu, ktorý mal založiť medzi stranami vzťah zo zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 OZ. Úradný záznam, na ktorý žalobcovia odkazovali ako na úkon majúci povahu zmluvy o budúcej zmluve, hodnotil ako právny úkon, ktorý posudzoval podľa obsahu, nie podľa označenia. Vyhodnotil ho ako právny úkon platný, z obsahu ktorého možno vyvodiť vôľu strán uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve. Je z neho zrejmý i záväzok žalovanej. Pokiaľ žalovaná sporovala náležitosť vôle, súd poukazuje na to, že jednak bola pri všetkých úkonoch (spísaní úradného záznamu, objednávke posudku, obhliadke, doručení znaleckého posudku a pod.) právne zastúpená a jednak počas celého tohto procesu, vrátane obhliadky, túto skutočnosť nenamietla. Neurobila tak ani po doručení výzvy zo strany žalobcov, ktorej prevzatie nesporovala. Najneskôr z tejto výzvy jej musel byť zrejmý jej záväzok. Pokiaľ sa k nemu nezaviazala, mala to namietať teda najneskôr v čase po doručení takejto výzvy, ktorá žalobe predchádzala. Žalovaná sa však začala brániť až v konaní pred súdom. Pokiaľ teda tvrdila, že nemala vôľu zmluvu so žalobcami uzavrieť, súd jej neuveril. Prihliadal v tomto smere aj na výpoveď svedkyne, ktorá nepozorovala, že by vôľa žalovanej bola iná. So žalovanou sa pritom svedkyňa stretla opakovane, na obhliadke, i v kancelárii svedkyne, kde mala žalovaná svedkyňu ovplyvňovať, snažiac sa o zmenu hodnoty sporných nehnuteľností v jej prospech. Podľa názoru súdu si teda musela byť žalovaná svojho záväzku vedomá, všetko nasvedčuje tomu, že vedela, k čomu sa zaväzuje. Zároveň ani neboli produkované rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy k tomu, že by žalovaná konala pod nátlakom. V tejto časti sa opäť súd stotožnil s vyjadrením žalobcov, že mala právne zastúpenie a po celý čas
túto skutočnosť nenamietala, až v konaní pred súdom. Dokonca ani znalkyňa počas úkonov, ktoré vykonávala v prítomnosti žalovanej, nemala podozrenie o akomkoľvek nátlaku, nemala pocit, že by žalovaná s niečím nesúhlasila.
15. Za splnenú považoval súd aj podmienku písomnej formy právneho úkonu, keďže predmetom zamýšľaného budúceho prevodu mala byť nehnuteľná vec, kedy sa vyžaduje pre platnosť právneho úkonu (už samotnej kúpnej zmluvy) písomná forma (žalovaná nesporovala, že by úradný záznam vôbec podpísala), ako aj podmienku náležitostí budúcej zmluvy, v danom prípade zmluvy kúpnej, ktorými sú predmet kúpy, ktorý bol dostatočnej individualizovaný (v súlade s výpismi z LV), a to aj v súlade so zákonom o katastri nehnuteľností, ako aj kúpna cena, ktorá, ako vyplýva zo zákona, ale aj z dlhodobej rozhodovacej praxe súdov, nemusí byť určená konkrétnou peňažnou sumou, ale môže byť určená aj iným spôsobom jej určenia. V danom prípade bolo nesporné, že obe strany sa dohodli na tom, že kúpnu cenu určí znalec. Obe strany sa zaviazali rešpektovať závery znalca. Zo záznamu nevyplýva, že by si v prípade nesúhlasu s jeho závermi vymienili nejaký ďalší konkrétny postup, napríklad aj právo od zmluvy z tohto dôvodu odstúpiť. Súd mal za preukázané aj to, že na osobe znalca sa strany zhodli. K tvrdeniam žalovanej ohľadne toho, že znalecký posudok mal byť vypracovaný znalkyňou, ktorú v rozpore s dohodou vybrala len strana žalobcov, bez jej súhlasu, súd poukazuje na to, že z objednávky, ktorá tvorí prílohu znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že túto podpísala aj žalovaná. Z objednávky tiež vyplýva, že údaje týkajúce sa znalkyne, boli údajmi na objednávke už predtlačenými, nešlo o údaje dopísané. Žalovaná teda vedela, ktorý znalec bude ich nehnuteľnosti ohodnocovať. Napokon, žalovaná znalkyňu osobne navštívila. Nenamietala výpoveď znalkyne ako svedkyne, tieto skutočnosti následne už nesporovala. Preto v tejto časti obranu žalovanej súd považoval za účelovú, zavádzajúcu. Ďalej mal súd za preukázané, a napokon, nebolo to medzi stranami sporné, že strany sa dohodli aj na tom, že do hodnoty nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu, nebudú započítané investície vykonané žalobcami. Žalovaná sporovala aj iné skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku, jeho neobjektívnosť (v tomto smere však neprodukovala žiadne konkrétne tvrdenia), nedostatočné zistenie a opísanie skutkového stavu, nevzniesla však žiaden dôkazný návrh, ktorým by svoje tvrdenia podporila. Nedoručila svoj súkromný znalecký posudok, nenavrhla doplnenie znaleckého posudku, či vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, aby závery znaleckého posudku predloženého žalobcami, vyvrátila. Pokiaľ žalovaná namietala výšku hodnoty sporných nehnuteľností, súd poukazuje na výpoveď svedkyne, ktorá na obhliadke strany oboznámila aj s tým, že od hodnoty nehnuteľností bude odpočítaná hodnota vecného bremena, ktoré bolo napokon zriadené na žiadosť žalovanej. Žalovaná netvrdila a nepreukázala, že by túto skutočnosť namietala. Súd nemal dôvod svedkyni neuveriť. Naopak, neuveril žalovanej, ktorá zjavne súd zavádzala už tým, že tvrdila, že znalkyňa bola vybratá bez jej súhlasu. Znalecký posudok súd hodnotil ako objektívny, vierohodný dôkaz majúci povahu znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom (vzhľadom k doplnenej doložke v súlade s § 209 ods. 2 CSP). K ďalším náležitostiam zmluvy o budúcej zmluve súd uvádza, že sa stotožnil s tvrdeniami žalobcov, že v zmluve o budúcej zmluve nemusí byť osvedčený podpis zmluvnej strany a strana nemusí byť tak identifikovaná tak ako v kúpnej zmluve. Tieto požiadavky sú kladené na kúpnu zmluvu, pretože až táto je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Zmluva o budúcej zmluve nemá za následok prevod práva k nehnuteľnej veci, povinná strana sa ňou zaväzuje, že v budúcnosti uzavrie zmluvu, ktorou k prevodu skutočne dôjde. Súd sa tiež stotožnil s vyjadrením žalobcov ohľadne žalovanou namietanej náležitosti- identifikácie strany zmluvy, pretože pokiaľ je nepochybné, kto zmluvu uzatváral, zmluva je platná. V danom prípade žalovaná nesporovala, že by sa jednania, z ktorého bol dňa 23.10.2015 spísaný úradný záznam, zúčastnila a že by tento záznam podpísala. Z platne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve teda vznikol žalovanej záväzok uzavrieť v dohodnutej dobe kúpnu zmluvu, ktorou by previedla svoj podiel k sporným nehnuteľnostiam na žalobcov, do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tento záväzok v dohodnutej lehote do 10.12.2015, ani po tomto dátume na výzvu žalobcov preukázateľne nesplnila.
16. Zo strany žalovanej boli priebežne produkované viaceré tvrdenia, spočiatku namietala iné skutočnosti (platnosť právneho úkonu - zmluvy o budúcej zmluve), keď namietala nedostatok jej vôle takúto zmluvu uzavrieť, konanie pod nátlakom, nedostatočnú individualizáciu predmetu budúceho prevodu, či samotných zmluvných strán, a neskôr poukazovala už na vzťahy medzi stranami a medzi žalobcami a jej rodičmi, teraz už len žijúcim otcom E. Z. a dôvodila ustanovením § 50a ods. 3 OZ, keď podľa jej názoru nemožno od nej spravodlivo za daného stavu požadovať, aby zmluvu uzavrela. Skutočnosť týkajúca sa vzťahov medzi stranami i blízkymi osobami, ktorých by sa prevod práv k nehnuteľnostiam týkal (v danom prípade z titulu ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
viaznucemu na spornej nehnuteľnosti) by mohla ovplyvniť rozhodnutie súdu, pretože súd posudzuje a porovnáva okolnosti, ktoré boli v čase vzniku právneho úkonu a ktoré sú tu ku dňu rozhodnutia súdu. Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná na pojednávaní uviedla, že zmluvu nemá za daných okolností pre vzťah medzi stranami, a to pri akejkoľvek kúpnej cene, záujem uzavrieť, následne však na doplňujúcu otázku súdu uviedla, že vzťahy medzi stranami sú ku dňu rozhodovania súdu v poriadku, a to od pohrebu jej matky, ktorý sa konal dňa 5.9.2017. Na doplňujúcu otázku súdu tiež uviedla, že vo vzťahu so W. D., ktorý podal trestné oznámenie na žalobcu, nie je už od augusta 2017. To znamená, že W. D. ako ňou navrhnutý svedok by nemohol vierohodne svedčiť o aktuálnych pomeroch medzi stranami, pretože je zrejmé, že od augusta 2017 mu nie sú známe. S poukazom na uvedené, na vyjadrenie samotnej žalovanej, súd nevykonal dôkazy navrhnuté stranami za účelom preukazovania žalovanou pôvodne tvrdených zlých vzťahov medzi stranami, resp. medzi žalobcami a otcom žalobkyne 2/ a žalovanej. Nebol dôvod vykonávať dôkaz k takému tvrdeniu, ktorý by tvrdenie samotnej žalovanej vyvrátil. Dôkazy súd vykonáva ku konkrétnym skutkovým tvrdeniam, na ich preukázanie. Pokiaľ ide o dôkaz navrhnutý stranou, ktorá tvrdí niečo iné, než to, čo žiada preukázať, vykonanie takéhoto dôkazu je nedôvodné a zároveň nehospodárne. V danom prípade preto súd žalobcov a svedkov W. D. a E. Z. nevykonal. V týchto súvislostiach súd poukazuje aj na to, že okrajovo hodnotil aj listiny predložené stranami k tvrdeným vzťahom. Je zrejmé, že na žalobcov boli podávané oznámenia o spáchaní priestupkov, bolo to však zjavne až po vypracovaní znaleckého posudku, teda možno nadobudnúť dojem, že sa tak dialo i následkom nespokojnosti s jeho závermi, keď očakávania žalovanej a v tom čase aj jej partnera W. D. (tiež oznamovateľa priestupku) boli zrejmé iné. Napokon, príslušné orgány rozhodli o oznámených priestupkoch tak, že buď vec uložili, pretože zistené skutočnosti nenasvedčovali tomu, že by priestupok spáchala konkrétne osoba alebo konania zastavili, a to pre nepreukázanie toho, že ich spáchali žalobcovia. Súd preto nemohol na ťarchu žalobcom tieto skutočnosti pripísať. Napokon, súd je viazaný stavom ku dňu jeho rozhodovania, pričom ku dňu rozhodovania sú vzťahy dobré, neboli produkované tvrdenia či dôkazy, že aktuálne boli podané nejaké oznámenia na žalobcov, resp., že by prebiehalo voči žalobcom nejaké priestupkové, či iné konanie, aby súd mohol dospieť k záveru, že skutočne nie je spravodlivé od žalovanej žiadať, aby kúpnu zmluvu so žalobcami uzavrela. Vychádzal najmä z vyjadrenia samotnej žalovanej, produkovaného na pojednávaní, z ktorého vyplynulo, že tvrdenia produkované (minimálne po septembri 2017) v jej písomných podaniach nie sú pravdivé.
17. Na záver súd poukazuje na to, že v kontexte vyššie uvedeného podľa jeho názoru žalovaná zavádzala, aby dosiahla odvrátenie následku v podobe splnenia svojho záväzku, ku ktorému sa zaviazala, pretože výsledok znaleckého posudku nesplnil jej očakávania (keď aj vo svojich vyjadreniach na neprimeranú hodnotu sporných nehnuteľností opakovane poukazovala, pričom však svoje tvrdenia nepreukázala). Súd dal za pravdu žalobcom aj v tom smere, že je zároveň nepochopiteľné, prečo vecné bremeno žalovaná podľa dohody (obsiahnutej v rovnakom úradnom zázname) spolu so žalobcami zriadila, v tomto smere platnosť zmluvy, v ktorej je obsiahnutý nielen záväzok žalobcov zriadiť vecné bremeno k sporným nehnuteľnostiam, ale aj jej záväzok uzavrieť budúcu - kúpnu zmluvu, nenamietala a na druhej strane splnenie druhého záväzku tvrdiac neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve odmieta. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam považoval súd žalobu za dôvodnú a preto jej vyhovel. Svojim rozhodnutím nahradil vôľu žalovanej budúcu - kúpnu zmluvu uzavrieť, hodnotiac túto zmluvu za zmluvu so všetkými podstatnými náležitosťami (tak ohľadne špecifikácie predmetu prevodu, kúpnej ceny, ktorá prestavuje polovicu z hodnoty určenej znalkyňou už po odpočítaní hodnoty vecného bremena od všeobecnej hodnoty oboch nehnuteľností: 73 400 € - 22 400 € = 51 000 € . 2 = 25 500 €, ako aj ohľadne označenia zmluvných strán), zároveň za súladnú s aktuálnym stavom vyplývajúcim z katastra nehnuteľností (§185 CSP).
18. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom prípade boli v spore úspešní žalobcovia, preto im voči neúspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov tohto sporu v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.