Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CbZm/235/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobkyne: F., zastúpená splnomocnencom: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, so sídlom Staničná 1702/10, 924 01 Galanta, o zaplatenie 30.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. -3 zo dňa 13.3.2013 sa v celom rozsahu zrušuje.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 21.2.2013, doručeným súdu dňa 25.2.2013 domáhala vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej zmenkovú sumu 30.000 eur, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 30.000 eur od 20.3.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 100 eur a nahradiť jej trovy konania. Návrh odôvodnila tým, že dňa 20.11.2011 vystavila žalovaná na rad spoločnosti ROSKO, s.r.o., vlastnú zmenku na sumu 30.000 eur, splatnú 20.3.2012 v platobnom mieste Adama Trajana 27, Piešťany. Dňa 25.11.2012 bola zmenka indosovaná zo spoločnosti ROSKO, s.r.o., na žalobkyňu.

2. V skrátenom konaní súd vydal dňa 13.3.2013 zmenkový platobný rozkaz č.k. -3, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podala proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaná námietky (č.l. 23 spisu). V námietkach žalovaná uviedla, že zmenku, ktorú podpisovala a ktorá jej neskôr bola predložená na vedomie sa nezhoduje so zmenkou, ktorú žalobkyňa predložila v danom konaní. Ďalej žalovaná namietla výšku zmenečnej sumy 30.000 eur s odôvodnením, že zmenka bola súčasťou 300 eurového úveru, ktorý riadne splácala po 43 eur a za 5 mesiacov do vystavenia zmenky zaplatila spolu 215 eur. Za zostatok istiny 55 eur je táto čiastka neprimeraná. Poprela, žeby sama vystavovala nejakú zmenku, podpísala čistú zmenku bez dátumu a čísla úveru v deň poskytnutia 300 eurového úveru. Ako prílohu priložila fotokópiu zmenky, ktorú obdržala a ktorá sa nezhoduje so žalobkyňou predloženou zmenkou.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.11.2013 (č.l. 38) opäť uviedla, že podpísala čistú zmenku bez názvu firmy, čísla úveru a to v súvislosti s poskytnutým úverom 300 eur. Taktiež opäť poukázala na nezhodu medzi zmenkou ktorú predložila k návrhu žalobkyňa a zmenkou, ktorú predložila ona k námietkam. Nikdy nepodpisovala dve zmenky. Potvrdila, že jej podpis na oboch vyhotoveniach rozdielnych zmeniek je úplne rovnaký.

4. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť ROSKO, s.r.o. v písomnom podaní doručenom súdu dňa 14.3.2014 (č.l. 46) k námietkam žalovanej uviedol, že žalovaná vystavila vlastnú zmenku na rad spoločnosti, pričom touto zmenkou zabezpečila zaplatenie záväzkov, ktoré v čase vystavenia zmenky mala voči spoločnosti ROSKO, s.r.o.. Zmenka bola v čase jej vystavenia riadne vypísaná a obsahovala všetky zákonné náležitosti.

5. Rozsudkom č.k. - 102 zo dňa 11.10.2017 súd zmenkový platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. - 3 zo dňa 13.3.2013 ponechal v platnosti. Proti predmetnému rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.l. - 217 zo dňa 14.12.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalovanej, splnomocneného zástupcu žalovanej ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmenkou, zmluvou o pôžičke ako i zvyšným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že so žalovanou osobitnú Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke uzavretá nebola, nakoľko zmenke bola vyplnená ešte pred jej podpisom vo forme a vyhotovení ako bola predložená v súdnom konaní. K tvrdeniam žalovanej o vystavení dvoch rozdielnych zmeniek uviedol, že rozdiely vo vyhotovení zmeniek si vysvetľuje tak, že žalovaná mohla sama vyhotoviť a podpísať aj ďalšie odlišné vyhotovenie zmenky, ktoré pripojila k námietkam, a na ktoré vo svojej argumentácii odkazuje. Zmenka, ktorú predložila k návrhu žalobkyňa nezabezpečovala iba záväzok žalovanej zo zmluvy o úvere, na ktorý žalovaná poukázala, ale aj iné jej záväzky z poskytnutých pôžičiek a záväzky aj iných dlžníkov, ktorých plnenie žalovaná zmenkou zabezpečila. Zmenka pred jej podpisom žalovanou bola vyplnená a bola pred jej podpisom žalovanej daná k prečítaniu. Žalovaná sa oboznámila s jej obsahom a bez námietok ju vlastnoručne podpísala. Po jej vystavení bola zmenka uložená v sejfe majiteľa zmenky a nie je preto zrozumiteľné vyjadrenie žalovanej, že zmenka resp. jej fotokópia ktorú predložila spolu s námietkami jej bola neskôr doručená. Námietky predložené žalovanou nie sú spôsobilé spochybniť žalobkyňou uplatňovaný nárok a platnosť zmenky. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. podľa ktorého sú pohľadávka majiteľa zmenky povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu právne nezávislé od základného právneho vzťahu a žalobkyňa ako majiteľka zmenky nemá povinnosť svoj právny nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. V tejto súvislosti je preukazovanie právnych vzťahov na ktoré poukazuje žalobkyňa právne irelevantné.

8. Žalovaná v konaní uviedla, že po tom, čo jej bol daný súdom k nahliadnutiu originál zmenky predložený žalobkyňou k návrhu, tak opoznala a potvrdila svoj vlastnoručný podpis na tejto listine. Zdôraznila však, že uvedenú zmenku podpísala bez toho, aby bola vyplnená. Na zmenke neboli vyplnené údaje o mieste, dátume vystavenia, splatnosť zmenky, ani zmenková suma ani komu sa zmenka platí. Zmenka je bola daná na podpis v súvislosti s úverom ktorý jej bol poskytnutý a zmenku chápala ako zábezpeku na zaplatenie sumy prípadne ktorú by z nesplateného úveru bola dlžná. Po podpise zmenky jej zmenka v dispozícii nezostala. K vyhotoveniu zmenky, ktoré predložila s námietkami a ktoré je odlišné od vyhotovenia predloženého v konaní žalobkyňou sa dostala tak, že toto vyhotovenie jej bolo doručené neskôr a to až potom ako sa dostala do omeškania s úhradou splátky úveru. Nie je si vedomá toho žeby zmenka okrem úveru, ktorý jej bol poskytnutý v sume 300 eur zabezpečovala aj nejaké ďalšie jej záväzky alebo záväzky niekoho iného. S týmito tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí. Potvrdila, že nebola uzatvorená žiadna dohoda o vyplňovacom práve k zmenke. Poprela žeby druhé vyhotovenie zmenky, ktoré predložila k námietkam bola sama účelovo vyplnila a podpísala. K okolnostiam vystavenia zmenky uviedla, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že pán V. resp. spoločnosť ROSKO, s.r.o. poskytuje viacerým osobám viaceré pôžičky, vedela o tom, že takáto pôžička bola poskytnutá aj jej a dokonca ju aj sama požiadala aby pán V. poskytol aj jej pôžičku, teda žalobkyňa vedela že pán V. resp. spoločnosť ROSKO vyvíja opakovane takúto činnosť poskytovania finančných prostriedkov. Bližšie nič nevie o okolnostiach indosovania zmenky avšak pokladá indosovanie za veľmi podozrivé a účelové. Žalobkyňa je finančne nemajetná, v zlej materiálnej situácii a určite nemohla remitentovi uhradiť primeranú odplatu za indosovanie zmenky vystavenej na sumu 30,000 eur. Indosovanie pokladá za výlučne účelové, v snahe aby jej práva zmenkového dlžníka boli obmedzené, aby nemohla podávať námietky atď. Ide o zjavné zneužitie práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu a to neprimeraným spôsobom v jej neprospech. Taktiež má za to, že ide o výkon práva v rozpore

s dobrými mravmi. Zmenka za takýchto okolností nemala byť nikdy vystavená keďže jej vystavenie je neprípustné.

9. Splnomocnený zástupca žalovanej v konaní požiadal, aby súd zrušil vydaný zmenkový rozkaz z dôvodov už uvedených v konaní a s prihliadnutím na rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. . Zmenka ako cenný papier nemala byť zabezpečovacím prostriedkom a to s poukazom na zákonnú ochranu spotrebiteľa, pretože čo sa týka kauzálneho vzťahu pôvodne spoločnosť ROSKO s.r.o. ako dodávateľ mal poskytnúť úver žalovanej vo výške 300 eur pričom táto spoločnosť ju mala zaviazať zabezpečením a to zmenkou. Pán V. sa predstavoval ako zástupca obchodnej spoločnosť ROSKO s.r.o., ktorej bol v tej dobe jediným konateľom a spoločníkom a zmluvu o pôžičke preto uzatváral v mene tejto spoločnosti. Nebola uzatvorená žiadna dohoda o vyplňovacom práve zmenky a neexistuje ani žiadna dohoda a neexistuje žiaden iný vzťah, na základe ktorého by mala byť zmenka založená na sumu 30.000 vystavená. V nadväznosti aj na právny názor vyslovený odvolacím súdom pokiaľ by žalobkyňa tvrdila že kauzálnym vzťahom sú aj iné vzťahy napr. iné pôžičky, iné zmluvy o úvere, iné ďalšie záväzky, tak zaťažovalo výlučne žalobkyňu toto v konaní hodnoverne preukázať a predložiť k tomu resp. navrhnúť dôkazy. Dôkazné bremeno však v tomto žalobkyňa neuniesla a preto sa má za to, že ak tak jediným kauzálnym vzťahom je zmluva o pôžičke, ktorý žalovaná nepoprela avšak s tým, že takto poskytnutú pôžičku celú v splátkach uhradila a nebol preto ani dôvod na zabezpečenie, prípadne vystavenie zmenky. Išlo o absolútne neplatný právny úkon nakoľko pôžička bola splatená a tak kauzálny vzťah zanikol pred vystavením zmenky splnením. Konanie dodávateľa ROSKO s.r.o. aj veriteľa zo zmluvy o pôžičke pána J. V. bolo v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zák. a vo vzťahu k poskytnutému úveru 300 eur a sumy vyplnenej na blankozmenke vo výške 30.000 eur nemožno vnímať inak ako úžeru, ktorá je neakceptovateľná.

10. Podľa konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

11. Podľa () ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

12. Podľa . ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

13. Žalobkyňa predložila v prvopise listinu označenú ako zmenka (č.l. 5 spisu) vydanú žalovanou, s dátumom 20.11.2011 a miestom vystavenia v Piešťanoch. Z vlastného textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 30.000 eur spoločnosti ROSKO, s.r.o., A. Trajana 27, Piešťany, IČO: 44 794 754. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. Na zadnej strane zmenky sa nachádza písomná doložka „Za spoločnosť ROSKO, s.r.o. nT. 14. Podľa ZoSÚ2010 ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ2010 (v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (a) a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (b).

16. Podľa v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

17. Podľa § 17 ods. 3 ZoSÚ2010 (v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

18. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Žalobkyňou predložený prvopis zmenky (iba ktorý je v danom konaní zásadný a rozhodujúci, nakoľko žalobkyňa výlučne z neho odvíja a uplatňuje svoj nárok v danom súdnom konaní a nie z iného vyhotovenia napr. predloženého žalovanou) obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej.

20. Podľa ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít SR, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. 21. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená

22. neobmedzuje žalovanú v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky žalovanej súd dospel k záveru, že žalobkyňa vedome konala na škodu žalovanej ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky vedela, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle ZZŠ a z nepopretých tvrdení žalobcu o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musela vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu, výkon práva žalobkyne by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. , ako aj so ZoSÚ2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. 17 ods. 3 ZoSÚ2010.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vyššie citovanom spoločnom stanovisku, a to že pokiaľ by súd dospel k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj

cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Všeobecné súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s chránenými právami. V kontexte uvedeného je potrebné zohľadniť, že podľa právnej úpravy ZoSÚ2010 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať od 1.1.2011 nemôže.

24. Žalovaná v konaní tvrdila, že zmenka zabezpečovala úver poskytnutý jej RS. na základe písomnej zmluvy o pôžičke číslo 43/2011 z 11.5.2011, že zmenku podpísala ako blankozmenku dňa 11.5.2011 s tým, že táto mala zabezpečovať vrátenie požičanej sumy 300 eur a pokiaľ zmenková suma bola vyplnená na sumu 30.000 eur, hoci zostatok nesplatenej istiny úveru predstavoval len sumu 55 eur, táto čiastka je neprimeraná. Na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení predložila Zmluvu o pôžičke číslo XX/XXXX z 11.5.2011. Z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že z najväčšou pravdepodobnosťou ide o v poradí už 43. zmluvu o pôžičke uzatvorenú veriteľom v roku 2011, že ako veriteľ vystupuje B. (ktorý bol v tom čase podnikateľom) a ako dlžník vystupuje žalovaná, identifikovaná len dátumom narodenia, rodným číslom, miestom trvalého bydliska a číslom OP (teda ako fyzická osoba nepodnikateľ), že predmetom zmluvy je úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s poskytnutím žalovanej ako fyzickej osobe hotovostnej, bezúčelovej pôžičky vo výške 300 eur, za poplatok vo výške 30 eur (zrazený dlžníkovi hneď pri poskytovaní pôžičky) a odmenu vo výške 18 eur mesačne, t.j. 216 eur/rok, čo predstavuje odmenu vo výške takmer 85 % ročne z reálne požičanej sumy 270 eur (na výšku odmeny nemá vplyv zostatok nesplatenej výšky dlžníkovho záväzku voči veriteľovi, ani skutočnosť, že v mesiaci, za ktorý patrí veriteľovi odmena prišlo k splateniu celej dlžnej sumy - článok III bod 6 zmluvy) s tým, že dlžník je povinný poukazovať veriteľovi pravidelné splátky minimálne vo výške 43 eur (z čoho sa 18 eur započítava na splácanie odmeny a 25 eur na splácanie istiny - článok IV bod 2 zmluvy) až do doby, kým sa ním poskytnuté plnenie nevyrovná sume požičanej istiny navýšenej o dohodnutú odmenu a prípadné sankcie (zmluvné pokuty, úroky z omeškania, náklady na doporučené zásielky).

25. Žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia žalovanej o zabezpečení žalovanou označenej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke peňazí spornou zmenkou nepoprela, práve naopak, na pojednávaní súdu konanom dňa 8.6.2016 B.a uviedol, že v rozmedzí rokov 2011 a začiatkom roka 2012 spolu so svojou priateľkou poskytli žalovanej spolu s jej spoločníkmi v podnikaní pôžičky vo výške presahujúcej sumu 30.000 eur + žalovaná spôsobila spoločnosti ROSKO s.r.o. škodu vo výške 5.000 eur s tým, že tieto pôžičky žalovaná zabezpečila spornou zmenkou. Podľa jeho vyjadrenia pôžičky boli poskytnuté žalovanej najmä neformálne a doklady o ich poskytnutí nemá. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil súdu okrem iného aj zmluvu o pôžičke uzatvorenú s E. 15.8.2011, z ktorej je zrejmé, že tomuto opäť ako fyzickej osobe požičal sumu 3.000 eur za odmenu 50 eur mesačne (čl. 55). Veriteľ žalovanej zo zmluvy o pôžičke J. od 1.2.2018 podniká pod obchodným menom J.a s miestom podnikania Jablonská 301/7, Myjava. Spoločnosť ROSKO, s.r.o., IČO: 44 794 754, adresa sídla Adama Krajana 4834/27, Piešťany má od 11.6.2009 v predmete podnikania poskytovanie úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, pričom jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je J. X. 26. Za týchto skutkových zistení súd skúmal, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd dospel k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nakoľko Zmluva o pôžičke číslo XX/XXXX z 11.5.2011 napĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle ZoSÚ2010 ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke) a účastníci tohto záväzkového vzťahu napĺňajú definíciu spotrebiteľa a veriteľa v zmysle a ZoSÚ2010

(opäť v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke). V zmysle § 17 ods. 3 ZoSÚ2010, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Ak remitent teda v tomto konkrétnom prípade vystavil zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru - zmluvy o pôžičke tak konal v rozpore zo zákonom. Vystavenie zmenky v tomto prípade je neprípustné. V tejto súvislosti treba dodať, že ak žalobkyňa v konaní tvrdila, že zmenka nezabezpečovala záväzky zo spotrebiteľských úverov, ale len obchodné záväzky žalovanej a jej spoločníkov voči ich veriteľom, a to J. vo výške 30.000 eur a napokon aj nárok spoločnosti ROSKO s.r.o. na náhradu škody voči žalovanej vo výške 5.000 eur a pokiaľ žalovaná v konaní netvrdila, že sa jednalo o záväzky zo spotrebiteľských zmlúv, je v každom prípade potrebné z toho pri rozhodovaní o veci vychádzať, nakoľko na jednej strane ako už bolo uvedené vyššie, aj vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky je súd z úradnej povinnosti povinný vykonať prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, a to ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku a na druhej strane podľa ustálenej súdnej praxe, ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalobca, musí znášať aj dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia (žalovaná tvrdenia žalobcu o kauzalite zmenky ním predostretej účinne popierala). Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je totiž právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Kauzálny vzťah v danom prípade vymedzila žalobkyňa. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobkyne, v tejto časti dôkazné bremeno je na žalobkyni (tu pozri aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 1M Obdo V ). Ak by totiž v takomto prípade dôkazné bremeno malo zaťažovať žalovanú (zmenkového dlžníka), táto by mala preukazovať skutočnosť, o ktorej ani nemusí mať vedomosť. Žalobkyňa iné kauzálne vzťahy ako vzťah z pôžičky v konaní hodnoverne nepreukázala a neuniesla tak v konaní dôkazné bremeno, ktoré ju v tomto jednoznačne zaťažovalo. Ďalej súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a to žalovanou tvrdený skutkový stav (ktorý nebol žalobkyňou popretý a vyvrátený) tak zo strany žalobkyne došlo v tomto konaní k zneužitiu práva na úkor žalovanej, ktoré nepožíva súdnu ochranu. Žalovaná v konaní tvrdila, že žalobkyňa mala vedomosť pri nadobúdaní zmenky, že ide o zmenku na rad obchodnej spoločnosti, ktorej je veriteľ p. Škarítka jediný konateľ a spoločník a vzhľadom na žalovanou tvrdený vzťah k tomu remitentovi resp. jeho jedinému štatutárnemu zástupcovi vedela, že tento poskytuje úvery, pôžičky, že ich poskytuje viacerým osobám a tieto zabezpečuje zmenkami. Bolo tak pri indosácii na nového majiteľa zmenky, preukázané konanie majiteľa zmenky v čase jej prevodu na škodu dlžníka a tým aj možnosť, oprávnenia súdu skúmať prípadné relatívne námietky nemajúce pôvod v listine ani v predpisoch zmenkového práva, teda námietky majúce pôvod v súkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich so zmenkou. Ďalej mal súd preukázané, že výkon práva žalobkyne bol v rozpore aj s dobrými mravmi podľa ust. , pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. 17 ods. 3 ZoSÚ2010. Rovnako tak má súd za to, že boli v konaní preukázané neprijateľné zmluvné podmienky vo vzťahu k neprimerane vysokej, sume ktorú by mala žalovaná prípade za pôžičku vrátiť. Pôžička bola v sume 270 eur a zmenková suma bola 30.000 eur, čo by napĺňalo definíciu úžery ako plnenia v hrubom nepomere k planiu ktoré obdržala žalovaná. Na základe tohto všetkého súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti skúmaného úkonu.

27. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. -3 zo dňa 13.3.2013 v celom rozsahu zrušil.

28. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (súdny poplatok za odvolanie) a uložil žalobkyni povinnosť ich žalovanej zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“