Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/258/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Žiliny s.r.o., IČO: 36 007 099, so sídlom Kvačalova 2, Žilina, zastúpeného HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 249 722, so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, proti žalovanému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Č.. Q. XXX/X, M., o zaplatenie 65,65 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C 258/2016-48 zo dňa 28.09.2017 tak, že obchodné meno žalobcu má správne znieť:

„Dopravný podnik mesta Žiliny s.r.o.“.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 76,93 eura, na účet advokáta žalobcu, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 22.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 65,65 eura s príslušenstvom.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 16C 258/2016-48 zo dňa 28.09.2017, právoplatným dňa 29.11.2017 tak, že žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, na základe čoho priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.

Žalobca si vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej (t.j. prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby), 2 režijné paušály (za rok 2016) a náhrady DPH.

Podľa § 224 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

Súd v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia opravil zrejmú chybu v písaní v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 16C 258/2016-48 zo dňa 28.09.2017 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Keďže súd o oprave chyby v písaní podľa § 224 C.s.p. rozhodoval bez návrhu, neaplikuje sa § 357 písm. f) C.s.p. a z toho dôvodu mohol opravné uznesenie vydať aj vyšší súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 263 ods. 1 C.s.p. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Podľa § 251 C.s.p. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

V sporovom konaní, ktoré skončilo rozhodnutím vo veci samej (t.j. rozsudkom), sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. princíp úspechu vo veci, na základe ktorého súd strane, ktorá mala vo veci úspech, prizná nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda rozhodne o tom, kto voči komu a v akom rozsahu má nárok na náhradu trov konania. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Trovy konania predstavujú také výdavky, ktoré vznikli počas konania, t.j. od jeho začatia (podania žaloby na súd) do jeho právoplatného skončenia. V žiadnom prípade nemožno pod trovy konania subsumovať výdavky, ktoré vznikli pred podaním žaloby ako napr. predžalobné upomienky alebo výdavky spojené s vyhotovením súkromného znaleckého posudku, ak bol vyhotovený na žiadosť jednej zo strán pred začatím konania. Ak aj strana mala takéto výdavky, mali by byť uplatnené ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalšou podmienkou je, že takéto výdavky vzniknuté počas konania musia byť preukázané, odôvodnené a účelné. To znamená, že strana sporu musí svoje výdavky preukázať dôkazným prostriedkom podľa § 187 C.s.p., napr. ak ide o cestovné, poštovné, stravné, náklady na ubytovanie, ak nevyplývajú priamo zo spisu. Súd následne musí posúdiť ich dôvodnosť a účelnosť, inak povedané, či boli nevyhnuté pre konanie. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Ak má teda strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu tieto výdavky vynaložila.

Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.

Po právoplatnom skončení sporu, resp. po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, je vyšší súdny úradník, s odkazom na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, povinný rozhodnúť o výške tohto nároku. Pri rozhodovaní o výške trov konania musí vyšší súdny úradník dodržať podmienky pre priznanie trov konania stanovené v ustanovení § 251 C.s.p. a preto môže priznať len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Súdne poplatky Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákona č. 71/1992 Zb.“) poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

V súvislosti s podanou žalobou vznikla žalobcovi podľa § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť v sume 16,50 eura určenej podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb., ktorú si žalobca splnil dňa 02.12.2016, čo mal súd preukázané záznamom o zložení súdneho poplatku žalobcom a čo súd považoval za preukázaný, odôvodnený a účelný výdavok žalobcu v konaní súvisiaci s uplatnením jeho práva.

Trovy právneho zastúpenia I. úkony právnej služby Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden právny úkon advokáta žalobcu súd určil s odkazom na výšku peňažného plnenia uplatňovaného žalobcom voči žalovanému určenú pri začatí poskytovaní právnej služby. Keďže výška peňažného plnenia pri začatí poskytovania právnych služieb advokátom žalobcu žalobcovi predstavovala sumu 65,65 eura, výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden právnej úkon právnej služby advokáta žalobcu predstavovala podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sumu 16,60 eura.

Súd považoval výdavky žalobcu v sume 33,20 eura spojené s úkonmi právnej služby jeho advokáta, konkrétne za: (1) prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 16,60 eura a (2) podanie žaloby zo dňa 22.11.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 16,60 eura, za preukázané, odôvodnené a účelné, keďže tieto úkony právnej služby, vyplývajúce zo spisu, vykonal advokát žalobcu počas súdneho konania v súvislosti s uplatňovaním práva žalobcu.

II. režijný paušál a náhrada DPH Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

V súvislosti s vyššie uvedenými úkonmi právnej služby patril advokátovi žalobcu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za každý úkon právnej služby, aj nárok na režijný paušál po 8,58 eura (za rok 2016), čo celkovo predstavovalo nárok na režijný paušál v sume 17,16 eura a keďže je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo mal súd preukázané fotokópiou osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a z portálu prevádzkovaného Európskou komisiou, patril mu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. aj nárok na náhradu dani z pridanej hodnoty vypočítaný z celkovej priznanej odmeny za úkony právnej služby vrátane nároku na režijné paušály k úkonom právnej služby, čo celkovo predstavovalo náhradu DPH v sume 10,07 eura.

Záver

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 76,93 eura, pozostávajúci z náhrady súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 60,43 eura s tým, že prijímateľom tejto náhrady trov konania žalobcu je podľa § 263 C.s.p. advokát žalobcu.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 239 ods. 1 a § 242 C.s.p.).

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.), pričom sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 C.s.p.).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 C.s.p.). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 C.s.p.). Nové skutočnosti a dôkazy možno v sťažnosti uvádzať, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 C.s.p.).