Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoSr/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, O. - Y., proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, Pezinok, IČO: 47 257 024, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25Csr/2/2016 - 56 zo dňa 10. novembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, keď zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 Bratislava, pod sp. zn. IA-C/1014/0594 zo dňa 25.05.2016. Vo zvyšku ( zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-C/1614/0137 zo dňa 14.11.2014) súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2 § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, § 53a ods. 1, 2, § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, a ustanoveniami § 4 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 1, § 17, § 35, § 40 odsek 1 písm. c), g), j), § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 a v platnom znení. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu podľa ktorého žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 04.06.2010 a druhú zmluvu zo dňa 26.07.2011. V oboch zmluvách v bode 4.9 bolo uvedené, že strany sa dohodli, že spory budú riešiť podľa rozhodcovskej doložky v článku 10, II. časti všeobecných obchodných podmienok (VOP). Vo VOP je uvedené, že strany sa dohodli na rozhodcovskej doložke. V prípade, že v spore bude žalobca banka, spor bude riešiť rozhodcovský súd. Vo VOP v prvej časti bol už uvedený konkrétny rozhodcovský súd a podľa článku 10 sa strany dohodli, že sa podrobujú vnútorným predpisom rozhodcovského súdu. Žalobca namietal v oboch zmluvách neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorú považoval za neprijateľnú nekalú podmienku, pretože dáva neprimeranú a nedôvodnú výhodu veriteľovi. Poukázal na to, že v zmluve bola jedna veta o rozhodcovskom konaní a odkazovala na VOP. Na základe neplnenia si povinností žalobcu platiť pôžičky bol dňa 14.11.2014 vydaný rozhodcovský rozsudok ohľadne zmluvy zo dňa 26.07.2011. Tento rozsudok žalobca podľa vlastného vyjadrenia prevzal koncom roka 2014. Žalovaný namietal, že ubehla zákonná lehota na podanie návrhu na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku na súd. Dňa 25.05.2016 bol vydaný rozhodcovský rozsudok ohľadne zmluvy zo dňa 04.06.2010. Žalobca ho mal doručený dňa 11.06.2016.

1.2 Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia akcentoval na skutočnosť, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv.

1.3 Ďalej poznamenal, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech navrhovateľa. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. V zmluvách bolo uvedené, že spory budú riešiť podľa rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP. Tento článok len odkazoval na individuálne nedojednané podmienky a spotrebiteľ nemal možnosť voľby riešiť spor na všeobecnom súde SR. Voľbu vykonal žalovaný samostatne. Zdôraznil, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť zmluvu len podpísať ako celok, aby mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Vzhľadom na to chýbala slobodná vôľa žalobcu. Súd prvej inštancie skonštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa - hrubý rozpor s dobrými mravmi ( písmeno c a j ) § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.). Samotný odkaz na rozhodcovskú doložku robilo dané dojednanie nejasným a neprehľadným, pre spotrebiteľa zmätočným.

1.4 S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie vzhliadol dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 odsek 1 písmeno c), g), j) zákona č. 244/2002 Z.z., preto zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu IA-C/1014/0594 zo dňa 25.05.2016. Ohľadne rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.11.2014 návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca podal žalobu po zákonnej 30 resp. 60. dňovej lehote na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď rozsudok prevzal koncom roku 2014 a žalobu podal dňa 11.06.2016. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 odsek 2 CSP, tak že žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže obe strany boli pomerne rovnako úspešné.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote obe strany sporu. Žalobca Žalobca napadol zamietajúci výrok a výrok o trovách konania (čo vyplynulo z obsahu samotného odvolania) a žalovaný, ktorý explicitne uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania.

3. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie síce správne zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom 15, 811 01 Bratislava pod spisovou značkou IA-C/1014/0594 zo dňa 25.05.2016, ale vôbec sa nezaoberal Rozhodcovským rozsudkom pod spisovou značkou IA-/0614/0137 zo dňa 14.11.2014 s odôvodnením, že tento nadobudol právoplatnosť a nebolo voči nemu včas podané odvolanie. Uviedol, že ak rozhodcovský rozsudok proti ktorému sa žalobca odvolal včas vykazoval znaky neprijateľných zmluvných podmienok, čo ustálil aj súd prvej inštancie a druhý rozhodcovský rozsudok vznikol na základe takej istej neprijateľnej zmluvnej podmienky, jeho nezrušením by súd povolil nezákonnú

exekúciu. Preto je podľa žalobcu právne irelevantné, či bola alebo nebola podaná žaloba včas, pretože tu nastupuje ustanovenie § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že právny zástupca žalovaného ani na pojednávaní nepredložil jednoznačné dôkazy o tom, že by v prípade druhého rozhodcovského rozsudku boli podmienky individuálne dojednané, preto mal zato, že platí zrušenie vo vzťahu k obom rozhodcovským rozsudkom. Ochrana spotrebiteľa sa má poskytovať automaticky bez toho, aby si ju spotrebiteľ sám uplatňoval. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zamietajúcom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu o úvere za platne dojednanú bez neprijateľných podmienok. Tvrdenia žalobcu ohľadne „jednostranného nanútenia rozhodcovského súdu“ sú nedôvodné, nakoľko žalobca mal možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku, ako aj prípadné rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom. Upriamil pozornosť na to, že každé konanie vedené pred rozhodcovským súdom dáva spotrebiteľovi možnosť preskúmať toto konanie všeobecným súdom. Doplnil, že napadnutý rozsudok je nesprávny a nezákonný, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého sú banky povinné poskytnúť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní zriadeným podľa osobitného predpisu. Návrh rozhodcovskej zmluvy sú banky povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Vychádzajúc z jazykového výkladu ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky nemajú byť považované všetky a akékoľvek ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, ale len také, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom výlučne riešil v rozhodcovskom konaní. Podľa bodu 2.6 Zmluvy o úvere, v ktorej je obsiahnutá rozhodcovská doložka je jasne uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli“ na tom, že akékoľvek spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom. Žalovaný v rozhodcovskej doložke jednostranne „neprikázal“ spotrebiteľovi, aby sa všetky spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere výlučne riešili pred rozhodcovským súdom. Žalobca na znak akceptácie podmienok poskytnutia úveru vlastnoručne podpísal zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka. Žalobca a žalovaný sa riadne zákonne dohodli na riešení všetkých budúcich sporov vzniknutých zo Zmluvy o úvere pred rozhodcovským súdom. Doplnil, že ustanovenie § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súvislosti s § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v súvislosti so zákonom o rozhodcovskom konaní, zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Akcentoval na čl. 3 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, ani podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil v napadnutom rozsahu a konanie zastavil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalobca ani žalovaný sa k odvolaniam, ktoré im boli doručené nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobcu a žalovaného nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu bolo zrušenie rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli vydané STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ pod spisovou značkou IA-C/1014/0594 dňa 25.05.2016 a pod spisovou značkou IA- A/0614/0137 zo dňa 14.11.2014. Ich zrušenia sa domáhal z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú považoval za neprijateľnú a nekalú podmienku, vzhľadom k tomu, že v zmluve bola jedna veta o rozhodcovskom konaní a tá odkazovala na všeobecné obchodné podmienky. Poukázal na to, že nemal zrozumiteľné informácie o možnosti voľby a rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.

10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru , že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.

10. Súd prvej inštancie v rozhodnutí správne poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným, pričom zameral svoju pozornosť na skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, ktorá bola imanentnou súčasťou uvedenej zmluvy s odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto je neplatná, keďže nebola dojednaná individuálne a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa. Reagujúc na námietky žalovaného odvolací súd poznamenáva, že s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo samotnej zmluvy o úvere a súčasne odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve o úvere s odkazom na všeobecné obchodné podmienky štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka žalovaného ako odvolateľa, že zákonodarca výslovne predpokladal, že banky budú v zmluvách so svojimi klientmi dojednávať rozhodcovské doložky, pretože uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa- žalobcu, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok (na ktorú odkazuje ustanovenie zmluvy o úvere). Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Z charakteru uvedenej právnej normy je evidentné, že táto vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.

11. V zamietajúcej časti, v ktorej napadol rozsudok žalobca, odvolací súd neprijal argument žalobcu, že súd by nezrušením druhého rozhodcovského rozsudku povolil nezákonnú exekúciu ako materiálne vykonateľnú. Žalobca podal žalobu v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ pod spisovou značkou IA-A/0614/0137 zo dňa 14.11.2014 jednoznačne oneskorene, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Vzhľadom na túto podstatnú skutočnosť súd nemusel skúmať existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej platnosti (v časti o zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku), keďže prišlo k márnemu uplynutiu zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby.

12. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo pretože ich pomer úspechu je rovnaký (§ 396 ods. 1 § 262 ods. 1 a 255 ods. 2 .

13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .